Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217734
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612217734.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: C.,

G..M..B.., H., C. XX, V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: G. M., D. I. Y. Y. I. G. G. M., Ž. T. XX,
H., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania súd z a m i e t a .

Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,

že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 1C/138/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 1C/138/2012, 1C/188/2012, 1C/198/2012, 1C/203/2012, 1C/257/2012,
1C/264/2012, 1C/270/2012, 1C/305/2012, 1C/309/2012 na spoločné konanie s tým, že všetky veci sa

budú viesť pod jednou sp. zn. 1C/138/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakciavo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,

súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného

konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich

režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 11.12.2013 nedostavili. U oboch mal
súd doručenie predvolania riadne vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná, pretože účastníci konania prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 11. 11. 2013. Žalobca,
ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie

termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/51/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a
rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je právoplatné
a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené a na to, že

tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol právoplatne dňa 23. 10.
2013 a to uznesením č. 1C/138/2012-68 zo dňa 22.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach 3Co/442/2013-88, preto nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné

dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu,
prípadne notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol
predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj Zmluva o úvere uzavretá medzi

oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/598/2010 súd zistil, že pod sp. zn. EX/1132/2010
bolo začaté konanie oprávneného C., G.. M.. B.. voči povinnej I. C.. Dňa 7. 10. 2010 oprávnený podal

návrh na vykonanie exekúcie a uznesením Okresného súdu Spišská Nová ves 16Er/598/10- 12 z toho
istého dňa, t. j. 7.10.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného voči povinnému I. C.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 1. 2011, dňa
3. 2. 2011 bola exekúcia zastavená a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 2. 2011. To znamená,
že súd konal vo veci bez akýchkoľvek prieťahov.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/464/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 16. 8. 2010 návrh na vykonanie exekúcie (sp.
zn. EX/9082/10) proti povinnému C. D., pričom zápisnica u súdneho exekútora bola spísaná dňa 13. 7.
2010. Exekučným titulom je rozsudok G. M. G. G. G. M., Z.. G.. , Y. M. X, H., sp. zn. SR/01565/10

zo dňa 29. 3. 2010. Prípisom zo dňa 30. 8. 2010 súd vyzval exekútora na predloženie zmenky, ktorá
bola základom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený - žalobca dňa 29. 9. 2010 predložil
súdu požadované doklady, pretože okrem zmenky predložil i zmluvu o úvere a všeobecné obchodné
podmienky. Dňa 13. 10. 2010 súd uznesením z č. l. 14 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Žalobca vo veci podal odvolanie a Krajský súd v Košiciach zastavil odvolacie konanie

uznesením2CoE/532/2010-34zodňa1.7.2011vdôsledkuspäťvzatiaodvolania. Následne uznesením
z č. l. 36 zo dňa 14. 11. 2011 bolo exekučné konanie zastavené vo veci samej. Výrok nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 12. 2011 a vo vzťahu k trovám konania dňa 6. 1. 2012. V dôsledku toho možno
konštatovať, že ani v tejto veci súd nekonal s prieťahmi.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/214/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 29. 4. 2010 návrh na vykonanie exekúcie (sp. zn.
EX/2945/10) proti povinnej F. Y., pričom zápisnica u súdneho exekútora bola spísaná dňa 18. 3. 2010.
Exekučným titulom je rozsudok G. M. G. G. G. M., Z.. G.. , Y. M. X, H., sp. zn. SR/17374/09 zo dňa16. 11. 2009. Dňa 28. 4. 2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho možno
konštatovať, že ani v tejto veci súd nekonal s prieťahmi.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/645/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 16. 8. 2010 návrh na vykonanie exekúcie (sp.
zn. EX/8676/10) proti povinnej I. S., pričom zápisnica u súdneho exekútora bola spísaná dňa 7. 7. 2010.
Exekučným titulom je rozsudok G. M. G. G. G. M., Z.. G.. , Y. M. X, H., sp. zn. SR/02396/10 zo dňa
28. 4. 2010. Prípisom zo dňa 30. 8. 2010 súd vyzval exekútora na predloženie zmenky, ktorá bola

základom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Dňa 8. 12. 2010 súd uznesením z č. l. 9 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 1.
2011. Následne uznesením z č. l. 17 zo dňa 19. 1. 2011 bolo exekučné konanie zastavené. Výrok vo
veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 31. 1. 2011 vo vzťahu ku trovám konania daň 16. 2. 2011.
V dôsledku toho možno konštatovať, že ani v tejto veci súd nekonal s prieťahmi poukazujúc na to, že
zákon nestanovuje lehotu na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/208/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 26. 4. 2010 návrh na vykonanie exekúcie (sp. zn.
EX/2459/10) proti povinnej Ľ. U., pričom zápisnica u súdneho exekútora bola spísaná dňa 15. 3. 2010.
Exekučným titulom je rozsudok G. M. G. G. G. M., Z.. G.. , Y. M. X, H., sp. zn. SR/20948/09 zo dňa 31.

12. 2009 Prípisom zo dňa 28. 4. 2010 súd vyzval zástupcu oprávneného na predloženie registrácie
o platbe DPH s pokynom na vydanie poverenia. Poverenie bolo vydané dňa 28. 4. 2010.
V dôsledku toho možno konštatovať, že ani v tejto veci súd nekonal s prieťahmi.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/520/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf

Krutý podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 3. 8. 2011 návrh na vykonanie exekúcie (sp. zn.
EX/8256/11) proti povinnej R. O., pričom zápisnica u súdneho exekútora bola spísaná dňa 19. 5. 2011.
Exekučným titulom je rozsudok G. M. G. G. G. M., Z.. G.. , Y. M. X, H., sp. zn. SR/06413/09 zo dňa 1.
7. 2009. Prípisom zo dňa 8. 8. 2011 súd vyzval zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere
vrátane všetkých jej súčasti. Oprávnený - žalobca dňa 31. 8. 2011 predložil súdu požadované doklady.

Dňa 4. 11. 2011 súd uznesením z č. l. 13 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2011. Následne súd uznesením zo dňa 29. 3. 2012 z
č. l. 18 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 4. 2012.
V dôsledku toho možno konštatovať, že ani v tejto veci súd nekonal s prieťahmi poukazujúc na to, že
zákon neustanovuje súdu lehotu pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Er/204/2006 súd zistil, že dňa 23. 2. 2007došla na súd
žiadosť na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej I. K. a toho istého dňa bolo vydané
poverenie okrem časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1 015,-- Sk. V tejto
časti bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý dňa 28. 2. 2007. Uznesením zo dňa 28. 6. 2007

bolo exekučné konanie čiastočne zastavené s nadobudnutím právoplatnosti dňa 11. 7. 2007. Prípisom
tunajšieho súdu zo dňa 8. 2. 2011 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, ktorá má
byť uzavretá medzi oprávneným a povinným a na ktorú odkazuje rozhodca vo svojom rozhodcovskom
rozsudku č. SR 2336/06 z 27.6.2006. Uznesením zo dňa 8. 3. 2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej pod sp. zn. Ex

1146/06 a na súde pod sp. zn. 14Er/204/2006 poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, ktorému sa táto exekučná vec postúpila na ďalšie konanie. V dôsledku
odvolania zo dňa 4. 4. 2011 bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach dňa 27. 4. 2011 a tento
svojím uznesením zo dňa 13. 5. 2011 odvolanie odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. 6.
2011 a dňa 20. Ž. 2013 došlo k vráteniu poverenia. V dôsledku toho možno konštatovať, že ani v tejto

veci súd nekonal s prieťahmi.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/518/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 3. 8. 2011 návrh na vykonanie exekúcie (sp. zn.

EX/8402/11) proti povinnej I. Š., pričom zápisnica u súdneho exekútora bola spísaná dňa 19. 5. 2011.
Exekučným titulom je rozsudok G. M. G. G. G. M., Z.. G.. , Y. M. X, H., sp. zn. SR/22616/09 zo dňa 19.
1. 2010. Dňa 3. 10. 2011 súd uznesením z č. l. 10 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 11. 2011. Následne súd uznesením zo dňa 4.1. 2012 z č. l. 17 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. 5. 2012 vo veci
samej, výrok o trovách konania nadobudol právoplatnosť dňa 2. 6. 2012.
V dôsledku toho možno konštatovať, že ani v tejto veci súd nekonal s prieťahmi poukazujúc na to, že

zákon neustanovuje súdu lehotu pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.

Súdzároveňkonštatuje,že ksamotným návrhom,ktoré sú vedenépospojenípodsp.zn. 1C/138/2012
žalobca nepredložil žiadne dôkazy a nepripojil doklad o tom, že podal návrh na predbežné prerokovanie
škody u žalovanej.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Na návrh žalobcu na prerušenie konania vydal súd dňa 19. Júla 2013 uznesenie 1C/138/2012-68 a v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 3Co/442/2013-88 zo dňa 30. 9. 2013 bol návrh na
prerušenie konania zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2013.

Podaním zo dňa 5.12.2013 z č.l. 105 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca
tie isté dôvody, ako v podaní zo dňa 4.4.2013 z č.l. 59. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/51/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania

veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca
pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá

sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca
uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.

Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/51/2012 zo dňa
19.10.2012 a tiež 3Co/442/2013-88 zo dňa 30. 9. 2013 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania.
Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou.

Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania
opätovne zamietol.

V súlade s ustanovením čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.Podľa § 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na náhradu škody, ktorú
mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávny úradný postup.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, alebo
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní
a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a
§ 11.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo
vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku
zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným
rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci
v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť

- nezákonnosť. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Poškodený musí
využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, ktorá podmienka v preskúmavanom
prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka bola taktiež
splnená), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť.

Zodpovednosť štátu vzniká len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné.

Pojemnezákonnostiniejevzákoneč.514/2003Z.z.definovaný.Zákonnosťčinezákonnosťrozhodnutia
je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že zákon

č. 514/2003 Z.z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod
nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s
právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Právna úprava osobitne ani neupravuje,
či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo

jeho odôvodnení), ale podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil
(zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine
z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom tak
rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne
alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za

splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne
z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla.

Otázku nezákonnosti súdy nemôžu v konaní o náhradu škody uplatňovanú titulom nezákonného
rozhodnutia riešiť ako otázku predbežnú, musí ju vyriešiť orgán v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny

názor musí rešpektovať tak súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ako aj súd rozhodujúci o
náhrade škody. Pre súd, rozhodujúci o náhrade škody je potom takéto rozhodnutie záväzné a súd musí
vychádzať zo zistenej nezákonnosti príslušným orgánom (vyjadrenej tým, že rozhodnutie ruší alebo
mení (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 27/2011 z 20. marca 2012).

Tak, ako platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu nezákonného rozhodnutia, vo
všeobecnosti nevymedzuje, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom. Aj napriek tomu je
však možné povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní
jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonaniebez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie
(nečinnosť) príslušného orgánu nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť

úkon alebo vydať určité rozhodnutie
(či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. Vychádzajúc z už
spomenutého platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným
spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom

jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že súd vo
veci buď vydal poverenie, alebo návrh na vydanie poverenia zamietol a v jednom prípade rozhodol o
zmene exekútora. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského
súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným

súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj
na základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj
povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku.

V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV.
ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu

je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučnékonania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní (okrem troch prípadov) ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov, okrem rozhodnutí v popísaných a citovaných exekučných
konaniach, o ktorých rozhodoval Krajský súd a buď došlo k späťvzatiu odvolania, alebo k potvrdeniu
rozhodnutia prvostupňového súdu.

Na žalobcom namietané skutočnosti, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote žalobca uviedol ako dôvod náhrady
škody a nemajetkovej ujmy súd poukazuje, že buď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, alebo
boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je
pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V týchto exekučných konaniach však súdom po
podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj urgované a
ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či
v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť
zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná

15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a
tedanievprípadochzamietnutiažiadostisúdnehoexekútora,akotobolovovšetkýchvyššieuvádzaných
prípadoch. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými
titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými

podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.
Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti

tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konaniaasťažnostinaprieťahyvkonaní,ktorébolizjehostranypodanénatunajšomsúde.Vzhľadomna
doručenie žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli tunajšiemu súdu v konaniach,
o ktorých rozhoduje doručené v dňoch 20.10.2010, 14.10.2009, 26.8.2009 a 9.11.2010, sa zo žalobcom

uvedených sťažností na prieťahy v konaní, ktoré boli ním podané dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
mohla týkať len sťažnosť zo dňa 23.11.2010.

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca

a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,

má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Sťažnosti žalobcu vo veciach Spr. č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 boli vyhodnotené v celom rozsahu
ako neopodstatnené.

Zároveň súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS/476/2012-12 zo dňa
3. 10. 2012, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou žalobcu voči postupu Okresného
súdu Bratislava IV a týmto uznesením bola sťažnosť obchodnej spoločnosti C., G..M..B.. odmietnutá,
pričom súd skonštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky.

S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z. 2M Cdo 3/2009 aj keď
exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, má
exekučný súd povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov.

Preto aj z týchto dôvodov v niektorých prípadoch súd rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
zvlášťzastavu,žeoprávnený/žalobcadokladypotrebnéprerozhodnutiesúdunedoložilbuďvôbecalebo
nie všetky potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu.

Taktiež súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných
konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj v tomto
prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp. prieťahov
pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Zo sťažnosti podaných
žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa v

prípade jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora nemohla týkať ani jedna sťažnosť, keďže návrh
na zmenu súdneho exekútora bol podaný dňa 22.11.2010. Podľa oboznámených Spr. však všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za
neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom

preukázaná a nebola preukázaná ani existencia samotnej škody. Žalobca v tomto smere nepredložil
žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné
bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu
priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej
písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy
nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý
nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený
namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov
nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.