Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111205230
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111205230.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36
865 141, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: B. T., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., W. XXX/XX, zastúpenému opatrovníkom Mesto Nitra, Štefánikova
60, Nitra, IČO: 00 308 307, o vymoženie sumy 3.324,91 eura, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra z 22. marca 2012 č. k. 7Er/151/2011-10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.02.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom

na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 41
ods.2písm.d/§44ods.2Exekučnéhoporiadku(ďalejaj„EP“),§35,§40,§45ods.1písm.a/,b/,c/,ods.
2 zák. č. 244/2002 Z. z. (ďalej aj „ZoRK“), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 3, 6 zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako aj zisteným skutkovým stavom. Zmluvu medzi oprávnenou a povinným
posúdil ako spotrebiteľskú. Súčasťou obsahu formulárovej zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorú
oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou,ktorájezmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.Súčasťouúverovejzmluvysú
všeobecnéobchodnépodmienkyposkytnutiaúveru,kdeobsahrozhodcovskejdoložkyboldodávateľkou
vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ďalej poukázal na
skutočnosť,žepokiaľideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2
OZ). V bode 6. Všeobecných obchodných podmienok ako prílohy úverovej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli v prípade splatnosti celého úveru, že dlžník zaplatí veriteľovi úrok z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Rozhodcovský súd, ako z rozhodcovského rozsudku
vyplýva, opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany. V predmetnom právnom vzťahu nielenže

neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne ( 0,25 % denne x
365 dní v roku = 91,25 % úrok). Súd mal správne aplikovať ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Oprávnená si úrok z omeškania označený ako "zmenkový", vo
výške 0,25 % denne nárokovala na základe vyplnenej blankozmenky ako zabezpečovacieho inštitútu.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom

stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého úveru. Ďalej v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako údaj, ktorýmá za cieľ chrániť spotrebiteľa, absentuje. Vzhľadom k tomu je možné považovať úver s odkazom na
horeuvedené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný
súd zhodnotil predmetné exekučné konanie v časti neprimeraných úrokov z omeškania, neprimeranej

odplaty za poskytnutý úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky a absencie ročnej percentuálnej miery
nákladov ako konanie v rozpore so zákonom.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala

na ustanovenie § 44 ods. 2 EP a 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 ZoRK a uviedla, že súd na správne
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Zdôraznila, že posudzovaný právny vzťah nie
je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník a úver mu
bol poskytnutý na účel podnikania. Dôvodil, že rozhodcovská zmluva nebola súčasťou zmluvy o úvere.
Uviedla, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom.
A tento úrok ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je

vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve. Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu
proti použitiu, konal tak v rozpore so zákonom.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko rozhodnutie považovala za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty

účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva

právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými
podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu

a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,
ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť
pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na

vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 ZRK. V prípade že ich zistí, musí žiadosť
na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom
na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,
na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je

aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci
dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1,
2 ZoRK a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne

považoval danú Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 20.01.2010 za spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľka so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa

tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Oprávnená má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávnenou preukázané, že by úver
poskytol povinnému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Rozhodcovskú
doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavnenemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp., niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú
Zmluvné dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama

osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte
obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so
zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Odvolací súd na záver konštatuje, že súd prvého stupňa správne poukázal aj na ostatné neprijateľné
podmienky, čo odvolací súd vyhodnotil ako zdôraznenie rozporu rozhodnutia rozhodcovského súdu s
dobrými mravmi, teda do akého štádia môže dôjsť konanie, ak sa neprihliadne na spotrebiteľské normy.
Uvedené považoval za dostatočne odôvodnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.