Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1555/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613221442.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom I/
Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X/X, XXX XX O., zastúpenej ustanoveným opatrovníkom Gabrielom
Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu Lučenec, II/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, . bytom O. Z. XX,
XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov I/ a II/ VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42
362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubiskom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 153,27 € s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/124/2014-68 zo dňa 29. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 53,27 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po preskúmaní predloženej Zmluvy o revolvingovom
úvere má za to, že táto neobsahuje konečnú splatnosť úveru, výška úrokov, ktoré vyžaduje zaplatiť
navrhovateľ, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd posúdil vec v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže odporcovia zaplatili na poskytnutý úver vo výške 900,00 € sumu 1.428,98 € a úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ. Namietal najmä, že z odôvodnenia nie je jasné, na základe aplikácie ktorých zákonných
ustanovení súd dospel k záveru o rozpore odplaty - úrokov s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal
na znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy s tým, že v
predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý mal súd aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001
Z. z., konkrétne § 3 ods. 10 a 11 tohto zákona. Zdôraznil, že vzhľadom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia vrátane § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorá
nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bol úver poskytnutý na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere v súlade s platnou právnou úpravou. Považoval preto za vylúčené, aby výška
odplaty bola napriek tomu charakterizovaná ako odplata v rozpore s dobrými mravmi. Z napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, prečo sa súd nezaoberal ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
účinným ku dňu uzavretia zmluvy a všetkými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. Najmä
poukázal na to, že Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je

poskytovanie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto skutočnosť z hľadiska
racionálneho výkladu zákona znamená, že konečná splatnosť úveru je vždy možné určiť s ohľadom pre
úver (revolving). Ak teda dôjde k poskytnutiu úveru, tak dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak
počas trvania zmluvného vzťahu dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy
je konečná splatnosť. Vychádzajúc aj z počtu splátok, ich splatnosti dojednaných v zmluve je logické,
že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky.

V neposlednom rade navrhovateľ v odvolaní namietal i výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, ak vedľajší účastník podľa neho nemá vo vzťahu k úspechu či
neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu
v celom rozsahu a zároveň zaviaže odporcu k náhrade trov konania a k náhrade trov právneho
zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa s tým, že zruší výrok o náhrade trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že
neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť zmluvných dojednaní.
Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom
taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa v prípade
neplatnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy. Zároveň poukázal aj na výšku ročnej
úrokovej sadzby úveru vo výške 70 %, ako aj predpokladanej RPMN za úver vo výške 70 %. Má za to, že
takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytovanie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Mcdo/1/2009
zo dňa 31. 07. 2009). Záverom zdôraznil, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, keďže v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa písm.
g) citovaného ustanovenia. K prípadnému argumentu navrhovateľa, že termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru sa nachádza v „oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere“ uviedol, že sa toto považuje v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový
návrh, nakoľko obsahuje odlišnú RPMN úveru, ktorý však odporca nepodpísal. Odporca tak nemôže byť
týmto „novým“ návrhom viazaný. Navrhovateľ naviac nesprávne interpretoval výklad ust. § 4 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť bezúročnosť
úveru už v prípade absencie ktorejkoľvek z náležitostí uvedenej v tomto ustanovení. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je jasné, na
základe aplikácie ktorých zákonných ustanovení súd dospel k záveru o rozpore odplaty/úrokov s dobrými
mravmi, resp. z neho nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k právnemu záveru, že Zmluva
o revolvingovom úvere neobsahuje konečnú splatnosť úveru. Považoval preto rozhodnutie okresného
súdu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre toto rozhodnutie za arbitrárne, teda rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS.265/05.

Odvolací súd považuje námietku navrhovateľa v tomto rozsahu za dôvodnú, a to z nasledovných
dôvodov:

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol na str. 4 v druhom odseku, že „po
preskúmaní predloženej zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že táto neobsahuje konečnú splatnosť
úveru, výška úrokov, ktoré požaduje zaplatiť žalobca, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd posúdil
vec v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaní zaplatili za poskytnutý úver vo výške
900,00 € sumu 1.428,98 € a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd mal za to, že vzhľadom
na vyššie uvedené je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.“

Uvedené odôvodnenie však neobsahuje žiadne úvahy, na základe ktorých okresný súd k vyššie
uvedenému právnemu záveru dospel, teda, na základe akých skutočností a na základe akých úvah
mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje konečnú splatnosť, žiadnym spôsobom
neodôvodnil, na základe akých úvah a myšlienkových postupov dospel k tomu, že výška úrokov, ktoré
požaduje zaplatiť žalobca je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 157 ods. 2,
podľa ktorého ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Citované ust. § 157 ods. 2 O. s. p. treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz verzus Španielsko z
21. 01. 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj rozhodnutie o posúdení náležitostí zmluvy o
revolvingovom úvere vrátane vyslovenia právneho záveru, že predmetný úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na
základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci tohto rozhodnutia je potrebné, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné, vrátane uvedenia argumentov, na základe
ktorých nepovažoval dôvody uplatňované navrhovateľom za právne významné, či nesprávne.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.

Keďže vydanie rozhodnutia neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p.,
možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a nedostatok uvedenia akýchkoľvek
dôvodov, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené, robí rozhodnutie v inštančnom postupe
nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť (vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania) a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu je totiž preskúmavať správnosť skutkových zistení
vykonaných súdom prvého stupňa a právneho posúdenia veci, ku ktorým tento súd na základe
svojich skutkových zistení v rozhodnutí dospel, ako aj správnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak sú k správnemu rozhodnutiu veci potrebné skutkové zistenia a z nich
vyplývajúce skutkové závery, ktoré v odôvodnení rozhodnutia absentujú, vrátane aplikácie príslušných
právnych predpisov na konkrétny prejednávaný prípad, nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre
zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Inak by išlo o neočakávané rozhodnutie, ktorým by bola odňatá
jedna inštancia, v dôsledku čoho by bola nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť účastníkovi konať
pred súdom.

Úlohou okresného súdu bude preto po vrátení veci opätovne posúdiť náležitosti Zmluvy o revolvingovom
úvere uzavretej medzi účastníkmi konania s tým, že sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie, najmä s okolnosťami, na základe akých
myšlienkových postupov a úvah okresný súd dospel k tomu, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť,
ak navrhovateľ považuje túto náležitosť zmluvy za splnenú určením počtu splátok a ich splatnosti.
Zároveň stručne, jasne a výstižne vysvetlí, na základe akých myšlienkových postupov a úvah dospel k
tomu, že výška úrokov dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania,
ktoré požaduje zaplatiť navrhovateľ, je v rozpore s dobrými mravmi, ak v tejto súvislosti navrhovateľ
v odvolaní poukazuje na ust. § 3 ods. 10, 11 zák. č. 258/2001 Z. z.. Až na základe vyhodnotenia
vyššie uvedených skutočností je možné, aby okresný súd dospel k právnemu záveru, či úver poskytnutý
navrhovateľom odporcovi je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho návrh
navrhovateľa okresný súd v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného preto vyplýva, že rozhodnutie
prvostupňového súdu za daného stavu je rozhodnutím predčasným, ak sa okresný súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že odvolanie navrhovateľa považoval za dôvodné len v rozsahu
nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a s jeho výkladom ustanovení Občianskeho
zákonníka, prípadne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa nestotožňuje.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.