Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/168/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106224966
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5106224966.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov: I.

U. M., O.. XX.XX.XXXX, II. V. M., O.. XX.XX.XXXX, D. V. P. XXX, XXX XX Z., Š. D. Č., právne zastúpení
JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01
Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcom: I. C. B., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX, XXX XX Z., Š. D. F.,
II. U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX, XXX XX Z., Š. D. P. E., obaja právne zastúpený JUDr. Pavlom
Novotným, advokátom s miestom výkonu činnosti Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 982
401, o odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 12.06.2006 doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 12.06.2006
domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by bolo uložená odporcom povinnosť odstrániť stavbu na pozemku
parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, k. ú. Z., zapísanom na LV č. XXX do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh skutkovo odôvodnili tým, sú podľa LV č. XXX, k. ú. Z., bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. Dňa 29.05.2006 začali odporcovia so

stavebnými prácami na stavbe umiestnenej na parc. č. XXXX/X a XXXX, k. ú. Z. a okrem toho zabrali aj
časť ich pozemku parc. č. XXXX/X tak, ako to vyplýva aj z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX zo
dňa 30.09.1982, a to i napriek ich výraznému upozorňovaniu adresovanému príslušnému Stavebnému
úradu v Turzovke, kedy hneď dňa 29.05.2006 oznámili túto skutočnosť na tomto úrade, tak isto svoju
žiadosť opakovali aj dňa 30.05.2006. Nakoľko stavebný úrad je nečinný, podali zároveň podnet ma
preskúmanie jeho postupu aj Okresnej prokuratúre v Čadci, kde im bolo oznámené, že ich podnet bol
prijatý a prokuratúra sa ním bude zaoberať. Taktiež podali žiadosť na Slovenskú inšpekciu životného

prostredia, stavebný inšpektorát v Žiline, aby bol prešetrený postup stavebného úradu v Turzovke.
Dňa 09.06.2006 osobne na stavebnom úrade oznámili, že stavebník pokračuje v stavebných prácach,
pričom pracovníčka stavebného úradu odmietla s nimi spísať záznam o tomto oznámení, rovnako
na ich opakované požiadanie im nedala potvrdenie o tom, z akého dôvodu s nimi záznam odmietla
spísať. Boli vlastne nútení vlastnoručne napísať toto oznámenie a následne ho doručiť Stavebnému
úradu v Turzovke. Zároveň oznámili stavebnému úradu, že stavebník realizuje stavbu bez stavebného
povolenia, nakoľko im ako účastníkom stavebného konania doposiaľ toto nebolo doručené. Okrem

iného im pri prvom podnete bolo oznámené, že je nepravdepodobné, že stavebné konanie bude z
týchto dôvodov zastavené. Stavebný úrad doposiaľ nešetril, kde stavebník stavbu umiestnil, tak isto, že
stavba bude slúžiť na podnikanie, pričom už v minulosti na túto skutočnosť upozorňovali aj Živnostenský
úrad v Čadci. Ich pripomienky k predmetnej stavbe stavebný úrad vôbec nebral do úvahy, je nečinnýa sú toho názoru, že je zaujatý a ovplyvnený odporcom I. Snaží sa svojim postupom zlegalizovať
stavbu stavebníkovi, zrejme pre jeho osbné väzby s odporcami a jeho rodinnými príslušníkmi. Toho
času sa na stavbe nachádza časť základov a obvodové múry. Majú za to, že syn odporcov uvažuje

v danej stavbe prevádzkovať podnikateľskú činnosť, ktorá je hlučná, zdraviu škodlivá a nie je možné
takúto činnosť vykonávať v obytnej zóne. Okrem toho esteticky to vadí územnému plánu obce, pričom
taktiež znehodnotili ich bývanie, pretože výhľad z terasy a hlavných obytných miestností ich domu bude
smerovať na technickú prevádzku tohto objektu, ktorú bude prevádzkovať syn odporcov. Odporcovia ich
svojim konaním obmedzujú vo výkone ich vlastníckeho práva, vybudovaním tejto stavby bude značne v

negatívnom zmysle slova ovplyvnené ich okolie, nebudú môcť užívať svoj pozemok bez toho, aby neboli
stále rušení odporcami. Hrozí, že vybudovaním stavby bude znehodnotený a poškodený ich majetok.
Odporcovia sa k návrhu písomne vyjadrili podaním zo dňa 20.06.2006 doručeným Okresnému súdu
Čadca dňa 21.06.2006, v ktorom uviedli, že návrh považujú za nedôvodný, stavbu realizujú na základe
riadneho stavebného povolenia vydaného bývalým Obvodným úradom životného prostredia v Turzovke
č. j. Ž.-XX,XXX-XXX/XX. Súčasne vzniesli námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu

Čadca s poukazom na to, že navrhovatelia sú rodičia sudkyne Okresného súdu Čadca U.. W. Y..
Odporcovia sa opätovne k veci vyjadrili podaním zo dňa 20.06.2006, v ktorom uviedli, že stavba,
ktorú postavili, je postavená na základe stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného
prostrediavTurzovkeč.j.Ž.-XX,XXX-XXX/XX.Totokonanieboloprerušenédoprávoplatnéhoskončenia
konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeného na Okresnom súde Čadca pod

spis. zn. 8C/1001/2000, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 01.06.2004. stavbu zrealizovali na
základe uvedeného stavebného povolenia na parcelách, ktoré im vlastnícky prináležia. Parcely medzi
navrhovateľmi a nimi majú od roku 1985 oplotené murovaným plotom, ktorý zrealizovali presne podľa
vytyčovacích hraníc navrhovatelia a od uvedenej doby parcely užívajú výlučne každý tak, ako sú
oplotené plotom. Ostatné oplotenie okolo ich domu si oplotili na základe ohlásenia drobnej stavby, na

čo im bolo vydané povolenie bývalým Miestnym národným výborom v Turzovke č. XX-XX/XX-Y.. Chceli
vystavať medzi nimi drevené oplotenie, navrhovateľka II. však uviedla, že jej sa nepáči takéto oplotenie,
že ona si sama postaví murované oplotenie presne podľa toho, ako to vytýčili v prírode geodeti. Majú za
to, že rešpektovali právny aj technický stav a hlavne ho rešpektovali navrhovatelia, nakoľko murovaný
plot postavili oni sami a nejde zo strany odporcov ani o zjavný, ani vedomý zásah do práv navrhovateľov.

Podotýkajú na margo súdneho sporu vedeného pod spis. zn. 8C/1001/2000, že Správa katastra v Čadci
pri THM spôsobila chybu, keď parcelu M.-N. Č.. XXXX/X neoprávnene zapísala na LV navrhovateľom,
pričom túto vec sa snažili riešiť cestou správy katastra, ale až rozsudkom v uvedenom súdnom konaní
bolo rozhodnuté, že táto parcela im vlastnícky patrí. Nie je im zrejmé, prečo a s akým úmyslom im
navrhovatelia neustále poškodzujú ich práva, keď chcú mať s nimi úplne bezproblémové susedské

spolužitie a hľadajú zámienky, ako sa s nimi neustále súdiť.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5NcC/48/2006-43 zo dňa 14.09.2006 rozhodol o námietke zaujatosti
vznesenej odporcami tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Čadca a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Žilina.
Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 18.03.2011, 18.09.2012 a

08.02.2013 a súčasne vykonal ohliadku na mieste samom dňa 18.10.2012.
Navrhovateľka II. bola v priebehu konania vypočutá ako účastník konania na ohliadke konanej dňa
18.10.2012, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že sporné oplotenie postavili tak, aby mali z druhej
strany možnosť prístupu k uvedenému oploteniu, teda zo strany domu vo vlastníctve odporcov, aby tento
plot mohli udržiavať aj zo strany odporcov. Nevie však, z čoho pri stavbe oplotenia, čo sa týka hraníc

vychádzali. Má za to, že si mohli oplotenie postaviť tam, kde na svojom pozemku chceli a z jej pohľadu
si tak za oplotením nechali aspoň také dva metre svojho pozemku. Pri tejto vzdialenosti vychádzali z
toho, že odporcom sa ich oplotenie nepáči, aby si teda mohli vybudovať svoje vlastné a aby potom
mali dostatok miesta. Sporné oplotenie im staval celé v jednom čase už nebohý L. Š.. Bolo to po tom,
ako odkúpili parcelu W. Č.. XXXX/X. Ďalej uviedla, že na časti pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X za

oplotením pred tým, ako tu bola postavená sporná stavba, mali odporcovia vysypanú hlinu. Túto časť
pozemku neužívali, pretože odporcovia si mysleli, že to je ich. Súčasne však uviedla, že po vyhotovení
geometrického plánu, ktorým boli vytvorené parc. W. Č.. XXXX/X a č. XXXX/X, po roku 1986 ešte pred
započatím spornej stavby odporcov upozorňovala, že časť tohto pozemku za plotením je navrhovateľov.
Odporca I. vo veci vypovedal v priebehu konania ako účastník konania na pojednávaní dňa 18.09.2012

a na ohliadke dňa 18.10.2012, pričom vo svoje výpovedi uviedol, že v čase, keď v roku 1972 kupovali
parcelu, ktorá je dnes vedená ako parcely M.-N.: Č.. XXXX, č. XXXX a č. XXXX/X, boli hranice na
mieste samom vytýčené kovovými trubkami, ktoré sú na niektorých miestach ešte aj dodnes. Bol v
domnienke, že celá hranica medzi v súčasnosti pozemkami parcelami M.-N.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X a ďalej medzi pozemkami parcelami M.-N. Č.. XXXX/X a č. XXXX/X ide po jednej priamke. Poukázal
na to, že kovové trubky boli umiestnené v miestach, ako sú na tomto vytyčovacie náčrte Š. M. zo dňa
22.06.2006 označené malými krúžkami ako body 1-1 a 1-2, teda na hranici v súčasnoti parciel M.-N.:

Č..XXXX/X a č. XXXX/X. Na mieste samom sa doposiaľ nachádza kovová trubka, ktorá je umiestnená
na hranici pozemkov v súčasnosti parc. M.-N.: Č.. XXXX/X, č. XXXX/X, č XXXX/X a č. XXXX/X, t. j.
v bode 1-2 vytyčovacieho náčrtu. Oplotenie začali robiť v roku 1987. Mal ho vlastne robiť on, a to s
úmyslom, že oplotí celý svoj pozemok. Navrhovateľke II. sa však ním zamýšľaný drevený plot nepáčil, a
preto sporné oplotenie realizovali navrhovatelia svojpomocne. Keď ho mali postavené, na toto oplotenie

sa v bode označenom ako 2 na predmetnom vytyčovacom náčrte napojil on a realizoval oplotenie
okolo svojich pozemkov. V roku 1982 pri vypracovaní geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX osobne
nebol. Vie však, že hranice v teréne boli označené kovovými trubkami, teda o takto označenej hranici
mal vedomosť. Keď sa robilo sporné oplotenie, postupovalo sa podľa toho, ako bola vytýčená hranica
kolíkmi v bodoch 1-1 a bodoch 1-2, ako je to znázornené na predmetnom vytyčovacom náčrte. Ďalej sa
namerala vzdialenosť 4,01 m tak, ako je na geometrickom pláne z roku 1982 uvedená šírka parcely W.

Č.. XXXX/X a pokračujúc po priamke s hranicou tvorenou uvedenými dvoma kolíkmi sa potom urobilo
oplotenie. Po celý čas tak bol s odporkyňou II. v tom, že predmetná hranica medzi pozemkami parc M.-
N.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X tak, ako sú v súčasnosti vedené v katastri nehnuteľnosti a pozemkami parc.
M.-N.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X prebieha po jednej priamke. Zdá sa im nelogické, prečo by odkupovali
pozemky, ktoré by mali následne hranicu s odskokom.

Dňa 08.02.2013 na pojednávaní vypovedala svedkyňa dcéra navrhovateľov W. Y., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že sporná časti parcely M.-N. Č.. XXXX/X navrhovateľov sa nachádza za oplotením
nimi vybudovaným. Je to asi o dĺžke 4 metrov od tohto plotu smerom k pozemku odporcov. Čo sa
týka vytyčovacieho náčrtu Š. M. zo dňa 22.06.2006 tento bol robený v čase, keď odkupovali od jej
rodičov časť spornej parcely M.-N. Č.. XXXX/X. Pokiaľ ide o spornú časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X, do

doby, kým tam nebolo vybudované oplotenie, užívali túto jej rodičia, nie až v celom rozsahu, pričom
tam mali vybudovanú zeleninovú záhradku a susednú parcelu užívali odporcovia po hranicu, ako je to
zakreslené vo vytyčovacom náčrte, teda nie až po plot. Neskôr na otázku uviedla, že predtým, ako boli
kupovanéparcelyW.Č..XXXX/XačXXXX/X,bolizostranysporovýchstránrešpektovanéhranicepodľa
geometrického plánu z roku 1982 a každá zo strán si užívala pozemok po hranicu podľa geometrického

plánu, odporca I. potiaľ, ako sadil zemiaky. Po vybudovaní oplotenia sa zmenil spôsob užívania zo strany
jej rodičov, pričom časť ich parcely za oplotením už neobhospodarovali, ale táto časť mala slúžiť na
údržbu oplotenia zo strany odporcov. Ohľadom tejto časti parcely spory neboli, začali až keď odporca
začal budovať načierno hospodársku budovu, načo sa následne zmenil charakter tejto stavby. V tom
čase začali jej rodičia namietať predmetnú stavbu. Vyjadrenia jej rodičov ohľadom tejto stavby by sa

mali nachádzať v spise zo samotného stavebného konania a taktiež v katastrálnom spise, pretože v
tom čase prebiehali spory ohľadom parc. M.-N. Č.. XXXX/X. Ďalej svedkyňa uviedla, že si pamätá,
že v čase, keď neboli spory, navrhovateľka II. upozorňovala niekoľkokrát odporcu I., aby rešpektoval
hranicu medzi parcelami, ako vyplýva z geometrického plánu. Hovorila mu o vzdialenosti, aká má byť
od ich rodičovského domu k tejto hranici ako aj od domu odporcu. Niekoľkokrát toto počula aj ona, keď

to navrhovateľka II. odporcovi I. hovorila, pričom tento tomu nevenoval pozornosť, avšak to počul. V
podstate, keď prebiehali stavebné konania, navrhovateľka II. upozorňovala odporcu a ďalšieho suseda,
aby na predmetnej časti spornej parcely a na druhej spornej parcele KN-C č. 2600/2, nič nerobili, že im
táto parcela patrí a že sa tam vedie aj súdne konanie. Odporca dovolil určitým spôsobom susedovi po
roku 2000, asi v roku 2004 kopať na tejto parcele a viesť cez ňu elektrické podzemné vedenie. Neskôr

svedkyňa doplnila, že už v čase, keď odporcovia začali kopať základy, hneď sa išlo na mestský úrad,
že nemajú stavebné povolenie a kopú na ich pozemkoch. Osobne vtedy bola s matkou na Mestskom
úrade. Čo sa týka spornej hranice, v minulosti pred vybudovaním oplotenia mal na tejto hranici odporca
I. umiestnenú hlinu z jeho stavby a vedľa nej bola ďalšia kopa štrku. V tejto časti zo strany jej rodičov
okolo týchto kôp materiálu sa to nijakým spôsobom neobhospodarovalo ani zo strany odporcov. Po tom,

ako začali súdne konania ohľadom parcely M.-N. Č.. XXXX/X, odporca na tejto parcele v blízkosti ich
oplotenia vysadil tuje.

Navrhovatelia tak v ďalšom po celý čas konania zotrvali na podanom návrhu pričom svoju skutkovú a

právnu argumentáciu v konaní zhrnuli prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom
prednese na pojednávaní dňa 08.02.2013, v ktorom tento uviedol, že čo sa týka skutkových tvrdení
odporcov, títo nikdy nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k spornej parcele
č. XXXX/X o výmere XX m2, pretože zo všetkých listinných dôkazov vyplýva, že boli uzrozumení stým, akú parcelu, v akej výmere, v akom tvare nadobudli. Vyplýva to z geometrického plánu z roku
1982, ako aj z kúpnej zmluvy z roku 1986, ktorá bola podpísaná pred štátnym notárstvom a ktorej
prílohou bol práve predmetný geometrický plán. Vyplýva to aj zo znaleckých posudkov z roku 2001

vyhotovených v konaní Okresného súdu Čadca vedenom pod spis. zn. 8C/1001/2000. Odporcovia tak
nemohli byť dobromyseľný v tom, že im vlastnícke právo k predmetnej parcele patrí, a to ani subjektívne
ani objektívne, pretože mali vedomosť o tvare a výmere predmetnej parcely. Taktiež poukázal na to, že
predmetná stavba sa nachádza v časti na pozemku navrhovateľov. Títo vždy odporcov upozorňovali,
že začínajú stavať na ich pozemku, čo jednoznačne vyplýva aj zo zápisnice zo stavebného konania,

ktorú súdu predložili, kde sa domáhali, aby príslušný stavebný úrad rozhodol, že odporca má stavať
vo vzdialenosti 4 metre od hranice ich pozemkov. Navrhovateľom svedčí objektívne právo, sú zapísaný
na LV, predmetnú nehnuteľnosť nadobudli riadne kúpnou zmluvou. Na základe geometrického plánu sú
vlastníkmi nehnuteľnosti, a preto sa domáhajú a požadujú, aby im súd poskytol ochranu, a to odstránil
stavbu, ktorá bola neoprávnene postavená na ich pozemku, čím ich odporcovia obmedzujú v užívaní
ich vlastníctva a čím zasahujú do ich garantovaného práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Žiadajú tak, aby

súd ich návrhu vyhovel a priznal im súčasne náhradu trov konania.
Odporcovia svoju skutkovú a právnu argumentáciu v konaní zhrnuli prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v jeho záverečnom prednese na pojednávaní dňa 08.02.2013, v ktorom tento uviedol, že
navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko navrhovatelia podľa názoru odporcov nie sú v
tomto spore aktívne legitimovaní, pretože podľa ich názoru nie sú v danej časti predmetného pozemku

jeho vlastníkom. Preto sa nemôžu domáhať odstránenia stavby. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka
definuje, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na
návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V
danom prípade je však potrebné uviesť v prvom rade nasledujúce skutočnosti: odporcovia sa stali
na základe kúpnej zmluvy vyhotovenej formou notárskej zápisnice č. O. XXX/XX, O. XXX/XX zo dňa

25.09.1986 vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Súčasne aj navrhovatelia uzatvorili
v uvedený deň s pôvodnými vlastníkmi, to znamená U. F. a I. X. kúpnu zmluvu, a to taktiež formou
notárskej zápisnice č. O. XXX/XX, O. XXX/XX a stali sa vlastníkmi parcely č. XXXX/X o výmere
XXX m2. V nadväznosti na uvedené potom práve navrhovatelia rozdelili uvedené parcely múrom,
ktorý nerešpektoval hranice uvedených parciel a ktorého výstavbou bola odčlenená časť ich parcely

o výmere cca XX m2, pričom tento múr vychádzal z hranice pozemkov č. XXXX a č. XXXX/X. Na
základe uvedenej skutočnosti potom odporcovia v dobrej viere začali užívať spornú časť pozemku,
pričom vychádzali jednak z domnelého právneho titulu, ktorým bola uvedená kúpna zmluva zo dňa
25.09.1986,ďalejzoskutočnosti,žemúrpostavilinavrhovateliaasúčasnezfaktu,žepomernimikúpenej
plochy pozemku a nimi držanej plochy časti pozemku navrhovateľov je cca 180:14, t. j. odporcovia

získali navyše iba cca 8 %, čo podporuje ich tvrdenie, že z ich strany sa jednalo o oprávnenú držbu
vychádzajúcu z ospravedlňujúceho omylu. Okrem toho navrhovatelia od začiatku tejto držby nijakým
spôsobom nespochybňovali oprávnenú držbu odporcov, nebránili svoje právo k tomuto pozemku a
vydržacia lehota bez prerušenia ubehla v roku 1996. V danej súvislosti potom poukazuje na skutočnosť,
že navrhovatelia začali brániť svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku až v roku 2006, hoci už v

roku 1995 mohli tieto skutočnosti namietať v rámci stavebného konania. To znamená, že až v roku 2006
podali návrh o odstránenie stavby. Za daných okolností je tak zrejmé, že skutočne odporcovia nerušene
užívali predmetnú časť pozemku navrhovateľov od roku 1986 až do roku 2006, ktorá sa nachádza za
plotom na strane odporcov, pričom táto tvorí aj s nadobudnutou parcelou č. XXXX/X jeden celok, kde
iba odporcovia majú k tejto časti prístup a užívali ju ako vlastnú. Za daných okolností je preto podľa ich

názoru dôvodný záver, že vydržali vlastnícke právo k uvedenej časti pozemku parc. č. XXXX/X, navyše
keď ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje, že v pochybnostiach sa predpokladá dobrá viera.
Za daných okolností teda skutočne nie sú navrhovatelia aktívne vecne legitimovaní na podanie tohto
návrhu, nakoľko za daných okolností a vzhľadom na uvedené nie sú vlastníkmi sporného pozemku, a
preto sa nemôžu domáhať odstránenia stavby. Pre prípad úspechu si uplatňujú odporcovia právo na

náhradu trov konania.
Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj
zabezpečenými súdom (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), výsluchom účastníkov, svedkov U. L., W. Y. a
ohliadkounamiestesamom,pričomnazákladetaktovykonanéhodokazovaniadospelkďalejuvedeným
skutkovým zisteniam.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Čadca pre k. ú. Z. zo dňa
13.05.2011 (na č.l. 109 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú zapísané aj pozemky: parc. M.-N. Č.. XXXX/
X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. M.-N. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. M.-N.
Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXXXpostavený na parc. M.-N. Č.. XXXX/X, pričom v časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto
pozemkov zapísaní navrhovatelia I. a II. v podiele X/X, a to na základe titulu nadobudnutia: dohoda E.
XXX/XX, kúpna zmluva E. XXX/XX a žiadosť o zápis domu z 06.06.2002.

Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného Správou katastra Čadca pre k.
ú. Z. zo dňa 13.05.2011 (na č.l. 107 spisu) vyplýva, že v časti A LV je zapísaný aj pozemok parc. M.-
N. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, pričom v časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci
týchto pozemkov zapísaní U. Y. s manželkou W. Y.M., rod. M. (dcéra navrhovateľov I. a II.) v podiele X/
X, a to na základe titulu nadobudnutia: kúpna zmluva X.-XXXX/XXXX z 06.06.2007.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Čadca pre k. ú. Z. zo dňa
13.05.2011 (na č.l. 111 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú zapísané pozemky: parc. M.-N. Č.. XXXX/X -
orná pôda o výmere XXX m2, parc. M.-N. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
parc. M.-N. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. M.-N. Č.. XXXX - záhrady
o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. M.-N. Č.. XXXX, pričom v
časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto pozemkov zapísaní odporcovia I. a II. v podiele X/

X, a to na základe titulu nadobudnutia: dohoda E. XXX/XX, kúpna zmluva E. XXX/XX, žiadosť o zápis
rodinného domu - XXX/XXXX a rozsudok 8C 1001/00-104 zo dňa 01.06.2004.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C 1001/2000-104 zo dňa 11.03.2004 (č. l. 104
pripojeného spisu Okresného súdu Čadca spis. zn. 8C /1001/2000) vyplýva, že konajúci súd v uvedenej
veci na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým zisteniam, že navrhovatelia nadobudli

právo osobného užívania pozemku parc. W. Č.. XXXX/X o výmere XXX m2, k. ú. Z., a to na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku registrovanej Štátnym notárstvom v Čadci dňa
16.05.1973 pod č. E. XXX/XX a odporcovia nadobudli právo osobného užívania pozemku parc. W. Č..
XXXX/XovýmereXXXm2,k.ú.Z.,atonazákladedohodyozriadeníprávaosobnéhoužívaniapozemku
registrovanej Štátnym notárstvom v Čadci dňa 31.08.1972 pod č. E. XXX/XX. Zo znaleckých posudkov

znalcov z odboru geodézie a kartografie C.. L. G. č. X/XXXX zo dňa 13.08.2001 (na č. l. 28 pripojeného
spisu Okresného súdu Čadca spis. zn. 8C /1001/2000) a C.. U. M.Á. zo dňa 15.10.2003 (na č. l. 77
pripojeného spisu Okresného súdu Čadca spis. zn. 8C /1001/2000) vyplýva, že z parc. W. Č.. XXXX/X,
k. ú. Z. boli vytvorené parc. M. Č.. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 (z ktorej boli následne vytvorené
parc. M.-N. Č.. XXXX/X a parc. M.-N. Č.. XXXX/X, ako to vyplýva aj z geometrického plánu č. XX/XXXX

vyhotoveného Š. M. dňa 01.05.2007 na č. l. 113 spisu a výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo
dňa 26.10.2001 na č. l. 6 spisu) a parc. M. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 (táto parc. bola pôvodne súčasťou parcely vedenej ako W. Č.. XXXX, čo vyplýva z geometrického
plánu na rozdelenie parc. č. XXXX č. XXX-XXX-XXX/XX vyhotoveného dňa 22.09.1982 Z.. I., overeného
dňa 28.09.1982 C.. V. a úradne overeného dňa 30.09.1982 Krajskou správou geodézie a kartografie

v Banskej Bystrici, Strediskom geodézie v Čadci na č.l. 81 prílohová obálka spisu) a že z parc. W. Č..
XXXX/X, k. ú. Z. boli vytvorené parc. M.: Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.
Dňa 25.09.1986 uzavreli U. F., rod. X. a I. X. ako predávajúci a navrhovatelia I. a II. ako kupujúci kúpnu
zmluvu vo forme notárskej zápisnice O. XXX/XX, O. XXX/XX (č. l. 119 spisu), ktorou predávajúci ako

podieloví spoluvlastníci pozemku parc. W. Č.. XXXX/X - roľa o výmere XXX m2, k. ú. Z. zapísaného
na LV č. XXX odpredali navrhovateľom I. a II. tento pozemok. V bode IV. kúpnej zmluvy sa zároveň
udáva, že kupujúci vstúpia do úžitku prevádzanej nehnuteľnosti ihneď po registrácii zmluvy. Zmluva bola
registrovaná Štátnym notárstvom v Čadci dňa 17.12.1986 pod č. E. XXX/XX.
Dňa 25.09.1986 uzavreli U. F., rod. X. a I. X. ako predávajúci a odporcovia I. a II. ako kupujúci kúpnu

zmluvu vo forme notárskej zápisnice O. XXX/XX, O. XXX/XX (č. l. 81 spisu prílohová obálka), ktorou
predávajúci ako podieloví spoluvlastníci pozemku parc. W. Č.. XXXX/X - roľa o výmere XXX m2, k. ú.
Z. zapísaného na LV č. XXX odpredali odporcom I. a II. tento pozemok. V bode IV. kúpnej zmluvy sa
zároveň udáva, že kupujúci vstúpia do úžitku prevádzanej nehnuteľnosti ihneď po registrácii zmluvy.
Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Čadci dňa 17.12.1986 pod č. E. XXX/XX.

Z geometrického plánu na rozdelenie parc. č. XXXX č. XXX-XXX-XXX/XX vyhotoveného dňa 22.09.1982
Z.. I., overeného dňa 28.09.1982 C.. V. a úradne overeného dňa 30.09.1982 Krajskou správou geodézie
a kartografie v Banskej Bystrici, Strediskom geodézie v Čadci (prílohová obálka na č.l. 81 spisu) vyplýva,
že týmto geometrickým plánom boli z pôvodnej parc. W. Č.. XXXX - roľa o výmere XXX m2 zapísanej
na LV č. XXX, k. ú. Z. vytvorené parc. W. Č.. XXXX/X - roľa o výmere XXX m2 (podľa EL č. XXXX

užívatelia odporcovia I. a II.) a parc. W. Č.. XXXX/X - roľa o výmere XXX m2 (podľa EL č. XXXX
užívatelia navrhovatelia I. a II.). Súčasne s novovytvorenými parc. W.: Č.. XXXX/X a XXXX/X boli v
grafickej časti tohto geometrického plánu zakreslené aj parc. W.: Č.. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.
Pokiaľ sa týka zakreslenia priebehu hranice medzi parc. W.: Č.. XXXX a č. XXXX, resp. XXXX (t. j.hranice medzi pozemkami v tom čase v osobnom užívaní účastníkov; parc. W. Č.. XXXX v osobnom
užívaní navrhovateľov a parc. W. Č.. XXXX a č. XXXX v osobnom užívaní odporcov) a súčasne hranice
medzi novovytvorenými parc. W.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X (t. j. hranice medzi pozemkami v tom čase

podľa evidenčných listov č. XXXX a č. XXXX v užívaní navrhovateľov a odporcov; časť parc. W. Č..
XXXX zodpovedajúca novovytvorenej parc. W. Č.. XXXX/X v užívaní navrhovateľov a časť parc. W. Č..
XXXX zodpovedajúca novovytvorenej parc. W. Č.. XXXX/X v užívaní odporcov) na tomto geometrickom
pláne, je možné konštatovať, že hranice medzi parc. W.: Č.. XXXX a č. XXXX, resp. XXXX a medzi
novovytvorenými parc. W.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X prebiehajú v jednom smere a takmer v jednej

priamke s nepatrným odskokom hranice medzi novovytvorenými parc. W.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X,
ktorá je o niečo posunutá oproti hranici medzi parc. W.: Č.. XXXX a č. XXXX, resp. XXXX, a to v smere
k parc. W.. Č.. XXXX/X v tom čase v užívaní navrhovateľov. Inými slovami, ak by sa brala hranica medzi
pozemkami parc. W.: Č.. XXXX a č. XXXX/X a pozemkami W.. Č.. XXXX, resp. XXXX a č. XXXX/X
táto má taký priebeh, že v časti medzi pozemkami parc. EN č. XXXX/X a č. XXXX/X sa táto nepatrne
posúva smerom vľavo na geometrickom pláne, t. j. k pozemkom v užívaní navrhovateľov, teda akoby

v prospech odporcov.
Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8C/1001/2000-104 zo dňa 11.03.2004 (na č.l. 104 pripojeného
spisu Okresného súdu Čadca spis. zn. 8C /1001/2000), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.6.2004,
rozhodol vo veci navrhovateľov C. B. s manželkou (t. j. odporcov v prejednávanej veci) proti odporcom U.
M. s manželkou (t. j. navrhovateľom v prejednávanej veci) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

tak,žeurčil,žeparc.M.Č..XXXX/X-zastavanáplochaovýmereXXm2,k.ú.Z.,patrídobezpodielového
spoluvlastníctva C. B. s manželkou.
Dňa15.05.2007uzavrelinavrhovateliaakopredávajúciamanželiaU.aW.Y.akokupujúcikúpnuzmluvu,
ktorou navrhovatelia predali kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva parc. M.-N. Č.. XXXX/X
- orná pôda o výmere XXX m2, k. ú. Z. vytvorenú geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa

01.05.2007 Š. M., autorizačne overeným dňa 02.05.2007 C.. E. T. a úradne overeným dňa 07.05.2007
Správou katastra Čadca oddelením z parc. M.-N. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, k. ú.
Z. zapísanej na LV č. XXX vedenom Správou katastra Čadca. Vklad vlastníckeho práva kupujúcich k
novovytvorenej parc. M.-N. Č.. XXXX/X bol Správou katastra povolený dňa 06.06.2007 pod č. X. XXXX/
XXXX. (č. l. 113 a 116 spisu)

Na ohliadke vykonanej Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod spis. zn. 8C/1001/2000 dňa
04.05.2001 na mieste samom Z. - P. (zápisnica o ohliadke na č.l. 23 pripojeného spisu Okresného súdu
Čadca spis. zn. 8C /1001/2000) navrhovatelia (ako odporcovia v uvedenom konaní Okresného súdu
Čadca)uviedli:„Plotsmepostavilipodľatoho,akonámukázaltzv.cieľnavrhovateľ.Potomsmepozemky
spoločne merali a bolo to podľa navrhovateľa.“.

Vpodanízodňa01.12.2003doručenomOkresnémusúduČadcadňa01.12.2003(nač.l.94pripojeného
spisuOkresnéhosúduČadcaspis.zn.8C/1001/2000),ktorýmsanavrhovateliaakoodporcoviavkonaní
vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 8C/1001/2000 vyjadrili k znaleckému posudku C..
U. M. zo dňa 15.10.2003, navrhovatelia medzi iným uviedli: „Plot sa staval v roku 1984 na základe
ohlásenia drobnej stavby. K výstavbe oplotenia došlo po rozdelení parcely M. XXXX na parcely M.

XXXX/X a M. XXXX/X a to Geometrickým plánom XXX-XXX-XXX/XX K. XX.XX.XXXX. Parcela sa delila
na mieste samom pri prevádzaní merania potrebného k vypracovaniu geometrického plánu, a to tak, že
rozdelenie tejto parcely sa uskutočnilo tak, aby hranica medzi parcelami M. XXXX/X a M. XXXX/X bola
v jednej línii s hranicou medzi parcelami M. XXXX a M. XXXX. Ak by spornú hranicu mal tvoriť plot, a
táto by mala byť správna, v tom prípade by hranica medzi parcelami M. XXXX/X a M. XXXX/X nebola v

mieste oplotenia, ale túto by bolo treba znovu určiť tak, ako je zameraná na geometrickom pláne XXX-
XXX-XXX/XX a znamená to, že túto časť parcely protiprávne užíva navrhovateľ. Takto to vyplýva aj z
kópie katastrálnej mapy v znaleckom posudku C.. M.. Poukazujeme na to, že oplotenie sa stavalo až po
zakúpení parcely M. XXXX a jej rozdelení na mieste samom vyššie uvedeným T. XXX-XXX-XXX/XX z
22.09.1982. Ak sa teda delila parcela M. XXXX na dve rovnaké časti, znamená to, že sa rozdelila tak,

aby bola hranica medzi parc. č. M. XXXX/X a M. XXXX/X a hranica medzi parc. M. XXXX a M. XXXX v
jednej línii. Už v tom čase sme spochybňovali hranicu medzi pozemkami, no navrhovateľ tvrdil, že táto
je určená správne na mieste, ktoré nám označil navrhovateľ. Uverili sme mu a plot sme si postavili na
mieste, ktoré nám označil.“.
Listom č. j. XXX/XXXX-X.. K.o dňa 05.04.1982 označeným ako: Súhlas na rozdelenie parcele (na č. l.

5 pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 10C/26/2008 a predloženým v tomto konaní
navrhovateľmi) oznamoval Mestský národný výbor - odbor výstavby, MH a obchodu v Z. oznamoval
tento navrhovateľovi I., že súhlasí s rozdelením parc. č. W. XXXX k. ú. Z. medzi M. U. a C. B., pričom
hranica sa určí na mieste pri prevádzaní merania.Z pripojenej fotokópie spisu Obvodného úradu životného prostredia v Turzovke spis. zn. Ž.-XX-XXX-
XXX/XX vyplýva:
Návrhom podaným dňa 31.08.1995 na Obvodnom úrade životného prostredia v Turzovke (ďalej len

„OÚŽP Turzovka“) žiadal odporca I. o vydanie rozhodnutia o umiestnení murovanej stavby o dvoch
miestnostiach na chov domácich zvierat na mieste Z. P. č. p. XXXX/X a XXXX. Súčasťou tohto návrhu
bol aj geometrický plán na rozdelenie parc. č. XXXX č. XXX-XXX-XXX/XX vyhotovený dňa 22.09.1982
Z.. I., overený dňa 28.09.1982 C.. V. a úradne overený dňa 30.09.1982 Krajskou správou geodézie
a kartografie v Banskej Bystrici, Strediskom geodézie v Čadci, ako aj situačný nákres v mierke 1:500

korešpondujúci s týmto geometrickým plánom (č. l. 1, 4 a 5 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-
XXX/XX).
Na rokovaní z územného konania na OÚŽP Turzovka dňa 18.09.1995 (zápisnica na č.l. 8 spisu OÚŽP
Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX), ktorého sa zúčastnili navrhovateľ I. a odporca I., navrhovateľ I.
požadoval, aby hnojisko bolo nepriepustné a zo strany p. Y..
Dňa 02.11.1995 vydal OÚŽP Turzovka rozhodnutie prot. č. Ž.-XX-XXX/XX o umiestnení stavby

hospodárska budova pre C. B. s manželkou na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX, k. ú. Z.. Vo výroku
rozhodnutia ďalej OÚŽP Turzovka uviedol, že stavba sa bude realizovať na pozemku podľa KN parc.
č. XXXX/X a č. XXXX, ako je zakreslené v situačnom výkrese. Pre umiestnenie stavby a projektovú
prípravu sa určujú tieto podmienky: stavba bude osadená: - min. 2 m od hraníc s pozemkom XXXX, -
min. 14 m od KN XXXX. Hnojisko musí byť nepriepustné, osadené na pozemku KN č. XXXX/X zo strany

od p. Y. pri hospodárskej budove. Napokon bolo vo výroku rozhodnutia uvedené, že námietke p. U. M.
vyhovuje. Hnojisko musí byť nepriepustné, od p. Y. pri hospodárskej budove. Súčasťou rozhodnutia je aj
situačný výkres, ktorý z hľadiska situácie pozemkov korešponduje s geometrickým plánom na rozdelenie
parc. č. XXXX č. XXX-XXX-XXX/XX a na ktorom je umiestnenie stavby zakreslené na pozemkoch parc.
M. Č.. XXXX/X a parc. M. Č.. XXXX.

Voči rozhodnutiu o umiestnení stavby podal dňa 22.11.1995 na OÚŽP Turzovka odvolanie navrhovateľ
I., v ktorom namietal, že odporca I. už stavbu začal a nedodržal dohodnutú vzdialenosť min. 2 m od
hraníc s pozemkom parc. M. Č.. XXXX, na ktorej trvá. (č.l. 12 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-
XXX-XXX/XX)
O podanom odvolaní boli odporcovia I. a II. upovedomení listom OÚŽP Turzovka č. j. Ž.-XXX/XX zo dňa

29.11.1995. (č. l. 13 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX)
Odporca I. sa k odvolaniu navrhovateľa I. vyjadril podaním zo dňa 07.12.1995, v ktorom uviedol, že
dohodnutú vzdialenosť (2 m) medzi hospodárskou budovou a hranicou pozemku M. Č.. XXXX nedodržal
z dôvodu, nakoľko medzi hospodárskou budovou a rodinným domom má príjazdovú cestu ku kotolni
rodinného domu na dovoz paliva. Posunutím hospodárskej budovy k hranici pozemku M. XXXX vznikla

vzdialenosť 1,5 m. (č. l. 14 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX)
OÚPŽP Turzovka listom č. j. Ž.-XXX/XX/XX zo dňa 16.01.1996 oznámili odporcovi I. začatie konania o
odstránení stavby hospodárskej budovy z dôvodu, že je táto postavená bez stavebného povolenia. (č.
l. 17 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX)
V odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Čadca č. XXX/XXX/XX-N.. Zo dňa

22.01.1996 (č. l. 18 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX) o prerušení odvolacieho
konania vo veci odvolania navrhovateľa I. proti rozhodnutiu OÚŽP Turzovka č. Ž.-XX-XXX/XX zo dňa
02.11.1995saudáva,ževykonanýmdohľadombolozistené,žestavebníci(odporcoviaI.aII.)uskutočnili
už zemné práce a vybudovali betónové základové pásy, pričom porušili záväzné podmienky územného
rozhodnutia. Vzdialenosť základových pásov od pozemku odvolateľa je len 1,7 m a stavba je zväčšená

na pôdorysné rozmery 7,2 x 5,6 m bez projektovaného čiastočného zúženia časti stavby z východnej
strany.
OÚŽP Turzovka rozhodnutím č. j. Ž.-XXX/XX/XX zo dňa 26.01.1996 uznal odporcu I. za vinného zo
spáchania priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., na tom skutkovom
základe, že započal so stavbou hospodárskej budovy bez stavebného povolenia, čo je v rozpore s ust.

Stavebného zákona. (č. l. 21 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX)
Dňa 26.01.1996 sa uskutočnilo na OÚŽP Turzovka prejednanie veci odstránenia stavby hospodárskej
budovy, na ktorom sa zúčastnili aj navrhovateľka II. a odporca I. Navrhovateľka II. na tomto uviedla, že
nesúhlasí, aby stavba bola tam, nakoľko tam má kuchyňu, špajzu, schodište a obývačku a aj im to bude
cloniť a smrdieť. Keď už tak odporca I. chce, nech si to posunie k svojmu domu, najmenej 4 m od hranice

jej pozemku. Chce, aby hnojisko bolo z jeho strany a múr garáže z ich strany. Odporca I. sa vyjadril,
že nedodržal dohodnutú odstupovú vzdialenosť z územného konania, nakoľko medzi rodinným domom
a budúcou hospodárskou budovou má prístup ku kotolni a na záhradu. (č. l. 23 spisu OÚŽP Turzovka
spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX)Dňa 19.03.1996 podal odporca I. na OÚŽP Turzovka žiadosť o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na hospodársku budovu uskutočnenú na parc. M. Č.. XXXX/X a M. Č.. XXXX, k. ú. Z.. (č. l.
24 spisu OÚŽP Turzovka spis. zn. Ž.-XX-XXX-XXX/XX)

OÚŽP Turzovka vydalo dňa 04.06.1996 pod č. j. Ž.-XX-XXX-XXX/XX pre odporcov I. a II. dodatočné
povolenie stavby - hospodárskej budovy na pozemkoch parc. č. XXXX/X a č. XXXX, k. ú. Z. s
podmienkou, že stavba bude osadená min. 1,7 m od hraníc s pozemkom KN č. XXXX. Námietka
navrhovateľky II. ohľadom clonenia a zápachu bola zároveň týmto rozhodnutím zamietnutá, a to s
poukazom na to, že odstupová vzdialenosť vyhovuje podmienkam podľa ust. § 45 vyhlášky č. 83/1976

Zb. Námietke ohľadom osadenia hnojiska sa vyhovelo, a toto malo byť osadené za hospodárskou
budovou na strane od p. Y..
Navrhovatelia listom zo dňa 30.05.2006 adresovaným Stavebnému úradu, pracovisko Turzovka a
označeným ako „Žiadosť o zastavenie stavebných prác“ oznamovali adresátovi, že dňa 29.05.2006
sa navrhovateľka II. dostavila na Stavebný úrad v Turzovke s tým, že toho istého dňa začal stavať
stavebník odporca I. stavbu bez toho, že im ako účastníkom konania boli doručené stavebné povolenie,

rozhodnutie o umiestnení stavby a takisto neboli upozornení na zmenu účelu stavby, teda sa nemohli
riadne vyjadriť a podať prípadné námietky, či už ku stavebnému povoleniu, tak aj ku zmene stavby.
Zároveň opätovne poukazujú na to, že stavebník stavbu z časti stavia na parcele M. Č.. XXXX/X,
ktorá je vedená na LV č. XXX, k. ú. Z. a patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Aj napriek
tomu, že stavebník pôvodne uvádzal, že stavbu bude realizovať na parcele M. Č.. XXXX/X a M. Č..

XXXX, túto stavia aj na parcele M. Č.. XXXX/X, k. ú. Z.. Ako účastníci stavebného konania a vlastníci
dotknutej parcely tak žiadajú, aby stavebný úrad včas a bez zbytočných prieťahov rozhodol o zastavení
stavby s tým, že bude potrebné ohliadkou na mieste samom zistiť skutočný stav veci, kde skutočne
stavebník stavbu umiestnil, či postupoval v súlade so zákonom pri jej realizovaní. V prípade, ak stavebný
úrad bude nečinný a aj napriek všetkým uvedeným námietkam by stavbu legalizoval, budú žiadať

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a takisto sú rozhodnutí s prihliadnutím na
predchádzajúci prístup a postup príslušných úradov vec riešiť aj cestou médií. Dôvodom zastavenia
stavby je skutočnosť, že stavebník nemá stavebné povolenie. Usudzujú to z toho, že ak by takéto
stavebné povolenie bolo vydané, muselo by im byť ako účastníkom stavebného konania doručené. (č.
l. 7 spisu)

Navrhovatelia v liste zo dňa 31.05.2006 adresovanom Okresnej prokuratúre Čadca označenom ako
podnet na preskúmanie postupu orgánu verejnej správy uviedli, že dňa 29.05.2006 začal vykonávať
stavebník odporca I. stavebné práce na parcele M. Č.. XXXX/X a M. Č.. XXXX ako aj na parcele M. Č..
XXXX/X, k. ú. Z.. Im ako účastníkom stavebného konania doposiaľ nebolo doručené stavebné povolenie,
pretomajúzato,žestavebníkstaviabezstavebnéhopovoleniaaajnapriektomu,žeupozorniliStavebný

úrad v Turzovke, že stavebník pokračuje v stavbe, doposiaľ tento nepodnikol vo veci žiadne kroky.
Stavebník porušuje zákon a stavebný úrad jeho postup toleruje a je nečinný. Zároveň podľa LV č. XXX,
k. ú. Z. sú bezpodielovými vlastníkmi parcely M. Č.. XXXX/X, teda stavbu umiestnil na cudzom pozemku.
Aj napriek tejto skutočnosti a ich oznámeniu dňa 29.05.2006 stavebnému úradu v Turzovke sa s vecou,
ktorá neznesie odklad, bez zbytočných prieťahov nezaoberal a hrozí im škoda spôsobená nesprávnym

úradným postupom. Žiadajú tak, aby prokurátor preskúmal zákonnosť postupu Stavebného úradu v
Turzovke na základe ich podnetu. (č. l. 8 spisu)
V predloženom zázname datovanom dňa 29.05.2006 podpísaným navrhovateľkou II. a zapísanom p.
L. sa udáva: „ Dňa 29.05.2006 sa dostavila na Stavebný úrad v Turzovke navrhovateľka II. s tým, že
dnešného dňa sa od stavebníka odporcu I. dozvedela, že tento bude pokračovať v stavbe hospodárskej

budovy, ktorá by mala byť umiestnená na parcele M. Č.. XXXX/X, č. XXXX, k. ú. Z., no podľa
geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 30.09.1982 je stavba sčasti umiestnená na parcele
M. Č.. XXXX/X, ktorá je podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa 26.10.2001 vo vlastníctve navrhovateľov. Z
tohto dôvodu žiada, aby si staviteľ usporiadal vlastníctvo k predmetnej parcele, resp. aby prerušil stavbu
do doby, pokiaľ nebude určená hranica medzi parcelami M. Č.. XXXX/X a č. XXXX/X. (č. l. 9 spisu)

Navrhovatelia sa žiadosťou zo dňa 02.06.2006 adresovanou Slovenskej inšpekcii životného prostredia,
StavebnýinšpektorátŽilinaobrátilinatentoúradsožiadosťouopreskúmaniepostupuStavebnéhoúradu
v Turzovke, nakoľko nenašli pomoc u kompetentného orgánu. Ďalej v žiadosti uviedli, že dňa 29.05.2006
oznámili Stavebnému úradu v Turzovke, že stavebník odporca I. začal v tento deň stavebné práce
na susednom pozemku, pričom im ako účastníkom ako stavebného konania nebolo doručené platné

stavebné povolenie. Teda majú zato, že stavebník stavia bez stavebného povolenia a zároveň oznámili,
že stavbu realizuje na pozemku parcela M. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, vedenej na LV č.
XXX, k. ú. Z., ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Podľa rozhodnutia o umiestnení stavby zo
dňa 02.11.2005 por. č. Ž.-XX-XXX/XX Obvodného úradu životného prostredia v Turzovke stavba malabyť umiestnená na parcele č. XXXX/X a č. XXXX, k. ú. Z. minimálne dva metre od hranice s pozemkom
M. Č.. XXXX, čo stavebník absolútne nedodržal a podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX
zo dňa 30.09.1982 stavba zasahuje aj do ich parcely KN č. XXXX/X vedenej na LV č. XXX. Stavebný

úrad požiadali, aby ihneď zastavil stavebné práce, kým nebude vyriešená táto otázka, no stavebník
aj naďalej v stavebných prácach pokračuje a im ako vlastníkom dotknutého pozemku hrozí škoda
spôsobená nečinnosťou Stavebného úradu v Turzovke. Stavebník sa snaží práce na stavbe dokončiť čo
najrýchlejšie a majú za to, že stavebný úrad svojim postupom k veci umožňuje stavebníkovi porušovať
zákon, pričom poukazujú na predchádzajúci postup a prístup stavebného úradu, ktorý v priebehu

stavebného konania nerešpektoval a nebral do úvahy pripomienky z ich strany ako účastníkov konania a
takisto nerešpektoval právo vlastníkov susediacich pozemkov a snaží sa zlegalizovať stavebníkovi jeho
stavbu, pričom tento neustále porušuje zákon a to, čo bolo dohodnuté. Vzhľadom na uvedené zdvorilo
žiadajú Slovenskú inšpekciu životného prostredia, aby čo najrýchlejšie prešetrili postup Stavebného
úradu v Turzovke, nakoľko tento je nečinný a im hrozí škoda spôsobená jeho nečinnosťou. (č. l. 10 spisu)
ZúradnéhozáznamuspísanéhonaMestskomúradevTurzovkedňa09.06.2006zaúčastinavrhovateľov

vyplýva, že dňa 09.06.2006 sa opätovne na Stavebný úrad v Turzovke dostavila navrhovateľka II. s tým,
že žiadala oznámiť, v akom štádiu šetrenia je jej podnet zo dňa 29.05.2006, nakoľko doposiaľ nebolo nič
oznámené. Zároveň upozorňuje, že stavebník pokračuje v stavbe a žiada, aby bez zbytočných prieťahov
stavebný úrad rozhodol o zastavení stavebných prác stavebníka - odporcu I. Zároveň poukazuje na
dôvody uvedené v podnete zo dňa 29.05.2006 a zo dňa 30.05.2006, ktoré boli doručené stavebnému

úradu. (č. l. 11 spisu)
Z vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X a pozemkami
p. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX, k. ú. Z. vyhotoveného Š. M. dňa 22.06.2006 (na č.l. 14 spisu
prílohová obálka) vyplýva, že stavba hospodárskej budovy odporcov zasahuje svoju časťou (približne
2 m x 3 m) do pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X a súčasne, že pozemok parc. M.-N. Č.. XXXX/X sa

nachádza čiastočne (vo výmere cca 3,5 m x 4 m) aj za oplotením, ktoré na mieste samom oddeľuje
pozemky vo vlastníctve navrhovateľov a odporcov, na strane odporcov, t. j. že oplotenie vybudované
navrhovateľmi, nie je postavené na skutočnej katastrálnej hranici pozemkov parc. M.-N. Č.. XXXX/X
a M.-N. Č.. XXXX/X. Pokiaľ sa týka hranice medzi pozemkami parc. M.-N. Č.. XXXX/X vo vlastníctve
navrhovateľov a parc. M.-N. Č.. XXXX/X vo vlastníctve odporcov, oplotenie vybudované navrhovateľmi

sa nachádza v zásade na skutočnej katastrálnej hranici týchto pozemkov.
Z potvrdenia Mesta Turzovky zo dňa 26.10.2001 č. j. XXX-I. (predloženého na ohliadke dňa 18.10.2012)
súd zistil, že Mesto Turzovka ako príslušný správca dane z nehnuteľnosti týmto potvrdilo, že navrhovateľ
I. je daňovníkom dane z nehnuteľnosti v k. ú. Z., a to z parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcely č.
XXXX o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/X o výmere XX m2,

rodinného domu č. súp. XXX. Uvedený daňovník si svoje daňové povinnosti plní včas od roku 1993, kedy
daň z nehnuteľností vznikla. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť navrhovateľa I. za účelom vysporiadania
vlastníckych práv k uvedeným nehnuteľnostiam.
Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 131 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec

patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec
by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.), inak povedané musí existovať
nejaký titul (môže byť aj putatívny, domnelý), z ktorého existencie držiteľ odvodzuje svoje presvedčenie,

že mu vec alebo právo patrí.
Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ

sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
Podľa ust. § 135c ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak niekto zriadi
stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť,

že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie
môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak
je navrhovateľom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana

záujmu, súd návrhu vyhovie (navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže,
že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrh bez ďalšieho zamietne
(navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
však súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd návrh

zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.
Pokiaľ ide o žalobu podľa cit. ust. § 135c ods. 1 OZ ide o vlastnícku žalobu, pričom aktívne vecne
legitimovaným na podanie takejto žaloby je výlučne vlastník pozemku zastavaného neoprávnenou
stavbou. Pokiaľ vykonaným dokazovaním nedôjde k preukázaniu vlastníckeho práva žalobcu, súd
žalobu bez ďalšieho z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietne.

Podľa ust. § 868 OZ v znení účinnom od 01.01.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.
Podľaust.§872ods.5OZvzneníúčinnomod01.01.1992,akpredodňomúčinnostitohtozákonavzniklo

občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto
zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva,
vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o
pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od
účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ v znení účinnom od 01.01.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k
pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo
na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v
§ 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 70 ods. 2 KZ v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého
predmetu vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom (§ 131 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a
pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právnypredchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Z hľadiska právnej úpravy právneho inštitútu v období rozhodnom pre posúdenie veci, t. j. obdobia od

roku 1986, kedy odporcovia uzavreli kúpnu zmluvu s U. F. a I. X. na kúpu parc. W. Č.. XXXX/X, k. ú. Z.
existovali dve obdobie. Účinnosťou novely OZ zákona č. 131/1982 Zb., t. j. od 01.04.1983, bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Uvedená novela v ust. § 132a a § 135a novo upravila ochranu
držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s
tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods. 3 OZ). V prípade pozemku bolo vydržanie

upravené osobitne, pričom vydržať bolo možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak
mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan
(fyzickáosoba)nadobudlazozákonaprávonauzavretiedohodyoosobnomužívaní.Odúčinnostinovely
OZ zákona č. 509/1991 Zb. platí súčasný platný právny stav. Novela č. 509/1991 Zb. priniesla zásadný
výkladový problém vo vzťahu k možnosti započítať do doby potrebnej k vydržaniu pozemku podľa ust. §
134 ods. 1 OZ aj dobu, počas ktorej bola vec v oprávnenej držbe pred 01.01.1992 hlavne vtedy, keď už

došlo k vydržaniu pozemku pre štát. Z hľadiska logiky tento problém nastal v prípade, že pokiaľ občanovi
(fyzickej osobe) vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, ak bol oprávneným
držiteľom, ktorý vec držal v dobrej viere, že je vlastníkom, nemal dôvod toto právo a následne ani právo
podľa ust. § 872 ods. 5 OZ realizovať. Uvedený výkladový problém však už bol početnou judikatúrou tak
Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR preklenutý, pričom je možné poukázať na konkrétnu

právnu vetu rozsudku publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. R
50/2000, v zmysle ktorej: „ Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba pre účely
vydržania započítať aj dobu, počas ktorej vec držal pred 01.01.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec
v štátnom vlastníctve.“. (obdobne rieši túto problematiku aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
22 Cdo 2570/98 zo dňa 26.04.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1193/98 zo dňa

07.01.1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 80/01 zo dňa 30.10.2001)
Vzhľadom k tomu, že odporcovia založili svoju obranu v konaní na tom, že navrhovatelia nie sú nositeľmi
aktívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže nie sú vlastníkmi časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X, na ktorej sa
nachádza sporná stavba odporcov, a to vzhľadom k tomu, že vlastníkmi tejto časti parc. M.-N. Č.. XXXX/
X sú odporcovia, sa súd zaoberal posúdením prejudiciálnej (predbežnej) otázky vlastníckeho práva časti

parc.M.-N.Č..XXXX/Xzastavanejspornoustavbou.Spoukazomnaznenieust.§70KZ,ktorézakotvuje
hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností, však bolo dôkazné bremeno na odporcoch, aby preukázali
opak údaju o vlastníckom práve navrhovateľov k celej parc. M.-N. Č.. XXXX/X zapísaného na LV č. XXX
vedeného Správou katastra Čadca pre k. ú. Z..
Odporcovia počas konania tvrdili, že sa stali na základe kúpnej zmluvy uzavretej formou notárskej

zápisnice č. O. XXX/XX,O. XXX/XX zo dňa 25.09.1986 vlastníkmi pozemku parc. W. Č.. XXXX/X o
výmere XXX m2, k. ú. Z.. Súčasne aj navrhovatelia uzatvorili v uvedený deň s pôvodnými vlastníkmi,
to znamená U. F. a I. X. kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice č. O. XXX/XX, O. XXX/XX a stali sa
vlastníkmi parcely W. Č.. XXXX/X o výmere XXX m2, k. ú. Z.. V nadväznosti na uvedené potom práve
navrhovatelia rozdelili uvedené pozemky na tvári miesta múrom, ktorý nerešpektoval hranice uvedených

parciel a ktorého výstavbou bola odčlenená časť ich parcely EN (teraz KN-C) č. XXXX/X o výmere cca
XX m2, pričom tento múr vychádzal z hranice pozemkov parc. W. Č.. XXXX a parc. W. Č.. XXXX, resp.
XXXX (teraz parc. M.-N. Č.. XXXX/X). Na základe uvedenej skutočnosti potom odporcovia v dobrej
viere začali užívať spornú časť pozemku parc. EN (teraz KN-C) Č.. XXXX/X, pričom vychádzali jednak z
domnelého právneho titulu, ktorým bola uvedená kúpna zmluva zo dňa 25.09.1986, ďalej zo skutočnosti,

že múr postavili navrhovatelia. Súčasne pomer nimi kúpenej plochy pozemku parc. EN (teraz KN-C) Č..
XXXX/X a držanej plochy časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X je cca 180 m2 : 14 m2, teda, že XX m2 je ku
ploche XXX m2 v pomere cca 8 % z tejto plochy, čo podporuje ich dobromyseľnosť a teda ich oprávnenú
držbu vychádzajúcu z ospravedlňujúceho skutkového omylu. Okrem toho navrhovatelia od začiatku tejto
držby nijakým spôsobom nespochybňovali ich oprávnenú držbu, nebránili svoje právo k spornej časti

pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X po celú vydržaciu dobu, ktorá uplynula v roku 1996.
Pokiaľ sa týka problematiky vydržania časti susedného pozemku, súd poukazuje v kontexte zhodnej
právnej úpravy platnej v ČR na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, v zmysle ktorej pokiaľ
nadobúdateľ nehnuteľností vstúpi do držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť zo zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie

ospravedlniteľného omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného
pozemku (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1848/1998, spis. zn. 22 Cdo 301/2000
a spis. zn. 22 Cdo 386/2000, ako aj spis. zn. 22 Cdo 2451/2011, na ktorý poukazovali odporcovia).Súd sa tak zaoberal naplnením všetkých vyššie uvedených predpokladov vydržania podľa ust. § 134
ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb.
Čo sa týka naplnenia podmienok oprávnenej držby odporcov k spornej časti parc. KN-C (pôvodne EN)

č. XXXX/X, súd dospel k názoru, že odporcovia mali právny titul od ktorého mohli odvodzovať svoje
presvedčenie, že im patrí aj sporná časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X. Takýmto právnym titulom bola práve
nimi uzavretá kúpna zmluva na susediaci pozemok s pozemkom parc. EN (teraz KN-C) č. XXXX/X, a
to pozemok parc. EN (teraz KN-C) č. XXXX/X, ktorú uzavreli dňa 25.09.1986 a ktorá bola registrovaná
Štátnym notárstvom Čadca dňa 17.12.1986 pod č. E. XXX/XX. Odo dňa registrácie zmluvy štátnym

notárstvom,t.j.ododňa17.12.1986odporcovianadobudlivsúladesust.§134ods.2OZvznenízákona
č. 131/1982 Zb. vlastnícke právo k parc. EN (teraz KN-C) č. XXXX/X - roľa (teraz orná pôda) o výmere
XXX m2. Najskôr týmto dňom odporcovia mohli vstúpiť do oprávnenej držby aj spornej časti parc. EN
(teraz KN-C) č. XXXX//X, ktorá dobromyseľnosť mala byť založená jednak na vlastníctve parc. EN č.
XXXX/X, ako aj na ich skutkovom omyle vychádzajúcom z presvedčenia, že aj sporná časť parc. EN
(teraz KN-C) č. XXXX/X nachádzajúca sa na strane odporcov za plotom vybudovaným navrhovateľmi je

súčasťou parc. EN (teraz KN-C) č. XXXX/X. Pokiaľ sa týka vedomostí účastníkov o priebehu skutočnej
katastrálnej hranice medzi parc. EN č. XXXX/X a EN č. XXXX/X z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
účastníci nemali vedomosť o priebehu tejto hranice na tvári miesta. Práve táto hranica mala byť určená
na mieste samom pri prevádzaní merania, ako to vyplýva z navrhovateľmi produkovaného listinného
dôkazu v inom konaní - listu MNV - odbor výstavby, MH a obchodu v Z. zo dňa 05.04.1982 zrejme

práve v súvislosti so zameraním geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX dňa 11.06.1982 Z.. I.. Pokiaľ
sa týka skutkového omylu odporcov, že hranica medzi pozemkami parcelou KN č. XXXX a parcelami
KN: č. XXXX a č. resp. XXXX a medzi pozemkami parc. W. Č.. XXXX/X a parc. W. Č.. XXXX/X ide po
jednej priamke, súd má za to, že odporcovia mohli byť v ospravedlniteľnom omyle, že tomu tak v zásade
je, čomu nasvedčuje jednak zakreslenie uvedených hraníc na geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX/

XX (tento však, ako vyšlo neskôr najavo v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis. zn.
8C/1001/2000, nezodpovedal skutočným vlastníckym vzťahom a výmerám parc. EN č. XXXX, EN č.
XXXX a EN č. XXXX) a jednak vybudovanie oplotenia navrhovateľmi po jednej priamke. Týmto záverom
súdu nasvedčuje aj vyjadrenie navrhovateľov ešte zo dňa 01.12.2003 v spore o vlastníctvo parc. KN-
C č. XXXX/X, kde sami navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že parc. KN

č. XXXX sa delila na mieste samom pri prevádzaní merania potrebného k vypracovaniu geometrického
plánu, a to tak, že rozdelenie tejto parcely sa uskutočnilo tak, aby hranica medzi parc. M. Č.. XXXX/X
a M. Č.. XXXX/X bola v jednej línii s hranicou medzi parcelami M. Č.. XXXX a M. Č.. XXXX. Aj keď sa
navrhovatelia týmto vyjadrením vlastne vyjadrovali k hranici medzi parc. M.-N. Č.. XXXX/X (ktorú v tom
čase považovali za svoje vlastníctvo a za súčasť pôvodnej parc. W. Č.. XXXX/X, resp. následne M. Č..

XXXX) a parc. M.-N. Č.. XXXX, teda hranici prebiehajúcej cca 5 m za dotknutým oplotením na strane
odporcov, že táto mala ísť v jednej línii s hranicou medzi parc. M. Č.. XXXX/X a M. Č.. XXXX/X, je zrejmé,
že medzi účastníkmi od počiatku nadobudnutia parciel W. Č.. XXXX/X navrhovateľmi a W. Č.. XXXX/X
odporcami v tom istom čase bolo presvedčenie o tom, že hranice medzi ich pozemkami ešte pôvodne
parc. W.: Č.. XXXX/X (resp. č. XXXX) a č. XXXX/X (resp. č. XXXX a č. XXXX) a pozemkami parc. W.:

Č.. XXXX/X a č. XXXX/X idú v jednej línii. Súdu sa tak v ďalšom javí ako nelogické a účelové tvrdenie
navrhovateľov v konaní, že murovaný plot nestavali niekedy po nadobudnutí parciel W.: Č.. XXXX/X
a č. XXXX/X účastníkmi vedome nie na skutočnej katastrálnej hranici pozemkov, ale vo vnútri svojich
pozemkov tak, aby mali zo strany odporcu priestor na údržbu a opravy tohto oplotenia. Súdu sa toto ich
tvrdenie zdá nelogické najmä z pohľadu toho, že parc. M.-N. Č.. XXXX/X, o ktorej mali byť navrhovatelia

v domnienke, že je ich, má šírku podľa znaleckého posudku cca 5 m, čo je na údržbu a opravu oplotenia
nelogicky veľká šírka, pričom pri dĺžke oplotenia, podľa vytyčovacieho náčrtu Š. M. zo dňa 22.06.2006
produkovaného navrhovateľmi, 20,36 m, by navrhovatelia prišli o reálne užívanie svojich pozemkov
vo výmere cca XXX m2. Na tomto mieste súd poukazuje na rozpor vo výpovedi navrhovateľky II. na
ohliadke dňa 18.10.2012 s jej výpoveďou a tvrdeniami produkovanými v konaní pred Okresným súdom

Čadca vedenom pod spis. zn. 8C/1001/2000, kde sa vyjadrovala, že plot postavili podľa toho, ako im
ukázal tzv. cieľ odporca I., pričom potom pozemky spoločne merali a bolo to podľa odporcu I. (zápisnica
z ohliadky str. 2 na č. l. 23 rub a vyjadrenie zo dňa 01.12.2003 na č. l. 94 spisu Okresného súdu Čadca
spis. zn. 8C/1001/2000). Ďalšou skutočnosťou, ktorá viedla súd k uvedenému záveru o dobromyseľnosti
odporcov, je skutočnosť zistená na ohliadke dňa 18.10.2012, ktorá vyplýva z obrazovej snímky č. 1, a

to, že oplotenie idúce od konca od sporného murovaného plotu a oddeľujúce pozemky parc. KN-C č.
XXXX/X a parc. M.-N. Č.. XXXX, je na strane navrhovateľov od sporného murovaného plotu vyhotovené
iným spôsobom (na inom betónovom základe a z iného materiálu) ako na strane odporcov od sporného
murovaného plotu (tento je drevený na betónovom základe). Nie je tak logické, aby odporcovia budovaličasť oplotenia medzi (v súčasnosti) parc. M.-N. Č.. XXXX/X a (v súčasnosti) parc. M.-N. Č.. XXXX, ak
by mali vedomosť o tom, že sporná časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X za murovaným oplotením vyhotoveným
navrhovateľmi, je vo vlastníctve navrhovateľov. V tomto kontexte súd poukazuje aj na výpoveď odporcu

I. na pojednávaní dňa 18.09.2012, kedy uviedol, že oplotenie začali robiť v roku 1987, pričom toto mal
robiť on s úmyslom, že oplotí celý svoj pozemok. Navrhovateľke II. sa však ním zamýšľaný drevený
plot nepáčil, a preto toto plotenie medzi spornými parcelami realizovali svojpomocne navrhovatelia. Súd
ďalej poukazuje na v zásade rovnaké skutkové tvrdenia navrhovateľov v už citovanom vyjadrení zo dňa
01.12.2003 so skutkovými tvrdeniami odporcu I. na pojednávaní dňa 18.09.2012, kedy sa tento tiež

vyjadril, že bol v tom, že celá hranica medzi pozemkami dnes parc. M.-N. Č.. XXXX/X a M.-N. Č.. XXXX/
X a ďalej medzi pozemkami parc. M.-N. Č.. XXXX/X a M.-N. Č.. XXXX/X ide po jednej priamke. S týmto
nie je v rozpore ani časť výpovede odporcu na pojednávaní dňa 18.09.2012, ktorý uviedol, že keď sa
robilo sporné oplotenie, postupovalo sa podľa toho, ako bola vytýčená hranica kolíkmi v bodoch 1-1
a 1-2, ako sú tieto znázornené na vytyčovacom náčrte Š. M. zo dňa 22.06.2006. Ďalej sa namerala
vzdialenosť4,01 m, ako je táto uvedená na geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX/XX (dĺžka hranice

medzi parc. M.-N. Č.. XXXX/X a č. XXXX/X) a pokračujúc po priamke s hranicou tvorenou uvedenými
dvoma kolíkmi sa potom urobilo oplotenie. Pokiaľ odporca I. na ohliadke dňa 18.10.2012 poukázal na
kovovú trubku (obrazový snímok č. 2 na č.l. 151), že ide o ním na pojednávaní dňa 18.09.2012 uvedenú
vytyčovaciu trubku v bode 1-2 vytyčovacieho náčrtu Š. M. zo dňa 22.06.2006, čo navrhovatelia popierali,
súd poukazuje na to, že nemal dôvod nedôverovať tomuto tvrdeniu odporcu I., a to vzhľadom k tomu,

že toto miesto a oceľová trubka v zemi na tomto mieste, ktoré označil odporca I. na ohliadke, zjavne
zodpovedajú práve bodu 1-2 vytyčovacieho náčrtu Š. M. zo dňa 22.06.2006, t. j. styku hranice medzi
parc. M.-N. Č.. XXXX/X a M.-N. Č.. XXXX/X s hranicou parc. M.-N. Č.. XXXX/X. Napokon súd poukazuje
aj na časť výpovede navrhovateľky I. na ohliadke dňa 18.10.2012, kedy táto na otázku súdu: z akého
dôvodu neužívali časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X za oplotením v čase, keď ešte nestála na tejto časti parc.

M.-N. Č.. XXXX/X sporná stavba odporcov, uviedla, že tu mali predtým odporcovia vysypanú hlinu, toto
tak neužívali, pretože si odporcovia mysleli, že je to ich. Súd vychádzajúc z toho, že hranice medzi
pozemkamivovlastníctvenavrhovateľovaodporcovbolinamiestesamomfyzickyvytýčenéužpredtým,
ako nadobudli účastníci parc. EN (v súčasnosti KN-C) č. XXXX/X a č. XXXX/X, čo potvrdila aj samotná
navrhovateľka II. vo svojej výpovedi na ohliadke dňa 18.10.2012, kedy uviedla, že hranica v roku 1986,

kedy účastníci nadobudli parc. W.: Č.. XXXX/X a č. XXXX/X, medzi týmito parcelami na mieste samom
bola vytýčená, avšak nevie, kde sa to všetko podelo, ďalej z toho, že podľa takto (hoc nesprávne) na
tvári miesta vytýčených hraníc bolo postavené navrhovateľmi oplotenie, súčasne z toho, že sporná časť
parc. M.-N. Č.. XXXX/X cca o výmere XX-XX m2 je v pomere k výmere XXX m2 parc. M.-N. Č.. XXXX/
X cca 1:11 a napokon z nespornej skutočnosti, že odporcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku

parc. EN (v súčasnosti M.-N.) Č.. XXXX/X dňa 17.12.1986, dospel k záveru, že odporcovia vstúpili do
oprávnenej držby spornej časti parc. EN (v súčasnosti KN-C) č. XXXX/X v tom čase podľa ust. § 132a
ods. 1 OZ dňa 17.12.1986, kedy bola kúpna zmluva, ktorou nadobudli vlastníctvo k pozemku parc. W.
Č.. XXXX/X, registrovaná štátnym notárstvom, ktorou registráciou nadobudla v súlade s ust. § 134 ods.
2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. táto kúpna zmluva účinnosť a teda ňou došlo k vzniku vlastníckeho

práva odporcov k pozemku parc. EN (v súčasnosti KN-C) č. XXXX/X.
Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynula najavo žiadna skutočnosť, že by počas
vydržacej doby 10 rokov, ktorá začala, ako už bolo uvedené, plynúť dňa 17.12.1986 a uplynula dňa
17.12.1996 (do vydržacej doby je tak potrebné v zmysle vyššie uvedeného výkladu prechodných
ustanovení k novele OZ zákona č. 509/1991 Zb. účinnej od 01.01.1992 započítať aj dobu, po ktorú mali

odporcovia spornú časť pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X v držbe pred 01.01.1992), došlo k tomu, že
by dobromyseľnosť odporcov, že sú vlastníkmi spornej časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X ako súčasti ich
parc. M.-N. Č.. XXXX/X, bola narušená. Súd má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo len to,
že odporcovia sa najskôr nesporne dozvedeli o tom, že sporná časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X leží za
oplotením navrhovateľov až v priebehu súdneho konania vedeného Okresným súdom Čadca pod spis.

zn. 8C/1001/2000 začatom dňa 04.09.2000, a to z podaných znaleckých posudkov C.. L. G. a C.. U.
M., ktorý zhodne zakreslili správnu polohu a priebeh hranice medzi všetkými dotknutými parcelami vo
vlastníctve účastníkov. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že odporcov už pred rokom 1996 upozorňovali na
skutočnosť, že nie sú vlastníkmi pozemku za oplotením vybudovaným navrhovateľmi, súd ich tvrdenia
nepovažoval za vierohodné, a to z nasledovných dôvodov. Ak by samotní navrhovatelia mali za to,

že vlastnia spornú časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X za oplotením nimi vybudovaným na strane odporcov,
rozhodne by túto skutočnosť výslovne namietali už od počiatku územného, ako aj stavebného konania
vedeného OÚŽP Turzovka od konca augusta 1995. Títo však namietali len vzdialenosť spornej stavby
odporcov od ich pozemku parc. M. Č.. XXXX, ktorú navrhovatelia žiadali o výmere 2 m (neskôr 4 m) asúčasne namietali umiestnenie hnojiska a emisie v podobe clonenia ich domu a zápachu. Z dotknutého
spisu OÚŽP Turzovka však žiadne námietky navrhovateľov týkajúce sa pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/
X nevyplývajú. Taktiež súd poukazuje na to, že pokiaľ by v čase územného a stavebného konania

navrhovatelia mali za to, že časť pozemku za ich oplotením v šírke terajšej parc. M.-N. Č.. XXXX/X (t.
j. cca 5 m) je ich vlastníctvom, ako to tvrdili v prejednávanej veci (ako aj v konaní vedenom Okresným
súdom Čadca pod spis. zn. 8C/1001/2000), zjavne by museli vedieť a súčasne v predmetnom územnom
a stavebnom konaní namietať postavenie (bez stavebného povolenia) spornej stavby odporcami na
ich pozemkoch, a to či už pozemku parc. M. Č.. XXXX, alebo na pozemku parc. M. Č.. XXXX/X, čo,

ako už bolo uvedené, nenamietali. Ak začali spory medzi účastníkmi ohľadom vlastníctva spornej časti
parc. M.-N. Č.. XXXX/X, tieto nastali až po roku 1996, teda po tom, ako odporcom uplynula vydržacia
doba. Samotní navrhovatelia produkovali dôkazy o týchto námietkach týkajúcich sa umiestnenia stavby
na spornej časti pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X až z roku 2006 tesne pred začatím konania v
prejednávanej veci. Taktiež má súd za to, že by si navrhovatelia už v roku 1995, resp. 1996, kedy
prebiehalo dotknuté územné a stavebné konanie na OÚŽP Turzovka, boli vedomí toho, že odporcovia

realizujú spornú stavbu na pozemku v ich vlastníctve, je nelogické, aby so žalobou podľa ust. § 135c
ods. 1 OZ, prípadne s podnetom na príslušnom stavebnom úrade na odstránenie stavby, čakali až do
roku 2006.
Vkontextevyššieuvedenýchskutkovýchokolnostíprejednávanejvecipotomsúdpovažovalajsvedeckú
výpoveď W. Y. za nevierohodnú a nesúrodú. Záver súdu o jej nevierohodnosti umocňuje aj skutočnosť,

že svedkyňa je dcéra navrhovateľov (blízka osoba, ktorá by mohla dôvodne pociťovať ich ujmu za svoju
vlastnú). Svedkyňa najskôr udávala, že počula svoju matku upozorňovať odporcu I. na skutočnosť, že za
sporným oplotením sa na strane odporcov nachádza ešte časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X navrhovateľov,
a to v čase, keď ukladal v tejto spornej časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X sused B. elektrický kábel, teda
niekedy po roku 2000. Následne však ďalej tvrdila, že počula navrhovateľku upozorňovať odporcu I. na

túto skutočnosť už v čase započatia výkopových prác spornej stavby realizovanej odporcami niekedy
v 90-tych rokoch minulého storočia. Táto časť jej výpovede je však v rozpore s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise s územného a stavebného konania OÚŽP Turzovka, ako aj s vyjadreniami
navrhovateľov ako odporcov v konaní vedenom Okresným súdom Čadca pod spis. zn. 8C/1001/2000.
Ako už bolo uvedené vyššie v tomto čase navrhovatelia namietali len vzdialenosť stavby od ich pozemku

parc. M. Č.. XXXX, nie však, že by sporná stavba mala stáť na akejkoľvek parcele vo vlastníctve
navrhovateľov. Pokiaľ navrhovatelia niečo oznamovali Mestskému úradu Turzovka, resp. prokuratúre
ohľadom skutočnosti, že sporná stavba je postavená na parc. M.-N. Č.. XXXX/X, išlo o podania datované
až rokom 2006, tesne pred podaním návrhu. Napokon sa súdu javilo prinajmenšom ako pozoruhodné
to, že vedkyňa vypovedala o užívaní parciel M.-N. Č.. XXXX/X a M.-N. Č.. XXXX/X a o priebehu hranice

medzi týmito parcelami na tvári miesta opísaním skutkových okolností (ktoré neudávali ani samotní
navrhovatelia), ktoré zodpovedajú priebehu katastrálnej hranice medzi týmito parcelami, ako ich vnímala
v rokoch 1982 až 1986, t. j. vo veku 9 až 13 rokov (vzhľadom k tomu, že svedkyňa sa narodila v
roku 1973), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani medzi účastníkmi dlhodobo nebola
zrejmá skutočná hranica medzi uvedenými parcelami na tvári miesta. Uvedenej úvahe súd nasvedčuje

aj odpoveď svedkyne na otázku, či nie až v roku 2006, kedy bol vyhotovený geometrický plán v súvislosti
so stavbou jej domu, zistili, že odporcovia majú časť ich pozemku, kedy svedkyňa uviedla, že vedeli,
že za plotom majú ešte časť pozemku, pričom vytyčovací náčrt im len presne ukázal, kde to je a v
akom rozsahu. Teda ak navrhovateľom a svedkyni rozsah a polohu časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X za
oplotením mal objasniť až predmetný vytyčovací náčrt, je podľa názoru súdu nepravdepodobné, aby si

tento rozsah a polohu mohla uvedomovať svedkyňa 20 rokov pred vyhotovením vytyčovacieho náčrtu,
a to ešte vo veku 9 až 13 rokov. Súdu sa tak javila výpoveď svedkyne ako účelovo podaná v snahe
pomôcť navrhovateľom k úspechu v konaní.
Skutkové tvrdenia navrhovateľov neboli preukázané ani výpoveďou svedkyne U. L. (sestry
navrhovateľky II.) na ohliadke dňa 18.10.2012, ktorá sa v zásade nevedela s určitosťou vyjadriť na

položené otázky. Pokiaľ aj táto vo výpovedi uviedla, že sa pýtala navrhovateľky II., prečo si neohradila
aj spornú časť jej pozemku, toto jej povedala až po začatí konania v prejednávanej veci. Pokiaľ sa týka
užívania pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X, svedkyňa sa zorientovať na mieste samom ohľadom tejto
otázky nevedela.
Čo sa týka dôkazu produkovaného navrhovateľmi, že navrhovateľ I. si ako daňovník dane z

nehnuteľnosti plnil riadne svoju daňovú povinnosť od roku 1993, kedy mu táto vznikla, a to ohľadom
dane z pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X z výmery XXX m2, ktorým navrhovatelia spochybňovali
dobromyseľnosť odporcov ohľadom ich vlastníctva k spornej časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X, súd mal
za to, že tento dôkaz preukazuje len tú skutočnosť, že navrhovateľ I. ako zapísaný vlastník pozemkuparc. M.-N. Č.. XXXX/X si riadne plnil svoju daňovú povinnosť v rozsahu, ako mu to vyplývalo zo
zapísaných údajov v katastri nehnuteľností. Plnenie tejto daňovej povinnosti však nemá akýkoľvek vplyv
napredstavyúčastníkovopriebehuhranicemedzipozemkamiparc.M.-N.Č..XXXX/XaM.-N.Č..XXXX/

X na mieste samom. Rovnako zo strany navrhovateľov ani nebolo preukázané, že by odporcovia mali
vedomosť o plnení si daňovej povinnosti zo strany navrhovateľa I., pričom aj keby túto mali, nič by to
nemenilo na tom, že títo vychádzali z predpokladu, že sporná časť parc. M.-N. Č.. XXXX/X je súčasťou
ich pozemku parc. M.-N. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, keďže samotní odporcovia nikdy
nespochybňovali výmeru parc. M.-N. Č.. XXXX/X. Odporcovia vychádzali len z ich skutkového omylu

spočívajúceho v neznalosti o skutočnej hranici medzi parc. M.-N. Č.. XXXX/X a M.-N. Č.. XXXX/X.
S poukazom na uvedené skutkové závery, súd dospel k právnemu záveru, že odporcovia nadobudli
v zmysle ust. § 134 ods. 1 OZ v platnom znení vlastnícke právo k spornej časti parc. M.-N. Č..
XXXX/X, na ktorej sa nachádza dotknutá stavba hospodárskej budovy, ktorej odstránenia sa návrhom
proti odporcom navrhovatelia domáhali. Zo strany odporcov tak bola vyvrátená vierohodnosť údajov
katastra nehnuteľností, týkajúcich sa vlastníctva spornej časti parc. M.-N. Č.. XXXX/X. Je teda možné

konštatovať, že navrhovatelia neuniesli bremeno dôkazu, že sú vlastníkmi pozemku, na ktorom by mala
stáť neoprávnená stavba odporcov, t. j. navrhovatelia nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní a z tohto dôvodu tak, súd ich návrh bez ďalšieho zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Ohľadom trov konania súd rozhodol s poukazom na väčší počet účastníkov v zmysle ust. § 151 ods. 3
O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.