Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217444
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapísomnepodanýmnávrhomdoručenýmidňa28.09.2012domáhalododporcuzaplatenia

majetkovej škody v sume 3.722,65 eura a nemajetkovej ujmy v sume 744,53 eura, keď Okresný súd
Levice o návrhu na vydanie poverenia rozhodol po 236 dňoch vo veci vedenej exekútorom pod
exekučným číslom EX 7587/2010 a to tak, že zamietol návrh na vydanie poverenia. Navrhovateľ
namietal, že sa pre existenciu rozhodnutia rozhodcovského súdu nemôže domáhať pre prekážku
rozhodnutej veci nároku v civilnom konaní. Súd pritom rozhodol po veľmi dlhej dobe a nie v súlade
so zákonom a ústavou SR. Majetková škoda predstavuje istinu a príslušenstvo a nemajetková ujma a
nemajetková ujma 20 % z uplatnenej istiny a príslušenstva za nesprávny postup súdu.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupca
navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané. Právny
zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 05.11.2013, žiadal pojednávanie
odročiť z dôvodu kolízie s pojednávaním v senáte 18C na OS Nitra. Predvolanie vo veci 25C doručené
v júli 2013 a vo veci 18C v októbri 2013. Vo veci 25C mal navrhovateľ cestou právneho zástupcu skôr
doručené predvolanie ako vo veci 18C. Súd mal za to, že kolízia pojednávaní nie je dôvod pre odročenie

pojednávania (nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 68/1998, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 94/2005). Právny
zástupca navrhovateľa na pojednávania žiadne skutočnosti neuvádza, postoj navrhovateľa je súdu
známy. V spoločnosti, ktorá zastupuje navrhovateľa sú traja advokáti, traja koncipienti, a teda kolízia s
pojednávaním v jednom senáte nemôže byť ani relevantným dôvodom pre neúčasť na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom práv. zást. navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to : vyjadrením odporcu doručeným dňa 23.04.2013, listom európskej komisie, článkom z novín,

pripojeným spisom sp. zn. 11Er/654/2010 OS Levice, ospravedlnením navrhovateľa zo dňa 31.10.2013
doručeným dňa 05.11.2013, ospravedlnením odporcu doručeným e-mailom dňa 31.10.2013 a zistil tento
skutkový a právny stav :Navrhovateľ sa písomne podanými návrhmi zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
majetkovej škody v sume .722,65 eura a nemajetkovej ujmy v sume 744,53 eura. Navrhovateľ ako
oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrhy na Okresný súd Levice na vykonanie

exekúcie voči povinnému: M. X. Príslušný okresný súd zamietol návrh na vydanie poverenia v lehote
viac ako 236 dní, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Nesprávny úradný postup súdu bol v nevydaní
rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov ako
aj vykonaním úradného postupu, bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd preskúmaval
žiadosť o vydanie poverenia spôsobom odporujúcim zákonom. Všeobecný súd konajúci v pozícii

exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci. Všeobecný súd by mohol preskúmavať rozhodnutie len v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedzovať
účinky rozhodcovského rozsudku. Posilňovanie pozície spotrebiteľa nemôže prevážiť nad ochranou
subjektívnych práv účastníkov konania tak, že ich vôbec nezabezpečí. Zákon o rozhodcovskom konaní
určuje lehotu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Po jej uplynutí existuje právne relevantný

exekučný titul, ktorý nie je možné zrušiť, ktorý je však z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne
rozhodnutejvecitvoríneodstrániteľnúvadukonania,naktorújesúdpovinnýprihliadaťexoffo.Nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, počas uvedeného obdobia nevykonával súd také úkony,
ktoré by mali smerovať k odstráneniu neistoty v ktorej sa navrhovateľ nachádzal. V predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci

reálne nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z týchto
dôvodov si navrhovateľ uplatňoval majetkovú škodu, pozostávajúcu s istiny s príslušenstvom, ktorú si
v exekučnom konaní nemohol uplatniť, a ktorá mu už nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného
súdu. Zároveň si uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z majetkovej škody z dôvodu,
že exekučný súd nerozhodol včas, teda navrhovateľ nemal možnosť efektívne a účinne uskutočniť

rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu zabezpečenia a vymoženia pohľadávky. Ďalšími
dôvodmi pre nemajetkovú ujmu bolo to, že navrhovateľovi pre nemožnosť vymoženia pohľadávky a jej
príslušenstva zanikli ďalšie plánované podnikateľské aktivity, vznikla mu strata a uvedené skutočnosti
vyvolali u navrhovateľa, resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj majiteľov spoločnosti pocity
frustrácie, úzkosti a nespavosti. Súdna ochrana navrhovateľa v exekučnom konaní nebola poskytnutá

v zákonom predpokladanej kvalite, v rozpore s Ústavou SR.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne

kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne,
keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade posudzovania
prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj v zmysle ust. § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Navrhovateľ namietal, že

všeobecný súd prekročil svoju právomoc, čo však nie je pravdou. Exekučný súd má možnosť zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia, keď vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľ
nijak materiálnu škodu nešpecifikoval a nepreukázal. Nie je pravdivé tvrdenie, že zamietnutie žiadostí o

udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Navrhovateľ má možnosť
získať iný exekučný titul. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, treba brať do úvahy rozdiel medzi nemajetkovej
ujmy u fyzických a právnických osôb. Postoje členov riadiacich orgánov, či majiteľov sú irelevantné,keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Ďalšie aktivity navrhovateľ nespresnil. Výška
nemajetkovej ujmy nie je nijako podložená. Taktiež nešpecifikoval navrhovateľ, prečo nie je dostatočné
konštatovanie porušenie práva. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že
prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik
nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej
osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu
k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie,

pri vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z
tohto pohľadu je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody
od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného
súdu.Odporcamalzato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvnamietanomkonaní,došloknesprávnemu

úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení v podobných veciach navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43
O.s.p.. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný
postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd

k vydaniu rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že
súd musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Samotné prekročenie
lehoty predstavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah. Namietal, že príslušný súd nesplnil zákonnú lehotu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny
inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom

podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca nemal v úmysle navrhovateľa
odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty.
Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa vydanie poverenia nie je po
právnej a faktickej stránke zložitou vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by

nebol všeobecný súd oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne
nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere
zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy
z titulu nezákonného rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v
porušení práva EÚ zo strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej

doložky bez toho, aby o tom oprávneného alebo povinného upozornil. Podľa smernice EHS súd
nemusí vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom ako bol upozornený súdom,
nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky. Exekučný súd povinného
vôbec neupozornil a nevyzval ho na zaujatie stanoviska. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
bol v tom, že vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to

bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Súd nie je oprávnený prekračovať svoje právomoci a rozhodovať svojvoľne
a ľubovoľným spôsobom vykonávať prieskum. Exekučný súd rozhodol ex offo bez vypočutia strán,
pričom k rozhodnutiu nemal dostupné právne a skutkové prvky nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáhal náhrady majetkovej škody, ktorá by predstavovala znížený

výťažok exekúcie, ako náhradu majetkovej škody si uplatňoval náklady, ktoré mu vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Zamestnanci navrhovateľa sa pre nekonanie súdu
museli veci venovať, urgovať, sťažovať, vec evidovať. Na otázku týkajúcu sa interpretácie a aplikácie
Smernice Rady č. 93/13/EHS v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru súdneho dvora EÚ.
Slovenský súd postupoval v rozpore so smernicou EÚ, keďže ohľadne rozhodcovskej doložky nepristúpil

k iniciácii konania o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora v
Nemecku a Ústavného súdu ČR, ktoré v zásade nepovažovali rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
resp., že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nesprávny
postup exekučného súdu vyplýva aj z uznesenia KS v Bratislave sp. zn. 18CoE/641/2011.

Navrhovateľvpodobnejveci(založenýajvSpr.1001/2012)predložilznaleckýposudokJUDr.PhDr.V.B.
PhD. č. 1/2013 v odbore právne vzťahy k cudzine, medzinárodné právo súkromné a procesné, európske
právo, podľa ktorého jednotlivé záväzné pramene práva Európskej únie a súvisiace nezáväzné pramene
práva EÚ, ktoré obsahujú alebo odkazujú na ustanovenia o rozhodcovskom konaní v takzvanýchspotrebiteľských sporoch vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ k 1. júlu 2013 neobsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a
bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých

zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ na tento posudok poukazoval, mal za to, že spotrebiteľské spory je
možné riešiť rozhodcovským súdom, a ak exekučný súd vyslovil iný názor, išlo z jeho strany o nesprávny
úradný postup. Trval na tom, že išlo o nesprávny úradný postup, poukazujúc na Nález ÚS ČR IV. Š
3377/12.

Zo spisu sp. zn. 11Er/654/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o
vydanie poverenia bol podaný dňa 05.08.2010. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol
uznesením zo dňa 13.10.2010 právoplatné dňa 28.03.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepovereniazamietol.Vočiuvedenémuuzneseniuoprávnenýpodalodvolanie,KrajskýsúdvNitre
rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. Exekučné konanie je právoplatne skončené. Navrhovateľ ako

oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia. Prípisom zo dňa 07.09.2010 bol oprávnený vyzvaný
na doplnenie návrhu, čo nedoplnil.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú

predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydaťrozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota

neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.06.2011 podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2010 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.

platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu
a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutie návrhu. Vzhľadom na to, exekúcia bola začatá v roku 2010 a navrhovateľ sa predbežného
prerokovania domáhal v roku 2012 návrh nebol premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný
exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 25.09.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal

uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu šesťmesačná lehota neuplynula, avšak
súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti odporcom, žalobu tak už
nemohol súd považovať za predčasnú. Odporca do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil
nárok navrhovateľa na náhradu škody. Žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhraduškodyprijalodporcaosobne.Ohľadnekaždéhonávrhubolapodanásamostatnážiadosťvktorej

bola špecifikovaná i keď nedokladovaná výška škody. Žiadosti boli podané hromadne a odporca ich
podanie potvrdil opečiatkovaním zoznamu podaných žiadosti. Tieto zoznamy sú založené na správe OS
Nitra pod Spr. 1001/2012. Odporca nijako existenciu žiadostí nespochybňoval, konštatoval, že v každej
je uvedená požadovaná suma. Navrhovateľa vyzýval na doplnenie žiadosti o ďalšie dokumenty ako
napr. príslušný exekučný titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj doklady preukazujúce vyčíslenú

majetkovú škodu navrhovateľa. Existencia žiadosti s žalovanou sumou nebola medzi účastníkmi v
každej jednej veci sporná. Dokazovanie v tomto smere súd považoval za nehospodárne, vedúce k
rovnakémuzdôvodneniurozhodnutiasúdu.Navrhovateľsadomáhalškodyvýlučnezanesprávnyúradný
postup i z dôvodu, že k vydaniu poverí nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého

dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.
2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak že exekučným titulomboli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Bola

by takáto novela nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia,
na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností, pre prípad
neprípustnostiexekúcie.Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniazačatépredúčinnosťoutohto

zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6CoE/60/2011 z 19.05.2011. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd
musel vydávať poverenie, na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41

ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovský rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku, čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase podania návrhov
na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu neexistovala. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č.
514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v
konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V
zmysle§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vsúčasnomzneníbylentakétopodkladybybolirelevantnépre
priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012

súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia
pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na
vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd rozhodol po 236 dňoch. Súd zistil, že uznesenie o zamietnutí

žiadosti na vydanie poverenia bolo vydané za 69 dní od doručenia návrhu. Súd 33 dní čakal na
doplnenie návrhu na vydanie poverenia oprávneným. Oprávnený návrh nedoplnil. V konaní sp. zn.
25C/378/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z dôvodu, že o návrhu na vydanie poverenia
bolo rozhodnuté po 557 dňoch pričom podľa exekučného spisu to bolo v lehote desať dní. Údaje
navrhovateľa je nesprávny priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený nemal

o veci prehľad, pristupoval k veci nesústredene, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej
majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť podľa
súdu nárok navrhovateľa vyvracia. Predmetné exekučné konania nie je skončené. Namietané uznesenie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia bolo zrušené. V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ
domáha náhrady škody bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania

rozhodnutím v uvedenej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková
škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku,
pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Údaj o výške majetkovej ujmy sa nedal overiť ani
s exekučným spisom, v ktorom nebola vymáhaná suma konkrétne uvedená. Navrhovateľ svoje tvrdenia
o škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz

o vzniknutej škode. Podľa súdu navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani ju nezdôvodnil.
Dôvody boli len všeobecné a nevzťahovali sa priamo na spoločnosť. Postoje členov riadiacich orgánov,
či majiteľov sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Ďalšie podnikateľské
aktivity navrhovateľ nespresnil. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale
aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa

zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil,
že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal
vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba,
ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným

súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav
predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súdvšak nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody
ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorý súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného, i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov

lehotu na vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy
aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR sp.
zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002). Sám
navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí
a prípisov zo súdov (exekučný spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009 založený v spise 25C/352/2012

OS Nitra). V tomto konaní sa právny zástupca ospravedlnil z dôvodu kolízie, teda nie je schopný sa
včas zúčastňovať pojednávaní vo veciach, ktoré podal v mene navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní
sp. zn. 25C/319/2012 predložil vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až po 210
dňoch! Ani exekútor navrhovateľa Q.. K. vždy nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote (sp. zn.
25C/332/2012). Zákon určoval lehotu na vydanie poverenia nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu

na vydanie poverenia. V prípade, že súd ma za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia
návrh zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré bola určená
15 dňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje.
Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor, u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrhy
na začatie exekúcie nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu

na súd do 15 dní (bolo to aj viac ako tri mesiace), z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné
závery nevyvodzoval. Exekučný súd vydal rozhodnutie v lehote 36 dní (nerátajúc lehotu po ktorú sa
čakalo na doplnenie návrhu oprávneným na súd), čo je časovo zanedbateľná, priam krátka lehota
na rozhodnutie. Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako o veľmi krátkom časovom
intervale. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia nepresadzoval

zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal. Súd nie je presvedčený, že by bol
počas tejto doby navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Ani nedodržanie zákonnej
lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Je potrebné
vyhodnotiť, či uvedená lehota súdu na vydanie poverenia mohla mať za následok priznanie škody. N.
konštatované zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Uvedená lehota sú absolútne primerané.

Otázka je, či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované, majetková ujma nebola jasne špecifikovaná
a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej, či primeranej
lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, a na základe ktorých súd
nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží
predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia

vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie je v súlade s dobrými mravmi. O návrhu
na vydanie poverenia bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd
v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvádzané žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený,

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok
vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda

postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Nebola preukázaná ani príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vprvomrademalsúdzato,žežiadna
škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,
nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia, teda že by mu tvrdené

náklady nevznikli aj tak.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, abyokresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Navrhovateľ
pri uplatňovaní hlavne majetkovej ujmy napadol aj samotné zdôvodnenie predmetného rozhodnutia
exekučného súdu pričom uvádzal, že napáda nesprávny postup nie nesprávne, resp. nezákonné

rozhodnutie podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd preto k veci dodáva, že by predmetné
poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v súlade so zákonom, keď rozhodcovská doložka
bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných
veciach majú rovnaký právny názor, nielen ohľadne navrhovateľa, napríklad zhodne rozhodoval Krajský
súd v Nitre napr. vo veciach sp. zn. 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v

Banskej Bystrici vo veciach sp. zn. 16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci
sp. zn. 6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach sp. zn. 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 2 Cdo
31/2013, 3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, 6 Cdo 23/2013, 2 M Cdo 4/2012 (mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora) ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010. Podľa súdu
navrhovateľ sa nemôže domáhať nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že podľa
neho exekučný súd nesprávne zdôvodnil rozhodnutie, resp. nesprávne aplikoval právne normy SR alebo

EÚ. Ak sa súd opiera vo svojom rozhodnutí o nesprávne právne normy, ktoré v rozhodnutí uvádza,
alebo svoje rozhodnutie opiera o dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom by išlo
o porušenie právnych noriem alebo porušenia postupu štátneho orgánu nemožno tieto považovať za
nesprávny úradný postup (v daných prípadoch išlo o správnu aplikáciu právnych noriem a dokazovanie
bolo vykonané v súlade so zákonom). Súdy pri zdôvodneniach odkazovali aj na smernice EHS v

zmysle ktorých návrhy na vydanie poverenia zamietali, resp. vyššie súdy tieto rozhodnutia potvrdzovali.
Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29.06.1999).

Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal jedine podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., čo však navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného
súdu nezákonné, čo sa nepreukázalo. Nič na tom nemôže zmeniť ani posudok JUDr. PhDr. V. B.,
že právo EÚ bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové
spory mohli byť rozhodované rozhodcovským súdom. Znalecký posudok v odvetví európske právo

nemôže zmeniť právoplatné rozhodnutie v exekučnom konaní. Takýto dôkaz je irelevantný pre dané
rozhodnutie. Záver znalca je všeobecný, nepoukazuje na osobitné podmienky konkrétnej exekučnej
veci. Exekučný súd zamietol návrh na vydanie poverenia pre rozpor exekučného titulu nielen podľa
EÚ, ale aj pre rozpor s právom SR, pričom toto rozhodnutie je právoplatné. Vnútroštátny súd má
právo konštatovať nekalosť konkrétnych zmluvných podmienok. Podľa Európskej komisie mal exekučný

súd právo konať ex offo. Nesprávny postup z právneho hľadiska je porušenie procesných právnych
noriem. Hmotnoprávne dôvody pre neexistenciu platného exekučného titulu v odôvodnení uznesenia
exekučného súdu nemožno považovať za postup súdu na základe ktorého by bolo možné požadovať
ujmu. Mohlo by teoreticky ísť len o nezákonné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia súdy po
aplikovaní právnych noriem vyjadria právny názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny,

nejde o nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k
nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol zodpovednosť len v prípade, ak by bolo zrušené alebo
zmenené. Ak by však súd dospel k nesprávnemu hmotnoprávnemu rozhodnutiu na základe porušenia
procesných noriem išlo by taktiež o nezákonné rozhodnutie. Procesné pochybenie v prípade správneho
hmotnoprávneho rozhodnutia je irelevantné, nezakladajúce nárok na náhradu škody, ktoré by bolo

možné posudzovať jedine podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ani v náleze ÚS ČR IV. ÚS 3377/12
nie je konštatované, že by išlo o nesprávny úradný postup. Exekučný súd nepostupoval formalisticky a
jeho záver nie je nesprávny či nespravodlivý. Navrhovateľ ako oprávnený v čase podávania exekúcie
dobre vedel čo exekučné súdy skúmajú. Voči samotnému rozhodnutiu v exekučnom konaní nepodnikol
žiadne právne kroky. Nielen Okresné, ale aj Krajské súdy, Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR mali

za to, že rozhodcovská doložka navrhovateľa je neprijateľná. Spolkový súd Nemecka či Ústavný
súd Českej republiky riešili iné, konkrétne rozhodcovské doložky, nie však rozhodcovskú doložku
navrhovateľa. Európska komisia má výhrady voči nedostatočnej ochrane spotrebiteľov právo ohľadne
zmlúv a rozhodcovských doložiek navrhovateľa (list Generálnej tajomníčky Generálneho sekretariátu
Európskej komisie z 26. 4. 2013 c. SG/-Greffe (2013) 5843 Slovenskej republike). Rovnako vykonanie

dokazovania, ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné
nepredstavuje nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1018/2007 zo dňa 25.08.2009).Súd nesúhlasil ani s právnym názorom navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je prekážkou
domáhaniu sa navrhovateľa nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní. V prvom rade ide
o teoretické tvrdenie navrhovateľa, ktoré nie je reálne podložené. Navrhovateľ nepreukázal, že by

podal návrh voči dlžníkovi na civilnom súde, ktorý by mu bol zastavení pre prekážku res iudicata.
Úvaha o vzniku škody je do podania resp. zastavenia uvádzaného konania čistou fikciou. Ako už
bolo konštatované rozhodnutie exekučného súdu nebolo nezákonné, išlo o spravodlivé a po právnej
stránke správne rozhodnutie, takéto rozhodnutie tak nemôže byť dôvodom pre vznik škody. Neexistuje
tak žiadna súvislosť medzi postupom exekučného súdu a údajnou škodou navrhovateľa. V druhom

rade neúčinný (nulitný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia
veci nepredstavuje (uznesenie KS v Trnave zo dňa 31.05.2012 sp. zn. 10CoE/308/2011). Exekučný
súd má právo preskúmať, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),

ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať). Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným
označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie

v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti(záväznosti)anajehozákladenemožnopretoviesťnútenývýkonrozhodnutia(uznesenie
NS SR zo dňa 26.02.2013 sp. zn. 4Cdo/236/2012). Podľa uznesenia NS SR zo dňa 11.03.2013 sp.
zn. 3Cdo/50/2012 pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého

nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paktu. V predmetnom uznesení Najvyšší súd podrobne rozoberá otázku údajného
nesprávneho procesného postupu všeobecného súdu v exekučnom konaní, neplatnosť rozhodcovskej
doložky či otázky res iudicata i súladu s európskym právom a to aj s použitím Smernice Rady 93/13/

EHS so závermi o správnom rozhodnutí exekučného súdu. Prvostupňový súd sa v tomto rozhodnutí s
týmito závermi stotožňuje a zhodne na tieto poukazuje aj v tomto odôvodnení. Uznesenie exekučného
súdu o zamietnutí poverenia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zhodne ako uznesenie
súdu o zastavení exekučného konania prelamuje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom
zaniká prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na

vydanie poverenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie jeho práva na
súde (uznesenie KS v Žiline zo dňa 11.07.2012 sp. zn. 20CoE/94/2012). Uznesenie KS v Bratislave
sp. zn. 18CoE/641/2011 tieto skutočnosti nespochybňovalo, uznesenie Okresného súdu bolo týmto
rozhodnutím zrušené a vrátené na ďalšie konanie, kde prvostupňový súd mal podrobnejšie zdôvodniť
zamietnutie návrhu na vydanie poverenia. Podstatné je, že toto rozhodnutie bolo prekonané ďalšou

rozhodovacou praxou súdov a to i NS SR v uvádzaných konaniach (aj v predchádzajúcom odseku).

Nemožno skúmať nesprávny úradný postup, bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované
okolnosti veci ako sú zanedbateľná dĺžka konania od podania návrhu na súd do vydania rozhodnutia
exekučným súdom, neexistencia lehoty na vydanie poverenia v čase podania návrhu ohľadne

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, neexistencia zákonnej lehoty na rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, nepravdivé- zavádzajúce údaje navrhovateľa o
dĺžke nedodržania lehoty, nedodržiavanie lehôt exekútorom navrhovateľa, nemožnosť samotného
navrhovateľa spĺňať lehoty súdu, reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v
konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup

oprávneného, nevyužitie všetkých zákonných možností navrhovateľom ako oprávneným, chýbajúca
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu, exekučný titul v rozpore so zákonom, možnosť navrhovateľa domáhať sa nároku
voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte, s poukazom na
predchádzajúce dva odseky, súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.