Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200873
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Prešov,
katastrálny odbor, Konštantínova 6, Prešov, za účasti C., bytom Q., o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu č. E.Š zo dňa 12. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. E. zo dňa 12. mája 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.05.2014 odporca ako správny orgán príslušný podľa § 16 ods.
2, § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckychainýchprávknehnuteľnostiamvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Katastrálnyzákon")
a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") v konaní o povolenie vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-Šte. rozhodol tak,
že podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.04.2014 mu bol predložený návrh na vklad vecného práva -
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola záložná zmluva č. XXX/XXXX-Šte zo

dňa 13.03.2014. Citoval § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a uviedol, že po preskúmaní návrhu na
vklad záložného práva a jeho príloh zistil, že predmetom predloženej zmluvy sú nehnuteľnosti v k.ú.
Chmeľov vedené na liste vlastníctva č. XXX, a to parcela KL. - zastavané plochy o výmere 36 m2, T. -
zastavané plochy o výmere 166 m2 a rodinný dom súp.č. 115 stojaci na parcele č. T. v podiele 1. Dňa
29.04.2014 bolo konanie prerušené a účastníci boli vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k otázkam, ktorých
účelom je zistiť za akých okolností k uzavretiu dohody o splnomocnení došlo, či tvrdenia uvedené v tejto
dohode zodpovedajú reálnym podmienkam uzavretej zmluvy, či dohoda o splnomocnení bola uzavretá

vážne a slobodne a či mal účastník voľbu výberu splnomocnencov.

Dôvodil, že dňa 06.05.2014 sa účastník C. osobne dostavil k odporcovi. Z jeho vyjadrenia jednoznačne
vyplynulo,ženemalvedomosťoposkytnutíplnejmocispoločnostiProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci, ani o možnosti zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy záložným právom.
Toto vyjadrenie tvorí súčasť spisu. Pretože záložca potvrdil, že svojho zástupcu si nevybral slobodne a
dobrovoľne a nevedel, že podpisuje plnú moc na založenie svojich nehnuteľností, rozhodol tak ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Citoval ust. § 31 ods. 1, 4; § 52 ods. 1, 2, 3 a 4; § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. S poukázaním
na tieto citované ustanovenia zákona argumentoval, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh,záložnej zmluvy a dohody o splnomocnení zistil, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je
zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť.

Tým nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne)
záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho" advokáta, ale konkrétne „svoje" občianske
združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a
splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rovine ochrany

spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú
(typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.

V závere dôvodil, že splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi vyberie veriteľ je v rozpore s ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky (rozsudok sp.zn. 10Sžr 19/2010). Pri rozhodovacej činnosti zohľadnil odporca aj uznesenie
Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.07.2011 sp.zn. 10C 121/2011 a následné potvrdzujúce
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011 sp.zn. 14Co 346/2011, ktorými
bolo navrhovateľovi uložené zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva zo zabezpečovacích zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci,

ktorých vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky v zmluvách o
spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, v ktorom citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, §

32 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa
podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci
pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo dlžníkovi - záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a

povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil
záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že
záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a
nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Nie je mu jasné na základe čoho dospel odporca
k záveru, že splnomocnenec je v styku so záložným veriteľom.

Poukázal na ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť
presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané
všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán preto

musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome.
Je toho názoru, že odporca vychádzal z ničím nepodložených predpokladov, čo preukazuje i samotné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Za takých okolností konštatoval, že odporca si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.Argumentoval, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil iba na
konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho

poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz
na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je

vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak teda odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K dohode o splnomocnení uviedol, že ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z obsahu tohto úkonu

nevyplýva, žeby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, žeby
veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Ďalej
uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti

predmetuudelenéhoplnomocenstva.Pokiaľodporcaztýchtoskutočnostívyvodzuje,ženazákladetohto
záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách,
ktoré tvoria obsah spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.
Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný
s obsahom spisu.

K dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva kde odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukazuje na rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa
26.07.2011 uviedol, že tento dôvod je nesprávny už na prvý pohľad. V danom prípade ide o zápis
záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Nie je teda prekážkou na

povolenie vkladu záložného práva. Pripomenul aj to, že v prípade predbežného opatrenia, o ktorom
rozhodovalOkresnýsúdvBanskejBystricinejdeomeritórnerozhodnutie,pričomkonanieopredbežnom
opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde a to s ohľadom
na rozhodnutie vo veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia. Zároveň uviedol, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe

úplne iného skutkového stavu ako je rozoberaný prípad. V závere opravného prostriedku namietal,
že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil dohodu o
splnomocnení, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním zo

dňa 03.09.2014, pričom súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil
účastník konania C., ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 17.07.2014.
Svoju neprítomnosť včas neospravedlnil.Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,
ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 04.04.2014 podal navrhovateľ odporcovi

návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Šte do katastra nehnuteľností.
Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 11.03.2014
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a C. Y. ako záložcom, zastúpeným splnomocnenou
osobou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Chmeľov podľa špecifikácie uvedenej v čl. I tejto zmluvy.
Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok

navrhovateľa ako záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2013 (čl. II zmluvy o zriadení záložného práva).

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom
C. Y. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení

bola uzavretá dňa 28.02.2013 a podpísaná v tento deň záložcom C. Y. v Prešove. Splnomocneným
zástupcom bola podpísaná tiež dňa 28.02.2013 v Bratislave. Z tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá
za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o
úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp

plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako
aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť

bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto
dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522
Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je

potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich
zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere
uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho

záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je
ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení
aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom.
V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska

kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj dohoda o plnomocenstve udelená účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Obsahom administratívneho spisu odporcu je úradný záznam spísaný dňa 06.05.2013 s účastníkom
konania C. Y. za účelom vyjadrenia sa k predmetnému konaniu a na presné zistenie skutkového stavu
týkajúceho sa procesu uzatvárania záložných zmlúv a plnomocenstva. Z vyjadrenia C. Y. vyplýva, že

spoločnosť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nepozná a nemá vedomosť o tom, že by jej
niekedy udeľoval plnú moc. K podpisu listiny pristupoval ako k požiadavke na udelenie pôžičky, nie ako
udelenieplnejmoci.Nebolpoučenýotomčonastanevprípadeaknebudesplácaťsvojupohľadávkuauž
vôbec o možnosti založenia nehnuteľnosti. Celé vybavenie pôžičky trvalo 15 minút a k otázke možnosti
vymáhania dlhu ani nedošlo. Nevedel, že je možnosť pri tak malej pôžičke založiť rodinný dom a ďalšie

pozemky (200,- €). V plnej moci, ktorú podpisoval si nevšimol žiadne údaje týkajúce sa nehnuteľností,
avšak vzhľadom k rýchlosti vybavenia veci (15 minút od prvého kontaktu po podpis plnomocenstva) je
toho názoru, že pracovníčka spoločnosti Pohotovosť s.r.o. za ten čas nemohla stihnúť zistiť a vypísať
všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne
prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná
vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť
plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych

úkonov vymienených v tejto dohode. Toto tvrdenie navrhovateľa sa vzhľadom na vyjadrenie účastníka
konania C. Y. uvedené vo vyššie citovanom úradnom zázname, ktorý sa nachádza v administratívnom
spise odporcu javí ako formálne a nepravdivé. Rovnako je nepravdepodobné, aby účastník konania C. Y.
a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísali dohodu o splnomocnení v ten
istýdeň,pričomC.Y.maltútodohodupodpísaťvPrešoveasplnomocnenecvBratislave.Navrhovateľpri

svojomtvrdenívychádzaibazprehlásení,ktorétvoriaobsahdohodyosplnomocnenívoformepredtlače,
čo nekorešponduje so skutočnou vôľou splnomocniteľa - záložcu uzavrieť dohodu o splnomocnení s jej
právnymi dôsledkami.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je uvedený určený

splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať,
že v prípade C. Y. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny
úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa, čo preukazuje aj
veľký počet súdnych rozhodnutí v totožných konaniach na tunajšom súde. S poukázaním na výpoveď

účastníka konania je teda sporné či tento dvojstranný právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, tak ako to upravuje ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a či bol splnomocniteľ
dostatočne poučený o všetkých právnych úkonoch, právach a povinnostiach, ktoré sa týmto právnym
úkonom zakladajú. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k argumentácii a odôvodneniu rozhodnutia
odporcu, kde poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdov a to Okresného súdu v
Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp.zn. 10Sžr 19/2010. Je nesporné, tak ako to uvádza navrhovateľ, že rozhodovaciu činnosť
súdov v danom prípade nie je možné v celom rozsahu aplikovať z dôvodu, že sa rozhodovalo na
základe iného skutkového stavu a na základe iných právnych skutočností. Ide predovšetkým o to, že

v prípade rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici išlo o vydanie predbežného opatrenia vo
veci výkonu záložného práva a nie vo veci návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.
V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd rozhodoval vo veci za okolností, kde
splnomocnenie dlžníka ako splnomocniteľa na podpísanie záložnej zmluvy bolo obsahom samotnej
zmluvy o úvere. Teda splnomocnenie sa nenachádzalo na samostatnej listine. Preto táto argumentácia

vo vzťahu k danému prípadu neobstojí, avšak nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.