Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/108/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509205082
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1509205082.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateliek:

1.) P. M., bytom S. X, XXX XX A. a X.) K. V., bytom B. XXA, XXX XX B., N. T., obe zastúpené JUDr.
Tomášom Plankom, advokátom, Nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava , proti odporkyni: P. S., bytom
A. XXX, XXX XX A., zast. JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, Rovinka 578, 900 41 Rovinka o
zaplatenie 283,01 Eur každej z navrhovateliek, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľky sú p o v i n n é zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 147,11 Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. Jozefa Boledoviča, advokáta, AK Rovinka 578.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2009 domáhali, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť každej z nich sumu vo výške 283,01 Eur, ktorá predstavuje ich podiel na nájomnom za dva
roky z pozemkov, ktoré nadobudla odporkyňa do výlučného vlastníctva v dedičskom konaní D 3069/76
vedenom M. notárstvom A. - mesto v A., štátnou notárkou Q.. P. Q., po nebohom K. B..

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateliek zamietnuť, nakoľko mala za to, že navrhovateľky na uplatnené
finančné prostriedky nemajú žiadny právny nárok, keďže ich právny predchodca si neuplatnil svoje

právo na vyrovnanie dedičských podielov v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote do XX.XX.XXXX.
Odporkyňa poskytovala navrhovateľkám podiel z nájomného len na základe svojej dobrej vôle.

Súd rozsudkom č.k. 6C 108/2009-53 zo dňa 20.01.2010 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke 1.) a
2.) každej po 283,00 Eur a nahradiť trovy konania k rukám JUDr. Tomáša Planka, AK - Nám. Slobody 10,
Bratislava vo výške 276,16 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh
navrhovateliek zamietol. Súd rozsudok odôvodnil tým, že návrh navrhovateliek posúdil ako dôvodný,

ako plnenie zo zmluvy, nakoľko mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateliek a
odporkyňou došlo k uzavretiu dohody o vyplácaní podielu z prenájmu, pretože odporkyňa tento podiel
od roku 1992 do roku 2004 vyplácala právnemu predchodcovi navrhovateliek a neskôr navrhovateľkám.
Až po zhoršení vzťahov v rodine prestala podiel z prenájmu navrhovateľkám vyplácať.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie odporkyňa a uviedla, že s otcom navrhovateliek ani s
navrhovateľkami žiadnu ústnu dohodu o pravidelnom peňažnom vyplácaní podielov z prenájmu alebo

predaja pozemkov neuzavrela. Navrhovateľkám tak podľa nej nevznikol nárok na žiadne peňažné
plnenie a ani jej dobrovoľné vyplácanie finančných prostriedkov bez akéhokoľvek právneho titulu,
nemôže zakladať nárok navrhovateliek. Z týchto dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil.Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co/168/2010-81 zo dňa 03.05.2011 rozsudok Okresného
súdu Bratislava V č.k. 6C 108/2009-53 zo dňa 20.01.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia vyplýva, že súd sa predovšetkým nevysporiadal s otázkou vôle odporkyne uzavrieť
s právnym predchodcom navrhovateliek resp. s navrhovateľkami zmluvu (dohodu), predmetom ktorej
malo byť pravidelné mesačné plnenie. Súd prvého stupňa bez skúmania vôľovej zložky dospel k záveru,
že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, nezaoberal sa vôbec otázkou, čo v skutočnosti bolo predmetom
zmluvy, na akú dobu mala byť uzavretá a či nedošlo k jej vypovedaniu zo strany odporkyne. Odvolací

súd mal za to, že úlohou súdu prvého stupňa bude, aby dôsledne skúmal vôľovú zložku odporkyne, či
smerovala k uzatvoreniu zmluvy s navrhovateľkami, resp. s ich právnym predchodcom a s tým súvisiaci
predmet zmluvy a obdobie, na ktoré mala byť zmluva uzatvorená. Rovnako za predpokladu, že súd zistí,
že došlo medzi účastníkmi konania k platnému uzatvoreniu zmluvy, bude potrebné skúmať, či zo strany
odporkyne nedošlo k jej vypovedaniu.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci vykonal dokazovanie opätovným výsluchom
navrhovateľky v 1. rade, odporkyne, výsluchom navrhovateľky v 2. rade, oboznámením sa s listom
odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným W. družstvu F., Zmluvou o nájme poľnohospodárskych
pozemkov S uzavretou medzi odporkyňou a W. družstvom F. T. a ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v predmetnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľky sú dcérami a teda zákonnými dedičkami po zomrelom Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, ktorý bol bratom odporkyne. V dedičskom konaní po starom otcovi navrhovateliek a otcovi
odporkyne p. K. B., zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané M. notárstvom A. - mesto v A., štátnou notárkou
Q.. P. Q. rozhodnutie č. D 3069/76 zo dňa XX.XX.XXXX. M. notárstvo týmto rozhodnutím rozhodlo

o majetku patriacom do vlastníctva nebohého K. B., okrem iného tak, že poľnohospodársku pôdu v
bezplatnom užívaní socialistickej organizácie nadobudla odporkyňa v celosti toho času bez výplaty s
tým, že v prípade vykúpenia, vyvlastnenia alebo vypustenia pôdy z užívania socialistickej organizácie
vyplatí ustupujúcim spoludedičom: Q. B. a T. B. ich zákonné podiely na požiadanie ihneď. Po zmene
štátneho zriadenia si právny predchodca navrhovateliek neuplatnil svoje právo vyplývajúce pre neho z

ust. § 13 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Odporkyňa
predala časť pozemkov v jej vlastníctve o výmere XXmX, pričom každej z navrhovateliek vyplatila
štvrtinu kúpnej ceny, po odpočítaní výdavkov spojených s predajom danej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
ostatné poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve odporkyne o celkovej výmere XXX.XXX m2, tieto
odporkyňa na základe Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov S uzavretej s W. družstvom

F. T. dňa XX.XX.XXXX, prenechala do užívania W. družstvu F. T. na poľnohospodársku výrobu.
Zmluvné strany sa pritom dohodli, že W. družstvo F. T. bude za užívanie dotknutých nehnuteľností
uhrádzať odporkyni nájomné vo výške XXX,- Sk/ha ročne. Odporkyňa navrhovateľovi vyplácala ročne
polovicu nájomného uhrádzaného W. družstvom F. T.. Platby sa realizovali tak, že predmetnú sumu
poukazovalo právnemu predchodcovi navrhovateliek priamo W. družstvo F. T., a to na základe žiadosti

odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX. Po smrti brata odporkyne p. Q. B. vyplácala odporkyňa sumu rovnajúcu
sa polovici nájomného za prenájom dotknutých poľnohospodárskych pozemkov jeho dedičkám, t.j.
navrhovateľkám. Platby sa uskutočňovali tak, že zodpovedajúcu sumu odovzdala odporkyňa osobne
navrhovateľkám,očombolospísanépotvrdenie.Poslednúplatbuodovzdalaodporkyňanavrhovateľkám
dňa XX.XX.XXXX, kedy im poskytla diel nájomného každej vo výške X za rok XXXX. Od tohto dátumu

odporkyňa navrhovateľkám žiadnu sumu neposkytla. Súd dopytom na PD F. T. zistil, že v rokoch XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX bol odporkyni vyplatený nájom vo výške XXX,XX Eur za každý z uvedených rokov.

Podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ak
pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo

lesnýchpozemkovporučiteľalenjednýmaleboniektorýmzdedičovlenpreto,žeišloopozemkyvužívaní
socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov
vporovnanísnadobúdateľomtýchtopozemkovalebokopomenutiudedičov,máoprávnenáosobaprávo
žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do XX. júna XXXX; inak právo
zaniká.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že v priebehu dedičského konania po otcovi odporkyne
a starom otcovi navrhovateliek p. K. B. boli predmetom dedičstva aj poľnohospodárske pozemky. Na
základe dedičského rozhodnutia sa výlučnou vlastníčkou týchto pozemkov stala odporkyňa s tým, že
v prípade neskoršieho vykúpenia, vyvlastnenia alebo vypustenia predmetných pozemkov z užívania
socialistickej organizácie mala ihneď vyplatiť spoludedičom ich zákonné podiely, za predpokladu, že o

to požiadajú. Po zmene štátneho zriadenia v roku XXXX boli prijaté viaceré právne predpisy, ktorých
účelom bolo zmierniť majetkové krivdy občanov. Jedným z takýchto predpisov je aj zákon č. 293/1992
Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktorý vo svojom ust. § 13 rieši situáciu,
keď pri vyporiadaní dedičstva podľa dovtedajších predpisov nadobudol poľnohospodárske alebo lesné
pozemky len jeden z dedičov len z toho dôvodu, že sa jednalo o pozemky v užívaní socialistickej
organizácie, čím došlo k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto

pozemkov alebo k opomenutiu ostatných dedičov. V takomto prípade toto zákonné ustanovenie dávalo
dedičovi, ktorého dedičský podiel bol znížený, alebo ktorý bol v dedičskom konaní opomenutý právo
žiadať od osoby, ktorá bola dedičským rozhodnutím určená za vlastníka poľnohospodárskych alebo
lesných pozemkov, vyrovnanie svojho dedičského podielu. Zákon však súčasne stanovil lehotu, v ktorej
museli dotknuté osoby o vyrovnanie svojich dedičských podielov požiadať, a to do XX.XX.XXXX, pričom

táto lehota je prekluzívna, t.j. v prípade, ak dotknutý dedič o vyrovnanie svojho dedičského podielu
nepožiadal, jeho právo zaniklo. Stanovenie uvedenej prekluzívnej lehoty malo zrejme za cieľ zabezpečiť
stav právnej istoty pokiaľ ide o vlastnícke právo k poľnohospodárskym a lesným pozemkom, ktoré boli
predmetom dedičského konania za predchádzajúceho režimu.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca navrhovateliek nevyužil svoje
právo žiadať o vyrovnanie svojho dedičského podielu podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Z toho dôvodu mal súd za to, že toto jeho právo
sa uplynutím zákonom stanovenej lehoty prekludovalo, t.j. po XX.XX.XXXX už na vyrovnanie jeho
dedičského podielu nemal zákonný nárok.

Navrhovateľky svoj nárok voči odporkyni odôvodňovali predovšetkým tou skutočnosťou, že odporkyňa
s právnym predchodcom navrhovateliek uzavrela ústnu zmluvu, ktorou sa zaviazala poskytovať
mu polovicu nájomného, ktoré získala z prenájmu poľnohospodárskych pozemkov, ktorých bola
výlučnou vlastníčkou na základe dedičského konania po zomr. K. B.. Po smrti otca navrhovateliek

mal nárok na polovicu nájomného automaticky prejsť na navrhovateľky, ktorým mala odporkyňa
vyplácať štvrtinu z nájomného získaného od W. družstva F. T.. Z výpovedí a vyjadrení navrhovateliek
vyplýva, že skutočnosť že medzi ich právnym predchodcom a odporkyňou došlo k uzavretiu takejto
zmluvy možno vyvodiť predovšetkým z toho, že odporkyňa od roku XXXX začala vyplácať právnemu
predchodcovi navrhovateliek každoročne sumu predstavujúcu presnú polovicu nájomného za prenájom

poľnohospodárskych pozemkov, pričom o odovzdaní finančných prostriedkov spočiatku vždy spísali
potvrdenie a odo dňa XX.XX.XXXX na žiadosť odporkyne poukazovalo otcovi navrhovateliek polovicu
nájomného priamo W. družstvo F. T.. Po smrti p. Q. B., otca navrhovateliek, odporkyňa sama
kontaktovala navrhovateľky s tým, že naďalej hodlá pokračovať vo vyplácaní podielu z nájomného, ktorý
im aj každoročne proti podpisu vyplácala.

Právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku právnych povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú, je možné urobiť viacerými spôsobmi. Zákon
predpokladá, že prejaviť vôľu je možné buď konaním, opomenutím, výslovným spôsobom alebo
akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, čo chcel účastník právneho vzťahu

prejaviť. Zákon pritom vyžaduje, aby bol právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
V danom konkrétnom prípade súd bol aj na základe právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v
uznesení č.k. 7Co/168/2010-81 zo dňa 03.05.2011 povinný v predmetnom konaní skúmať predovšetkým
vôľovú zložku odporkyne, t.j. predovšetkým tú skutočnosť, či vôľa odporkyne smerovala k uzavretiu
zmluvy s právnym predchodcom navrhovateliek. Súd mal ďalej skúmať predmet tejto zmluvy, obdobie,

na ktoré mala byť zmluva uzavretá a v prípade, že po vykonanom dokazovaní by súd zistil, že k uzavretiu
zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateliek a odporkyňou došlo, bolo potrebné skúmať, či
odporkyňa predmetnú zmluvu nevypovedala.Nakoľko navrhovateľky nepreukázali, žeby medzi ich otcom a odporkyňou bola uzavretá písomná
zmluva,malsúdzato,žeakkuzavretiunejakejzmluvydošlo,muselabybyťtátouzavretávústnejforme.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec navrhovateliek, ako jeden z účastníkov domnelého právneho vzťahu

už nežije, nebolo možné konfrontovať oboch účastníkov právneho úkonu, za účelom zistenia, náležitostí
tohto právneho vzťahu, t.j. za účelom zistenia predmetu tohto právneho úkonu, jeho trvania a pod.
Výpovede navrhovateliek považoval súd len za nepriame dôkazy, nakoľko ani jedna z navrhovateliek
nebola priamo účastná pri uzatváraní dohody medzi ich otcom a odporkyňou, a tak z ich výpovedí
nemožno jednoznačne určiť, aký bol obsah právneho úkonu uzavretého medzi ich otcom a odporkyňou.

Jedinou žijúcou účastníčkou dotknutého právneho vzťahu je odporkyňa, ktorá v rámci svojich vyjadrení
v predmetnom konaní viackrát uviedla, že s právnym predchodcom navrhovateliek žiadnu dohodu o
vyplácaní polovice nájmu neuzavrela a že z jej strany išlo len o poskytovanie akéhosi daru, ktorý
poskytovala dobrovoľne dovtedy, kým jej to jej životné podmienky dovoľovali. Z tohto dôvodu, pokiaľ
ide o zistenie vôľovej zložky odporkyne, súd nemal dostatočne preukázané, žeby odporkyňa prejavom
svojej vôle sledovala cieľ, zaviazať sa na poskytovanie polovice nájomného otcovi navrhovateliek a

neskôr samotným navrhovateľkám z titulu vyrovnania jeho dedičského podielu. K záveru, že k uzavretiu
takejto zmluvy medzi otcom navrhovateliek a odporkyňou došlo, nemožno podľa názoru súdu dospieť
ani na základe tých skutočností, že odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateliek poskytovala
presnú polovicu nájomného získaného z nájmu poľnohospodárskych pozemkov každý rok, nakoľko
bolo len v dispozícii odporkyne, aby sa rozhodla, aký finančný obnos chcela otcovi navrhovateliek a

neskôr navrhovateľkám poskytovať. Rovnako skutočnosť, že došlo k uzavretiu dohody, predmetom
ktorej bolo vyporiadanie dedičského podielu právneho predchodcu navrhovateliek, nemožno vyvodiť
ani z tej skutočnosti, že odporkyňa sa obrátila na W. družstvo F. T. so žiadosťou, aby polovicu nájmu
vyplácalo priamo otcovi navrhovateliek. Súd túto okolnosť považoval len za spôsob úpravy vykonávania
platieb v prospech otca navrhovateliek, pričom súd mal za to, že nič nebránilo odporkyni, aby takýmto

spôsobom poskytovala otcovi navrhovateliek dobrovoľné plnenie vo forme daru, tak ako to tvrdila celé
konanie. Rovnako mal súd za to, že uzavretie dohody medzi odporkyňou a právnym predchodcom
navrhovateliek nie je možné vyvodiť ani z toho, že odporkyňa odovzdávala peňažné prostriedky proti
podpisu. Podľa názoru súdu išlo len o spôsob, akým si odporkyňa zabezpečovala poriadok vo svojich
finančných záležitostiach.

Na základe vyššie uvedeného, súd po vykonanom dokazovaní nemal jednoznačne preukázanú vôľovú
zložku odporkyne uzavrieť s právnym predchodcom navrhovateliek dohodu o vyrovnaní jeho dedičského
podielu, nakoľko ako vyplýva z tvrdení odporkyne, táto svojim plnením voči otcovi navrhovateliek a
neskôr voči samotným navrhovateľkám sledovala len poskytovanie určitého dobrovoľného plnenia vo

forme daru. Z dôvodu, že otec navrhovateliek už nežije a vzhľadom na to, že ani jedna z navrhovateliek
nebola osobne prítomná pri komunikácii odporkyne s otcom navrhovateliek, súd nebol schopný bez
pochybnostíustáliťanitúskutočnosť,čobolopredmetomprávnehovzťahumedziodporkyňouaprávnym
predchodcom navrhovateliek resp. na aké obdobie sa mala odporkyňa údajne zaviazať plnenie otcovi
navrhovateliek poskytovať.

Nakoľko v danom prípade aj po vykonanom dokazovaní nedošlo k odstráneniu pochybností o tom, čo
chceli účastníci právneho vzťahu, t.j. právny predchodca navrhovateliek a odporkyňa prejaviť, a teda
nebolo možné ustáliť, čo bolo predmetom dohody medzi odporkyňou a otcom navrhovateliek, súd mal
za to, že navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu záväzku odporkyne voči ich

osobám a z toho dôvodu, súd ich návrh zamietol.

Vzhľadom na to, že odporkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 149 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 147,11 Eur, pričom tieto pozostávajú z
odmeny advokáta za 4 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, pojednávanie na Krajskom súde
dňa 03.05.2011, písomné stanovisko vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 31.10.2011) každý po
21,58 Eur, 1 úkonu právnej služby (účasť na pojednávaní, na ktorom sa len vyhlásilo rozhodnutie dňa

21.11.2011) po 5,40 Eur + 20% DPH vo výške 18,34 Eur a 5x režijný paušál po 7,41 Eur. Súd priznal
náhradu trov konania vo výške, v akej ich uplatnil advokát odporkyne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.