Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211404.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 36 865 141, proti
povinnému : I. H.,
narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., B. XXX/XX, na vymoženie príslušenstva pohľadávky, v

exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorský
úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60
pod spisovou značkou Ex 23616/2014, o odvolaní oprávneného zo dňa 12. 11. 2014
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 8Er/629/2014-13
zo dňa 28. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou Ex

25445/2014,podľaustanovenia§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia
§ 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo
zmluvyoúvereposúdilakospotrebiteľskývzťahaaplikovalpriprávnomposúdenítohtovzťahuSmernicu
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom súd
prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého

v rozsudkoch Súdneho dvora (ES)
vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva
z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o
úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná síce formálne
napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, keďže rozhodcovské konanie nebolo

dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o
úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským
alebo civilným súdom,
bude takmer vždy veriteľ. Súd mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval
takýmto koncipovaním doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy
boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho

nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva právana účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru,
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Exekučný súd právne

posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve
ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vedeniu
exekúcie a tým aj zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasne súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 30 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
nie je vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný

skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti
na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa
obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej
stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a

súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom či dobrými mravmi a nie rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše
domnieva,

že postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
(podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namieta
tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným

uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu
a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutočného

stavu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),

po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.,
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov
a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku

(§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2)
je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia
pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia navykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,

neobstojí.
Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie
v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania
alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne

procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte
Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010. Súdny dvor v súvislosti so
skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo
fáze výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť,

či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v
prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa,
že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Taktiež neobstojí argument oprávneného, že súd nemal dostatok podkladov k právnym záverom
o existencii spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel
na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd
tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi

oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere
a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu
k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Súd prvého stupňa oboznámiac sa
s obsahom Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25. 04. 2008,
ako aj Všeobecných podmienok poskytovania úveru, obsahom ktorých je rozhodcovská doložka - vec

správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené
stanovisko je plne konformné a s v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98

až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

V konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa
25. 04. 2008 dopadá právna úprava podľa ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúca

spotrebiteľské zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko z obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný je
podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať daný zmluvný vzťah
medzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a
následne potom aj podriadiť ho právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských
zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd tento právny záver vyvodzuje z označenia dlžníka v

zmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými
pre fyzickú osobu - nepodnikateľa - a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a
platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným Zmluvou o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 25. 04. 2008, od ktorej sa uplatnený nárok oprávnenéhov danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek
tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie §
54 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to
výrazne v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko oprávneného, že

zákon nevylučuje,
aby aj v spotrebiteľskej zmluve, ako typovej, adhéznej zmluve, bola platne so spotrebiteľom dojednaná
rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej

formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka
nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu
v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 17 zmluvných dojednaní. Po tomto výbere
už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo
k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým

všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu,
pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných
obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd,
ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby

uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky
ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu

medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným),
čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Odvolací súd v závere konštatuje, že pokiaľ oprávnený v odvolaní tvrdí,

že bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená rozhodcovská zmluva, ako samostatný právny úkon na
osobitnej listine oddelenej od zmluvy o úvere, jeho argument nie je možné zohľadniť, nakoľko oprávnený
neprodukoval na podporu svojho tvrdenia žiadny listinný dôkaz. V spise sa samostatná rozhodcovská
zmluvanenachádza,aanivštádiuodvolaciehokonaniaoprávnený,naprieksvojimodvolacímtvrdeniam,
k odvolaniu žiadny listinný dôkaz verifikujúci jeho tvrdenie, nepredložil. Súd tak správne vychádzal z

obsahu spisu a hodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 17 VPPÚ. Odvolací súd poznamenáva,
že napokon
aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci, vyplýva,
že si rozhodcovský súd založil právomoc na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17
VPPÚ zmluvy o úvere. Žiadna skutočnosť, ani listinný dôkaz, preto nenasvedčuje pravdivosti tvrdenia

oprávneného, že v konkrétnej veci bola medzi účastníkmi uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva.
Dôkazné bremeno preukázania spôsobilosti predloženého exekučného titulu spočívalo na oprávnenom.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia
by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu vo výroku o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V odvolaním nenapadnutom výroku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.