Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010341
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010341.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 19. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : N. D. , nar. XX.XX.XXXX v T.,
trvale bytom Mesto T., prechodne bytom T.,
M. č. XX/X, okres Prievidza,

j e v i n n ý , ž e

dňa 31. decembra 2014 v čase okolo 23.45 hodiny v T. na ulici W., pred obytným domom s popisný
číslom XX, v prítomnosti osôb - G. H., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX a G. M., nar.
XX.XX.XXXX, fyzicky napadol poškodeného maloletého Y. V., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho jedenkrát
udrel päsťou ruky do oblasti tváre, konkrétne do pravého obočia, čím mu na základe vypracovaného

lekárskeho odborného vyjadrenia spôsobil tržnú ranu horného očného viečka vľavo veľkosti 2 x 1
centimeter s reálne a objektívne odôvodnenou dobou liečenia v trvaní 10 dní, pričom narušený obvyklý
spôsob života poškodeného bol v trvaní 4 - 6 dní a to len čiastočne miernou bolestivosťou poranenia a
sťažením osobnej hygieny tváre, pričom bol dňa 07. mája 2014 rozhodnutím O. S. v D. pod sp. zn.: O.-
D.-O.-XXXX/XXXXXX-XX s právoplatnosťou dňa 17. júna 2014 uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) Zákona SNR číslo 372/1990

Zb. O priestupkoch v znení neskorších noviel,

t e d a

fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a
čin spáchal v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, na chránenej osobe - na dieťati,
hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý,

t ý m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. c), d), e) Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., W. č. XX/X škodu vo výške 241,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. D., vypočul
poškodených Q. V., Y. V., svedkov G. H., G. M., G. B., G. M., znalca MUDr. K. T. PhD., oboznámil s
listinnými dôkazmi, so správami o povesti, s odpisom registra trestov.

Obžalovaný N. D. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej

činnosti. Uviedol, že v predmetný deň išiel spolu s G. H. v čase okolo 23.45 hodiny po ulici W. v
T., pričom pred obytným domom s popisným číslom XX videl okolo 15 osôb, pričom videl, ako sa medzi
sebou bijú nejaké osoby. Keď prišiel k týmto osobám, tak spoznal poškodeného, ktorý sa bil s ďalším
chlapcom, preto ich od seba odstrčil a povedal im, aby sa nebili, pričom poškodený spadol na zem a
on odišiel s priateľkou preč. Poprel, že by poškodeného fyzicky napadol. Uviedol, že podľa jeho názoru,

zranenie mohlo poškodenému vzniknúť po tom, čo spadol na chodník. Na záver uviedol, že následne
potom za ním prišiel otec poškodeného a jeho fyzicky napadol, pričom mu spôsobil zranenia, na základe
ktorých bol na lekárskom ošetrení.

Svedkyňa G. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď obžalovaného. Uviedla,

že nevidela, že by bol obžalovaný poškodeného udrel päsťou, videla len to, že poškodený spadol na
zem a následne odišiel domov.

Poškodená Q. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k trestnej činnosti
obžalovaného sa nevie vyjadriť, pretože pri spáchaní skutku nebola. Uviedla, že jej syn sa spolu s

ďalšími chlapcami hrali vonku, pripravovali pyrotechniku k Novému roku s tým, že neskôr si pôjdu pozrieť
ohňostroj v Meste T.. Ďalej uviedla, že keď syn prišiel domov, tak mal tržnú ranu nad okom, tiekla mu
krv, pričom jej syn povedal, že okolo nich išiel obžalovaný s priateľkou a že bez príčiny ho udrel päsťou
do pravého oka, čo potvrdili aj ostatní chlapci. Z toho dôvodu zavolala rýchlu zdravotnú službu, ktorá
syna ošetrila. Na záver svojej výpovede uplatnila nárok na náhradu škody.

Obžalovaný je z konania jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného Y. V., výpoveďami svedkov
G. M., G. B., G. M., ktorí vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní zhodne a podrobne popísali,
čo sa v predmetný deň odohralo. Zhodne uviedli, že predmetného dňa asi okolo 23.45 hodiny boli
spoločne na ulici W. v T. pred domom číslo XX, nakoľko si chceli púšťať petardy a chceli si pozrieť

ohňostroj. Zhodne uviedli, že v tom čase išiel po ulici aj obžalovaný so svojou priateľkou, pričom tento
chytil poškodeného za rameno a pravou rukou zovretou v päsť udrel poškodeného do pravého oka,
pričom následne poškodený spadol na zem a keď poškodený vstal bol krvavý. Všetci zhodne uviedli, že
nie je pravdou, že by sa navzájom bili, ako to tvrdí obžalovaný. Poškodený uviedol, že následne po tom,
čo ho obžalovaný fyzicky napadol odišiel domov, kde všetko povedal mame a následne bol ošetrený

lekárom.

Znalec MUDr. K. T. PhD. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na
písomne podanom odbornom vyjadrení, pričom popísal, aké zranenie poškodený utrpel, vyjadril sa k
spôsobu vzniku zranenia poškodeného, vyjadril sa k dĺžke práceneschopnosti a narušenia obvyklého

spôsobu života poškodeného. Znalec jednoznačne vylúčil, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť
pádom na tvrdú podložku. Jednoznačne uviedol, že zranenie poškodeného vzniklo úderom, t.j. päsťou.

Na č.l. 43-44 spisu sa nachádzajú lekárske správy o zranení poškodeného, na č.l. 42-55 spisu sa
nachádzajú: priestupkový spis, rozhodnutie O. S. v D., O. H. H. E., rozhodnutia Okresného súdu v

Prievidzi, pričom z priestupkového spisu vyplýva, že obžalovaný už bol za takéto konanie
voči inej osobe postihnutý v priestupkovom konaní.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný
poprel spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného Y.

V., výpoveďami svedkov G. M., G. M., G. B., ktorí vo svojich výpovediach jednoznačne uviedli, žeobžalovaný bezdôvodne udrel poškodeného päsťou do tváre a spôsobil mu zranenie, čo je potvrdené
aj výpoveďou znalca MUDr. K. T. PhD.. Nepriamo je obžalovaný z konania usvedčený výpoveďou
poškodenej Q. V., lekárskymi správami o ošetrení poškodeného. Súd mal jednoznačne preukázané, že

obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti tým, že fyzicky napadol poškodeného
a spôsobil mu zranenie, ako to vyplýva z výpovede znalca MUDr. K. T. PhD.. Pokiaľ sa týkalo výpovede
svedkyne G. H., tak súd túto výpoveď bral ako účelovú, pretože svedkyňa na hlavnom pojednávaní
nevedela odstrániť rozpory vo svojich výpovediach z prípravného konania, z hlavného pojednávania,
pričom bolo vidieť u nej snahu zbaviť viny obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti. Súd preto

konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. c), d), e) Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože obžalovaný fyzicky, verejne a na mieste
verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal v prítomnosti skupiny
osôb mladších ako osemnásť rokov, na chránenej osobe - na dieťati, hoci bol za obdobný čin v
predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane spolužitia medzi občanmi a toho,
aby na verejnosti nedochádzalo k narušeniu verejného poriadku. Súd u obžalovaného
poľahčujúce okolnosti nezistil, zistil priťažujúcu okolnosť v tom, že spáchal trestný čin v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Motívom konania obžalovaného bola mladícka nerozvážnosť.

Kosobeobžalovanéhosúdzistil,ževmiestebydliskaonichbližšieinformácieniesúznáme.Obžalovaný
bol sedemkrátkrát riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, jedenkrát
ako mladistvý k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní štyri mesiace so zaradením do
nápravno-výchovnéhoústavupremladistvých,pričomnatotoodsúdeniesahladí,akobybolozahladené,

naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 217/2013 zo dňa
25.11.2013 pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm.
b) Trestného zákona, pre prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 k §
194 ods.1 Trestného zákona k úhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou
do 11.06.2015.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia §
38 ods.4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v samej spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní šestnásť mesiacov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu
obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

Poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, preto súd v
zmysle § 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.