Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205312
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8,
Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava
proti žalovanému: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX o zaplatenie sumy 93,70 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9C/62/2014-35 zo dňa 30.
10. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie v časti o zaplatenie 5,31 Eur s príslušenstvom sa zastavuje.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 48 Eur a vo výroku o trovách konania.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ Orange Slovensko, a.s. (ďalej aj ,,operátor“) podal návrh na zaplatenie 45,70 Eur ako ceny
za využitie telekomunikačných služieb zo zmluvy č. Y a na zaplatenie zmluvnej pokuty 48 Eur, spolu
93,70 Eur.

OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen,,prvostupňovýsúd“)uložilodporcovizaplatiťzavyužitéslužby

40,39 Eur (hovory). Žalobu v časti o zaplatenie poplatku za odpojenie v sume 3,98 Eur, upomienky 1,33
Eur a zmluvnej pokuty 48 Eur zamietol. Odporcovi právo na zaplatenie trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 39, § 52, ods. 1, 2, §53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 § 420 ods.
1 § 489, §490, §544 ods.1, 2, §517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“); § 43, ods. 1, písm. a/, d/, ods. 2, písm. a/, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, § 3 ods. 3, zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Vo vzťahu k výroku v zamietavej časti uviedol, že Dohoda o zmluvnej pokute uvedená v Dodatku k
zmluve o pripojení je v rozpore s ustanovením § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské
zmluvy charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá
možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Z obsahu ust. § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva
zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok. Navrhovateľ ako dodávateľ síce z hľadiska času
rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo k postupnému znižovaniu zmluvnej

pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu
dôjde, neodstránil tým však všetky dôvody, pre ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu
považovať za neprijateľnú. Spotrebiteľ je aj po modifikácii tejto zmluvnej podmienky naďalej povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia viazanosti.V uvedenom vymedzení nie je zohľadnená výška zmluvnej pokuty v prípade, že ku skutočnosti
zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v 1. mesiaci viazanosti, alebo v 17. mesiaci doby viazanosti.
Navrhovateľovi sa tak nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý súdy

považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť
v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou prvej faktúry alebo poslednej faktúry v tretej
štvrtine doby viazanosti. Ďalším dôvodom pre neprijateľnosť dojednanej zmluvnej pokuty je skutočnosť,
žebynavrhovateľovinároknazmluvnúpokutuvznikolajvprípade,akbyodporcauskutočnilnejakýúkon
smerujúcikukončeniuplatnostizmluvy,tedabezohľadunato,čikukončeniuplatnostiajskutočnedošlo.

Takéto dojednanie samo osebe spôsobuje neplatnosť zmluvného dojednania, uvedenou formuláciou
sa sankcionuje nesplnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by odporca počas doby
viazanosti využil svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu, musel by podľa tohto
ustanovenia uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu.

Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ.

Navrhovateľ mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty je plne v súlade s platným právnym poriadkom

Slovenskej republiky. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej
ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných
povinností. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre odporcu možnosť získať za výhodnú cenu mobilný
telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu.
Odporca za poskytnuté služby navrhovateľovi od počiatku vôbec neplatil, svoje povinnosti zo zmluvy

porušoval, preto je treba považovať názor a právny záver prvostupňového súdu za nesprávny.

Podaním zo dňa 27.1.2015 doručeným prvostupňovému súdu dňa 28.1.2016 vychádzajúc z jeho
obsahu, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 5,31 Eur späť.

Odporcovi bolo späťvzatie žaloby doručené dňa 28.4.2015 s tým, že má možnosť sa v lehote 10 dní
od doručenia vyjadriť, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Odporca k späťvzatiu žaloby v stanovenej lehote
nevyjadril nesúhlas.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,

ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V prípade, že odvolaciemu súdu pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu

prvého stupňa dôjde podanie označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania (žaloby), je odvolací
súd oprávnený skúmať len to, či takýto prejav vôle urobil účastník, ktorý predtým žalobu podal (žalobca),
či z hľadiska obsahu sa jedná skutočne o späťvzatie žaloby a či späťvzatie výslovne nenamieta druhý
účastník (žalovaný). Pokiaľ sú tieto podmienky splnené, odvolací súd späťvzatie pripustí, rozhodnutie
súdu prvého stupňa zruší a konanie zastaví.

Vdanomprípadebolisplnenévšetkyuvedenépodmienkyprepostuppodľa§208O.s.p.,apretoodvolací
súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 5,31 Eur pripustil a konanie v časti o zaplatenie 5,31 Eur
zastavil. Predmetom odvolacieho konania zostal zamietavý výrok vo vzťahu k zmluvnej pokute.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., v
rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako
aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods.3 O.s.p.). Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu,
ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozhodnutia
správne právne posúdil.Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany
prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s

odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Žalobca v podanom odvolaní namieta neprávne právne posúdenie veci ako aj záver prvostupňového
súdu o nesprávnych skutkových zisteniach ( § 205, ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p.)

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Prvostupňový súd posúdil zmluvnú podmienku dohodnutú v článku 2.5 písm. b) v Dodatku k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb č. Y z 25.07.2012 ako neprijateľnú s poukazom na jej neurčitosť a

neprimeranosť. Poukázal na to, že spotrebiteľ nemôže výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť a tiež, že jej
výška prakticky nezohľadňuje časový aspekt porušenia povinnosti.

Podľa čl. 2.5 dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: Y z 15.01.2006: „Účastník si je vedomý, že
mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2. Dodatku, ktorej výška sa

rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou /trhovou/ cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto Dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty, v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú
v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku /konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode
2.2, 2.3, alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na

prípadnýobsahprílohyč.1Dodatku/pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha/,byspôsobilo,žepodniku
vznikla škoda /minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. V nadväznosti
na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie
v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností
nasledovne:

a/ ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku /a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť

Podniku alebo prostredníctvom Podniku/, alebo

b/ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť

žiadny takýto úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti /bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k
ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy/, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 48,-
Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti /ďalej tiež "Druhá časť doby viazanosti"/, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne,

podľa nižšie uvedených pravidiel, znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
Druhú časť doby viazanosti /pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti/ sankcionovanej
zmluvnou pokutou, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel

uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách za zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou

(spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v
čl. 1 bod 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik
predal MT Účastníkovi (uvedenou v č. l. I bod. 1.2 kolónka označená číslom 4).PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením

poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku)."

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej

pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. V dohode o zmluvnej
pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre
zabezpečenú stranu. Správne konštatoval prvostupňový súd, že zo znenia dohody o zmluvnej pokute

v dodatku k zmluve o pripojení č. Y z 25.07.2012 nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje, nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej povinnosti a v tejto súvislosti
ani primeranosť zmluvnej pokuty pre porušenie tej ktorej povinnosti a z tohto dôvodu je neurčité.

Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, po celú dobu viazanosti užívať bez

prerušenia služby“, „poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú podľa názoru odvolacieho
súdu všeobecné a nejednoznačné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pod tlakom
skorších rozhodnutí súdov pristúpil k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú
pokutu a v roku 2012 zaviedol tzv. degresiu zmluvnej pokuty, ktorej výška sa počas doby viazanosti
znižuje, čím je zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Taktiež nezohľadnil
zabezpečovaciu funkciu dojednania o zmluvnej pokute, ktorou je zabránenie špekulatívnemu konaniu

zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody a povinnosti si ďalej
neplní. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas
porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v 1., 2.,3.
a v každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí Dodatku, dohoda o zmluvnej
pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: „V prejednávanej veci výška zmluvnej
pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón

žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme
z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany
spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokutydochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej
24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,

čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty
umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej

štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých
troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“ Odvolací súd sa s argumentmi uvedenými v citovanom
rozhodnutí stotožňuje aj v prejednávanej veci a celom rozsahu na ne poukazuje.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08. 01. 2016 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému
zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok

Okresného súdu Humenné z 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34, rozsudok Okresného súdu Svidník z
23.01.2013, č. k. 4C/142/2011-104 a iné).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola

právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ;
absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ udržiava protiprávny stav, naviac zákonom
explicitne zakázaný. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane

práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).

Odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že k právoplatnému vyhláseniu citovanej zmluvnej

podmienky za neprijateľnú došlo až v čase po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu, v súlade s
ust. § 154 ods. 1 O. s. p., pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase v čase jeho
vyhlásenia, t. j. ku dňu 26.01.2016. Počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bola predmetná
zmluvnápodmienkavyhlásenázaneprijateľnú(08.01.2016)platízákonnýzákazjejďalšiehopoužívania.
Tento zákaz v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva

ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie -je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva,
ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.)
a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Vo svetle

tejto argumentácie odvolací súd vyjadruje znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho
„rešpektom" k súdnej moci a zákonným regulám. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti
dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého
môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia
slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS

SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd
by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana
pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a
vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37);
rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp. zn. 6Co/91/2011). Rešpektovanie zákonného
zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých

si dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z nich. Odvolací súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o opakované judikovanie ním upravenej zmluvnej podmienky
upravujúcej identický právny vzťah so spotrebiteľmi ako neprijateľnej. Správanie sa právnickej osoby v
obchodných a iných vzťahoch zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti je dôležité pre kvalitu verejného života.

Na margo tvrdenej škody odvolací súd poukazuje na to, že týmto rozsudkom nie je nijako dotknuté právo
žalobcu na náhradu škody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého navrhovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a úspešnému odporcovi žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto mu
ich náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.