Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/735/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217382
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864
421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.
7C/92/2012-127 z 30.4.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňa(ďalejlensúd)žalobuzamietol.Návrhžalobcunaprerušenie
konania zamieta. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Žalobca podal na súd dňa 27. 9. 2012 hromadné žaloby, ktorými sa domáhal od žalovanej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných
konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobách uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) podal návrh na výkon exekúcie, súdny exekútor

predložil návrh na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo
dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných konaniach:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS)
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydaní poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP)

3. rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP), a aj
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).
Súd uznesením pod č. k. 7C 92/2012 zo dňa 9. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10.
2012, spojil podľa ustanovení § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie veci pod sp. zn.: 7C 92/2012,
7C 94/2012, 7C 97/2012, 7C 109/2012, 7C 110/2012, 7C 113/2012, 7C 135/2012, 7C 136/2012, 7C

166/2012, 7C 169/2012, 7C 180/2012, 7C 185/2012, 7C 193/2012, 7C 194/2012, 7C 204/2012, 7C
221/2012, 7C 223/2012, 7C 225/2012, 7C 247/2012, 7C 264/2012, 7C 272/2012, 7C 301/2012, 7C
307/2012, 7C 315/2012, 7C 320/2012, 7C 327/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 7C
92/2012.V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Zároveň
si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri jej určovaní vychádzal z doktríny prijatej
Ústavným súdom SR (čl. 48 ods. 2), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur. Žalobca si

pretouplatňujeakoprimeranúnáhradunemajetkovejujmyvovýške55,-eurzakaždýmesiacomeškania
v činnosti exekučného súdu.
K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote (žaloby označené ZE) žalovaná uviedla, že exekučný titul po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predložítútožiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrov,
keďžesúčasnesrozhodnutímozmenesúdnehoexekútorarozhodneotrováchdoterajšiehoexekučného

konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť, súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ak tak neurobil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého

je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody.
Z exekučného spisu súdu sp. zn. 15Er/561/2010 (pripojený pri sp. zn. 7C 92/2012) súd zistil, že na
základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd proti povinnému: Iveta Lukáčová, pre vymoženie 876,-
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu.
Uznesením súdu č. k. 15Er/561/2010 zo dňa 27. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 11.
2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a následne súd uznesením
zo dňa 27. 2. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 2. 2013, exekučné konanie zastavil, podobne

aj pri ďalších exekučných spisoch.
Uznesením č. k. 15Er/19/2011 zo dňa 26. 1. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 2. 2011 bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a následne súd uznesením zo dňa
14. 3. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 3. 2011, exekučné konanie zastavil. Z exekučného
spisu súdu sp. zn. 15Er/976/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 169/2012) súd zistil, že na základe návrhu

na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 28. 12. 2009 proti povinnému: X. Ž., pre vymoženie 422,47 eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
v Bratislave sp. zn. SR 06889/09 zo dňa 2. 10. 2009. Uznesením súdu č. k. 15Er/976/2009 zo dňa 12.
2. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 9. 2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutá a následne súd uznesením zo dňa 12. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19. 10. 2010, exekučné konanie zastavil.
Súd citoval §§ 6, 9, 15, 17, 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., §§ 41 ods. 2, 44, 45 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z.z. a dôvodil, že predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca
domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných

konaniach. S poukazom na § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná v písomnom vyjadrení
potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, a to dňa 23. 4. 2012. V čase rozhodovania súdu, teda už uplynula 6-mesačná lehota od prijatia
týchto žiadostí, preto mal súd zato, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď podal žalovanej
pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súd nemal doposiaľ

preukázané, žeby nárok na náhradu škody, alebo jeho časť, bola do rozhodnutia súdu uspokojený.
Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu § 43
ods. 1 O.s.p.. Súd má zato, že predmetné žaloby majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v
zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.. Žalobca správne označil účastníkov konania,
opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a

preto postup navrhovaný žalovaným v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný. Žalovaná
vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného
nároku nedošlo, a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaniachuvedených pôvodne pod č. 7C 94/2012, 7C 97/2012, 7C 113/2012, 7C 135/2012, 7C 136/2012, 7C
166/2012, 7C 169/2012, 7C 204/2012, 7C 223/2012, 7C 225/2012 (označené ako ISTINA RS) žalobca
namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.
Súd vychádzal z toho, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté, boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch bol právny
vzťah medzi oprávneným a povinným hodnotený ako spotrebiteľský právny vzťah, a to či už na základe
predložených úverových zmlúv, tak aj na základe skutočností uvádzaných v odôvodneniach exekučných

titulov. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., v daných prípadoch exekučný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t. j. aj pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného
titulu, t. j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp.
zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania

tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného
súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský
súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach
exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom

podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie
pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský
rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský
súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť

znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú
vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených práve žalobcom v tomto konaní.
Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté
rozhodcovským súdom. Ako vyplýva z dôkazných exekučných spisov, v nových konaniach súdom po

podanížiadosti oudeleniepovereniaboližiadanésprávy,resp.podklady,ktorébolinásledneurgovanéa
ktorýchposúdeniebolonevyhnutnéprerozhodnutieožiadostisúdnehoexekútora.Poukazujúcnavyššie
uvedenéskutočnostisúdkonštatoval,žezostranyžalobcunebolvkonanípreukázanýnesprávnyúradný
postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá
z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady
škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Žalobca uplatnil
škodu a aj nemajetkovej ujmy, súd napriek uvedenému konštatuje, že zo strany žalobcu výška ním
uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca v tomto

smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie, a teda v tomto smere taktiež
neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 14. 5.
2014 podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá
bola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení.
V zákonnom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli.

Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne
zastúpený.

V podanom odvolaní žiadal tak ako aj v stovkách iných odvolaní žalobca napadnutý rozsudok zrušiť a
opätovne vec prejednať.

O.i.namietalŠtrassuburskérozhodnutia,leborozhodovalpredpojatýsúdanezákonnísudcovia(Krajský
súd v Trnave podobne vo veci 11NcC/46/2012 vylúčil všetkých sudcov v podobnej veci a prikázal OS
Galanta na prerokovanie), sú dané dôvody podľa § 221 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) O.s.p. na
zrušenie, jeho námietky smerujú aj na nesprávnosť zamietnutia návrhu na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p., kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na vyjadrenia a aj

keď žalobca nebol prítomný na pojednávaniach, súd odignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej
škode,vbode9namietal,žeonpredsúdomchcelpredložiťznaleckýposudokadoložiťvýškumajetkovej
škody, nesprávny úradný postup nebol argumentačne vysvetlený súdom z hľadiska nečinnosti súdov a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod! Nesúhlasil anis názorom, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu spôsobil dlžník. Rozhodnutie súdu
je vnútorne rozporné a pripojil ako obvykle na č. l. 173 až 179 rozhodnutia o vylúčení sudcov v iných
veciach (v podobne uznesenie 2NcC/40/2012 KS v Prešove).

Žalovaná vo vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, lebo je to rozhodnutie s platnosťami
pre § 219 ods. 1, 2 O.s.p. (poukázala na nestrannosť sudcu a rozhodnutia ústavného súdu, najmä
I.ÚS/27/98 a II.ÚS/121/03, podobne uznesenie KS v Košiciach v riešenej veci 6NcC/46/2012, keď
právoplatne bolo rozhodnuté, že konajúca sudkyňa OS Spišská Nová Ves JUDr. Puklušová nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.). Súd jednoznačne aplikoval § 101 ods. 2 O.s.p. vo
veci, zaoberal sa opakovaným návrhom na prerušenie konania (KS v Košiciach rozhodoval teda dvakrát
o jeho návrhu právoplatne) a vec správne posúdil, lebo aj procesné návrhy a opravné prostriedky
žalobcu by viedlo v demokratickej spoločnosti k neprípustným dôsledkom, ak by inak súd prvého stupňa
rozhodoval (konanie by nikdy neskončila a opravné prostriedky proti rozhodnutiam by smeroval ad
infinitum).ÚstavnýsúdČRvyjadrilvnálezesp.zn.PL.ÚS/15/01záver,žeúčelomprieskumnéhokonania

môže byť len reálne pochybenie aproximatívne minimalizovať a nie bezo zvyšku odstraňovať, sústava
prieskumných inštancií je preto výsledkom vyvažovania úsilia o dosiahnutie panstva práva na jednej
strane a efektivity rozhodovania a právnej istoty na strane druhej, vyjadrenie bolo doručené žalobcovi
dňa 6.8.2015.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil a súhlasí s jeho dôvodmi.
RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa11.8.2015o9.00hod.,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením.
Z vyššie uvedených dôvodov nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a

aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/
a f7 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovejujmy,ako"ajvšetkyostatnéodvolacienámietky,týkajúcesatejtootázky.Súdvodôvodnení
rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v

tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Za tejto situácie žalobca mal dostatok času na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne
navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a ak tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva,
ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.
Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie

v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.
Ak žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Napojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté
v spise, a ak by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom
vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti

vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda
zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďžesúdrozhodolvovecinapojednávaní,zasplneniapodmienokvzmysleust.§101ods.2O.s.p.,ako
aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako nenáležitá je aj námietka

o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi, opísanými
tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu nie
je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým základom a
nakoniec sám žalobca podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania a
o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní.

Odvolací súd konštatuje k samotnému zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, že uznesením
Ústavného súdu SR IV.ÚS/521/2013-10 z 22.8.2013 vo viacerých veciach spojil sťažnosti žalobcu a pre
nedostatok právomoci ústavného súdu odmietol pre nedostatok ústavného súdu na ich prerokovanie
(podobne aj IV.ÚS/518/2013 z 22.8.2013 a iné.
Totiž ust. § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje situáciu kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť o

prerušení konania, je len na úvahe súdu a nejde, ako sa mylne domnieva žalobca, o znenie § 109 ods.
1 O.s.p., kedy by musel súd prerušiť konanie (napr. § 7 O.s.p.).
Odvolací súd preto potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania.
Argumentačne súd správne odôvodnil aj návrh na náhradu škody za nesprávny úradný postup
spočívajúci v prieťahoch, lebo žalobca okrem iného mal vyvinúť enormné úsilie, aby docielil vecný

posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti
na prieťahy v konaní, ktoré boli vyriešené na súde prvého stupňa tak, že pod Spr. č. 22/2010, 34/2010 a
napr. Spr. č. 12/2011, ktoré boli neopodstatnenými a tak nedošlo k porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy s tým,
lebototomôžekonštatovaťlenústavnýsúdavžiadnejriešenejexekučnejvecitotonebolokonštatované.

Výrok o trovách konania sa odôvodňuje § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca bol neúspešný
a nemá právo na náhradu trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.