Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/83/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6197894048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.PhDr. Anna Muchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6197894048.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. C., D.. XX. XX. XXXX, N. N. XXX, XXX
XX D. - N., proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt Pozemné stavby Banská Bystrica, štátny
podnik"vlikvidácii",Skuteckého30,97401BanskáBystrica,IČO:00153818,navymoženiepohľadávky
vo výške 1384,05 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom,
Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 18/97, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
1384,05 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská

Bystrica, číslo konania 9C 223/96-12 zo dňa 08. 11. 1996.

Poverením č. 5601 001694 zo dňa 06. 02. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Juraja Melišku, Exekútorsky úrad Prievidza, so sídlom ul.
Hviezdoslavova 3, 9741 01 Prievidza, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 18/97. Dňom 30. 04. 2008 bol v
súlade s ustanovením § 16 ods. 2, písm. a) Exekučného poriadku súdny exekútor Mgr. Juraj Meliško

z funkcie súdneho exekútora odvolaný a ako jeho náhradník bol ustanovený súdny exekútor JUDr.
Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 02. 2016, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 24. 01. 1997, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro,
vložka číslo 20/S má preukázané, že rozhodnutím zakladateľa č. 1588/M-1996 zo dňa 9.8.1996 bol
štátny podnik zrušený formou likvidácie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24 K 177/97
zo dňa 6.8.1997 bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Peter Gruber, nar. 5.5.1967,

advokát, s miestom podnikania Martin, Hviezdoslavova 9. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.
k.: 51-24K 177/97-Ga-4861 zo dňa 21.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011 zrušilkonkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Banská Bystrica, š.p. "v likvidácií", so sídlom Skuteckého
30,97401BanskáBystrica,IČO:00153818,posplnenírozvrhovéhouzneseniaazbavilfunkciesprávcu
konkurznej podstaty JUDr. Petra Grubera, J. Kráľa 3, Banská Bystrica. Povinný bol bez právneho

nástupcu z obchodného registra vymazaný dňom 23. 08. 2013.

Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil
spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho

nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho
právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom. (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08.
2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu

zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Existencia nedostatku majetku povinného
musí byť podložená šetrením exekútora, pričom sa jedná o objektívnu skutočnosť. Vzhľadom na to,
že exekučný poriadok v znení do 31.01.2002 neupravoval osobitne ako dôvod zastavenia exekúcie
nemajetnosť povinného ( ktorý bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. 32/2002 Z. z. s
účinnosťou od 01.02.2002), súd na daný prípad aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.01.2002), exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
( účinného do 31.01.2002) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti

patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod

zastavenia exekúcie.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútoroviuhradiťpovinnýalenvovýnimočnýchprípadoch(§203Exekučnéhoporiadku)budemaťtúto
povinnosť oprávnený. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,

a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto
povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie.
Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej
opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku

spôsobilosti byť účastníkom konania a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať
za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je
možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002,
ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.Nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva,
preto o zavinení oprávneného možno uvažovať len z tohto hľadiska, podľa procesného výsledku

konania. V danej veci súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu straty spôsobilosti
povinného byť účastníkom konania v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 24. 01. 1997 a povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
dňom 23. 08. 2013, kedy bol vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
podania návrhu na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o výmaze povinného, oprávnený ani pri náležitej

opatrnosti zánik povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie nemohol predvídať. Nakoľko exekučné
konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31.
januára 2002, súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky

nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného
poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. na exekučnú
činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou

nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a
samostatne. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj i riziko neuhradenia
odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie
(viď uznesenie KS BB č.k. 12CoE 302/2010-40). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa
§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov

konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1
ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj preto, že súdny exekútor si trovy neuplatnil, súd o náhrade trov

exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa

konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.