Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107202178
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8107202178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: S. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., N. H. X, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36
868 434, so sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom

Bratislava Trnavská cesta 82, zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad 4 v konaní o zaplatenie 13.400,95 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/140/2007-353 zo dňa 12.07.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že náhradu trov

konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 420 ods.1, § 427 ods.1, § 441, § 442 ods.1
a § 449 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, zároveň článkom 40 Ústavy SR a § 2 ods.1 a § 11 ods.1
zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2006.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za nesporne preukázané, že žalobcovi bola
spôsobená škoda na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou z 12. 02. 1998, ktorú spôsobil žalovaný.
Zdravotné poškodenie žalobcu súd posúdil ako mimoriadne a priznal mu odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia. V tomto konaní si žalobca uplatnil náhradu nákladov v súvislosti s liečebným
zákrokom, ktorý absolvoval v októbri 2006 v W. transplantáciou embryonálnych kmeňových buniek do
miechy žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať účelnosť vynaložených nákladov. Pri rozhodovaní
súd vychádzal z vyslovených právnych názorov v rozhodnutiach tunajšieho súdu v konaniach 6C

36/2004 v spojení s rozsudkom KS PO 1Co121/2008 a 17C 254/2004 v spojení s rozsudkom KS PO 4Co
49/2009, nakoľko skutkový základ uplatneného nároku je totožný. Ani v súčasnosti sa nezmenila pozícia
transplantácie kmeňových buniek ako terapeutickej metódy, pretože táto je aj naďalej neštandardnou
a neschválenou liečebnou metódou a je nutné ju považovať za klinický experiment. Napriek tomu, že
regeneratívna medicína je relatívne novou oblasťou medicíny, ktorá využíva na obnovu poškodených
tkanív a orgánov kmeňové bunky, má táto medicínska oblasť nesporne svoju budúcnosť. Tak, ako

pri každej inej liečbe, aj v prípade kmeňových buniek musí byť bezpečnosť a terapeutická účinnosť
ich aplikácie overená v predklinických a klinických štúdiách. Ako bolo spomenuté v ZP Znaleckého
Ústavu UP JŠ Košice č. 20/20069, najvýznamnejšie sú výskumy na zvieratách výsledky nemusia byťaplikované do humánnej medicíny. Špeciálne postavenie má implantácia embryonálnych kmeňových
buniek, ktoré vyvolávajú kontroverziu, nakoľko pri extrakcii sa ničí umelo vytvorené ľudské embryo.
Je potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v roku 2011 v prípade Brüstle

vs. Greenpeace, kde Európsky súdny dvor rozhodol, že nie je možné patentovať nič pochádzajúce
z výskumu na embryonálnych bunkách. V spore napadol Greenpeace Brüstlov patent týkajúci sa
metódy izolovania neuronálnych prekurzorov z embryonálnych buniek za účelom liečby neurologických
ochorení.Podstatouargumentubolo,žeudeleniepatentuspôsobízneužívaniebuniek,ktorépochádzajú
z embryí, pretože v konečnom dôsledku dochádza k ich zničeniu, čo je v rozpore s verejným poriadkom.

Súd skúmal, či pod zákaz využitia ľudských embryí, spadá i využitie na vedecké účely a dospel k
záveru, že vedecký výskum zahrňujúci využitie ľudských embryí nemôže žiadať o ochranu patentového
práva. Vylúčenie sa netýka tých terapeutických alebo diagnostických metód uplatňovaných na ľudských
embryách, ktoré sú užitočné pre ne samotné, napr. týkajúce sa zlepšenia ich šancí na prežitie. Aj
keď Krajský súd v Prešove v potvrdzujúcom rozsudku 4Co/49/2009 poukazuje na európsku legislatívu
ponúkajúcu nové možnosti liečby chorôb a porúch ľudského organizmu obsiahnutých v Smernici

2001/83/Es a Nariadení č. 726/2004, čo bolo implementované do nášho právneho poriadku zákonom
č. 362/2011 z 13. 09. 2011, tento zákon striktne stanovuje postup v prípade klinického skúšania
humánnych produktov a humánnych liekov v ust. § 26 a nasl. cit. zák. O povolení klinického skúšania
rozhoduje štátny ústav v zákonom stanovenej lehote. Je otázne, či je nárok žalobcu nárokovateľný
potom, ako nedodržal administratívny postup schvaľovania liečby v zahraničí, pretože konanie žalobcu

je v zmysle ustanovenia § 136 ods. 1 pís. j) cit. zák. priestupkom, nakoľko žalobca sa zúčastnil na
klinickom skúšaní v zahraničí bez predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne. Obdobne bol proces
schvaľovania klinického skúšania upravený aj v čase, kedy sa žalobca zákroku podrobil v ust. § 15 a
násl. zák. č. 140/1998. Žalobcove rozhodnutie je tak možné hodnotiť ako svojvoľné, síce pochopiteľné
v snahe dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu života s prihliadnutím na vážne zdravotné poškodenie, avšak

náklady vynaložené na liečbu embryonálnymi kmeňovými bunkami v W. nie je možné v tomto štádiu
považovať za účelne vynaložené. Ako to vyplýva aj z vyjadrení oslovených osôb či inštitúcií, jedná
sa len o klinický experiment s neoveriteľnými výsledkami v praxi. Z vyššie uvedených dôvodov súd
zamietol aj návrh na vykonávanie ďalších dôkazov navrhnutých právnym zástupcom žalobcu pre ich
zjavnú neopodstatnenosť a nehospodárnosť, pretože v tom štádiu neexistuje kompetentný subjekt na

spracovanie takéhoto posudku, pretože s touto experimentálnou terapiou nie sú skúsenosti.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 150
ods.1 O.s.p. Náhradu trov konania uplatnených vedľajším účastníkom nepriznal pre dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré videl v samotnom charaktere konania, kde žalobca si predmetný nárok uplatnil

v presvedčení, že vynaložené náklady boli účelné a zlepšili jeho zdravotný stav, tiež s poukázaním na
pozíciu žalobcu, ktorý je invalidný. Náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd nepriznal z
dôvodu, že žalovaný sa súdnych pojednávaní nezúčastnil a žiadne trovy mu nevznikli, žalobca v spore
úspešný nebol.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhuje rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 13.400,95 Eur s 9 % úrokom z omeškania počnúc od 16.02.2007 do zaplatenia
a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Žalobca namietal, že rozsudok, vrátane odôvodnenia je v celom rozsahu

nezákonný a vychádza z neaktuálnych dôkazov, vrátane znaleckého posudku. Pokiaľ by súd akceptoval
návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania, tak by musel dospieť k iným právnym záverom,
vrátane odôvodnenia. V súčasnosti Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktorá v zdravotníctve pozná
aplikáciu bunkovou terapiou na vyliečenie poškodenej miechy. Konkrétne je to v NsP Medissimo v
F., čo je bližšie konkretizované v bode 5 tohto podania. Zároveň žalobca poukázal na rozpor medzi

postojom žalovaného oproti postoju vedľajšieho účastníka žalovaného. Napadnutý rozsudok zodpovedá
celoštátnej a spoločnej doktríne odsunúť ťažko zdravotne postihnuté osoby na perifériu spoločnosti a
priznať im čo najmenej práv. Preferuje nadnárodné spoločnosti majúce nesmierne bohatstvo medzi ktoré
patrí i vedľajší účastník. Táto poisťovacia spoločnosť patrí medzi najväčšie poisťovne v Slovenskej
republike. Žalobca nadobudol presvedčenie, že nielen v tomto prípade, ale aj v iných na tomto súde

uplatnených nárokoch súdy zámerne deformujú aplikáciu zákonov tak, aby nemuseli priznať ťažko
zdravotne postihnutým osobám, vrátane žalobcu nárok na náhradu škody na zdraví, medzi ktoré patria
aj účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Žalobca ďalej namietal, že napadnutým rozsudkom
súd hrubo porušil jeho ústavné právo na život, pričom poukázal na článok 2 Ústavy SR, i článok 1 ÚstavySR v povinnosti dodržiavať ľudské práva v konečnom dôsledku bol porušený i Dohovor ľudských práv
a základných slobôd, ktorý platí od 04.11.1950. Navyše súd prvého stupňa nebral do úvahy i Dohovor
č. 317/2010 Z.z. o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zároveň žalobca namietal, že neboli

rešpektované záväzné právne závery Krajského súdu v Prešove podľa rozsudku 4Co/49/2009-371 zo
dňa 24.02.2010. Žalobca ďalej citoval informáciu z webovej stránky www.medissimo.sk/sk/noviny zo
dňa 13.07.2013 , z ktorej okrem iného vyplýva,
že pri realizovaní zákrokov používa BHI špičkové technológie a výlučne dospelé kmeňové bunky. Na
Slovensku sa chce predovšetkým zamerať na liečbu diabetu, neplodnosti, ale i poškodenie miechy.

Žalobca ďalej namietal porušenie hmotnoprávneho ustanovenia § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Pri aplikácií jeho nároku je potrebné použiť výkladové pravidlo podľa ust.§ 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka v spojení s článkom 2 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je neprípustné, tak ako to
reštriktívne vykladá právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka žalovaného JUDr. Šimková, že by súd
mal skúmať účelnosť a efektívnosť liečby, ktorej sa podrobil v W.. Podľa aktuálnej súdnej praxe, ako
aj názoru renovovanej právnickej akademickej obce a dokonca i sudcov Krajského súdu v Prešove,

v tomto prípade nie je rozhodujúce to, či liečba bola úspešná alebo neúspešná. Súd má povinnosť
skúmať len dôvodnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených s liečením. Konkrétne povinnosťou
súdu malo byť vyhodnotenie, či uplatnený nárok v nákladoch spojených s liečením je skutočne účelný
a skutočne súvisí s absolvovaním liečebného procesu v W.. Naopak súd v ničom nemá právomoc
posudzovať medicínsku úroveň absolvovanej liečby. Zákonodarca prijatím ust.§ 449 ods.1 Občianskeho

zákonníka ani v záväznom komentári k tomuto ustanoveniu ničím nerozlišuje, či sa jedná o liečenie
absolvované v slovenskom zdravotníckom zariadení alebo v zahraničnom zdravotníckom zariadení.
Zároveň nerozlišuje, či sa jedná o štandardné liečenie alebo experimentálnu liečbu. Zákonodarca dal
žalobcovi právo podľa ust.§ 449 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré neobmedzoval v žiadnom zmysle,
a v tomto konaní nebolo preukázané, že by bunková terapia, ktorú absolvoval žalobca v C. nebola

(zrejme bola) nedovolená. Aj keď liečba bunkovou terapiou je v slovenskom zákonodarstve neupravená,
ako prax ilustrovaná v bode 5 tohto podania potvrdzuje, že i v NsP Medissimo v F. bola zahájená
liečba bunkovou terapiou. Zaostávanie slovenskej právnej úpravy za reálnou lekárskou praxou ešte
neznamená, že liečba bunkovou terapiou je neúčelná, neefektívna a je len obyčajným šarlatánstvom,
tak ako sa to snaží pertraktovať vedľajší účastník na strane žalovaného. Pritom § 33 písm.f/ zákona

č. 98/1995 Z.z. o liečebnom poriadku pozná i iné zdravotné výkony, ktoré sa však neuhradzujú zo
zdravotného poistenia, ako napríklad účasť na overovaní nových medicínskych poznatkov a metód.
Podľa § 2 ods.10 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti definícia liečby je vymedzená
ako vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. Podľa ust.§ 26

a nasl. zákona č. 576/2004 Z.z. do zdravotnej starostlivosti patrí i biomedicínsky výskum vrátane
experimentálnej liečby, ako aj účasť na biomedicínskom výskume a tiež podľa § 38 a nasl. tohto zákona
do zdravotníckej starostlivosti patrí i prenos orgánov, tkanív a buniek príjemcovi, čo konkrétne u žalobcu
znamenalo, že sa podrobil transplantácií kmeňových buniek. Podľa žalobcu je preto neprípustné, aby či
už etickú prekážku, ktorou zakrývajú svoju lekársku neschopnosť a neodbornosť slovenskí lekári, resp.

súdni znalci bunkovú terapiu zatracovali bez uvedenia akejkoľvek odbornej argumentácie. Následne
na podporu hore uvedenej aplikácie práva žalobca citoval z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v
Prešove 4Co/49/2009 zo dňa 04.02.2010. Podľa názoru žalobcu jeho nárok uplatnený v tomto súdnom
konaní nemôže byť vylúčený alebo zamietnutý i napriek písomnej odpovedi Ministerstva zdravotníctva
SR. Preto je nemilo prekvapený, že súd odmietol vykonať dokazovanie vypracovaním znaleckého

posudku znaleckej organizácií Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., so sídlom
Bratislava, Boženy Nemcovej č.8. Takéto dokazovanie je nevyhnutné i z dôvodu, že súdne konanie sa
opiera o neaktuálne znalecké dôkazy nezodpovedajúce súčasnej európskej medicíne, resp. svetovej
medicíne. V ostatnom trvá na doterajších prednesoch a písomných podaniach. Žalobca tvrdí, že
v prípade zamietnutia žaloby je tu dôvod, aby súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi žalovaného

náhradu trov konania. Spĺňa všetkých atribúty podľa § 150 O.s.p., lebo na jeho strane sú všetky
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce najmä v tom, že časť odborníkov reprezentujúcich
súčasnú slovenskú medicínu nie je schopná uznať bunkovú terapiu, dokonca ani nie je schopná liečiť
poškodenie zdravia žalobcu, nie je schopná liečiť na svetovej úrovni. Vedľajší účastník nemá morálne
opodstatnenie profitovať na úspechoch alebo neúspechoch žalovaného. Vedľajší účastník na strane

žalovaného je najväčšou a najbohatšou slovenskou poisťovňou, ktorá má podľa právneho režimu o
povinnom zmluvnom poistení poskytovať z titulu zodpovednosti žalovaného náhradu škody na zdraví a
len odmietanie jej povinnosti, ktoré sa opiera len o argumentáciu, že liečenie nebolo vykonané v SR,
že slovenský liečebný poriadok nepozná liečbu bunkovou terapiou, resp. že je pochybná úspešnosťliečby bunkovou terapiou, bolo by nemorálne, pokiaľ by súd túto spiatočnícku argumentáciu odporujúcu
odbornej svetovej úrovni zdravotníctva v zahraničí akceptoval na ťarchu žalobcu a jeho ujmu. Žalobca
je presvedčený, že je len otázkou krátkou čase kedy bunková terapia poškodených častí miechy bude

oficiálne prijatá i v slovenskom liečebnom poriadku.

Žalobca následne doplnil svoje odvolanie, kde namietal odňatie možnosti konať pred súdom s tým,
že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 21.06.2013 odmietol návrh na doplnenie dokazovania vo
forme vyžiadania si stanoviska súdno-znaleckej organizácie Forensic s.r.o. a odmietol i návrh právneho

zástupcu žalobcu poskytnúť primeranú lehotu na vyhodnotenie doterajších dôkazov, ako i na zaujatie
záverečného stanoviska podľa § 123 O.s.p. Podľa názoru žalobcu bolo nevyhnutné poskytnúť primeranú
lehotu na podanie písomného záverečného stanoviská, lebo na rozhodnutie súdu vo veci súd prvého
stupňa sa odvolával na vykonané dôkazy realizované ešte v roku 2007, resp. na znalecké posudky zo
skoršieho obdobia, ktoré ani neboli vypracované pre účely tohto súdneho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne
a skutkovo správne, a preto žiada rozsudok podľa ust.§ 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdiť. Vedľajší
účastník na strane žalovaného mal za to, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal so všetkými
zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a vec správne právne posúdil a nepochybil pri výklade
aplikácií ust.§ 449 Občianskeho zákonníka na daný prípad. V priebehu konania za účelom objektívneho

posúdenia nároku žalobcu vykonal súd prvého stupňa rozsiahle dokazovanie potrebné na objektívne
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na potrebné odborné posúdenie súd prvého stupňa mienil v súlade s
návrhom žalobcu nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom NsP F.. Listom zo dňa 19.03.2012
prednosta neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB prof. MUDr. U. CSc. oznámil, že znalecký posudok nie
je možné vypracovať, nakoľko s takouto liečbou nie sú žiadne skúsenosti v celej Slovenskej republike,

pretože tak ako vyplynulo z ostatných súdom zabezpečených dôkazov, ide o experimentálnu metódu,
ktorá sa ako bežné liečebné metódy nemôže legálne aplikovať. Nie je schváleným liečebným postupom
v Slovenskej republike, ani na území EÚ. Z uvedených dôvodov preto takáto liečba nemôže požívať
ochranu súdu do tej miery, aby na náklady takéhoto experimentu bol zaviazaný žalovaný. Vedľajší
účastník na strane žalovaného má za to, že ani súd nepopieral a neuprel žalobcovi právo na liečbu, tak

ako sa to v podanom odvolaní snaží prezentovať žalobca. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil
súd správny záver, že nemožno náklady na takúto liečbu považovať za účelné a na ich náhradu zaviazať
žalovaného. Rovnaký právny názor bol vyslovený v právoplatne ukončených konaniach vedených
pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 6C/36/2004 a sp.zn. 17C/254/2004, v ktorých žalobca
uplatňoval rovnaké nároky ako v tomto konaní a podľa ktorých základným kritériom pre priznanie

vynaložených liečebných nákladov je účelnosť vynaloženia týchto nákladov, pričom však žalobca túto
v konaní nepreukázal. Podrobil sa transplantácií miechy v W. bez lekárskej indikácie metódou, ktorá
je v štádiu experimentu a nepreukázal, že tento zákrok prispel k zlepšeniu jeho zdravotného stavu.
Je treba konštatovať, že ak má človek informácie o silných experimentoch, nemôže mu byť ani z
ľudského ani z lekárskeho hľadiska bránené, aby sa takémuto experimentu podrobil. Berie však na seba

riziká s tým experimentom spojené, včítane úhrady nákladov z vlastných prostriedkov. Experiment je
charakterizovanýtým,ževýsledokniejeznámyaniejehomožnédávaťnaroveňsliečbou.Zuvedeného
dôvoduaninákladyspojenésúčasťounaexperimentevzmysleust.§449ods.1Občianskehozákonníka
nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s liečením nákladov poškodenia zdravia
žalobcu po dopravnej nehode zavinenej žalovaným. Vedľajší účastník na strane žalovaného má za to, že

právny názor už v právoplatne ukončenej veci odôvodňuje jeho aplikácií aj pre ďalšie následné konanie
s rovnakými účastníkmi a rovnakým predmetom sporu. Obsah žalobcom podaného odvolania, ktorý je
právne zastúpený advokátom je nepatričný, s právnou argumentáciou nemá nič spoločné. Možno ho
považovať za snahu akýmikoľvek prostriedkami mimo relevantnej právnej argumentácie dosiahnuť pre
seba priaznivé rozhodnutie vo veci. Žalobcovej pozornosti zrejme uniklo, že vedľajším účastníkom na

strane žalovaného je Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom na Trnavskej ceste 82, Bratislava,
ktorá nie je komerčným poisťovacím subjektom, pričom Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. v súlade so
zákonom č. 381/2001 Z.z. zastupuje tento subjekt a háji záujmy tohto subjektu.

Žalobca následne druhýkrát doplnil svoje odvolanie podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove

dňa 02.01.2014. Využil svoje právo podľa ust.§ 205, podľa ktorého aj po uplynutí odvolacej lehoty
môže odvolacie dôvody meniť, resp. dopĺňať. Predložil súdu kópiu znaleckého posudku č. 169/2013
vypracovaného znaleckou organizáciou Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. zo
dňa 18.09.2013 vypracovaný v súdnom konaní 7C/160/2004 v právnej veci žalobcu Ing. S. U. protižalovanému R. T. o zaplatenie 63.974,54 Eur s príslušenstvom. Tento znalecký posudok ako dôkaz
je použiteľný v tomto odvolacom konaní a potvrdzuje dôvodnosť uplatneného nároku podľa § 449
ods.1 Občianskeho zákonníka. Napadnutý rozsudok je v celom rozsahu nesprávny a protizákonný,

keď nerešpektuje ani ust.§ 154 ods.1 O.s.p. Zo znaleckého posudku vyplýva, že záverom možno teda
konštatovať, že po transplantácií kmeňových buniek do oblasti poškodenej miechy a po endulumbálnej
aplikácii kmeňových buniek nastáva v nasledujúcom období zlepšenie hybnosti, sily a koordinácia prstov
a rúk, stability sedu a udržania rovnováhy v sede. Negatívne následky transplantácie kmeňových buniek
do oblasti poškodenej miechy ani následnej endulumbálnej transplantácie kmeňových buniek u žalobcu

doteraz zaznamenané neboli a neboli prítomné ani žiadne príznaky zhoršenia už nadobudnutých
pohybových funkcií. Operačný výkon a terapeutické postupy, ktorým sa podrobil žalobca zlepšili do
určitej miery jeho zdravotný stav. Po transplantácií fetálnych kmeňových buniek do miechy a následnej
endolumbálnej aplikácií kmeňových buniek sa jeho zdravotný stav zlepšil v tom zmysle, že v kontexte
s následnou rehabilitáciou zlepšila sa hlavne sila a motorika horných končatín, spevnilo sa svalstvo
trupu a horných končatín, zlepšila sa jemná motorika rúk a toto zlepšenie sa i udržalo. Metóda

transplantácie embrionálnych kmeňových buniek v čase kedy pán žalobca uvedenú liečbu absolvoval
bola, aj teraz ešte je v štádiu experimentálnom, je finančne náročná a nie je štandardným terapeutickým
postupom. Realizuje sa aj na iných pracoviskách, nielen na klinike v W., kde ju absolvoval žalobca.
Na základe interných výsledkov operovaných pacientov pracoviska Centra pre imunoterapiu v W. pod
vedenom MUDr. C. bolo možné predpokladať možnosť zlepšenia stavu žalobcu, prípadne zabránenie

zhoršenia jeho stavu, ktorý vznikol následkom nehody dňa 12.02.1998. Nakoľko však tento operačný
výkon transplantácie embrionálnych kmeňových buniek do oblasti poškodenej miechy a endolumbálna
aplikácia kmeňových buniek sú stále v štádiu experimentálnom, nejedná sa o štandardnú liečbu a
nebolo teda možné poškodenému tento výkon oficiálne lekársky odporučiť, nakoľko neboli a doteraz
nie sú známe aj eventuálne nežiaduce účinky tejto konkrétnej liečby. Zodpovedať na otázku, či bolo

nevyhnutnéapotrebnésatýmtovýkonompodrobiťjeveľmiobtiažné.Nešloovýkonyživotzachraňujúce,
išlo o medicínske výkony, ktorých cieľom bolo zlepšiť hybnosť žalobcu a tým zlepšiť jeho samostatnosť
a kvalitu života. V každom prípade však išlo o experimentálne, no opodstatnené medicínske riešenie
zdravotného stavu, ktorý nastal v príčinnej súvislosti s úrazom z 12.02.1998. Popísaný operačný
zákrok je možné posudzovať ako liečbu, ktorá je v štádiu experimentálnom. Uvedená liečba bola

u pacienta v klinickej štúdii realizovaná napríklad v G. v rokoch 2009 - 2011. Pozastavená bola z
finančných dôvodov. Liečba embryonálnymi kmeňovými bunkami, konkrétne transplantácia fetálnych
kmeňových buniek do oblasti poškodenej miechy sa na Slovensku nevykonáva. Terminologicky ide o
experimentálnu liečbu. Je to liečba z dôvodu logiky a kauzality vzťahov východzieho stavu a cieleného
zlepšenia zdravotného stavu, no liečba v štádiu experimentálnej aplikácie, t.j. nejde o štandardnú

liečbu, ktorá má u pacienta presné a zaužívané indikačné kritéria. Z hľadiska dnešných poznatkov
a na základe klinických skúsenosti sa dá predpokladať, že aktuálny klinický stav žalobcu je stavom
trvalým. Pri zanedbaní pravidelnej rehabilitácie sa zdravotný stav môže aj zhoršiť. Znalecká organizácia
nemôže žiadnymi dostupnými prostriedkami porovnať procedúry rehabilitácie v C. Federácii v danom
čase liečby žalobcu a procedúry v Národnom rehabilitačnom centre v V. na L.. Nie je možné,

ani spoľahlivo objektívne porovnať aký stav motoriky a aký stav obnovy pohybových funkcií by bol
aktuálne prítomný u žalobcu, ak by absolvovať len zaužívané rehabilitačné procedúry na území
Slovenskej republiky a iné procedúry v zahraničí. Táto otázka je totiž vo všeobecnej polohe z odborného
hľadiska zavádzajúca. Účinnosť akejkoľvek terapie je možné analyzovať jedine podľa objektívnych
dokumentovaných výsledkov vyšetrení v čase pred a po istom zákroku, či procedúre. Na základe

objektívnych vyšetrení je teda možné sumarizovať, že operačný výkon a postupy, ktorým sa podrobil
žalobca zlepšili do určitej miery jeho zdravotný stav. Po transplantácií fetalných kmeňových buniek do
miechy a následnej endolumbálnej aplikácii kmeňových buniek sa zdravotný stav žalobcu zlepšil v tom
z mysle, že v kontexte s následnou rehabilitáciou sa zlepšila hlavne sila a motorika horných končatín,
spevnilo svalstvo trupu a horných končatín, zlepšila sa jemná motorika rúk a toto zlepšenie sa aj udržalo.

Na základe uvedeného žaloba zrekapituloval, že podľa posúdenia súdu prvého stupňa jeho liečba
bunkovou terapiou podľa slovenských právnych predpisov nepatrí medzi štandardnú liečbu, avšak zo
znaleckého posudku nevyvrátiteľne vyplýva, že by táto liečba nemala žiadny liečebný efekt. Preto dal do
pozornosti i článok 2 ods.3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a

nikomu nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Preto žalobca tvrdí, že pokiaľ by sa zmieril
s tým, že slovenská medicína nie je schopná ho liečiť tak, aby došlo k zlepšeniu jeho zdravotného
stavu, tak by to znamenalo, že všetci takto zdravotne poškodení občania Slovenskej republiky musia
sa zmieriť s tým, že slovenská medicína je v takom stave, že ich odcudzuje k nedôstojnému aponižujúcemu životu a že v žiadnom prípade občania SR nemajú práva sa liečiť, resp. liečiť v zahraničí
za pomoci čo najmodernejších lekárskych zákrokov, medzi ktoré nepochybne patrí i bunková terapia.
Preto žalobca prosil odvolací súd, aby sa oboznámil s obsahom pripojeného znaleckého posudku zo

spisu 7C/160/2004 Okresného súdu Prešov.

Odvolací súd zaslal doplnenie vyjadrenia žalobcu žalovanému i vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného.

K tomuto doplneniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa sp.zn. 15C/140/2007 zo dňa 12.07.2013 je založené na skutkových zisteniach
vychádzajúcich z odborného medicínskeho stanoviska prednostu neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB
prof. MUDr. U. CSc., ktorý vo veci oznámil, že znalecký posudok nie je možné vypracovať, nakoľko s
takouto liečbou nie sú žiadne skúsenosti v celej Slovenskej republike, pretože tak ako to vyplynulo z
ostatných súdom zabezpečených dôkazov, ide o experimentálnu metódu, ktorá sa ako bežné liečebné

metódy nemôže legálne aplikovať. Pokiaľ žalobca k podanému odvolaniu predkladá znalecký posudok
vypracovaný znaleckou organizáciou Forensic.sk v inom konaní, ktoré prebieha na Okresnom súde
Prešov, toto považuje vedľajší účastník na strane žalovaného za účelové v snahe presvedčiť odvolací
súd o oprávnenosti svojho nároku. Z obsahu znaleckého posudku je totiž zrejme len to, že znalecká
organizácia nemôže a nevie posúdiť pozitívny vplyv a tým účelnosť takejto liečby na zdravotný stav

žalobcu. Znalecky bolo zistené len to, že takáto liečba nemala negatívny dopad a takýto dôkaz preto
nesvedčí v prospech žalobcu. Liečba, ktorej sa mal žalobca podrobiť aj v súčasnej dobe je na úrovni
experimentu a v štádiu klinických výskumov a táto úroveň poznatkov a to nielen na území Slovenskej
republiky, ale ani v zahraničí jednoznačne nepreukazuje efekt takejto liečby. Vzhľadom k tomu, že ani
predmetným znaleckým posudkom nebolo jednoznačne potvrdené zlepšenie zdravotného stavu a teda

ani nevyhnutnosť takejto liečby žalobcu, aj naďalej považuje vedľajší účastník na strane žalovaného
nárok žalobcu za nedôvodný a predmetný dôkaz v kontexte s tým za nulitný. Preto navrhol znova
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 16.07.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný ako vodič motorového vozidla

bez vodičského oprávnenia spôsobil dňa 12.02.1998 dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel žalobca vážne
zdravotné poškodenia, konkrétne zlomeninu lebky, poranenie mozgu, zlomeninu krčnej chrbtice s
poškodením miechy. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 1T 99/1998 z 10.12.1998,
právoplatný 10.12.1998 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa ust. § 224 ods. 1,2 Tr. zák.

VkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovsp.zn.13C167/1999rozhodolsúdrozsudkom27.11.2000,
v spojení s rozsudkom KS PO sp.zn. 2Co 367/2001 z 05.10.2001 tak, že žalobcovi bol za zdravotné
poškodenie priznaný 30-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného za 1671 bodov a 56-
násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 3775 bodov, čo po
odpočítaní sumy plnenej vedľajším účastníkom predstavovalo na bolestnom 1.467.900,- Sk a na sťažení

spoločenského uplatnenia 6.000.000,- Sk.

V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok titulom účelne vynaložených nákladov súvisiacich s
reparáciou zdravotného poškodenia absolvovaním operačného zákroku v W. v dňoch od 09.10.2006
do 23.10.2006, endolumbálnou transplantáciou fetálnych kmeňových buniek nervového tkaniva, ale aj

ďalšími výdavkami cestovnými, výdavkami na víza žalobcu a jeho rodinných príslušníkov.

Obdobný nárok si žalobca uplatnil aj v súvisiacich konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod
sp zn. 6C36/2004 a 17C254/2004, v ktorých už súdy právoplatne rozhodli.

Na závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/254/2004, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/49/2009-371 zo dňa 24.02.2010 s výnimkou výroku o
trovách konania poukazuje i žalobca vo svojom odvolaní.Z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré uviedol i súd prvého stupňa v dôvodoch
svojhorozhodnutiavyplýva,žeodvolacísúdsastotožnilsprvostupňovýmrozhodnutímvtom,žežalobca

nepreukázal účelnosť vynaložených nákladov a to, že transplantácia kmeňových buniek zlepšila jeho
zdravotný stav, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na žalobcovi. Odvolací súd nepovažoval
za významné, že operačný zákrok v W. nebol schválenou liečbou v zahraničí, pretože žalobca sa
nedomáhal nároku voči zdravotnej poisťovni. Dal za pravdu žalobcovi v tom, že Ústavou SR a
Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd je mu zaručené poskytnutie takej zdravotnej starostlivosti,

ktorá zlepší jeho život a zdravotný stav. Zodpovedá tomu aj legislatíva EÚ zakotvená v Nariadení
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13.11.2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým
sa mení a dopĺňa Smernica 2001/83/ES a Nariadenie č. 726/2004. Toto nariadenie však nadobudlo
účinnosť až 30.12.2008 a žalobca absolvoval bunkovú terapiu ešte v danom prípade v roku 2004, robil
tak svojvoľne a bez oficiálneho priznania akéhokoľvek práva aj v rámci EÚ.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že proti rozsudku bolo podané dovolanie, pričom Najvyšší súd SR
uznesením sp.zn. 3Cdo/161/2010 dovolanie odmietol.

Žalobca absolvoval v W. v októbri 2006 posledný operačný zákrok,ktorý absolvoval každoročne od roku
2003. Je presvedčený, že práve predmetné zákroky zmenili jeho zdravotný stav, zmeny sú pozitívne a

viditeľné. Priaznivý vplyv na žalobcov zdravotný stav zaznamenala aj rehabilitačná pracovníčka, ktorá
so žalobcom asi 3-krát týždenne rehabilituje. Podľa jej vyjadrenia zaznamenala aj pohyb v nohách.
Následkom punkcie kmeňových buniek do miechy sa žalobcovi vrátila citlivosť do rúk a hybnosť
rúk, začal viac dýchať pľúcami, pozitívne zmeny nastali pri vyprázdňovaní a pri presunoch. Žalobca
nezaznamenal žiadnu negatívnu zmenu ako následok implantovaných kmeňových buniek. Žalobca

ďalej dal súdu do pozornosti, že v čase keď utrpel úraz následkom dopravnej nehody bol ochrnutý
až po prsia, ruky a nohy si necítil vôbec. Nemohol nič robiť, bol ležiaci a rukami začal hýbať až
po takmer 6-tich mesiacoch. Kvalita jeho života sa výrazne zlepšila, vyštudoval dve vysoké školy,
naučil sa viesť motorové vozidlo, dokáže udržať volant, udržať sa v sedadle a je schopný aj písať. Je
pravdou, že zlepšeniu zdravotného stavu sa intenzívne venuje, pravidelne cvičí cvičenia na ohýbanie

nôh, posilňovanie nôh, zlepšila sa mu výdrž a kondícia. Ak by mal dostatok finančných prostriedkov, bol
by ochotný absolvovať ďalšie operácie v W. aj každý polrok. Tunajším lekárom neverí pre ich vyložene
skeptický až negativistický prístup.

Žalobca navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým Ústavom NsP F. zaoberajúcim sa

výskumom a aplikáciou kmeňových buniek, nariadiť znalecký posudok na vyhodnotenie zdravotného
stavu obdobne zdravotne poskytnutých občanov v DSS Prešov, požiadať o odborné vyjadrenie MUDr.
R. U. CSc., resp. špecialistov z SAV venujúcim sa problematike kmeňových buniek, neskôr navrhol
vypracovanie znaleckého posudku MUDr. U. Y., odborné stanovisko MVDr. K. U., CSc., odborné
stanovisko prof. Dr. X. L. DrSc., znalecký posudok znaleckého Ústavu Forensic SK, vyžiadať odborné

stanovisko od MUDr. E. S..

Písomným stanoviskom doručeným súdu 19.03.2012 prednosta neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB
prof. MUDr. R. U. CSc. oznámil, že už v minulosti informoval, že na neurochirurgickej klinike LF UK
a UNB a ani v celej SR nie sú skúsenosti s liečbou poúrazových stavov nervovej sústavy pomocou

kmeňových buniek, preto znalecký posudok nemôže vypracovať.

Listom zo dňa 11.06.2012 doc. Ing. S. E. DrSc. súdu oznámil, že čo sa týka odborného posúdenia
použitia kmeňových buniek pri poškodení miechy sa experimentálne venuje už skoro 10 rokov.
Podotýka však, že použitie kmeňových buniek na opravu poškodenej miechy je na celom svete stále v

experimentálnom skúmaní, nie je to štandardná liečba, ktorú by hradila zdravotná poisťovňa, aj keď je to
liečba pri určitých podmienkach nádejná. Účelnosť operačných zákrokov by mal posúdiť neurochirurg.
Na Slovensku žiadny lekár kmeňové bunky na regeneráciu poškodenej miechy zatiaľ nemohol legálne
aplikovať, lebo kmeňové bunky sa musia pripraviť tzv. čistých priestoroch, ktoré len nedávno sa podarilo
otvoriť v F.. V Českej republike sa problematikou opravy poškodenej miechy kmeňovými bunkami

zaoberá prof. Dr. X. L., DrSc. Na Ústave experimentálnej medicíny ČAV.

Ministerstvo zdravotníctva bolo dotazované na podanie informácie o poskytnutie súčinnosti požiadal
súd Ministerstvo zdravotníctva SR, ktorý dotazoval na podanie informácie, či došlo k implementáciismernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES do právneho poriadku SR, tiež o oznámenie, či
liečba bunkovou terapiou (liečba poúrazových stavov miechy pomocou kmeňových buniek) v súčasnosti
predstavuje schválený liečebný postup v SR, resp. na území EÚ.

MZ SR, sekcia legislatívno - právna oznámila súdu 22.04.2013, že citovaná smernica bola
implementovaná zákonom č. 362/2011 do právneho poriadku SR. K liečbe poúrazových stavov miechy
pomocou kmeňových buniek MZ SR uviedlo, že v súčasnosti nie je schváleným liečebným postupom
v SR, resp. na území EÚ. Doteraz neboli publikované také výsledky liečby, ktoré by oprávňovali túto

metódu považovať za štandardnú. Je preto nutné považovať túto metódu za klinický experiment,
ktorý je možné používať len v rámci schválených štúdií biomedicínskeho výskumu. Podľa aktuálneho
právneho stavu biomedicínsky výskum upravuje zákon č. 576/2004 a problematika klinického skúšania
humánnych liekov je legislatívne upravená v § 26 až 45 zák. č. 362/2011.

Podľa ust.§ 449 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady

spojené s liečením.

Podľa ust.§ 449 ods.3 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu,
kto ich vynaložil.

Podľa článku 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia
majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok,
ktoré ustanoví zákon.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny
skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení
dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu
pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu
práva sa považuje použitie iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo síce aplikácia
správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia však nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument žalobcu v konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo zostali sporné. Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka

konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 78/05, II.ÚS 76/07).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Zároveň
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa má podklad v zistení skutkového stavu.

Žalobca vo svojom odvolaní namieta zároveň, že súd prvého stupňa nevykonal všetky ním navrhnuté
dôkazy a tak došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu nevykonania

všetkých navrhnutých dôkazov, ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v konečnom dôsledku k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, ale nie k odňatiu možnosti konať
pred súdom. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý
dôkaz. Rozhodnutie o tom ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané patrí výlučne súdu a nie
účastníkovi konania (§ 120 ods.1 O.s.p.).

Ak súd rozhodne, že navrhnutý dôkaz nevykoná, nemôže to byť považované za postup odnímajúci
účastníkovi možnosť konať pred súdom.Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré

prijal. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať
účelnosť vynaložených nákladov na liečebný zákrok, ktorý absolvoval žalobca v októbri 2006 v W.
transplantáciou embryonálnych kmeňových buniek do miechy žalobcu. Súd prvého stupňa správne
prihliadol na vyslovené právne názory v rozhodnutiach Okresného súdu Prešov sp.zn. 6C/36/2004 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 1Co/121/2008 a 17C/254/2004 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Prešov 4Co/49/2009. Skutkový základ uplatnených nárokov je naozaj totožný. Ani
v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa nezmenila pozícia transplantácia kmeňových buniek ako
terapeutickej metódy, pretože táto je aj naďalej neštandardnou a neschválenou liečebnou metódou a
je nutné ju považovať za klinický experiment (uvedené dokonca vyplýva aj z dôkazu predloženého
žalobcom ako príloha k druhému doplnenému odvolaniu a to zo znaleckého posudku č. 169/2013
znalca Forensic.sk, znaleckej organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia N.Nemcovej 8, Bratislava).

Tak ako pri každej inej liečby aj v prípade kmeňových buniek musí byť bezpečnosť a terapeutická
účinnosť jej aplikácie overená v predklinických a klinických štúdiách. I odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z roku 2011 v prípade Brüstle vs. Greenpeace, kde Európsky
súdny dvor rozhodol, že nie je možné patentovať nič pochádzajúce z výskumu na embryonálnych
bunkách. V spore napadol Greenpeace Brüstlov patent týkajúci sa metódy izolovania neuronálnych

prekurzorov z embryonálnych buniek za účelom liečby neurologických ochorení. Podstatou argumentu
bolo, že udelenie patentu spôsobí zneužívanie buniek, ktoré pochádzajú z embryí, pretože v konečnom
dôsledku dochádza k ich zničeniu, čo je v rozpore s verejným poriadkom. Súd skúmal, či pod zákaz
využitia ľudských embryí, spadá i využitie na vedecké účely a dospel k záveru, že vedecký výskum
zahrňujúci využitie ľudských embryí nemôže žiadať o ochranu patentového práva. Vylúčenie sa netýka

týchterapeutickýchalebodiagnostickýchmetóduplatňovanýchnaľudskýchembryách,ktorésúužitočné
pre ne samotné, napr. týkajúce sa zlepšenia ich šancí na prežitie.

Žalobca odkazuje v odvolaní na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/49/2009, ktorý
poukazuje na európsku legislatívu ponúkajúcu nové možnosti liečby chorôb a porúch ľudského

organizmu obsiahnutý v Smernici 2001/83/Es a Nariadení č. 726/2004, čo bolo implementované do
nášho právneho poriadku zákonom č. 362/2011 z 13.09.2011. Tak ako správne uviedol súd prvého
stupňa v dôvodoch svojho rozsudku, zákon striktne stanovuje postup v prípade klinického skúšania
humánnych produktov a humánnych liekov v ust.§ 26. O povolení klinického skúšania rozhoduje štátny
ústav v zákonom stanovenej lehote. Obdobne bol postup stanovený aj v čase, keď sa žalobca podrobil

zákroku v ust.§ 15 a nasl. zákona č. 140/1998 Z.z. Odvolací súd sa pripája k názoru súdu prvého
stupňa, že rozhodnutie žalobcu je možné hodnotiť ako svojvoľné, síce pochopiteľné v snahe dosiahnuť
čo najvyššiu kvalitu života s prihliadnutím na vážne zdravotné problémy, pričom náklady vynaložené na
liečbu embryonálnymi kmeňovými bunkami v W. skutočne nie je možné v tomto štádiu považovať za
účelne vynaložené. Z vyjadrenia inštitúcií, ktoré navrhol poveriť znaleckým dokazovaním sám žalobca

vyplýva, že ide o klinický experiment s neoveriteľnými výsledkami v praxi. Preto bolo namieste zo strany
súdu prvého stupňa zamietnuť aj návrh na vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcom pre ich
zjavnú neopodstatnenosť a nehospodárnosť. Nemôže ísť preto o odňatie možnosti konať pred súdom
žalobcovi.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v inom konaní súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. znalecká organizácia v odbore zdravotníctva
a farmácie B.Nemcovej 8 Bratislava.

K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa hrubo porušil ust.§ 154 ods.1 O.s.p., podľa ktorého

pri rozhodovaní vo veci musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia a napadnutý rozsudok vyhlásil
dňa 12.07.2013 a v čase vyhlásenia rozsudku už i slovenská medicína vykonávala aplikáciu bunkovou
terapiou na odstránenie poškodených častí miechy, odvolací súd uvádza, že tak ako to vyplýva z
informácie z webovej stránky nspmedissimo, ale i z dôvodov odvolania pri jej realizácií zákrokov používa
BHI špičkové technológie a výlučne dospelé kmeňové bunky. To znamená, že v danom prípade nejde o

embryonálne bunky, teda o liečbu, ktorú postúpil žaloba v zahraničí.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne tak čo do zamietnutia žaloby, ako aj vo výroku o
trovách konania.Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 150
O.s.p. I odvolací súd má za to, že na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú
v charaktere konania, keď žalobca i v odvolaní uplatňuje si svoj nárok v presvedčení, že vynaložené
náklady boli účelné a zlepšili jeho zdravotný stav, tiež s poukazom na pozíciu žalobcu, ktorý je invalidný.
Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom, teda úspešnému žalovanému a i

vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.