Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217897
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113217897.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: E. F. U. D. AG, so sídlom E. XXC, XXXX C., W.,
IČO:CHE-100023266,zastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,advokátomsosídlomKaradžičova8,P.O.BOX
205, Bratislava, proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Košice, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: J. Q. Q. V., V. XX, Z., IČO: 42 247 268, právne zastúpeného
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom V. M. 2, Z., v konaní o zaplatenie 407,70 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16. septembra 2014 č.
k. 17C/24/2014-62

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 75,36 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením z 30. júna 2014 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Q. V., s.r.o. a aby na jeho
miesto do konania vstúpila E. F. U. D. AG. V. svoje rozhodnutie - s poukázaním na ustanovenia § 497

Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm.
a) a b) zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení - odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že spoločnosť GE G. X., k.s. uzatvorila dňa 22.9.2000 so žalovaným
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 564,26 Eur
(16.999,- Sk), splatný v 12 mesačných splátkach vo výške po 58,92 Eur (1.775,- Sk). Žalovaný sa

zaviazal zaplatiť prvú splátku do 22.10.2000 a každú ďalšiu splátku vždy k 22. dňu v mesiaci. V.
GE G. X., k.s. zmluvou o predaji podniku previedla s účinnosťou od 28.8.2007 na GE X., a.s. svoj
podnik, čím na kupujúceho prešli všetky práva a záväzky vzťahujúce sa na predávaný podnik, vrátane
pohľadávok. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 bola pohľadávka voči žalovanému
vo výške 407,70 Eur zo zmluvy č. 1514952592 postúpená spoločnosťou Ge X., a. s. na spoločnosť
Q. V. s.r.o. a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 bola pohľadávka voči žalovanému

434,56 Eur zo zmluvy č. 1514952592 postúpená spoločnosťou Q. V. s.r.o. spoločnosti E. F. V., s.r.o. Z
označenia zmlúv súdu nebolo preukázané, že na žalobcu prešiel nárok zo zmluvy o úvere č. 1114722655
zo dňa 22.9.2000, ktorú predložil ako listinný dôkaz, i keď v žalobe uviedol zmluvu zo dňa 17.9.2007.
Žalobca teda v konaní nepreukázal, že je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide, teda svoju
aktívnu legitimáciu, čo bol dôvod pre zamietnutie žaloby. Navyše súd je v danom prípade toho názoru, že
uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania,

kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe t. j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie
svojich osobných potrieb, a žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci službu v zmysle zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Aj keď podrobnejšia právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola
uvedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.),
a to so spätnou účinnosťou na spotrebiteľské vzťahy skôr uzatvorené (čo vyplýva z ust. § 879f OZ),

jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským
právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia
s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver
o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom 4-ročná premlčacia lehota podľa obchodného zákonníka
je v danom prípade pre žalovaného - spotrebiteľa v neprospech oproti všeobecnej premlčacej lehote
podľa Občianskeho zákonníka. Aj vzhľadom na to bol novelou č. 102/2014 Z.z., účinnou od 13.6.2014,
§ 52 ods. 2 OZ doplnený vetou: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.“ Vzhľadom na vyššie uvedené na daný prípad súd aplikoval všeobecnú trojročnú

premlčaciu lehotu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Tá začala plynúť u jednotlivých splátok dňom
nasledujúcim po dni ich splatnosti, t.j. dňom 23.10.2000 až 23.9.2001 a ešte pred podaním žaloby - dňa
20.6.2013 - dávno uplynula (u poslednej splátky dňom 23.9.2004). Súd na premlčanie nároku musel
prihliadnuť a nemohol žalobcovi premlčané právo na zaplatenie istiny s príslušenstvom (ako vedľajším
záväzkom,ktorýčodosvojhotrvaniazávisíodtrvaniahlavnéhozáväzku)priznať,pretoajztohtodôvodu

žalobe nebolo možné vyhovieť. Pre úplnosť súd dodáva, že aj v prípade, ak by išlo o zmluvu zo dňa
17.9.2007 (s 12 splátkami) a premlčanie podľa obchodného zákonníka, premlčacia doba by uplynula
najneskôr 18.10.2012, teda ešte pred začatím konania.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) tak, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaný v konaní nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto o jeho trovách
súd nerozhodoval. Priznať náhradu trov konania však žiadal vedľajší účastník prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovaného. Jeho úspech v konaní sa teda
riadi úspechom žalovaného, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Jeho

trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia, žaloba), t.j. 2 x 29,87 Eur + režijný paušál 2 x 7,81 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia
75,36 Eur. Úkony ním vykonané boli v záujme ochrany žalovaného, sledovali procesnú ochranu proti
tvrdenémunároku,bolivpríčinnejsúvislostisjehoprocesnýmpostojom,tedaichsúdposúdilakoúčelné.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného zmenil tak, že ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. Odvolanie odôvodnil podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

V odvolaní žalobca poukázal na to, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 1. mája
2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy
povinnosť prihliadať na premlčanie i bez návrhu (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa). Je teda
povinnosťou súdu prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu aj bez námietky premlčania vznesenej

hlavným účastníkom alebo vedľajším účastníkom. Žalovaný ako spotrebiteľ by takto dosiahol v konaní
rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo
prihliadnuť na premlčanie nároku. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa neopomenul vyššie
uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej žalobca uvádza, že v napadnutom
rozhodnutí súd prvého stupňa uviedol, že námietka premlčania bola vznesená právnym zástupcom

vedľajšieho účastníka, pričom však neuviedol, kedy sa tak stalo a teda súd priznal právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka odmenu za tento úkon právnej pomoci. Okrem toho okresný súd nevenoval
dostatočnú pozornosť odôvodneniu predmetného rozhodnutia, keď uviedol, že náhrada trov právneho
zastúpenia bola priznaná za úkon právnej služby - žaloba. Je zrejmé, že vedľajší účastník v predmetnom
konaní nepodal žiaden žalobný návrh.

Žalobca ďalej v odvolaní argumentuje tým, že otázkou účelnosti trov konania, najmä vo vzťahu k
zastúpeniu účastníka konania advokátom v prípadoch hromadných a administratívne jednoduchých
podaní sa vo viacerých nálezoch zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. IV. ÚS 3259/11, III.ÚS 3303/11, I. ÚS 988/12), ktorý dospel k rovnakému záveru o ich neúčelnosti a k súladu rozhodnutí
súdov,ktorévkonaniachonepriznanínáhradytrovkonaniaprávezdôvoduichneúčelnosti,náhradutrov
konania účastníkovi nepriznali. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady.

Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2013,
podľa ktorého v súčasnosti existuje stav vzniknutý množstvom podávaných hromadných žalôb v
porovnateľných, skutkovo a právne pomerne jednoduchých veciach, do ktorých vedľajší účastník
hromadne vstupuje. Podanie vedľajšieho účastníka, ktorým vzniesol námietku premlčania, je tak

všeobecné a rámcové, že pod tento jeden obsah možno iba dosadiť základné údaje a údaje spôsobilé
identifikovať vec, ktorá je predmetom konania. Tento názor zastávajú aj krajské súdy (napr. uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 465/2013). Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Nitre a v Prešove. Odvolateľ zdôrazňuje, že ak takéto Združenie
ponúka svoje služby na ochranu a pomoc spotrebiteľom, malo by byť dostatočne personálne a finančne
vybavené, aby mohlo svedomito vykonávať svoju činnosť, a teda pomáhať občanovi - spotrebiteľovi.

Kodvolaniužalobcupodalpísomnévyjadrenievedľajšíúčastníknastranežalovaného,zobsahuktorého
vyplýva, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania súhlasí a toto navrhuje
potvrdiť ako vecne správne.

Podľa názoru vedľajšieho účastníka z odvolania žalobcu vyplýva, ako by chcel vytvoriť nerovné
podmienky pre účastníkov v konaní, keď žalobca je právne zastúpený, a toto právo vedľajšiemu
účastníkovi ako riadnemu účastníkovi upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo
vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní
EÚ. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 30. augusta 2013, v ktorom vzniesol vedľajší účastník námietku

premlčania dlhu, bolo konkrétne, účinné, účelné a uskutočnené v čase, kedy súdy neboli povinné
prihliadať ex offo na premlčanie žalovaného nároku a žalobca sa evidentne spoliehal na to, že žalovaný
spotrebiteľ sám sa nedokáže brániť proti nedôvodnej žalobe. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka
súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov
(rozsudok Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj

inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 7MCdo 4/2010). Pri
trovách konania je dôležitá aj ich náhradová funkcia a v súvislosti s tým vedľajší účastník poukazuje na
nález Ústavného súdu SR zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
vedľajšieho účastníka spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 15. augusta 2013 oznámil vedľajší účastník, že
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania na podporu žalovaného. Vedľajší účastník vo vyjadrení k
žalobe vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť.

Rozsudkom, vyhláseným dňa 16. septembra 2014, súd žalobu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi

priznal náhradu trov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V
poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu je ako osobitný predpis uvedený okrem iného zákon č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch sporov, ktoré majú povahu sporov spotrebiteľských sa môže
konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zákona č.

250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.OZ právna pomoc spotrebiteľom je združením na aktívnu ochranu práv spotrebiteľa a samotná táto
skutočnosť mu umožňuje účinne vstúpiť do konania o spotrebiteľskom spore podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
ako vedľajší účastník.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu
pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho
zastúpenia advokátom, rovnako má právo aj na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne
tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v

súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa žalobu zamietol, pričom uviedol, že vedľajší účastník pri obrane
žalovaného splnil svoje poslanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďžeustanovenie§93ods.4O.s.p.výslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva

a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako
ako akýkoľvek hlavný účastník), ako bolo uvedené vyššie, jednak právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa

ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci bol v konaní úspešný žalovaný, čo znamená, že má
podľa zásady úspechu právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému
trovy konania vznikli, je však nepochybné, že trovy vznikli vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na
jeho strane. Preto žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka, ktorý vyslovil vo svojom vyjadrení k
odvolaniu žalobcu, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania dlhu vo vyjadrení z 30. augusta
2013, bolo uskutočnené v čase, kedy súdy neboli povinné prihliadať ex offo na premlčanie žalovaného
nároku; navyše, toto vyjadrenie bolo konkrétne, účinné a účelné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že trovy vedľajšieho účastníka treba
považovať za účelne vynaložené, najmä s prihliadnutím k tomu, že k úspechu žalovaného v konaní došlo
aj v súvislosti s úkonmi právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil výrok o trovách vedľajšieho účastníka v súlade s

ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..

Účastníci nenavrhli rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, preto o ich náhrade nebolo potrebné
rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.