Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/443/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1494899292
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1494899292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1. /.E. K., L. L.,
V. X, X./. A.. J. Š., L. L., P. XX, zastúpení: Jozefínou Podhradskou, advokátkou, Bratislava, Mudrochova
13, 3./. H. L., L. L., H. X, proti odporcovi: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov č.
4 - Bratislava, Devínska Nová Ves, Glavica, o zaplatenie 1.960,33 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C 241/1994 - 268 zo dňa 17.
apríla 2012 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 5 C

241/1994-280 zo dňa 24.7.2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom ( v poradí štvrtým) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na
zaplatenie nájomného za obdobie od 24.6.1991 do 24.6.1994 a od 6.3.1995 do 26.3.1997 s
príslušenstvom po tom, čo predchádzajúcim rozsudkom č.k. 5C/241/1994 - 231 zo dňa 19.02.2010
bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom 2.020,81 eura s príslušenstvom a vo zvyšku bol návrh
zamietnutý, rozhodnutie ktoré uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/152/2010 - 244 zo dňa
19.08.2011 na odvolanie odporcu bolo v napadnutej časti zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Dôvodom zrušenia rozsudku prvého stupňa bola tá skutočnosť, že tento sa dôsledne nevysporiadal s

namietanou vecnou legitimáciou odporcu.
Po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňový súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere zistil, že
navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci parcely číslo 3916 v katastrálnom území Devínska Nová Ves o
výmere 2363 m2 ktorá je zapísaná na LV č. 2535. Navrhovatelia uplatnili nárok na nájomné za obdobie
od 24.6.1991 do 24.6.1994 5,- Sk za meter štvorcový ( 2.363 x 5 x 3 = 35.445,- Sk) a za obdobie
od 23.6.1995 do 26.3.1997, t.j. 23.630,- Sk (11.815 x 2).
Nasvojerozhodnutieaplikovalust.§22ods.2zákonač.229/1991Zb.a§2zák.č.64/1997Z.zastávajúc

názor, že odporca nemá vecnú pasívnu legitimáciu v spore o určenie nájomného za nehnuteľnosť,
keď sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, že keďže
ustanovenie zákona č. 229/1991 Zb. nedáva celkom jednoznačnú odpoveď na otázku, koho je možné
v danom prípade považovať za nájomcu (užívateľa) záhradkovej osady - či je to konkrétna záhradková
organizácia, ktorej členmi sú jednotliví záhradkári alebo či za nájomcu nutne považovať každého
jednotlivého člena takejto záhradkovej osady, ktorí aj fakticky pozemok užívajú. Preto vychádzal z
ustanovení § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť dňom 26.03.1997, dokedy

navrhovatelia voči odporcovi uplatňujú zaplatenie nájomného, predmetný zákon definuje ako užívateľa
pozemku člena záhradkárskej organizácie. Zároveň poukázal aj na závery vyložené v náleze US SR
sp. zn. PL US 17/2000. Keďže nájomcom - užívateľom nehnuteľností navrhovateľa v danom prípade sújednotliví členovia záhradkárskej osady, títo sú nositeľmi povinností uplatneného práva navrhovateľmi
žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol.
Opravným uznesením č.k. 5 C 241/1994-280 zo dňa 24.7.2012 súd prvého stupňa opravil výrokovú časť

napadnutého rozsudku, tak že dopĺňa 2 výrok : „ O trovách konania sa rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej“ dovodiac, že tento výrok nezapracoval pri písomnom vyhotovení rozsudku
napriek tomu, že v zápisnici z pojednávania na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku sa nachádza.
Opravné uznesenie bolo vydané v zmysle § 164 O.s.p. na základe písomného podania odporcu zo dňa
5.6.2012 označeného ako odvolanie, ktoré bolo potrebné v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na jeho

obsah považovať za návrh na opravu rozsudku.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovatelia 1./, 2./ vytýkajúc súdu
prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázali na Zmluvu o prenechaní
združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie uzatvorenej medzi JRD Devín v
Záhorskej Bystrici a odporcom zo dňa 21.12. 1988 ktorá preukazuje, že odporca bol užívateľom

predmetného pozemku a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb vznikol medzi účastníkmi
nájomný vzťah. Pri posudzovaní otázky kto je nájomcom pozemku vychádzal z nesprávne z ust. § 2
ods. 2 zák.č. 64/1997 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 26.03. 1997 a predmetom žalobného návrhu
je obdobie pred účinnosťou tohto zákona. Základná organizácia nepredložila žiadnu zmluvu so svojím
členom, na základe ktorej by mohol súd konštatovať, že pasívne legitimovaným účastníkom sú jednotliví

členovia základnej organizácie. Z uvedených dôvodov navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia požadujú
nevykonateľný dôkaz, pretože ak bývalé JRD uzatvorilo s odporcom zmluvu o prenechaní združených
pozemkov na poľnohospodárske účely, tento právny vzťah podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák.č. 229/1991

Zb s účinnosťou od 24.06. 1991 zanikol. Zdôraznil notorietu, že skutočným užívateľom pozemkov v
záhradkových osadách boli vždy len fyzické osoby. Rozsudok súdu prvého stupňa žiada ako vecne
správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne

vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
1./, 2./ proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého
vyvodil aj správny právny záver.
V súdenej veci sa navrhovatelia predmetnou žalobou domáhajú nájomného za užívanie pozemku v ich
vlastníctve od Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov Bratislava - Devínska Nová Ves

Glavica, pričom právo na zaplatenie nájmu odvodzovali zo Zmluvy o prenechaní združených členských
pozemkov na poľnohospodárske využitie uzatvorenej dňa 21.12. 1988 medzi JRD Devín a Základnou
organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov č. 4 - 6 Devínska Nová Ves Glavica s odkazom na ust. §
22 ods. 2 . zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku .

Otázka existencie či neexistencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania je v súdenej právnej
veci pre rozhodnutie sporu zásadnou, keďže dôvodom zamietnutia žalobného návrhu bol nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie.
Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací už v zrušujúcom Uznesení č.k. 9Co/152/2010 - 244 zo dňa
19.08.2011 vyslovil, že ustanovenia zák. č. 229/192 Zb. nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, koho

je nutné v danom prípade považovať za nájomcu (užívateľa) záhradkovej osady - či je to konkrétna
základná organizácia, ktorej členmi sú jednotliví záhradkári alebo či za nájomcu je nutné považovať
každého jednotlivého člena záhradkárskej osady, ktorí aj fakticky pozemok užívajú. Zastal názor, že pri
výklade koho je nutné v danom prípade považovať za nájomcu treba vychádzať z neskôr prijatej právnej
úpravy, ktorou je zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách, ktorý

definoval ako užívateľa pozemku člena záhradkárskej organizácie.
Prvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave, a uviedol, že nájomcom - užívateľom nehnuteľností navrhovateľov sú jednotliví členovia
záhradkárskej osady, výlučne ktorí sú nositeľmi povinností uplatneného práva navrhovateľmi a nie
odporca, pričom vychádzal z ustanovení § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z., ktorý definuje ako užívateľa

pozemku člena záhradkárskej organizácie a podporne poukázal aj na závery vyložené v náleze US SR
sp. zn. PL US 17/2000. Tento záver považuje odvolací súd za správny.Pokiaľ odvolateľ argumentuje tým, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z ust. § 2 ods. 2 zák. č.
64/1997 Z. z., hoci predmetom žalobného návrhu je obdobie pred účinnosťou tohto zákona, teda ide o
neprípustnú retroaktivitu, je táto námietka právne irelevantná.

Pojem "retroaktivita" je vymedzený ako spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti. Právny
poriadok Slovenskej republiky je pritom založený na princípe aretroaktivity a vychádza zo zásady, že
právne normy pôsobia zásadne do budúcnosti, princíp ktorý v súdenej veci porušený nie je, keďže
právny nárok súd prvého stupňa neposudzoval podľa neskôr platnej právnej normy, ale iba s odkazom
na túto normu podporil prijatie svojho záveru. Prijatím novšej právnej úpravy totiž došlo k odstráneniu

nejednoznačnej odpovedi na otázku koho je možné v danom prípade považovať za nájomcu (užívateľa)
záhradkovej osady, úprava ktorá vzišla z potreby reálneho života a prispôsobila k nej právny poriadok v
súlade s verejným záujmom, tak ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn.
PL ÚS 17/00 z 30.mája 2001 uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky čiastka 94, pod. č.
224/2001, zo záveru ktorého správne vychádzal súd prvého stupňa.
Hlavným účelom zákazu retroaktivity je, aby sa nemenili práva, ktoré subjekt práva nadobudol v

minulosti, teda v období, v ktorom už svoje právne postavenie nemôže ovplyvniť. Námietka retroaktivity
teda neobstojí z dôvodu, že "nová" právna úprava nijako nezasahuje do minulých právnych vzťahov,
ale neskôr prijatú právnu úpravu je potrebné považovať za presnejšiu, pochybnosti nevzbudzujúcu z
hľadiska okruhu povinných subjektov.
Správnosti súdom prvého stupňa prijatého záveru o tom kto je užívateľom pozemku nasvedčuje aj

Príloha č. 1 k Zmluve o dočasnom užívaní pozemkov (č.l. 20) z ktorej vyplýva, že pozemky na parcele
č.3916 vlastnícky patriacej navrhovateľom boli v dočasnom užívaní A.. H. C. G.. H.Š., A.. O., J..F., G..
L. C. J.. L.C. C. G.. F. C. J.. F., t.j. v užívaní fyzických osôb, postup ktorý bol v plnom súlade s ust. § 397
Obč.zák. účinného do 31.12. 1991. Vedomosť o tomto fakte mali aj navrhovatelia, ktorí vo výzve zo dňa
7.12. 1992 uviedli menovite členov záhradkárskej osady užívajúcich pozemok im vlastnícky patriaci.

Ostatne v plnom rozsahu je potrebné súhlasiť aj s právnym názorom odporcu že za nájomcu (užívateľa)
záhradkovej osady možno považovať iba fyzickú osobu a nie Základnú organizáciu Slovenského zväzu
záhradkárov, keďže táto nemala nato personálne, materiálne ako ani iné predpoklady. Ak za tejto
situácie súd prvého stupňa žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol, bol jeho postup
vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v spojení s opravným

uznesením č.k. 5 C 241/1994-280 zo dňa 24.7.2012 v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4
O.s.p..

Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním