Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201271
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201271.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom Kalinčiakova 878, Vranove nad Topľou, za účasti
W. F., bytom W. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 22. augusta
2014, č.k.: V 1256/2014/Vs-1 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 22. augusta 2014 č.k. V 1256/2014/Vs-1.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností týkajúceho sa nehnuteľností, pozemkov, parcely reg. „C“ KN parc. č. XXX/X, parc. č.

XXX/X, parc č. 439 a rozostavanej stavby na parc. č. XXX/X, všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. W.,
obec W., okres H. nad F., v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu a to tak, že podľa § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon) návrh na vklad záložného práva zamietol.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva,

predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného
návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 5
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, §
17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) dospel k záveru, že Dohoda
o splnomocnení bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 5 OZ, t.j. bola posúdená ako nekalá zmluvná
podmienka, a teda neplatná. Predloženie návrhu Dohody o splnomocnení vo forme formulárovej, vopred

pripravenej listinnej predlohy svedčí o tom, že nešlo o konsenzuálnu dohodu zmluvných strán, ale
Dohoda bola ako celok predložená navrhovateľom, poskytovateľom úveru. Sloboda prejavu vôle dlžníka
a vážnosť vôle uzavrieť Dohodu o splnomocnení v takomto znení je vzhľadom na okolnosti otázna.
Vopred určený splnomocnenec zo strany veriteľa, ktorý mal obstarávať záležitosti záložného dlžníka,
splnomocniteľa, vylučoval možnosť dlžníka ovplyvniť Dohodu v tomto rozsahu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá v rozpore s § 37 ods. 1, § 39 OZ, ktorá zároveň nerešpektuje ustanovenie § 17 Správneho

poriadku, je neplatná. Vznikol tak stav, že splnomocnenec nezískal neplatne udeleným plnomocenstvom
oprávnenie na uzavretie záložnej zmluvy. Záložná zmluva uzavretá v rozpore so zákonom je preto
neplatná, čím nespĺňa podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do
katastra nehnuteľností.

Za účelom presného zistenia všetkých rozhodných skutočností, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie

správneho orgánu správny orgán pred rozhodnutím vo veci skúmal okolnosti uzavretia Dohody o
splnomocnení, ktorým dlžník splnomocnil Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva,ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva. Dlžník, František Tancoš vo vyjadrení
k okolnostiam uzavretia dohody uviedol, že v súvislosti s poskytnutím úveru od navrhovateľa rokoval
výlučne s jeho zamestnancom, keď následne podpísal aj všetky ním predložené doklady. O možnosti

uzavretia záložnej zmluvy nebol upozornený, so žiadnou inou osobou tieto okolnosti neprejednával.
Dohoda je ním podpísaná, ale všetky predložené písomnosti považoval za súvisiace výlučne s úverom,
nebol bližšie upozornený na jej obsah. Bol tak potvrdený záver, že úverová zmluva sa uzatvára spravidla
na rokovaní dlžníka s jednou osobou, zástupcom veriteľa, poskytovateľa úveru, tu navrhovateľa.
Súčasťou dokumentácie vo vzťahu k úveru je Dohoda o splnomocnení, na ktorú dlžníci nie sú osobitne

nijako upozorňovaní, jej obsah a predovšetkým jej dôsledky nie sú dlžníkovi pri podpise bližšie
ozrejmované. Dlžníci nikdy neprišli do kontaktu so zástupcom Združenia. Je zrejmé, že primárnym
cieľom záložcu bolo uzavretie úverovej zmluvy. Podpísanie predloženej Dohody za týchto okolností
spochybňuje záver, že išlo o slobodný prejav vôle dlžníka uzavrieť Dohodu o splnomocnení v takomto
znení so všetkými jej dôsledkami.

Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas
opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a
vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlo: Pribinova 25, Bratislava, ako záložného
veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 249/2014 - ŠTE zo dňa 30.5.2014. V prípade,

že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí,
navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, §

32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 22 ods. 5, §
30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol, že Dohoda o splnomocnení
bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jeho názoru
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý

je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dlžník sa pre udelenie plnomocenstva
rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho
mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Správny orgán nepreukázal,
že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým
konkrétnymspôsobomdošlokporušeniu§22ods.2OZ.Rozporzáujmovnamietanýsprávnymorgánom

musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné
ustanoveniabezprimeranéhovýkladuaaplikácieprávnejnormy.Navrhovateľpoukázalnato,žesprávny
orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku
a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými
pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo

nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením
porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Navrhovateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ posúdenej ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorá upravuje bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ upravujúcich spotrebiteľské zmluvy,
keďže tá nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľských zmlúv, na aké sa príslušné ustanovenia OZ
upravujúce problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú.

Odporca vo vyjadrení k podanému opravnému prostriedku zotrval na právnom názore a navrhol
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Prešove podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, podaný opravný prostriedok navrhovateľa,

oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 3.7.2014 návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 249/2014 - ŠTE na príslušný správny orgán, Okresný úrad Vranov
nad Topľou, katastrálny odbor. K návrhu pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 30.5.2014

uzavretú medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom, Františkom
Tancošom,ktorúzazáložcuuzavrelnazákladeDohodyosplnomocneníPeterMamojkavmeneProHelp
- Združenia občianskoprávnej pomoci (ďalej len „Združenie“) ako jeho predseda.

Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom

dňa 16.5.2013 vo Vranove nad Topľou. Zo strany splnomocnenca je dohoda podpísaná dňa 16.5.2013
v Bratislave. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov
uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 802102062, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody.

Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k
nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv

k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do
katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o
jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči

dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh
zamietne.

Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na
vklad a jeho príloh oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, František
Tancoš, splnomocnil Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom
pre konanie o vklade záložného práva.

Za týmto účelom, postupom v súlade s § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona, odporca rozhodnutím zo
dňa 4.8.2014 prerušil vkladové konanie, pričom za účelom zabezpečenia presného a úplného stavu
veci bol záložca, František Tancoš, vyzvaný na podanie vysvetlenia vo vzťahu k okolnostiam uzavretia
Dohody o splnomocnení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k prerušeniu konania zo dňa 13.8.2014 uviedol, že podľa jeho názoru je
Dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Zdôraznil, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť

svojzáväzokvyplývajúciprenehozozmluvyoúvereapretoudelilProHelp-združeniuobčianskoprávnej
pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu a na všetky právne úkony
súvisiacesuzatvorenímpredmetnejzáložnejzmluvy.Poukázalnato,žesplnomocnenecsplnomocnenies dlžníkom osobne prerokoval, poučil záložcu o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere a z Dohody o splnomocnení, ako aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo udelené
za účelom hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho žiadosť a zastupovanie je bezplatné. Na základe

uvedeného žiadal, aby odporca povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v zmysle podaného
návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Záložca, František Tancoš sa na výzvu správneho orgánu dostavil na správny orgán a dňa 2.8.2014
vypovedal k veci. Uviedol, že o poskytnutí úveru od navrhovateľa rokoval iba s pani Schneiderovou,

pracovníčkou veriteľa. V tej súvislosti podpísal ňou predložené listiny. Uviedol, že neriešili, ako sa
postupuje v prípade nesplácania úveru, nebol oboznámený s možnosťou založenia nehnuteľností v jeho
vlastníctve a nebola prejednávaná ani možnosť zastupovania jeho osoby pri prípadných jednaniach s
veriteľom. Po nahliadnutí do Dohody o splnomocnení uviedol, že ide o jeho podpis, ale v čase jednania
sa domnieval, že podpisuje iba listiny o úvere. O žiadnej dohode o splnomocnení sa nerozprávali a tú
neriešil ani so žiadnou inou osobou.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.

Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve
záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1. OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

Z obsahu spisu, z formy uzavretej Dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil

predmetnéplnomocenstvovpriamomsúvisesuzavretímzmluvyoúvereč.802102062zodňa16.5.2013
a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom
zmluva o úvere bola uzavretá v ten istý deň ako Dohoda o splnomocnení. Podpísanie dohody zo strany
Združenia ako splnomocnenca v ten istý deň, ale na inom mieste, svedčí o tom, že tento zástupca
nerokoval s dlžníkom, záložcom priamo pri uzatváraní dohody. Tieto okolnosti sú súdu známe aj z

jeho rozhodovacej činnosti a početných obdobných prejednávaných vecí. Navrhovateľ v súdnom konaní
nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a údajov uvedených v Dohode o splnomocnení,
ktorými by vyvrátil tieto závery.Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že
splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol
znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany Františka

Tancoša a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii
právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie
plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie,
aby si splnomocniteľ sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral za splnomocnenca veriteľom
určené Združenie so sídlom v Bratislave na to, aby výlučne bránilo záujmy splnomocniteľa a poskytovalo

dlžníkovi právne poradenstvo či zastupovalo ho na rokovaniach so záložným veriteľom, spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači predloženej formulárovej Dohody
o splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby
splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si
možných následkov tohto právneho úkonu.

Tieto skutočnosti a okolnosti uzatvárania predmetnej dohody potvrdil tiež samotný záložný dlžník vo
vyjadrení k veci pri výsluchu na správnou orgáne dňa 20.8.2014 a tiež na pojednávaní krajského súdu
dňa 26.2.2015.

Súd sa stotožňuje s názorom správneho orgánu, že ide o rozpor udeleného plnomocenstva s

ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 39 OZ, v zmysle ktorých je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o
splnomocnení posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi, a zároveň je tento právny
úkon možné posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti
udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka za existujúcich okolností.

Zároveň súd poukazuje na rozpor predmetnej Dohody o splnomocnení tiež s ustanovením § 22 ods.
2 OZ a vyslovuje neplatnosť právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu.
Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred uvedený tiež
veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so
zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až

následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov
splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa,
poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň.

Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo

dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene Františka Tancoša uzavrelo
s navrhovateľom ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené Petrom Mamojkom,
predsedom Združenia.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v
dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým
treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v §

52 a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa
zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniťichobsah.Zobsahuspisuakoajzformyuzavretejdohodyjezrejméanepochybné,že
dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutím finančných
prostriedkov veriteľom. Zo znenia a formulácie samotnej dohody však nemožno bezpochyby určiť,

akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne a
neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť záložné
právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia všetkých nehnuteľností
vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku
určitosti, keďže nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam uvedených nehnuteľností majú reálne tvoriť

predmet zálohu a aký bol v tejto súvislosti zámer dlžníka.

Zuvedenéhovyplýva,žerozhodnutieodporcubolovydanénazákladedostatočnezistenéhoskutkového
stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že podľa § 34ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej
činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľa je súdu známy z iných obdobných prejednávaných
vecí a je nepochybné, že Dohoda o plnomocenstve je dlžníkovi vždy predkladaná zamestnancom

Pohotovosť, s.r.o. zároveň so zmluvou o úvere. Navrhovateľ žiadnymi dôkazmi nespochybnil závery
správneho orgánu a nepreukázal, že tieto závery sú nesprávne. Rovnako nenavrhol vykonať dôkazy
v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5
Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy,ktorésúmuznáme.Ničmunebránilovtom,abytakurobilnapr.podoručenírozhodnutiaodporcu

zo dňa 4.8.2014, ktorým bolo konanie prerušené.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.