Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113011501
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113011501.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného E. U. pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 7. decembra 2015 o odvolaní
prokurátora okresnej prokuratúry Košice I proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.3.2015,

sp.zn. 1T/77/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.3.2015, sp.zn. 1T/77/2013 bol obžalovaný E. U. (ďalej
len „obžalovaný“) podľa § 285 písm. c) Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora pre
Košice I zo dňa 13.1.2013, sp.zn. 1Pv 11/13 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c),
písm. d) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach a inde sa v období od presne nezistenej doby do 6.3.2013 venuje predaju presne
nezistenéhomnožstvametamfetamínu(pervitín),ktorýjevzmyslezákonaNárodnejradySRč.139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený

do II. skupiny psychotropných látok, ktoré si zabezpečuje z rôznych zdrojov, najčastejšie od doposiaľ
neznámych osôb z Prahy z Českej republiky a tieto následne odovzdáva k ďalšiemu predaju svojim
dílerom a to X. G. a jej priateľovi P. Z. a to v sume vo výške 50,- € a viac za 1 gram, a ktorým tiež ponúkol
možnosť finančnej spoluúčasti na zisku z predaja pervitínu, keď im ponúkol možnosť, že zatiaľ, čo on
bude pervitín zabezpečovať, X. G. a P. Z. budú tento ďalej sami, ale aj prostredníctvom ďalších osôb,
distribuovať v meste Košice a jeho okolí s tým, že časť zisku za predané drogy odovzdajú a časť si budú

môcť nechať pre vlastnú potrebu, čo aj P. Z. spolu s X. G. vykonávali a zabezpečovali ďalšiu distribúciu
pervitínu k ďalším odberateľom a priamym konzumentom a tiež zabezpečovali sprostredkovanie jeho
predaja medzi týmito odberateľmi a priamymi konzumentami,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej len „odvolateľ“) a to bezprostredne
po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení podaného opravného
prostriedku uvádza, že súd na základe vyhodnotenia dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, pričom
hodnotil dôkazy jednotlivo, nie však vo vzájomnej súvislosti. Výpovede svedkov U. U. a X. V. poukazujú
na rovnakú skutočnosť, že ako obžalovaný, tak i X. G. a P. Z. boli užívateľmi drog, resp. sa podieľali aj na
ichpredaji.Nakoľkoideoosobyznalétzv.„drogovéhoprostredia“,tietovýpovedemajúvyššiurelevanciu,

najmä ak neboli zistené dôvody pre krivé obvinenie odvolateľa z ich strany. Tak X. G., ako i P. Z. boli
uznaní vinnými pre predmetný zločin na tom skutkovom základe, že až do 6.3.2013 si mali zabezpečovaťod rôznych osôb pervitín, pričom jednou z týchto osôb bol obžalovaný. Je z uvedeného logické, že
obžalovaný skutočne predával, zadovažovať a prechovával omamnú látku, s čím korešpondujú závery
znaleckého dokazovania, kde znalci zistili u obžalovaného v anabáze experimentálne užitie pervitínu. I

keď z výpovede svedkyne X. Z. nevyplýva, žeby obžalovaný mal obchodovať s drogami, jej výpoveď je
nekonzistentná pre viaceré rozpory. Pokiaľ ďalší svedkovia a to E. M. a U. U. - priatelia obžalovaného
- uviedli, že nie sú užívateľmi drog, z uvedeného dôvodu majú minimálnu relevanciu nimi uvádzané
skutočnosti, že nemajú vedomosti o predaji drog obžalovaným. Inak by tomu bolo, ak by išlo o osoby
znalé pomerov v tejto oblasti. Nemožno opomenúť i termíny, ktoré používal svedok U. U. pri telefonickej

komunikácii s obžalovaným. Napokon svedok U. M. - inak užívateľ pervitínu - neodoberal tento od
obžalovaného a nemal vedomosť, žeby obžalovaný predával drogy, ktorý dôkaz svedčí len o tom, že
tento svedok neodoberal drogy od obžalovaného. Na základe zisteného skutkového stavu možno tak
konštatovať, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval záver, ktorý skutok uvedený v
obžalobe vyvracia. Svedkovia, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, buď celkom zjavne nemôžu
ku skutku nič uviesť, alebo sa vyjadrili tak, že nemajú vedomosť, žeby obžalovaný obchodoval s

drogami. Na druhej strane sú dôkazy, ktoré priamo, i nepriamo zo spáchania skutku obžalovaného bez
pochybnostíusvedčili.Navrholpreto,abykrajskýsúdpodľa§321ods.1písm.b)Tr.por. zrušilnapadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Obhajoba využila svoje oprávnenie v zmysle § 314 Tr.por. a k odvolaniu odvolateľa podala nasledujúce

vyjadrenie.

Samozrejme, nestotožňuje sa s dôvodmi odvolania odvolateľa a poukazuje na tieto skutočnosti. I
keď u obžalovaného boli vykonané domové prehliadky, nebola u neho nájdená žiadna omamná ani
psychotropná látka, jed alebo prekurzor. Zo spáchania žalovaného skutku má usvedčovať obžalovaného

svedok U. U., ktorý však mohol mať motív k takejto svedeckej výpovedi, nakoľko obžalovaný mal pomer
s jeho priateľkou a v čase svojej výpovede bol stíhaný väzobne za drogovú trestnú činnosť, čím bol
motivovaný pre spoluprácu s políciou. Jeho výpoveď nemožno hodnotiť ako vierohodnú vzhľadom
na rozpory oproti výpovedi v prípravnom konaní, kde uviedol iné osoby, s ktorými mal obžalovaný
spolupracovať, než v prípravnom konaní. Ďalší svedkovia, pokiaľ vypovedali, tak E. M. s obžalovaným

iba pil, o drogách nemal vedomosť, X. Z. o skutku počula len z reči ľudí a uznesenia, ktoré jej ukázal
obžalovaný, U. U. bol jej priateľ, ktorý bol vo väzbe ale ohľadom drogovej činnosti nemá žiadne
poznatky. U. U. uviedol, že má skúsenosti s trávou a nejakým práškom a taktiež vie o pomste U. U.
voči obžalovanému za to, že si začal s jeho frajerkou a U. M. odmietol vypovedať. Hodnotenie obsahu
výpovedí týchto svedkov zo strany odvolateľa je také, že poukazuje na iný význam slov v komunikácii,

pričom z rovnakého svedeckého základu nemožno súčasne vyvodzovať a na jednej strane tvrdiť,
že svedecké výpovede týchto osôb sú bez významu pre trestné stíhanie a súčasne poukazovať, že
používajú výrazy, ktoré majú v drogovom prostredí iný význam, než im je obvykle pripisovaný. Z
prečítanej výpovede svedka Š. V. vyplýva, že obžalovaný mu žiadne drogy nepredával, skôr opačne,
on mu predal niekoľko kubíkov pervitínu a uvažovali i o zabezpečení drogy z Prahy. Táto výpoveď vo

vzťahu k droge je pre vinu nepostačujúca, pre absenciu akýchkoľvek bližších časových, hmotnostných
i kvalitatívnych informácií. Napokon, pokiaľ sa týka vierohodnosti výpovede jednotlivých svedkov, títo
nebolivyšetreníklinickýmpsychológom,ikeďichosobnostnáštruktúramohlabyťovplyvnenápožívaním
drog. Navrhla, aby krajský súd odvolanie odvolateľa zamietol.

Zástupca krajského prokurátora v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na dôvody
uvedené v písomnom odôvodnení podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajkyňaobžalovanéhovkonečnomnávrhunaverejnomzasadnutí poukázalanavyjadrenieobhajoby

k odvolaniu prokurátora s tým, že svedok U. U. mohol byť motivovaný k výpovedi - snáď prísľubom
nejakých výhod - ale poukázala i na to, že samotný skutok je veľmi všeobecný, a nakoľko je odvolanie
prokurátora nedôvodné, navrhla ho zamietnuť.

Obžalovaný v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí sa pripojil k návrhu svojej obhajkyne.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a
či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak zobsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas -
v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1
Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie

odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd (ďalej len „odvolací súd“) potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v
zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by
neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj

na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, tieto majú oporu v plnom rozsahu vo vykonaných

dôkazoch, na ktoré sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú dostatočne
rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a nakoľko sa odvolací súd so zisteniami
prvostupňového súdu plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanovením § 165 ods. 2 Tr.

por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o aké dôkazy sa pri
svojom rozhodovaní opieral a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení a tak jednotlivo, ako i vo
vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že vo veci boli vykonané všetky dostupné

a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu a tieto správne vyhodnotil v súlade s
ustanovením § 12 ods. 2 Tr. por. Nemal tak pochybnosti o správnosti výroku v oslobodzujúcom rozsudku,
pretože to zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na uvedené je preto potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že vina u obžalovaného,

že mal spáchať žalovaný skutok nebola jednoznačne a nepochybne preukázaná, pričom súd majúc
odôvodnené pochybnosti o vine obžalovaného postupoval správne, ak ho oslobodil spod obžaloby
okresného prokurátora, nakoľko nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že žalovaný skutok
spáchal obžalovaný a postupoval tak v súlade s ustanovením § 285 písm. c) Tr. por., ktorý postup súdu
prvého stupňa považuje odvolací súd v plnom rozsahu za správny.

K odvolaniu odvolateľa je potrebné naviac uviesť a zdôrazniť, že dôkazy zadovážené v prípravnom
konaní sú dôkazmi, ktoré umožňujú odvolateľovi postup v zmysle § 234 ods. 1 Tr.por. a nasl., to znamená
podanie obžaloby príslušnému súdu. V rámci kontradiktórnosti procesu však pre rozhodnutie súdusú relevantné len tie dôkazy - a ich obsah - ktoré boli vykonané v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd dostatočne a v potrebnom
rozsahu zaoberal dôkazmi, ktorých vykonanie navrhol odvolateľ, pričom postupoval v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 i § 2 ods. 12 Tr.por.

I podľa názoru odvolacieho súdu nebolo žiadnym dôkazom, ani súhrnom dôkazov v rámci vykonaného

dokazovania preukázané, žeby sa bol obžalovaný dopustil žalovaného skutku. Opätovne, žiada sa
poukázať, že svedkovia, ktorí mali usvedčovať - podľa názoru odvolateľa - obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, tak X. G. v postavení svedkyne využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla
vypovedať, taktiež P. Z. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už
na podrobnosti pre odstup času nepamätá. Žiaden z ďalších vypočutých svedkov neusvedčuje
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý je i podľa názoru odvolacieho súdu neurčitý,

nakoľko obsahuje jeden jediný konkrétny časový údaj a to je deň 6.3.2013, inak nič viac.

Napokon, je potrebné opakovane zdôrazniť, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
sa zaoberal dostatočne - a podľa názoru odvolacieho súdu sa v zásade aj vysporiadal - so
skutočnosťami, ktoré tvoria základ odôvodnenia odvolania.

Na základe vyššie uvedených zistených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa je vecne správny a spravodlivý,
zodpovedá vykonanému dokazovaniu a na základe takto zisteného skutkového stavu vyplýva z neho
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok nespáchal obžalovaný E.

U., a preto postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie odvolateľa - prokurátora okresnej prokuratúry -
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).