Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/241/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1494899292
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1494899292.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci

navrhovateľov: X. E. K., bytom Bratislava, V. X, 2. A.. J. Š., bytom Bratislava, P. XX, zastúpení:
Jozefínou Podhradskou, advokátkou, Bratislava, Mudrochova 13, 3. H. L., bytom Bratislava, H. X, proti
odporcovi: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov č. 4 - Bratislava, Devínska Nová Ves,
Glavica, zastúpená E. F., Slovenský zväz záhradkárov - Republikový výbor, Bratislava, Havlíčkova 34,
o zaplatenie 1.960,33 eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.8.1994 žiadali navrhovatelia súd, aby zaviazal odporcov na
zaplatenie 35.445,- Sk s prísl. z titulu nájomného za obdobie od 24.6.1991 do 24.6.1994. Dňa 26.3.1998

navrhovatelia rozšírili návrh na ďalšie obdobie od 26.3.1995 do 26.3.1997 a žiadali aby odporca bol
zaviazaný na zaplatenie sumy 59.057,- Sk s príslušenstvom

Odporca nesúhlasil s návrhom, namietal pasívnu legitimáciu odporcu v tomto spore.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C/241/1994 - 231 zo dňa 19.02.2010 bol odporca
zaviazaný zaplatiť navrhovateľom 2.020,81 eura s príslušenstvom a vo zvyšku bol návrh zamietnutý.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/152/2010 - 244 zo dňa 19.08.2011 na odvolanie
odporcu bol rozsudok v napadnutej časti zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
rozsudku prvého stupňa bola tá skutočnosť, že tento sa dôsledne nevysporiadal s namietanou vecnou
legitimáciou odporcu, keď podľa jeho názoru ustanovenia zák. č. 229/192 Zb. nedáva jednoznačnú
odpoveď na otázku, koho je nutné v danom prípade považovať za nájomcu (užívateľa) záhradkovej
osady - či je to konkrétna základná organizácia, ktorej členmi sú jednotliví záhradkári alebo či za nájomcu

je nutné považovať každého jednotlivého člena záhradkárskej osady, ktorí aj fakticky pozemok užívajú.
Z ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách je
definovaný ako užívateľ pozemku člen záhradkárskej organizácie. Zároveň poukázal na to, že súd sa
vo svojom odôvodnení nevysporiadal s námietkou navrhovateľa, či záhradkárska osada vznikla legálne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil, že
navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci parcely číslo 3916 v katastrálnom území Devínska Nová Ves

o výmere 2363 m2 ktorá je zapísaná na LV č. 2535. Konanie súdu ovplyvnila tá skutočnosť, že okruh
oprávnených osôb navrhovateľov bol ustálený až rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV číslo D
678/96 zo dňa 7.6.1999. Od tejto doby sú navrhovatelia 1. 3. podieloví spoluvlastníci. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že v období od 24.6.1991 do 26.3.1997 odporca neplatil nájomné za užívanienehnuteľnosti. Navrhovatelia uplatnili nárok na nájomné za obdobie od 24.6.1991 do 24.6.1994 5,-
Sk za meter štvorcový t.j. 2.363 x 5 x 3 rovná 35.445,- Sk. Ďalej uplatnili nájomné za obdobie
od 23.6.1995 do 26.3.1997, t.j. 23.630,- Sk (11.815 x 2). Z potvrdenia Slovenského zväzu záhradkárov

- republikový výbor zo dňa 23.05.1998 súd zistil, že základná organizácia SZZ Devínska Nová Ves -
Dlavica vznikla na ustanovujúcej schôdzi 01.01.1965 a v centrálnej evidencii RV SZZ je zaevidovaná
pod evidenčným číslom 4 - 6 ako záhradkárska osada.

V zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na
vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru
1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

V zmysle § 22 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. (v znení platnom do 25.03.1997), ak je na pozemku
zriadená záhradková alebo chatová osada, skončí sa výpovedná lehota dňom, keď malo skončiť právo
dočasného užívania pozemku. Nájomca má právo na predĺženie nájmu o ďalších desať rokov, ak sa
účastníci nedohodnú inak. Nájomca má po dobu nájmu predkupné právo k pozemku. Výška nájomného
a kúpna cena sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku v čase vzniku práva užívania. Ustanovenia §

21 vyhlášky Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 182/1988 Zb. o cenách
stavieb, pozemkov, trvalých porastov. úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a
náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov a § 21 vyhlášky Ministerstva
financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov,
trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách

za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov umožňujúce zvýšenie zistenej ceny sa
v tomto prípade nepoužijú. Citované ustanovenie § 22 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. bolo zrušené od
26.03.1997.

V zmysle § 2 zák. č. 64/1997 Z. z., zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada

zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku
medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou
zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou
alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala
a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného

užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo
e) iné užívacie právo. Nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade
(ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so
záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto
pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,

najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné
prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").

V zmysle § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje. Súdne konanie už svojou povahou vyžaduje, aby sa na ňom zúčastnili

všetky tie osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať a ktoré určuje bližšie zákon. Okruh
účastníkov konania zákon určuje osobitne pre každé konanie. Spôsobilosť byť účastníkom
konania zákon priznáva zásadne každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti a výnimočne aj
tomu, komu spôsobilosť byť účastníkom z osobitných dôvodov sám priznáva, pretože každý má právo
dovolať sa na súde procesnej ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo porušené. Treba však rozlišovať

byť účastníkom konania v zmysle procesnom, ktorú v teórii nazývame aj procesnou legitimáciou od
tzv. vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom na hmotné právo určí, kto je vlastne nositeľom uplatneného
právaalebopovinnostivkonkrétnomprípade.Čijeúčastníkprocesnéhopodaniatiežvecnelegitimovaný
(aktívne alebo pasívne) sa ukáže až v konečnom vecnom meritórnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní.

V danom prípade dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že odporca nemá vecnú pasívnu
legitimáciu v spore o určenie nájomného za nehnuteľnosť. Súd sa stotožnil s právnym názorom
vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, že keďže ustanovenie zákona č. 229/1991 Zb.nedávacelkomjednoznačnúodpoveďnaotázku,kohojemožnévdanomprípadepovažovaťzanájomcu
(užívateľa) záhradkovej osady - či je to konkrétna záhradková organizácia, ktorej členmi sú jednotliví
záhradkári alebo či za nájomcu nutne považovať každého jednotlivého člena takejto záhradkovej osady,

ktorí aj fakticky pozemok užívajú. Preto vychádzal z ustanovení § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z.,
ktoré nadobudli účinnosť dňom 26.03.1997, dokedy navrhovatelia voči odporcovi uplatňujú zaplatenie
nájomného, predmetný zákon definuje ako užívateľa pozemku člena záhradkárskej organizácie.
Zároveň poukázal aj na závery vyložené v náleze US SR sp. zn. PL US 17/2000. Keďže nájomcom -
užívateľom nehnuteľností navrhovateľa v danom prípade sú jednotliví členovia záhradkárskej osady, je

súd toho názoru, že títo sú nositeľmi povinností uplatneného práva navrhovateľmi a nie odporca. Čo sa
týka námietky navrhovateľov, že odporca vznikol nelegálne, súd poukazuje na potvrdenie Slovenského
zväzu záhradkárov, z ktorého vyplýva, že základná organizácia vznikla dňom 01.01.1965, pričom súd
nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tohto potvrdenia. Navyše v prípade, že by odporca vznikol
nelegálne a nemal by právnu subjektivitu, by jednak z procesných dôvodov nemohol byť účastníkom
tohto konania. Čo sa týka uplatneného hmotne - právneho nároku navrhovateľov, aj v tejto časti by potom

odporca nemohol byť nositeľom uplatnených povinností navrhovateľmi, ale opätovne zas jednotliví
užívatelia nehnuteľností navrhovateľov. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného
súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.