Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. máj 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210200304
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8210200304.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Z. M., O..

XX.XX.XXXX, V. M. Č.. XX, zastúpený JUDr. Petrom Šturákom, advokátom, Krajná Poľana 58 proti
žalovanému MAKOS, a.s., so sídlom Mičkova 31, Bardejov, IČO: 35920203 , o zaplatenie 644,28 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 594,28 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
01.11.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

O trovách konania vrátene trov štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom na začatie konania doručenom súdu dňa 20.01.2010 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 644,28 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.11.2009 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 20.07.2009 s odporcom na dobu neurčitú začal pracovať ako balič mäsa a mäsových výrobkov a
bol vyslaný zamestnávateľom na pracovnú cestu do O. Y. I. M. X. T., C. F.. XXX dňa

29.07.2009 a dňa 30.07.2009 začal pracovať v tomto podniku. Za dva dni - 30.07. - 31.07.2009
odpracoval 22,50 hodín za čo mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu vo výške 100 eur. V mesiacoch august
a september 2009 mu zamestnávateľ svojvoľne a bezdôvodne zrazil zo mzdy údajne za nekvalitnú
prácu, neplnenie dennej normy a nízkej produktivity práce, ubytovanie a poškodenie ubytovne spolu s
nezaplatením sumy za práce súvisiace s odvozom a dovozom jeho pracovníkov z ubytovne do firmy a
odvozom jeho pracovníkov z O. O. F. v mesiacoch august a september, spolu vo výške 644,28 eur :
257,10 eur za nekvalitnú prácu v auguste 2009; 28,43 eur za nekvalitnú prácu v septembri 2009; 85 eur

za ubytovanie za september 2009; 23,75 eur za poškodenie ubytovne; 100 eur za odvozy a dovozy
pracovníkov v O.; 50 eur za dovoz pracovníkov z O. O. F.; 100 eur za nevyplatenú mzdu za júl 2009.
Všetky zrážky boli vykonané bezdôvodne a neoprávnene, svojvoľne v príkrom rozpore so Zákonníkom
práce. Žiadnej nekvalitnej práce sa nedopustil, rovnako ani neplnenia dennej normy a nízkej produktivity
práce. Práve naopak nemecký zamestnávateľ bol s jeho prácou a prístupom k plneniu pracovných
povinností spokojný. Žiadne písomné, či iné upozornenie ani rozhodnutie mu zo strany odporcu nebolo
nikdy doručené a ani ho nikto ne nekvalitnú prácu, neplnenie dennej normy a nízkej produktivity práce

počas trvania pracovného pomeru neupozornil, ani nevydal žiadne písomné upozornenie či oznámenie.
Obdobne je to aj s poškodením ubytovne, ktoré je zrejme vymyslené, pretože sa žiadneho poškodenia
majetku ubytovne nedopustil a to ani v spojení s tretími osobami a nespôsobil žiadnu majetkovú škodu,za ktorú by zodpovedal v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Na uvedené konanie odporcu upozornil.
Odporca na jeho výzvy na zaplatenie nereagoval, preto bol nútený podať návrh na súd.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomne ( viď nižšie ).

Na pojednávanie vytýčené na deň 17.04.2012 sa ustanovil právny zástupca žalobcu a žalovaný.
Nedostavil sa žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd
preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s. p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p. na deň 07.05.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením s ich
vyjadreniami a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 20.07.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu. V pracovnej zmluve bol ako
zamestnávateľ označený žalovaný a žalobca ako zamestnanec. Deň nástupu do práce bol dohodnutý
na deň 01.08.2009, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3
mesiace. Dohodnutý druh práce bol balič mäsa a mäsových výrobkov, predavač ( podľa požiadaviek
zamestnávateľa ). Za vykonanú prácu sa zamestnávateľ zaviazal žalobcovi vyplácať mzdu vo

minimálnej mzdy mesačne. Mzda je splatná mesačne najneskôr v posledný deň nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Zo mzdy sa budú vykonávať zrážky v súlade so zákonom ( preddavok na dane,
poistné a pod.. ). Miesto výkonu práce je U. XX,XXX XX V.. V prípade potreby zamestnanec súhlasí s
vyslaním na pracovnú cestu do iného členského štátu EÚ na nevyhnutne potrebné obdobie. Pracovný
čas je určený §§ 85 - 90 ZP. Tento je určený konateľmi zamestnávateľa. V tomto čase je zamestnanec

na pracovisku a vykonáva pridelenú prácu. Nedodržanie tejto povinnosti môže
zamestnávateľ považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou uplatnenia § 68
ZP. V pracovnej zmluve sú ďalej uvedené 1. práva a povinnosti zamestnávateľa : a to povinnosť
prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných
úloh a dodržiavať ostatné podmienky ustanovené právnymi predpismi. Pri nástupe do zamestnania je

povinný oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi
vzťahujúcimi sa na ním vykonávanú prácu, s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré
musí zamestnanec dodržiavať pri práci a s ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie a 2. práva a
povinnostizamestnanca:povinnosťpodľapokynovzamestnávateľavykonávaťvpracovnom časeprácu
podľa pracovnej zmluvy a dodržiavať pracovnú disciplínu, dodržiavať základné povinnosti zamestnanca

uvedené v ZP, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalšie právne predpisy, zúčastňovať
sa inštruktáži, seminárov a školení organizovaných za účelom osvojenia si pracovných postupov,
bezpečnostných a technologických predpisov platných pre pracovisko, vykonávať profesiu dohodnutú
v pracovnej zmluve, prehlbovať a obnovovať, udržiavať kvalifikáciu pre výkon práce, dodržiavať
mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s výkonom práce a pod., riadne hospodáriť s prostriedkami

zverenými im zamestnávateľom, strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením,
stratou, zničením a zneužitím, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, rešpektovať
zákaz zdržiavať sa na pracovisku mimo pracovného času a súhlasu zamestnávateľa, zákaz svojvoľne
sa vzdialiť z pracoviska, okrem plnenia si pracovných povinností, udržiavať pracovisko v poriadku
a pracovné prostriedky, zabezpečiť pracovisko, pokiaľ je to potrebné, podrobovať sa lekárskym

prehliadkam, neprenášať, neprechovávať a nepožívať alkoholické nápoje a iné omamné látky a
psychotropné látky na pracovisku spoločnosti a v pracovnom čase aj mimo pracoviska, nenastupovať
do práce pod ich vplyvom. Dodržiavať zákaz fajčenia. Nekonať v rozpore so záujmami zamestnávateľa,
najmä nepodnikať na jeho úkor a majetkovú ujmu. Táto zmluva je prejavom skutočnej vôle zmluvných
strán bez akýchkoľvek výhrad a pripomienok, je zrozumiteľná a určitá, na dôkaz slobodného a vážneho

a určitého a zrozumiteľného prejavu vôle je vlastnoručne podpísaná.

Z predloženého potvrdenia o mzde za mesiac 08/2009 na meno žalobcu vyplýva, že mu bola znížená
výplata za tento mesiac o 25%, t.j. o sumu 257,10 eur z dôvodu, že I. M. znížila úhradu faktúry o 25% pre
firmu MAKOS, a.s. za mesiac august 2009 z dôvodu nízkej produktivity práce, neplnenia dennej normy

a nekvalitnej práce. Preto aj firma MAKOS je nútená znížiť zamestnancom výplatu za tento mesiac o
25%. V čistom mzda predstavovala sumu 1.329,90 eur.Z predloženého potvrdenia o mzde za mesiac 09/2009 na meno žalobcu vyplýva, že mu bola znížená
výplata za tento mesiac o 25%, t.j. o sumu 28,43 eur z dôvodu nekvalitnej práce, za ubytovanie za 1
mesiaca suma 85,- eur a za poškodenie ubytovne suma 23,75 eur z dôvodu, že I. M. znížila úhradu

faktúry o 25% pre firmu MAKOS, a.s. za mesiac september 2009. V čistom mzda predstavovala sumu
301,77 eur.

Výzvou zo dňa 08.12.2009 žalobca vyzval žalovaného na plnenie sumy 644,28 eur v lehote 3 dní od
doručenia tejto výzvy.

Podaním zo dňa 09.03.2010 sa k veci vyjadril žalovaný. Uviedol, že so žalobcom uzavrel pracovnú
zmluvu dňa 20.07.2009 s nástupom do práce dňa 01.08.2009, preto mzda za mesiac júl 2009 v sume
100,- eur nemôže byť vyplatená. Nevyplatená mzda za dovoz
pracovníkov z O. O. F. v hodnote 50,- eur tiež nemôže byť vyplatená, nakoľko nebola predmetom
pracovnej zmluvy, ani žiadnej dohody. Odvozy a dovozy pracovníkov v O. za sumu 100,- eur považuje

tiež za bezpredmetné z dôvodu, že nebola predmetom pracovnej zmluvy, resp. inej dohody. Ubytovanie
za mesiac 09/2009 v čiastke 85,- eur bola menovanému zrazená z dôvodu, že ubytovanie bolo nimi
uhradené za celý mesiac v hodnote 170,- eur, 50% bolo zrazených zo mzdy zamestnancovi a 50%
uhradili oni. Spoločnosť V. &. U. X. - H. X. U. vyfakturovala ubytovanie. Doklad o ubytovaní na ubytovni
T., C.. XXX prikladá. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený v skúšobnej dobe dňa 18.09.2009.

Za poškodenie ubytovne 23,75 eur bolo zrazené zo mzdy z dôvodu, že spoločnosť V. &. U. X. -
H. X. U. vyfakturovala spoločnosti MAKOS, a.s. chýbajúce vybavenie na ubytovni. Zároveň poukázal
na uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 20.07.2009 najmä na ustanovenie o riadnom hospodárení
s prostriedkami zverenými zamestnávateľom a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred
poškodení, stratou, zničením. Zrážku 25 % za nekvalitnú prácu za august 2009 vo výške 257,10 eur

a za september 2009 vo výške 28,43 eur zrazil z dôvodu odvedenej nekvalitnej práce, čo je v rozpore
s pracovnou zmluvou zo dňa 20.07.2009 (nekonať v rozpore so záujmami zamestnávateľa ). Dňa
18.09.2009 spoločnosť ukončila pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe. Pre zlé pracovné
hodnotenie priameho nadriadeného ich spoločnosť nemala záujem o ďalšie zotrvanie v pracovnom
pomere. F. M. im nepreplatila faktúry za prevedené výkony zamestnancov z dôvodu nekvalitnej práce.

Preto navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Súdu zároveň predložil :
1. skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 18.09.2009 v zmysle ust. § 72 ZP ku dňu
18.09.2009, s podpisom o prevzatí žalobcom.

2. faktúry ( v nemeckom jazyku ) z ktorých vyplýva, že za mesiac 09/2009 bolo zamestnávateľovi
fakturovaná suma 4.046,- eur ( bez DPH suma 3.400,- eur, 170,- eur/ osoba x 20 osôb ) za
ubytovanie za C.. 208 ( 20 ľudí, zapísaných 18 ), zároveň bolo dňa 25.09.2009 uplatnených spolu
427,50 eur spoločnosťou poskytujúcou ubytovanie s tým, že túto sumu žalovaný vydelil počtom ľudí tam
ubytovaných a 23,75 eur si uplatnil od každej osoby

3. faktúry vyfakturované dodávateľom MAKOS, a.s. F. M., O. : 1. č. XXXXX na sumu 46.707,98 eur za
09/2009, pričom na účet žalovaného bolo poskytnutých 40.173,44 eur / teda 86,01 % /, 2. č. XXXXX na
sumu 58.224,34 eur za 24.08.2009-31.08.2009, pričom vyplatených bolo na účet žalovaného 58.224,34
eur, 3. č. XXXXX na sumu 63.550,14 eur za 17.08.2009 - 23.08.2009, pričom mu bolo vyplatených
48.727,43 eur / teda 76,67 % /, 4. č. 89031 na sumu 50.846,05 eur za 10.08.2009.-16.08.2009, pričom

mu bolo vyplatených na účet 39.738,37 eur / t.j. 78,15 % /, 5. č. 89030 na sumu 75.655,90 eur za
01.08.2009 - 09.08.2009, pričom mu bolo na účet vyplatených 55.727,45 eur / t.j. 73,66 % /.

Na pojednávaní dňa 03.06.2010 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Vo vzťahu
k omeškaniu uviedol, že mzda za mesiac september bola splatná v mesiaci október 2009, preto s

plnením záväzku je žalobca v omeškaní od 01.11.2009.

Na dotaz samosudcu, z akých dôvodov si uplatňuje navrhovateľ aj náhradu mzdy za
určitý počet dní v mesiaci júl 2009, konkrétne 31.7.2009 vo výške 100,- Eur, právny zástupca žalobcu
uviedol, že dôvodom uplatňovania tejto náhrady je skutočnosť, že síce pracovná zmluva v písomnej

podobe bola uzavretá tak, že deň nástupu do práce je uvedený 1.8.2009. Ale žalobca vrátane ďalších
pracovníkov, ktorí boli odvezení 29.7.2009 z V. Y. O., konkrétne na miesta, kde neskôr vykonávali prácu,
pričom absolvovali dopoludnia dňa 30.7.2009 lekárske prehliadky. Absolvovali aj určité zaškolovacie
zaškolenie ako vykonávať tú prácu a popoludní o 16.00 hod. nastúpili na výkon práce, na nočnú zmenu,pričomkaždýznichišielvykonávaťtúprácu,ktorúneskôrvykonávalajpodľapracovnejzmluvy.Pracoval
do rána do 6.00 hod. dňa 31.7.2009 a následne 31.7.2009 opätovne nastúpil o 16.00 hod. na nočnú
popoludňajšiu zmenu, kde pracoval do 6.00. hod. dňa 1.8.2009.

Nadotazsamosudcu,ktokonkrétnealebozaakýchokolnostídohodolnavrhovateľsodporcomokolnosti,
že budú vykonávať prácu už v mesiaci júl 2009, s kým boli tieto podmienky dohodnuté a o aké konkrétne
podmienky dohody išlo, právny zástupca žalobcu uviedol, že konkrétne podmienky výkonu tejto práce
v mesiaci júl 2009 dohodoval žalobca s tu práve prítomným pánom L. L., ktorý s nimi aj spolu s

manželkou cestoval do O., kde potom aj dohodoval ďalšie podmienky výkonu práce. Túto okolnosť, že
budú pracovať už v mesiaci júl 2009 dohodol so žalobcom ešte skôr než cestovali do O., pretože ich
zavolali a povedali, aby sa cestovalo skôr, aby mohli pracovať v mesiaci júl 2009. Nové podmienky boli
dohodnuté také, že dostanú 5,- Eur za hodinu odpracovaného času v čistom.

Na dotaz samosudcu na právneho zástupcu žalobcu, kedy sa dozvedel žalobca o tom, že mala byť

vykonaná nekvalitná práca v mesiaci august 2009 a september 2009, právny zástupca žalobcu uviedol,
že o tejto okolnosti sa navrhovateľ dozvedel až pri doručení mu výplaty za mesiac september 2009.
Bola mu výplata doručená a vyplatená v mesiaci október 2009. V tejto výplate mu boli zrážané zrážky za
nekvalitnú prácu za mesiac august 2009 a za mesiac september 2009. Za september 2009 boli zrážky
vo výške 28,43 Eur a 257,10 Eur. Pokiaľ ide o okolnosti týkajúce sa výkonu nekvalitnej práce, tak

žalobca v tom čase počas celej doby, keď začal vykonávať prácu, počas celého výkonu práce pracoval
na jednom zaradenom pracovisku. Pracoval kvalitne, o čom svedčia aj okolnosti, že zástupca firmy pre
ktorúpracovali,hoanirazneupozornilpočasceléhovýkonupráce,abyprácenebolivykonávanékvalitne
alebo žeby boli urobené zle. Pričom dokonca mu sám povedal, že v prípade, ak by sa rozhodol, môže sa
vrátiť a pracovať pre túto firmu. Žalobca vykonával počas výkonu práce nielen balenie mäsa a mäsových

výrobkov, ale aj rôzne iné práce. Nevie, či sa kontroloval spôsob práce konkrétne na konci pracovnej
zmeny, resp. počas výkonu práce, keď sa pracovalo na tej pracovnej linke. Práce sa však kontrolovali
z dôvodu a má vedomosť o tom, že v prípade akéhokoľvek neplnenia pokynov alebo teda, že by bola
vykonaná nekvalitná práca, došlo k požitiu alkoholických nápojov, došlo by k okamžitému prepusteniu z
výkonu práce. Pokiaľ ide o ďalšie sumy, ktorých sa domáha, tak ide o odvozy a dovozy pracovníkov v

O. vo výške 100,- Eur. Sumu za mesiac august a september, kedy podľa ústnej dohody medzi žalobcom
a žalovaným, teda jeho zástupcom. Nemal kto vykonávať prácu vodiča, tak žalobca súhlasil, že bude
vykonávať odvozy a dovozy pracovníkov každý deň do miesta, kde sa práca vykonávala, z ubytovne
a späť. Žiada jednorázovú sumu 100,- Eur za odvozy a dovozy pracovníkov v O.. Napriek tomu,
že sa dohodol so svojim zamestnávateľom, že za túto prácu dostane odmenu 100,- Eur za mesiac.

On si však žiada 100,- Eur za mesiac augustu a september 2009. Zároveň sa žalobca dohodol so
zamestnávateľom, že vykoná dovoz pracovníkov z O. O. F. on sám
osobne ako vodič. Pričom sa dohodli, že za túto vykonanú prácu mu vyplatí sumu 50,- Eur. Vykonal
túto cestu z O. O. F. iba raz v mesiaci september 2009 po ukončení jeho pracovného turnusu. Zástupcu
už konkrétneho nie zamestnávateľa, ale firmy pre ktorú sa vykonávali tieto práce, tzv. pán „. Y., pretože

nevedia uviesť jeho presné meno a priezvisko, vedel dobre po slovensky. Nemohlo dôjsť ani k tomu, aby
došlo k nepochopeniu z dôvodu neporozumenia pri výkone nekvalitnej práce. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu,
ktorá mu bola zrazená z výplaty a ktorej sa domáha vo výške 23,75 Eur, tak o tejto zrážke sa dozvedel
žalobca v októbri, keď mu bola vyplatená výplata za mesiac september 2009. Dovtedy nemal žiadnu
vedomosť o tom, že by malo dôjsť k nejakému poškodeniu ubytovne. Žalobca bol ubytovaný v ubytovni

počas výkonu práce. Nedošlo však k žiadnemu poškodeniu ubytovne, jeho zariadenia, či príslušenstva,
práve naopak. Na žiadne poškodenie ubytovne nebol žalobca upozornený, či už zamestnávateľom
alebo niekým, komu patrila tá ubytovňa. Ide potom o príkre a nesprávne poňatie náhrady škody, je
to v rozpore so zákonníkom práce a príslušnými ustanoveniami o náhrade škody a zodpovednosti
zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi.

Na dotaz samosudcu, či došlo ku kontrole zariadenia a ubytovne pri ukončení pracovného turnusu
v mesiaci september 2009 niekým zo zamestnancom zamestnávateľa alebo niekým iným, komu
ubytovňa patrila, právny zástupca žalobcu uviedol, že nie. Ani pri nástupe na ubytovanie a ani
po ukončení ubytovania nikto nekontroloval zariadenie, nikomu sa neodovzdávalo takéto zariadenie

ubytovne. Všetky tie zrážky, ktoré boli vykonané boli protizákonné v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákonníka práce. So žalobcom nebola uzavretá žiadna dohoda o hmotnej zodpovednosti. Hovorí sa
tu o nejakej kolektívnej zodpovednosti, túto nemôže v danom prípade akceptovať a použiť, pretože
nejde o kolektívnu zodpovednosť, ale musí byť individuálna zodpovednosť v súlade s ustanoveniamizákonníka práce. Ďalšia suma 85,- eur je suma zrazená za ubytovanie za september 2009. Je pravdou,
že navrhovateľ bol ubytovaný na ubytovni, ktorá patrila nemeckému partnerovi. Bol tam ubytovaný do
18.9.2009. Pričom odporca tvrdí, že za ubytovanie nemeckému partnerovi malo byť zaplatené 170,- Eur.

Zráža sa suma 85,- Eur. Ďalšia nelogická suma, prečo suma 85- Eur, z akých dôvodov. Navyše by došlo
k obohateniu na strane nemeckého partnera.

Na dotaz samosudcu, či dohodol navrhovateľ s odporcom náhradu nejakých ubytovacích nákladov
počas výkonu práce, právny zástupca žalobcu uviedol, že pri dohodovaní pracovných povinností bolo

dohodnuté len to, že bude vyslaný na pracovnú cestu mimo územia SR. Pričom jednak v inzerátoch,
ktoré boli uverejňované na verejnosti a potom pri osobnom kontakte už v O. prehlásil zástupca odporcu
pred všetkými zamestnancami, že raňajky, obedy a ubytovanie majú úplne zdarma.

Na dotaz samosudcu, či za mesiac august 2009 plnil nejakú sumu za ubytovanie navrhovateľ odporcovi,
právny zástupca žalobcu uviedol, že nie. Za tento mesiaca nie, len za mesiac september 2009. Nie

je pravdivé tvrdenie odporcu, ktorý udáva, že jedným z dôvodov pre ukončenie pracovného pomeru
s navrhovateľom bolo skončenie síce v skúšobnej dobe, ale z dôvodu vykonávania nekvalitnej práce.
Žiadne takéto tvrdenia sa neocitli v skončení pracovného pomeru, pretože v skončení pracovného
pomeru sa iba oznamuje klientovi, že sa s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72
zákonníka práce ku dňu 18.9.2009.

Výsluchom zástupcu žalovaného L. L.Č. bolo zistené, že je členom predstavenstva odporcu. To čo
odznelo zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nie je
pravdivé tvrdenie, resp. ich nazve polopravdivými tvrdeniami. Je pravdou, že ich spoločnosť
organizovala nábor a potom následne výkon práce konkrétne v O.. Konkrétne on sám vykonával

aj pohovory s pracovníkmi. Realizovalo sa stretnutie X. B. Š., kde realizoval ten nábor a vysvetľoval
pracovníkom, ktorí by mali záujem, budúcim pracovníkom o prácu, konkrétne podmienky, pracovné
podmienky, ktoré sa od nich očakávajú počas výkonu práce v O.. V prvom rade, keď im hovoril okrem
iných vecí, bolo im uvedené, že dostanú ako odmenu za vykonanú prácu minimálnu mzdu, t.j. ako
bola dohodnutá prvá dĺžka tejto mzdy, plus sú oprávnení si potom nárokovať príplatky po dobu prvých

troch mesiacov vo výške 5,10 Eura a ďalší mesiac vo výške 5,30 Eura, ale len po splnení podmienok,
že budú vykonávať kvalitnú prácu. Tieto práce pre O. P. vykonávali od mesiaca február 2009, pričom
došla požiadavka, že v auguste 2009 potrebujú vyrobiť viac tých výrobkov, potrebovali zvýšiť počet
pracovníkov. V tom konkrétnom období sa vykonávali pre nemeckého partnera tzv. grilovacie špice na
pracovnej linke, kde pracovalo pár ľudí z jednej, pár ľudí z druhej strany. Pričom však bolo to závislé

aj od počasia. Niekedy tí ľudia pracovali 12 hodín denne, niekedy 8 hodín denne a niekedy len pár
hodín. Dohodli, že k 1.8.2009 nastúpi na výkon práce 80 ľudí naraz. Predtým nástupom však bolo
potrebné realizovať vstupné lekárske zdravotné prehliadky. Realizovať oboznámenie sa s pracovnými
podmienkami. Z týchto dôvodov sa odišlo do O. skôr z dôvodu, že vstupné lekárske prehliadky,
ktoré vykonávali v nemocnici len v utorok a štvrtok. Odchádzalo sa z V. v stredu večer. Odchádzal

autobus, tri dodávky a on išiel na osobnom motorovom vozidle. Dorazilo sa do O. vo štvrtok, kde ľudia
absolvovali vstupné lekárske prehliadky dopoludnia. Potom sa realizovalo ubytovanie. V O. mali dvoch
vedúcich pracovníkov, ktorí mali na starosti vyslovene otázky týkajúce sa zabezpečovania dopravných
prostriedkov, ubytovania a všetkých tých náležitostí súvisiacich s ich výkonom pracovnej činnosti, nie
priamo pokiaľ ide o výrobu. Potrebovali z dôvodu, že zamestnávateľ potreboval načipovať karty pre

zamestnancov, ktoré boli dôležité pre odchod z fabriky a dôležité to bolo preto, že na základe týchto
čipových kariet bol zrejmý rozsah hodín, ktorý konkrétny pracovník vykonal. Preto sa týždenne zasielal
odpracovaný počet hodín. Na základe týchto odpracovaných hodín toto fakturovali nášmu zmluvnému
partneroviadochádzalopotomkvýplate,resp.taktosaurčovaladohodnutáodmena. Okremprehliadok,
okrem toho, že bolo potrebné načipovať tieto karty, je pravdou, že deň nasledujúci po 31.7. mohli ísť

ľudia pozrieť do fabriky, mali právo tam vstúpiť. Ukázal im ako prebieha výkon práce. Mohli si aj vyskúšať
prácu, ale tvrdí, že nepracovali. Nebolo to dohodnuté, aby pracovali v júli 2009. Nástup do práce bol
dohodnutý v pracovnej zmluve 1.8.2009. Tak skutočne do práce aj 1.8.2009 nastúpili.

Na dotaz samosudcu, či je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ dohodol práve s ním výkon

práce v mesiaci júl 2009 za konkrétnych dohodnutých podmienok, tak ako to uvádzal právny zástupca
navrhovateľa, zástupca odporcu uviedol, že nie, nedohodoval s ním žiadne pracovné podmienky v
mesiaci júl 2009, pretože ako už uviedol, nikto nemohol ísť pracovať 31.7.2009. Karty boli načipované
až v auguste 2009. Celý ten výkon prác zabezpečovali ich zamestnanci, ktorí ovládali nemecký jazyk.Jazyk neovláda, tak práve on nemohol byť pri všetkých výkonoch, ale uvádza, že ten piatok tí naši
zamestnanci mali voľno, nevykonávali prácu, len tí, ktorí chceli, si to mohli vyskúšať po dohode práve
s týmito pracovníkmi, pretože linky boli voľné. Jednoducho tie karty neboli načipované.

Na dotaz samosudcu, či sú pravdivé tvrdenia o tom, že navrhovateľ vykonal v júli 2009 konkrétne
pracovnú zmenu, tak ako to uvádza právny zástupca navrhovateľa, odporca
uviedol,že nevie,čimoholvykonaťcelúpracovnúzmenutakakototvrdí.Mohlisiprácuvyskúšať.Pokiaľ
ide o ďalší nárok týkajúci sa nároku, že bola zrazená suma za nekvalitnú prácu vo výške 257,10 Eur za

nekvalitnú prácu v mesiaci august 2009, tak uviedol, že mali so F. M. podpísanú zmluvu od 1.2.2009 do
konca mesiaca september 2009, pričom už v auguste sa realizoval nábor väčšieho počtu pracovníkov.
Musí povedať, že práve ten august bol dosť problematický z dôvodu, že sa robil väčší nábor ľudí. Došlo k
tomu, že napr. aj keď nástup bol 1.8.2009, mali predtým voľno, lebo nie vždy pracovali v ten voľný piatok.
Niektorí ľudia vôbec nenastúpili do práce z dôvodu dosť výrazného požívania alkoholických nápojov. Ale
aj potom, čo nastúpili do práce, mali problém s tým, že sa neplnil plán. Došlo k tomu, že určili počet ľudí,

ktorí nepracovali kvalitne, alebo mali problém s alkoholom. Vrátili sa na F., znížila sa práve produktivita
práce z ich strany. O. partnerovi sa to nepáčilo. Následne s nimi potom neuzavrel novú pracovnú
zmluvu. Práve v tom auguste boli ľudia, ktorí nevykonávali tú prácu kvalitne, mali problémy s pracovnou
disciplínou.Tosaodzrkadlilonatom,ženáslednepotomajzamesiacaugust2009imnevyplatilnemecký
partner odmenu podľa dohody, ale práve túto krátil o sumu 25%. V danom prípade nejde o individuálnu

zodpovednosť navrhovateľa, ale o kolektívnu zodpovednosť. Pretože im zrazili za to, že bola nižšia
produktivita práce, že došlo k týmto problémom a teda z tejto celkovej sumy, ktorá mala byť vyplatená
došlo k tomu, že im krátili sumu 25% z dohodnutej odmeny. Situácia nastala aj za mesiac september
2009 a práve z tohto istého dôvodu potom krátili navrhovateľovi tú sumu, ktorá v prepočte znamenala
28,43 Eur za nekvalitnú prácu. Ani v septembri 2009 nešlo o konkrétnu nekvalitnú prácu. Pokiaľ ide

o to, či sa kontrovala práca, konkrétne navrhovateľa počas toho ako vykonával prácu, tak uviedol, že
napr. na tej linke, tak pracovala skupina ľudí. Tam sa najprv kontroloval výsledok práce, ktorý bol celej
skupiny ľudí. To znamená, že nebol spokojný s výsledkom tejto práce, prepustil celú zmenu. Nedalo sa
pri tej skupine ľudí určiť konkrétnu zodpovednosť . Opätovne v tom období nastal problém, pretože vždy
počas výkonu na tej zmene im ten nemecký partner prepustil určitý počet ľudí, nebol s prácou spokojný.

Aj práve z týchto dôvodov tento nemecký partner im krátil opätovne dohodnutú zmluvnú odmenu a oni
to preniesli potom do výplaty pre týchto pracovníkov, ktorí tam pracovali. Je pravdou, že keď realizovali
nábor a dohodovali pracovné podmienky s budúcimi pracovníkmi a v danom prípade aj s navrhovateľom,
bolo dohodnuté, že ubytovanie sa poskytuje z našej strany zdarma. Mali uzavretú zmluvu so F. V. pre
ubytovanie, pričom tá doba, na ktorú si dohodli to ubytovanie bola dohodnutá presne na tú istú dobu,

ako mali dohodnuté zmluvné podmienky so zmluvným partnerom v O., teda so F. M.. Ubytovanie, keď
tam prišli tí zamestnanci, predávali sa tie ubytovne zo strany ich vedúcich zamestnávateľov, on pri tom
nebol. Bol tam prítomný zástupca I. V., plus ich vedúci zamestnanci. Tie ubytovne boli štandardné, s
posteľami, s obliečkami, s vankúšmi, s kuchynskými linkami, s chladničkami pre 1-3 osoby. Dôvodom,
prečo realizovali zrážku za ubytovanie vo vzťahu k navrhovateľovi bola skutočnosť, že F. V. vyplatili a

boli povinní vyplatiť faktúru za ubytovanie za celý mesiac september 2009 už vopred. S navrhovateľom
sa skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku 18.9.2009, pričom oni museli zaplatiť dohodnutému
partnerovi za ubytovanie celú náhradu za celý mesiac september. Napriek tomu napr. konkrétne už bol
problém s tými pracovníkmi, ako už uviedol. V septembri 2009 odchádzala pomerná časť pracovníkov.
Ubytovanie sa v celom rozsahu nevyužilo. V prípade, že by nedošlo k skončeniu v skúšobnej dobe tak

by predpokladali , že sa tam bude pracovať ďalej aj počas celej zimy. A len konkrétne by pracoval aj
počas celého mesiaca september 2009.

Na dotaz samosudcu, či nepracovali títo pracovníci turnusovo, zástupca odporcu uviedol, že nie.
Turnusy boli polročné. Potom prichádzali domov. Potom tri týždne mali pracovné voľno.

Na dotaz samosudcu, čo sa týka okolnosti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, zástupca odporcu uviedol, že zástupca navrhovateľa tvrdí, že sa neocitol v písomnom skončení
pracovného pomeru s navrhovateľom, keďže skončili v súlade so zákonníkom práce § 72 konkrétne
pracovný pomer v skúšobnej dobe. Neocitlo sa tam tvrdenie, že došlo k skončeniu pre výkon nekvalitnej

práce. O. P. tam nikde konkrétne neuviedol výkon nekvalitnej práce. On mal konkrétne dôvody pre
tú nekvalitnú prácu. Odzrkadlilo sa to na konečnom vyfakturovaní, na tej odmene, ktorá bola pre ich
vyplatená. Z týchto dôvodov nemohli konkrétnemu pracovníkovi uviesť do skončenia pracovného
pomeru aj to skončenie, teda, že je z dôvodu nekvalitného výkonu práce. Aj keď reálne to tak bolo,pretože dochádzalo k tomu odchodu pracovníkov. Nemecký partner nebol spokojný, nakoniec došlo
aj k skončeniu zmluvných podmienok a teda zmluve. Konkrétne u navrhovateľa neuvádza, že išlo
konkrétne u neho o nekvalitnú prácu, ale práve ten výkon nekvalitnej práce bol dôvodom pre skončenie

pracovného pomeru v skúšobnej dobe s navrhovateľom. Keďže už nemali ďalšiu prácu. Po ukončení
pobytu konkrétneho pobytu týkalo sa to aj navrhovateľa, realizovali ukončenie a odovzdanie ubytovne.
Ich príslušní vedúci zamestnanci realizovali ako keby odovzdanie s príslušnými pracovníkmi F. V.. Zistilo
sa, že chýbajú veci. Bolo to veľmi nemilé zistenie, pretože z tých ubytovní, aj keď konkrétne tam, kde
býval navrhovateľ, zmizlo málo vecí. Na ostatných ubytovniach zmizli veľké veci ako je chladnička,

mikrovlnka, čo bolo zarážajúce, že zrejme do autobusu alebo do áut to nezobrali. Mohli to v priebehu
pobytu predať. Nikto však neupozornil vedúcich zamestnancov, že niečo také sa deje. Bolo to pre
nás dosť prekvapujúce zistenie. Vyčíslili im škodu, ktorá im vznikla na tomto ubytovaní. Konkrétne vo
vzťahu k ubytovni, kde boli ubytovaní navrhovateľ so svojim otcom, došlo k celkovej náhrade, ktorú
zaplatili my zmluvnému partnerovi V. 427,50 Eur. Na tejto ubytovni bolo ubytovaných 18 ľudí. Podelili to
počtom ubytovaných ľudí. Nedalo sa tam určiť konkrétne mieru, ktorý z nich, pretože sa nemôže zistiť,

kto ukradol tanier, ktorý sa tam nachádzal alebo nejaké oblečenie. V čase, keď uzatvárali zmluvu alebo
keď sa odovzdávali ubytovne zo strany V. vo vzťahu k nim, nešlo o písomne odovzdávací protokol, prišli
tam aj ich zamestnanci. Prekontrolovalo sa, či zodpovedá stav tomu, čo sa deklaruje v dohodnutých
podmienkach. Takto bola prevzatá táto ubytovňa.

Na pojednávaní dňa 09.12.2011 zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nesúhlasí
so zaplatením, navrhuje vo veci vypočuť ako svedkov všetkých pracovníkov, ktorí sú uvedení na
zozname založenom v súdnom spise nachádzajúcom sa na č.l. 35. Jedná sa o pracovníkov, ktorí v tom
čase boli spolu so žalobcom v O. a spolu pracovali, aj boli ubytovaní. V tomto zozname je pod číslom 10
nesprávne uvedené M. U., pričom tam bol M. L.. Žalobca sa žiadnej nekvalitnej práce nedopustil. Nech

uvedené žalovaný preukáže listinnými dôkazmi. Ubytovanie bolo dohodnuté zadarmo, preto žalobcovi
nemala byť stiahnutá položka zo mzdy za ubytovanie. Žalobca sa tiež nedopustil žiadnej škody ani na
ubytovni. Ubytovanie nikto z pracovníkov nepreberal ani neodovzdával. Izba bola odovzdaná v takom
stave v akom ju pracovníci a žalobca dostal na ubytovanie. Čo sa týka uplatneného nároku za odvozy a
dovozy pracovníkov, žalobca sa dohodol s tú prítomným pánom L., že bude voziť zamestnancov a aby

odviezol ľudí z O. O. F., za čo mu mal vyplatiť spolu 150,- eur, nebolo to vyplatené. Jednalo sa o prácu
naviac oproti povinnostiam, ktoré mu vyplývali z pracovného zaradenia. Na výzvu spoločnosti MAKOS
sa žalobca a ostatní pracovníci dňa 29.7.2009 dostavili pred spoločnosť MAKOS a všetci boli odvezení
do O.. Udialo sa to na základe výzvy tú prítomného Š. K. L. L.. On bol aj osobne prítomný pri všetkých
úkonoch. Žalobca po vykonaní zdravotnej prehliadky, potrebných poučeniach nastúpil do práce dňa

30.7.2009 o 16.00 hod. s dobou trvania do 31.7.2009 do 6.00 hod. a následne dňa 31.7.2009 od 16.00
hod. do 1.8.2009 do 6.00 hod. začo mu nebola vyplatená mzda. Ak žalovaný zaplatil za ubytovanie,
mal si to riešiť s O. I. a nie so žalobcom. Niekto sa tým pádom obohatil. Ak aj nemecká firma vykonala
žalovanému zrážky mal si tieto zrážky uplatniť v súdnom konaní proti nemeckej firme. Ak bola nemeckou
firmou vytknutá nekvalitná práca, prečo si ju nemecká firma uplatnila až neskôr. Čo sa potom stalo s

nekvalitnými výrobkami, ktoré mali byť vyrobené. Zamestnávateľ je povinný znášať aj podnikateľské
riziko. Mohlo dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Všetky úkony odporcu
odporujú ustanoveniam Zákonníka práce.

Na pojednávaní dňa 09.12.2011 zástupca žalovaného uviedol, že nástup pracovníkov bol naozaj dňa

29.7.2009 a to z jednoduchého dôvodu a to, že ak chceli zamestnanci nastúpiť do práce dňa 1.8.2009
museli absolvovať vstupnú zdravotnú prehliadku, všetky poučenia a školenia týkajúce sa hygieny,
ochrany a bezpečnosti práce. Tieto školenia sa vykonávali v jednom inštitúte a to len v dňoch v utorok
a štvrtok. 1.8.2009 bola sobota, preto sa odchádzalo v stredu poobede. Do O. prišli vo štvrtok ráno,
hneď nato s pracovníkmi išli do inštitútu, pričom školenia trvali doobeda. Následne ľudí odviezli na

ubytovne. V O. mali dvoch vedúcich zamestnancov, ktorí tam boli už vopred a všetko pripravili, keďže
ovládali nemecký jazyk. On ho neovláda. Ešte pred nástupcom asi týždeň dopredu museli odoslať všetky
potrebné doklady O. I., aby mohli pripraviť všetky ochranné pomôcky pre zamestnancov, oblečenie,
nástroje a pod. ale hlavne im zabezpečiť vstupné čipy do podniku. Čipy boli nakódované odo dňa
1.8.2009. Následne ľudia mali voľný piatok. Tak sa dohodlo s O. F., že ak je záujem tak sa môžu

pracovníci ísť pozrieť na pracovisko, kde budú pracovať a prácu si aj vyskúšať. Bolo to však dobrovoľné.
Čipy začali ich prácu evidovať až 1.8.2009, preto nemohli mať ani vyplatenú mzdu za mesiac júl, nakoľko
to bolo dobrovoľné, jednalo sa o nácvik práce. Ľudia boli síce platení hodinovo, avšak za určitý výkon.
Mali zabezpečených viacero ubytovní pre pracovníkov, pričom bolo s vedúcimi pracovníkmi dohodnuté,žekjednotlivýmubytovniampodľapočtuubytovanýchľudíprideliaľuďomminibusyzaúčelomichodvozu
do práce a späť. Bolo dohodnuté, že kto mal záujem mohol ľudí týmito minibusami voziť do práce a späť
a ak ich bude voziť celý mesiac bola dohodnutá prémia vo výške 100,- eur. V septembri 2009 boli nútení

ukončiť činnosť v O.. Poslední ľudia z O. odišli 22.9.2009, preto ani nemohla byť splnená podmienka na
výplatu prémie za mesiac september. Kto viezol ľudí do V. tak to vykonal len na základe dobrovoľnosti,
že to chcel. Za uvedené sa nedohadovala žiadna odmena. Po skončení každého mesiaca dostali od O.
I. súpis vykonanej práce na základe čipov. V prvej dekáde každého mesiaca a na základe uvedeného
vystavili O. F. faktúry a to v mesiacoch september a október 2009 za mesiace august a september 2009.

O. F. boli faktúry uhradené až neskôr až vtedy keď ľudia už nerobili v O.. Prečo im strhávali percentá z
faktúry, nemecká strana odôvodnila tým, že neboli spokojní s prácou a neboli naplnené normy. To bolo
aj dôvodom ukončenia spolupráce z ich strany. Už v priebehu septembra im nemecká strana postupne
prepúšťala ľudí. Ľudia chodili priebežne domov, avšak toto bolo vždy povedané len ústne. Práca nebola
hodnotená jednotlivo u každého pracovníka, ale bola hodnotená celá skupina, v ktorej pracovníci
pracovali. Ak bol nejaký problém vždy sa to týkalo celej skupiny. Ak robila celá skupina zlé, bola celá

prepustená. Neprihliadalo sa na to, že aj v rámci tejto skupiny mohla väčšina jednotlivcov pracovať
dobré. Keďže im bolo nemeckou stranou vyplatených menej peňazí tak sa to odrazilo aj na mzdách
pracovníkov, lebo nemali z čoho viacej peňazí vyplatiť. Čo sa týka ubytovania, až po odchode ľudí z O.
im prišla faktúra, ktorou bola vyúčtovaná škoda za ubytovanie. Keďže ubytovateľ doložil škodu písomne,
museli ju akceptovať. Preniesli zodpovednosť na ľudí, ktorí ju spôsobili. Nebolo možné kontrolovať

zamestnancov, či niekto niečo nepoškodil, či nezobral. Až po odchode ľudí bolo ubytovacie zariadenie
kontrolované majiteľom a ich dvoma vedúcimi pracovníkmi, preto sa nedalo v mesiaci október ísť za
všetkými zamestnancami a zisťovať, kto čo poškodil či zobral. Tak ju rozdelili pomerne medzi všetkých.
Čosatýkadôkazovvspisesúdoloženévšetkylistinnédôkazy.Nazákladeplatnejpracovnejzmluvybolo
ľuďom všetko vyplatené. Bolo im vyplatené viacej ako bolo dohodnuté. V pracovnej zmluve sa taktiež

nachádzali ustanovenia o povinnostiach zamestnancov týkajúce sa spôsobenej škody.

Zástupca žalobcu k tvrdeniam žalovaného uviedol, že jeho tvrdenia, ktoré tu odzneli sú nepravdivé a
zavádzajúce. Celý čas len poukazuje na organizáciu v O., na nič konkrétne. Zamestnávateľ nemohol
vykonať zrážky zo mzdy, nič ho na to neoprávňuje. Ak mu nemecká strana vykonala zrážky z faktúry mal

si to riešiť s nemeckou firmou. Nech žalovaný preukáže dohodu o hmotnej zodpovednosti individuálnej
či spoločnej. Poukázal na pracovnú zmluvu, kde v čl. 2 je uvedený druh práce, avšak tieto práce sa
nevykonávali, robili sa iné práce. Zamestnávateľ s nimi nedojednal zmeny pracovnej zmluvy. Zvolal ich
tri dni pred vznikom pracovného pomeru, prečo by tam mali byť zadarmo.

Následne súd pristúpil k výsluchu svedkov, ktorá spolu so žalobcom bývali v čase jeho zamestnávania
u žalovaného na tej istej ubytovni.

Výsluchom svedka E. U. bolo zistené, že žalobcu pozná ako kamaráta, žalovaného pozná zo
zamestnania. Dňa 29.7.2009 odchádzali do O., asi ráno presne si to už nepamätá. Odchádzali spred

B. Š. X. V.. Išli firemným autobusom. Do O. došli 30.7.2009. S nimi v tom čase cestoval aj zástupca
zamestnávateľa. Išli autom. Išiel pán L. a s ním nejakí ľudia. Cestoval s ním aj žalobca. Prišli do O.
niekedy ráno. Keď tam prišli, išli na zdravotnú prehliadku. Niektorí z nich išli na ubytovňu a tí ktorí
ubytovanie nemali ešte zabezpečené, tak nechali tašky na chodbe a išli do práce. Robili už 30.7. na
linke celý deň.

Na otázku súdu, či so svedkom robil v tento deň aj žalobca, svedok uviedol, že áno, robili 14 hodín
vkuse do rána. Ubytovať sa išli až na druhý deň, keď skončili. Skončili niekedy okolo 6.00 hod. ráno.
Ubytovali sa, mali nejakú prestávku na spánok a následne išli opäť do práce.
Na ďalšiu otázku súdu, akú prácu svedok vykonáva a akú prácu vykonával žalobca, svedok uviedol, že
dva dni bol na linke, tak krájal mäso na stroji. Žalobca zásoboval linku mäsom.

Na ďalšiu otázku súdu, či nastúpili do práce aj dňa 31.7.2009 spolu so žalobcom, svedok uviedol áno.
Na ďalšiu otázku súdu, aká bola dohoda so zamestnávateľom ohľadom ubytovania, svedok uviedol, že
bola dohoda, že ubytovanie bude platiť zamestnávateľ.
Na ďalšiu otázku súdu, či má svedok vedomosť, že na ubytovni malo dôjsť k poškodeniu ubytovne,
svedok uviedol, že nemá.

Na ďalšiu otázku súdu, či bývali so žalobcom na tej istej ubytovni, svedok uviedol, že áno, dokonca v
jednej izbe.
Na ďalšiu otázku súdu, či bola prejednaná spôsobená škoda na ubytovni s nimi a zamestnávateľom,
svedok uviedol, že nebola.Naďalšiuotázkusúdu,čimávedomosťotom,žeprácanalinkemalabyťvykonávanánekvalitne,svedok
uviedol, že nie nemá.
Naďalšiuotázkusúdu,čiichniektoupozornilzozamestnancovO.I.nanekvalitnúprácu,svedokuviedol,

že nikto.
Na ďalšiu otázku súdu, či svedok pracoval vždy v tej istej zmene so žalobcom, svedok uviedol, že áno.
Na ďalšiu otázku súdu, či bola zo strany zamestnávateľa ponuka pre zamestnancov na prepravu osôb
za peniaze, svedok uviedol, že áno bola.
Na ďalšiu otázku súdu, či si pamätá za akú sumu, svedok uviedol, že myslí, že to bolo 50,- eur plus

ďalšie peniaze za odvoz ľudí na Slovensko, avšak sumu si už nepamätá.
Na ďalšiu otázku súdu, či sa niekto z ich skupiny podujal na rozvoz ľudí, svedok uviedol, že žalobca.
Na ďalšiu otázku súdu, kde bol zabezpečovaný rozvoz ľudí, svedok uviedol, že z ubytovne do práce
a späť a cestu z O. O. F. domov.
Na ďalšiu otázku súdu, či bola táto ponuka aj písomne zachytená, svedok uviedol, že sa nevie k tomuto
vyjadriť.

Na ďalšiu otázku súdu, dokedy pracovali v O., svedok uviedol, že skončili niekedy v septembri, avšak
presný dátum si už nepamätá.
Na doplňujúcu otázku súdu, či odchádzal z O. so žalobcom naraz, svedok uviedol, že áno.
Na otázku zástupcu žalobcu, či mal svedok vedomosť, že bola ponúknutá suma 50,- eur za cestu z O.
O. F. a suma 100,- eur za rozvoz ľudí po O., svedok uviedol, že áno, myslí, že za cestu z O. O. F. bola

ponúknutá suma 50,- eur a za rozvoz ľudí po O. suma 100,- eur.
Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či niekto s nimi spisoval nejakú dohodu o spôsobenej škode, či
niečo podpisovali, či s nimi bolo jednané písomne ohľadne spôsobenej škody, svedok uviedol, že nie,
nebolo s nimi jednané.
Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či ho niekto upozornil, že neplní dennú normu, resp. nespĺňa

produktivitu práce, svedok uviedol, že nie nikto. Boli s ním spokojní.
Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či bol jeho priamy nadriadený L. spokojný s jeho prácou, svedok
uviedol, že áno, bol spokojný. Chceli ho aj naspäť.
Naďalšiuotázkuzástupcužalobcu,čisniminiektojednalohľadnezrážokzaubytovanie,svedokuviedol,
že nie.

Na doplňujúcu otázku súdu, či bola aj jemu zrazená suma za ubytovanie, svedok uviedol, že áno, 85,-
eur.
Na ďalšiu doplňujúci otázku súdu, či bol žalobca upozorňovaný na nekvalitnú prácu resp. škodu na
ubytovni, svedok uviedol, že nie, nikto z nich nebol upozornený.
Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či má vedomosť o tom, že boli vykonané zrážky za nekvalitnú prácu,

škodu a ubytovanie, či boli tieto zrážky vykonané aj jemu, svedok uviedol, že boli zrazené peniaze aj
jemu.
Na otázku žalovaného, kedy sa odchádzalo z V., svedok uviedol, že to bolo 29.7.2009.
Naotázkužalovaného,čisipamätákoľkoľudínastúpilodoprácekeďtamprišli,svedokuviedol,ženevie.
Na otázku žalovaného, či si pamätá na mesiac september 2009, že ľudia odchádzali každý týždeň

domov, svedok uviedol, že áno, pamätá si.
Na otázku žalovaného, či vie dôvod, prečo ľudia odchádzali, svedok uviedol, že vie, že odchádzali pre
alkohol a preto, že nechodili do práce.
Na ďalšiu otázku žalovaného, koľko ľudí odchádzalo z O., keď tam skončili, svedok uviedol, že si
nepamätá.

Zástupca žalobcu namieta túto otázku svedka, nakoľko táto nesúvisí s predmetom konania.
Výsluchom svedka L. M. bolo zistené, že žalobca je jeho syn. Zástupcu žalovaného pozná, avšak bez
akéhokoľvek bližšieho vzťahu. V tom čase bol tiež zamestnaný u zamestnávateľa - žalovaného spolu
so žalobcom. Spolu aj nastúpili do práce, bývali spolu na spoločnej ubytovni. Spolu aj v práci skončili.
Na otázku súdu, či pracoval svedok so žalobcom na tej istej zmene, svedok uviedol, že áno, vždy

pracovali v ten istý deň a na tej istej zmene.
Odchádzali do O. dňa 29.7.2009. Odchádzali z V.D. spred športovej haly niekedy v poobedňajších
hodinách, presne si nepamätá Do O. prišli ráno o 6.00 hod. dňa 30.7.2009. Tak išli na zdravotnú
prehliadku. Tak ich odviezli na ubytovne, ich odviezli ako posledných. Tašky si nechali na chodbe a
hneď nastupovali na poobedňajšiu zmenu a nočnú zmenu. Boli tam do 6.00 hod. do rána. Po ukončení

zmeny sa boli ubytovať.
Na otázku súdu, či dňa 31.7.2009 boli tiež v práci spolu so žalobcom, svedok uviedol, že áno, boli spolu
v práci. Za tieto dva dni mohli mať odrobených 22 až 23 hodín. Teda za júl.Na ďalšiu otázku súdu, či chodili so žalobcom rovnako do práce na tie isté zmeny, svedok uviedol, že
áno, vždy chodili spolu.
Na ďalšiu otázku súdu, akú prácu vykonávali a či boli spolu v práci svedok uviedol, že on bol pri rezaní

mäsa a žalobca zásoboval linku.
Na ďalšiu otázku súdu, či bol niekedy upozorňovaný na nekvalitnú prácu na pracovisku, svedok uviedol,
že nie, nikto ho nikdy neupozornil. Tí, ktorí zle robili alebo nechceli robiť išli domov. S našou prácou boli
zrejme spokojní, keďže aj po skončení práce chceli, aby aj naďalej ostali u nich pracovať.
Na doplňujúcu otázku súdu, či má vedomosť o tom, či vo vzťahu k žalobcovi bola vytknutá nekvalitná

práca, svedok viedol, že nevie o tom. Obaja boli obľúbení v práci.
Na ďalšiu otázku súdu, či niekto s nimi prejednal písomne nekvalitnú prácu, svedok uviedol, že nie, nikto.
Písomne im bolo oznámené len to, že im sťahujú peniaze z výplaty.
Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o tom, že došlo k poškodeniu ubytovne, svedok uviedol, že o tom
nemá vedomosť. Malo tam chýbať nejaké posteľné prádlo a kľúče od ubytovne a oni mali svoje prádlo
z domu. Tam posteľné prádlo nebolo. Boli tam len vankúše a prikrývky bez prádla. Tiež na ubytovni boli

len dva kľúče, s čím mali aj problémy.
Na ďalšiu otázku súdu, či bola spôsobená škoda na ubytovni prejednaná medzi zamestnancami a
zamestnávateľom, svedok uviedol, že nie nebola.
Na ďalšiu otázku súdu, aká bola dohoda ohľadne ubytovania, svedok uviedol, že v zmluve a inzerátoch
bolo uvedené, že ho majú zdarma. Nevie prečo im potom bolo stiahnuté za ubytovanie.

Na ďalšiu otázku súdu, či aj jemu boli tiež vykonané nejaké zrážky zo mzdy, svedok uviedol, že áno,
25 % zo mzdy za nekvalitnú prácu za 08/2009, 09/2009, za júl výplata vôbec nebola. Tiež mu stiahli za
ubytovanie a za poškodenie ubytovne.
Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o tom, že zo strany zamestnávateľa bola ponuka na rozvoz ľudí
za peniaze, svedok uviedol, že vie, že bola nejaká dohoda so synom, že ak bude rozvážať ľudí tak mu

zato vyplatia nejaké peniaze, presnú sumu si už nepamätá. Bolo to okolo 150,- eur.
Na ďalšiu otázku súdu, kde žalobca ľudí rozvážal, svedok uviedol, že rozvážal ľudí v O. v práci a tiež
viezol ľudí z O. O. F. domov.
Na otázku zástupcu žalobcu, či má svedok vedomosť o tom, že žalobca spôsobil nejakú škodu na
majetku zamestnávateľa a či má vedomosť o tom, že by niekto z nich porušoval povinnosti vyplývajúce

z pracovnej zmluvy, svedok uviedol, že nie, nemá.
Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či ich niekto upozorňoval na to, že konajú v rozpore s povinnosťami
vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy, svedok uviedol, nie.
Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či podpisovali dohodu o individuálnej hmotnej zodpovednosti, resp.
kolektívnej zodpovednosti, svedok uviedol, že nie, nič nepodpisovali.

Na otázku zástupcu žalobcu, či im bol zverený nejaký majetok zamestnávateľa oproti podpisu, svedok
uviedol, že nie, nebol.
Na otázku žalovaného, či si svedok pamätá, že v septembri 2009 odchádzali ľudia z O. domov, svedok
uviedol, že áno, ale tí, ktorí nechceli robiť.
Na doplňujúcu otázku žalovaného, či to boli ľudia, ktorí vykonávali prácu nekvalitne, svedok uviedol, že

áno, z tohto dôvodu, ale boli to tí, ktorí nechodili do práce, alebo nechceli robiť.
Výsluchom svedkyne U. P. bolo zistené, že žalobcu pozná z práce, bývali spolu na jednej ubytovni.
Zástupcu žalovaného pozná ako zamestnávateľa. V tom čase bola tiež zamestnaná u žalovaného. Bola
tam však už dlhšie. Myslí, že od konca februára. Žalobca prišiel až neskôr. Ona s nimi nešla, keď
odchádzali z Bardejova. So žalobcom sa stretla až na spoločnej ubytovni.

Na otázku súdu, či spolu so žalobcom pracovali na tej istej zmene, svedkyňa uviedla, že asi nie, presne
si to už nepamätá, nakoľko sa striedali denné a nočné. Mohlo sa stať, že sa stretli, ale si to už presne
nepamätá.

Na otázku súdu, či sa svedkyňa vie vyjadriť k tomu, že žalobca mal nastúpiť do práce 30. a 31. 7.2009

svedkyňa uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť.

Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť, že žalobcovi bola vytknutá nekvalitná práca, svedkyňa uviedla, že
všetkým im bola vytknutá nekvalitná práca, nevie sa vyjadriť či aj vo vzťahu k nemu.

Na otázku súdu, kto im vytkol nekvalitnú prácu, svedkyňa uviedla, že jej to prišlo
domov od zamestnávateľa, žalovaného. Ona tam robila už dlhšie aj za iného zamestnávateľa.Na ďalšiu otázku súdu, či bola vytknutá nekvalitná práca aj zo strany O. nadriadených svedkyňa uviedla,
že nie, nebola.

Na otázku súdu, akú mala dohodu ohľadne ubytovania, svedkyňa uviedla, že ubytovanie a stravu mal
hradiť zamestnávateľ.

Na otázku súdu, či vie ako to bolo upravené so žalobcom, svedkyňa uviedla, že nie, nevie.

Na otázku súdu, kedy odchádzala z O. a či spolu so žalobcom, svedkyňa uviedla, že odchádzala v čase,
keď zamestnávateľ končil v O.. Odchádzala asi neskôr ako žalobca.

Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o poškodení ubytovne, svedkyňa uviedla, že nie, nemá.

Na otázku súdu, či niekto s nimi prejednával spôsobenú škodu na ubytovni, svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázku súdu, či jej boli tiež vykonané nejaké zrážky zo mzdy, svedkyňa uviedla, že áno, 85,- eur za
ubytovanie a nejaké peniaze za zlé vykonanú prácu, presne už nevie.

Na otázku súdu, či niekto zo zamestnancov z O. F. alebo zo strany zamestnávateľa s nimi prejednal
škodu a nekvalitnú prácu, svedkyňa uviedla, že nie, nikto.

Na otázku súdu, či vykonával žalobca rozvoz ľudí v O., svedkyňa uviedla, že áno. Do práce z ubytovne
a späť.

Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že žalobca viezol ľudí z O. O. F., svedkyňa uviedla, že áno.

Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť k tomu, že uvedené žalobca vykonával na základe dohody so
zamestnávateľom a za odmenu, svedkyňa uviedla, že sa nevie k tomu vyjadriť.

Na otázku zástupcu žalobcu, či im bolo priamo na mieste oznámené o nekvalitnej práci, alebo to bolo
uvedené len na výplatnej listine, svedkyňa uviedla, že len na výplatnej páske bolo v spodnej časti
oznámenie, že sa vykonáva zrážka za nekvalitnú prácu, priamo nie.

Na otázku žalovaného, či boli svedkyni od februára 2009 do júla 2009 vykonané nejaké zrážky zo mzdy,
svedkyňa uviedla, že nie nikdy.

Na ďalšiu otázku žalovaného, či si pamätám, že v mesiaci september každú sobotu odchádzali ľudia
domov a či vie uviesť z akých dôvodov, svedkyňa uviedla, že vie, že odchádzali ľudia, nevie z akých

dôvodov.

Výsluchom svedka L. B. bolo zistené, že žalobcu pozná z práce, žalovaného ako zamestnávateľa. Bol
v tom čase zamestnaný u žalovaného. Pracoval už 31.7.2009, tiež mu za to nebolo zaplatené. Do O.
odchádzaliniekedyvjúli,dátumpresnýsiužnepamätá.OdchádzalosazV.. Odchádzalsnímajžalobca.

Keď tam prišli, hneď išli do práce, ani nemali vybalené veci.

Na otázku súdu, či býval na tej istej ubytovni ako žalobca, svedok uviedol, že áno.

Na otázku súdu, či sa zúčastnil aj zdravotnej prehliadky, svedok viedol, že áno, nevie však už uviesť

presne kedy.

Na ďalšiu otázku súdu, či pracoval so žalobcom na tej istej zmene, svedok uviedol, že áno, v tej istej
zmene, avšak na inom oddelení.

Na otázku súdu, či sa počas zmeny so žalobcom stretli na pracovisku, svedok uviedol, že dva dni robili
spolu. Potom bol premiestnený inde na iné oddelenie, tam sa v rámci zmeny nestretávali, iba pri ceste
z ubytovane do práce a späť.Na ďalšiu otázku súdu, či bola na pracovisku vytknutá nekvalitná práca, svedok uviedol, že on pracoval
na plno. Keby s ním neboli spokojní tak by ho vyhodili z práce. Bol tam do konca.

Na otázku súdu, či bola vytknutá nekvalitná práca na pracovisku, svedok uviedol, že nie nebola.

Na ďalšiu otázku súdu, či bola vytknutá nekvalitná práca žalobcovi, svedok uviedol, že nie, nebola. Vie,
že len každému posťahovali peniaze.

Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že na ubytovni bola spôsobená škoda, svedok uviedol, že nie,
nevie. Ubytovanie zanechali tak, ako bolo keď tam prišli.

Na otázku súdu, či bola prejednaná medzi zamestnancami a zamestnávateľom náhrada škody, či bolo
niečo písomne dojednané, svedok uviedol, že nie, nebolo nič prejednané s nikým.

Na doplňujúcu otázku, či tak bolo aj ohľadne nekvalitnej práce, svedok uviedol, že ani k nekvalitnej práci
s nimi nebolo nič prejednané.

Na otázku súdu, kto zabezpečoval odvozy zamestnancov z ubytovne do práce a späť, svedok uviedol,
že žalobca.

Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že viezol ľudí z O. O. F., svedok uviedol, že áno, s ním išiel
v dodávke domov.

Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť k dohode medzi žalobcom a zamestnávateľom, že bude rozvozy ľudí

zabezpečovať a za určitú odmenu, svedok uviedol, že nie, nevie sa k tomu vyjadriť.

Na otázku zástupcu žalobcu, či má svedok vedomosť o tom, že sa on a žalobca dopustili konania, ktoré
by bolo v rozpore so zákonníkom práce, svedok uviedol, že nie nemá.

Na otázku žalovaného, či má vedomosť o tom, že v mesiacoch august a najmä v septembri 2009
odchádzali ľudia cez víkendy domov a či vie uviesť z akých dôvodov, svedok uviedol, že áno vie a bolo
to kvôli alkoholu.

Výsluchom svedkyne Z. I. bolo zistené, že žalobcu pozná zo zamestnania, spolu bývali na jednej

ubytovni a vozil ich do práce a späť. Žalovaného pozná ako bývalého zamestnávateľa. V tom čase bola
zamestnaná u zamestnávateľa žalovaného v O.. Odchádzali do O. koncom júla 2009. Presne dátum už
však nevie uviesť. Odchádzali poobede spred B. Š. X. V.. Došli do O. niekedy na druhý deň ráno. Tak
ich porozvážali na ubytovne a tak hneď nastupovali do práce.

Na otázku súdu či v deň príchodu boli aj na zdravotnej prehliadke, svedkyňa uviedla, že áno boli aj na
zdravotnej prehliadke a tak išli na zmenu.

Na otázku súdu, nech uvedie dokedy pracovali v tento deň, svedkyňa uviedla, že zrejme do rána, keďže
sa robili dvanástky ale nie je si už istá.

Na otázku súdu, či si svedkyňa pamätá, či žalobca šiel s ňou do O., svedkyňa uviedla, že nepamätá
si už presne, ale sa jem zdá, že ona išla skôr. Išli v dodávke samé ženy. Mohlo sa stať, že išiel v inej
dodávke, ale nepamätá si to.

Na otázku súdu, či svedkyňa nastúpila spolu so žalobcom na zmenu po príchode do O., svedkyňa
uviedla, že nie, ona prišla skôr.

Na otázku súdu, či sa svedkyňa vie vyjadriť či dňa 30. a 31.7. 2009 bol žalobca v práci, svedkyňa uviedla,
že to nevie s určitosťou uviesť, ale vie, že ako prišla ďalšia skupina ľudí tak ich hneď brali z ubytovne

do práce.

Na otázku súdu, či bývali so žalobcom na jednej ubytovni, svedkyňa uviedla, že áno.Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že bola na ubytovni spôsobená škoda, svedkyňa uviedla, že
malo vraj zmiznúť nejaké posteľné prádlo a kľúče, avšak uvedené nie je pravdivé, nakoľko mali každý
svoje posteľné prádlo z domu a s kľúčami bol tiež problém, lebo ich bolo málo. O tejto škode vie z

oznámenia zamestnávateľa o zrážkach zo mzdy, ktoré jej bolo zaslané.

Na otázku súdu, či sa hovorilo o škode na ubytovni aj keď sa odchádzalo z O., svedkyňa uviedla, že
nie, nehovorilo sa o tom.

Na otázku súdu, či bola spôsobená škoda prejednaná medzi zamestnancami a zamestnávateľom, buď
v O. alebo na F. a či bolo ohľadne toho niečo písomne dojednané, svedkyňa uviedla, že nie nebolo.

Na otázku súdu či sa svedkyňa stretla v práci na zmene so žalobcom, svedkyňa uviedla, že áno, stretli
sa. Žalobca ich vozil do práce a späť.

Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že mala byť žalobcovi vytknutá nekvalitná práca na pracovisku,
svedkyňa uviedla, že nie, lebo ak by niekto zle robil, tak by ho hneď majstri, ktorí na nich dozerali
poslali preč, resp. ak niekto nerobil, tiež to bolo dôvodom odchodu z práce a keď ich neposlali preč a
boli tam až do konca, tak s nimi museli byť spokojní. Nič im nebolo vytknuté. O nekvalitnej práci sa
dozvedela až z listu zamestnávateľa o zrážkach zo mzdy.

Na otázku súdu, či bola nekvalitná práca prejednaná medzi zamestnancami a zamestnávateľom,
svedkyňa uviedla, že nie, nebola.

Na otázku súdu, či má svedkyňa vedomosť o tom, že žalobca viezol ľudí z O. O. F., svedkyňa uviedla,

že áno, viezol.

Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, či sa žalobca dohodol so zamestnávateľom na rozvoze ľudí za
určitú odmenu, svedkyňa uviedla, že vie o tom z rozprávania žalobcu, hovoril im, že si dohodol rozvozy
a že si za to privyrobí. K sume sa však nevie vyjadriť.

Na otázku zástupcu žalobcu, či má pocit, že spôsobila škodu na ubytovaní, resp. iní zamestnanci a či sa
náhodou niekto neobohatil, svedkyňa uviedla, že nespôsobili škodu. Keď odchádzali z ubytovne, tak
všetko upratali, ešte tam nechali nejaké veci, ktoré už nemali kde zbaliť napr. nejaký riad.

Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či má vyplatenú celú mzdu od zamestnávateľa, svedkyňa uviedla,
že mám vyplatenú, avšak zo mzdy jej boli vykonané zrážky za nekvalitnú prácu, za ubytovanie 85,- eur,
za poškodenie ubytovne 23,75 eur, pričom keď do práce nastupovala bolo dohodnuté, že ubytovanie
a strava je zadarmo. Čo sa týka zmiznutých kľúčov tak na ubytovni boli dva kľúče, ako uviedla, nie
15 ako sa to uvádza v liste. Spolubývajúca mala jeden kľúč, preto ju ešte vždy otravovali klopaním na

okno, aby ostatným otvorila.

Na otázku žalovaného, či svedkyňa má vedomosť o tom, že v mesiaci september 2009 ľudia boli
posielaní z práce domov a či sa vie vyjadriť z akých dôvodov, svedkyňa uviedla, že tí čo odchádzali,
odchádzali pre alkohol alebo nechodili do práce, resp. že robili v práci zle, nekvalitne, preto ich majstri

poslali preč.

Na pojednávaní dňa 17.04.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že oboznamované faktúry nemajú
nič spoločné s predmetom konania. Žalovaný sa mal brániť obchodnou žalobou podanou v O., aby
mu nemecký zamestnávateľ uhradil stiahnuté sumy. Za to nemôže niesť zodpovednosť zamestnanec,

je to podozrenie z trestného činu podvodu. Na žalobe trvá v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcu boli
potvrdené výpoveďami svedkov. Žalovaný svojimi tvrdeniami zavádza súd. Tie čiastky, ktoré uhradil
žalobcovi ako odmeny vyplatil dobrovoľne, nemôže byť v neprospech žalobcu to, že mu vyplatil viacej na
mzde dobrovoľne, odmeny si žalobca zaslúžil, lebo dobre pracoval. On mu následne bezdôvodne strhol
peniaze zo mzdy, bez toho, aby to preukázal. Uvedené konanie je v hrubom rozpore so zákonníkom

práce. Predložené vyúčtovanie je ničím nepodložené, nepotvrdené, nemôže byť relevantným dôkazom.
Žalobca vyplatené čiastky od žalovaného nevylákal. Žalovaný by mal oprávnenie zraziť mu peniaze zo
mzdy ak by žalobca nepracoval, resp. by pracoval podvplyvom alkoholických alebo iných látok. Žalobca však pracoval, dobre pracoval. Takého konania sa
nedopustil.Nevylákalodžalovanéhoanijednoeuro.Nebolpredloženýžiadendôkazoprejednanízrážok
či vrátení peňazí od žalobcu, preto tieto zrážky boli vykonané neoprávnene. Vo veci boli vypočutí aj

svedkovia, ktorí potvrdili tvrdenia žalobcu, preto nie je potrebné vypočúvať ďalších svedkov. Uviedol,
že na základe ich písomných vyjadrení, výpovedí a výpovedi svedkov považuje žalobu za oprávnenú,
opodstatnenú a preukázanú. Navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 644,28 eur s
9 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Napojednávanídňa17.04.2012zástupcažalovanéhouviedol,ženesúhlasíspodanoužalobou.Žalobca
ich žaluje na vyplatenie sumy 644,- eur. Tvrdí, že žalobcovi bolo vyplatených aj naviac peňazí. Predložil
súdu prehľad úhrad, ktoré vykonali v prospech žalobcu podľa mesiacov august 2009, september 2009 s
tým, že za mesiac august a september bolo vyplatených 771,30 eur naviac ako odmeny. Preto si myslí,
že žalobcovi už nedlhujú nič.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu na žalovaného, či tie čiastky, ktoré uviedol boli žalobcovi
vyplatené dobrovoľne, žalovaný uviedol, že áno dobrovoľne. Taktiež uviedol, že slovo zrážky v konaní
nepoužil. Uvedené slovo používa len právny zástupca žalobcu. Súdu predložil len súhrn vyplatených
súm. Dôkazy o uvedenom sa nachádzajú v súdnom spise.

Právny zástupca žalobcu k uvedenému uviedol, že synonymum slova zrážky môžeme nazvať aj to,
že žalovaný neoprávnene zobral žalobcovi z výplaty určitú čiastku v hotovosti. Je otázne či si tieto
peniaze žalovaný ponechal, kde vlastne sú. Uvedené konanie odporuje ustanoveniam pracovnej zmluvy
a zákonníku práce. Žalovaný hrubým spôsobom porušil zákonník práce.

Následne žalovaný uviedol, že považuje žalobu za neopodstatnenú. Má zato, že v konaní preukázal,
že žalobcovi nie sú dlžní. Všetky doklady sú v súdnom spise a preukazujú, že žalobcovi všetko vyplatili.
Žalobu preto navrhol zrušiť v celom rozsahu.

Podľa ručne vypísaného vyúčtovania vyplatených finančných prostriedkov žalobcovi vyplatil žalovaný

za mesiac august 2009 : výplatu dňa 14.09.2009 v sume 256,08 eur, dňa 18.08.2009 v sume 200 eur,
spolu 456,08 eur; za mesiac september 2009 : výplatu dňa 26.10.2009 v sume 89,57 eur, zálohu dňa
16.09.2009 v sume 50 eur, prémie dňa 25.09.2009 v sume 571,30 eur, spolu 710,87 eur. Na výplate
spolu vyplatil žalobcovi sumu 395,65 eur a na odmenách sumu 771,30 eur.

Podľa čl. 2 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. ( Zákonník práce, ďalej len ZP, v znení účinnom
v čase od 1.3.2009 do 28.2.2010 ) pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa čl. 3 základných zásad ZP zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní
poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo
najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí,

rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Podľa čl. 5 základných zásad ZP zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti
vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa § 1 ods. 5 ZP pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy
alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,

zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorýsa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len
čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 41 ods. 1 ZP pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú
osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami

a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

Podľa § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 46 ZP pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu
do práce.

Podľa § 47 ods. 1 cit. zák. odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 57 ZP zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce

pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho
súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce
alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej
zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý
ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v

záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.Podľa § 131 ods. 1,2 ,3 ZP zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného
na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného
zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,

ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku
preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku
na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov
zo závislej činnosti.
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného
rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú
zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ
vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť
zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 145 ods. 1 ZP zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným
predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri
plnení pracovných povinností.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách / účinného v čase trvania pracovného

pomeru / pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce
do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste
do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby
uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia
vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas

pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa § 2 ods. 3 prvá, druhá veta cit. zák. pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne
dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto
výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru.

Podľa § 1 ods. 1 cit. Zák. tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a
iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej
právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vzniku pracovného pomeru,

štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného
pomeru") a pri výkone práce v zahraničí
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, 1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta
trvalého pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak
pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie

je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Podľa § 10 cit. zák. na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad
a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 179 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je

povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec
zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 180 druhá veta ZP zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je
schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto

stave spôsobenú.

Podľa § 181 ods. 3 ZP zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

Podľa § 182 ods. 1, 2 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti

zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa§184 ods.1,2ZPinventarizáciasamusívykonaťpriuzatvorenídohodyohmotnejzodpovednosti,
pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a
pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so

všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami

a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa§185ods.1ZPzamestnaneczodpovedázastratunástrojov,ochrannýchpracovnýchprostriedkov
a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 187 ods. 2 ZP ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich
uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.Podľa § 189 ods. 2 ZP pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel
náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa
započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 191 ods. 1, 2 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu
zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje
požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa,
keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 je výška
úrokovzomeškaniao8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Aksapočastrvaniaomeškaniazmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Kudňu01.11.2009(kudňuomeškaniažalovaného)bolazákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky ( hlavné refinančné operácie ) vo výške 1 %, teda výška úrokov z omeškania činí 9 % ročne.

Následne síce došlo k zmene základnej úrokovej sadzby ECB, avšak uvedené nie je pre veriteľa -
žalobcu výhodnejšie, preto súd vychádzal z ods. 1 cit. nariadenia vlády.

Podľa § 54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť

písomne.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa 20.07.2009 uzatvoril
pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol pracovný pomer uzavretý na
dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace s dohodnutým druhom práce : balič mäsa a mäsových

výrobkov, predavač ( podľa požiadaviek zamestnávateľa ) s dňom nástupu do práce 01.08.2009 a s
miestom výkonu práce U. XX,XXX XX V.. V prípade potreby zamestnanec súhlasí s vyslaním na
pracovnú cestu do iného členského štátu EÚ na nevyhnutne potrebné obdobie. Za vykonanú prácu sa
zamestnávateľ zaviazal žalobcovi vyplácať mzdu vo výške minimálnej mzdy mesačne. Mzda je splatná
mesačne najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zo mzdy sa budú vykonávať

zrážky v súlade so zákonom ( preddavok na dane, poistné a pod.. ). Pracovný pomer bol ukončený
ku dňu 18.09.2009 a to skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe v zmysle ust. § 72 ZP
bez uvedenia dôvodu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca dňa 29.07.2009 aj
s ostatnými zamestnancami odišli pracovať do O. ( Y. F. M. ). Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol
predložený dôkaz preukazujúci, že došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy ( písomne ), čo do miesta

výkonu práce, súd má za to, že žalovaný ako zamestnávateľ vyslal žalobcu ( aj ďalších zamestnancov )
na zahraničnú pracovnú cestu v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. V konaní bolo potvrdené, že v
rámci náboru pracovníkov sa hovorilo o prácach v O.. Aj napriek uvedenému bolo miesto výkonu práce
uvedené v pracovnej zmluve - V.. Dňa 30.07.2009 žalobca ( aj ďalší zamestnanci ) docestovali do
O., kde sa podrobili lekárskym prehliadkam, následne sa poniektorí ubytovali a odišli do závodu už

spomínanej O. F.O.. Z vyjadrenia žalobcu a svedkov vyplýva, že už v tento deň nastúpili do práce,
prácu začali aj vykonávať na popoludňajšej a nočnej zmene a dňa 31.07.2009 nastúpili hneď na nočnú
zmenu. Žalobca odpracoval spolu 22 hodín,. Uvedené potvrdili aj svedkovia, ktorí s ním v mesiaci
júl - 30.07.2009 a 31.07.2009 pracovali spolu. V tomto nemožno prihliadať na tvrdenia žalovaného,
že to bolo len ,, akési vyskúšanie si práce ,,, nakoľko žalobca aj ďalší zamestnanci riadne vykonávali

prácu dohodnutú v zmluvách na celých zmenách. Teda v žiadnom prípade sa nemohlo jednať len o
zaškolenie, to by nemohlo trvať dve celé zmeny ( dokonca nočné ). Je pravdou, že v zmysle § 46 ZP
pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce
( v tomto prípade dohodnutý dňom 01.08.2009 ), avšak vzhľadom k tomu, že súd má zato, že došlo kvyslaniu zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a táto v zmysle cit. ust. § 2 ods. 1 zák. č. 283/2002
Z.z. je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, vrátane výkonu práce
v tomto mieste do skončenia tejto cesty, čo v tomto prípade preukázateľne znamená deň 29.07.2009,

preto je súd názoru, že aj napriek písomne dohodnutému dňu nástupu do práce, tento nastal na základe
dohody účastníkov konania, resp. zhodného prejavu účastníkov konania už dňom 29.07.2009 a tým
pádom tento deň súd považuje aj za deň vzniku pracovného pomeru. Aj napriek tomu, že k zmene dňa
nástupu do práce nedošlo písomne. Táto skutočnosť nespôsobuje v zmysle § 17 ods. 2 ZP neplatnosť
právneho úkonu. Preto je súd názoru, že žalobcovi patrí aj odmena- mzda za preukázanú vykonanú

prácu za dni 30.07.2009 a 31.07.2009. Uvedenému svedčí aj znenie § 1 ods. 5 ZP, že pracovnoprávne
vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy. Preto súd priznal žalobcovi nárok na sumu
100,- eur titulom nevyplatenej mzdy za vykonanú prácu. Uvedená suma zodpovedá mzde za tieto dva
dni, počet hodín vynásobený 5 eurami na hodinu (ako uviedli obaja účastníci, táto odmena korešponduje
aj s odmenou patriacou žalobcovi za mesiac august 2009 ).

Z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a vo veci vypočutých svedkov bolo zistené, že na pracovisku
X. O. nebola zamestnancom žalovaného ( žalobcovi a vypočutým svedkom ) vytknutá nekvalitná práca,
nízka produktivita práce či nedodržiavanie denných
noriem. Uvedené im bolo oznámené až listami pri výplate mzdy. Účastníci a svedkovia zhodne uviedli,
že tí, ktorí nepracovali podľa predstáv nemeckej spoločnosti, boli ihneď prepustení. Žalobca pracoval

X. O. až do skončenia prác na základe rozhodnutia žalovaného, resp. O. P. ( H. F. F. O. F. ), z
čoho vyplýva, že s ním zamestnávateľ musel byť spokojný, resp. s ich celou pracovnou skupinou.
Zamestnávateľ nepreukázal prerokovanie nekvalitnej práce, nízkej produktivity práce či nedodržiavanie
denných noriem, ktorá by mohla mať za následok vykonanie akýchkoľvek zrážok zo mzdy, samozrejme
len po dohode so zamestnancom, ako to vyplýva z cit. ust. § 131 ZP, so zamestnancami, ani konkrétne

so žalobcom. Taktiež s ním neprerokoval ani ničím nepreukázanú spôsobenú škodu na ubytovni,
ktorú žalovanému vyčíslila spoločnosť, ktorá poskytovala ubytovanie jeho zamestnancom. Spôsobená
škoda ani nekvalitná práca žalobcom nebola žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalovaného
preukázaná. Fakturácia škody ubytovateľom a znížená úhrada faktúr od obchodného partnera X.
O. nemôže predsa založiť zodpovednosť zamestnancov, vrátane žalobcu za uvedené skutočnosti.

Je pravdou, že základné povinnosti zamestnanca sú uvedené tak v ust. ZP ako aj v pracovnej
zmluve ( najmä povinnosť riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im zamestnávateľom, strážiť
a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ), avšak v tomto konaní žalovaný hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že žalobca počas trvania pracovného pomeru konal v rozpore so svojimi

povinnosťami uvedenými v pracovnej zmluve či v Zákonníku práce a že mu týmto spôsobil škodu titulom
nekvalitnej práce, či poškodením ubytovne, ktorá by ho oprávňovala na vykonanie akýchkoľvek zrážok
zo mzdy. V zmysle § 179 ZP je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo zavinenie na škode,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
sním,okrem§182a§185 ZP. Taktiežvovzťahukžalobcovizástupcažalovanéhouviedol:,,Konkrétne

u navrhovateľa neuvádzam, že išlo konkrétne u neho o nekvalitnú prácu, ale práve ten výkon nekvalitnej
práce bol dôvodom pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s navrhovateľom. Keďže už
nemali ďalšiu prácu.". Preto v podstate sám žalovaný uznal, že žalobca nekvalitnú prácu nevykonával.
Žalobca so žalovaným nemal uzavretú ani dohodu o hmotnej zodpovednosti, či mu neboli na základe
písomného potvrdenia zverené nástroje, ochranné pomôcky, či podobné predmete, za stratu ktorých by

zodpovedal v zmysle § 185 ods. 1 ZP. Ale aj keby tieto dohody či potvrdenia existovali, zamestnávateľ
by bol povinný v zmysle § 191 ods. 1, 2 ZP požadovanú náhradu škody prerokovať so zamestnancom a
oznámiť mu ju do jedného mesiaca odo dňa, od kedy sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec
zodpovedá čo sa však preukázateľne nestalo.

Z výpovedí svedkov ako aj samotných vyjadrení účastníkov konania tiež vyplynulo, že ubytovanie malo
byť zabezpečené zamestnávateľom - žalovaným bezplatne. Žalovaný zrazil žalobcovi náhradu za
ubytovanie len za mesiac september 2009, za mesiac júl 2009 a august 2009 k žiadnym zrážkam
nedošlo. Uvedené odôvodnil tým, že došlo k skončeniu pracovného pomeru dňom 18.09.2009 ( z jeho
strany skončením v skúšobnej dobe ) a ubytovanie bolo zaplatené až do konca mesiaca september

2009, preto vydelil sumu zaplatenú ubytovateľovi počtom zamestnancov tam ubytovaných, pričom došiel
k sume 170 eur na osobu, pričom si od zamestnancov a aj žalobcu uplatnil polovicu, teda sumu
85 eur. Avšak vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ v rámci dohodovania podmienok výkonu práce,poskytol ubytovanie zamestnancom - aj žalobcovi zdarma, nemá nárok na zaplatenie ubytovania s
týmto odôvodnením. Uvedené nemôže byť na ujmu žalobcu. Tým viac, že
žalovaný s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za

zaplatenie ubytovania v príslušnom mesiaci za celé obdobie. Ak by si ubytovanie zabezpečil žalobca
sám, tak by mu v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. patrila náhrada za preukázané výdavky za
ubytovanie. Zamestnávateľ nemôže svojvoľne zamestnancovi vykonať akékoľvek zrážky zo mzdy.
Zo zákonného ustanovenia § 131 ZP nevyplýva žalobcovi ako zamestnávateľovi možnosť vykonať
zrážku zo mzdy pre napr. nekvalitnú prácu ( ktorú samozrejme ani žalobcovi nevytkol ). Iné ako povinné

zrážky uvedené v ods. 1 a 2 cit. ust. možno vykonať len po dohode so zamestnancom. K čomu
samozrejme v tomto prípade nedošlo. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri vykonávaní
zrážok ( vo vzťahu k nekvalitnej práci a náhrade škody ) postupoval v zmysle vyššie citovaných
ustanovení Zákonníka práce. Okrem zrážok zo mzdy, ktoré sú uvedené v § 131 ZP, zamestnávateľ
nemá právo vykonávať akékoľvek iné svojvoľné zrážky. Nesplnil si ani povinnosť prerokovať zistené
nedostatky so zamestnancami.

Preto je súd názoru, že žalobcovi patrí aj náhrada mzdy vo výške vykonaných zrážok za mesiac august
vo výške 257,10 eur a za mesiac september 2009 vo výške 28,43 eur ( nekvalitná práca )
ako aj suma 23,75 eur ( spôsobená škoda na ubytovni ) a suma 85 eur ( ubytovanie za mesiac
09/2009 ). Námietka žalovaného, že jemu neboli v celom rozsahu vyplatené fakturované sumy ( faktúry

č. 89034, 89033, 89032, 89031, 89030 ) O. F. M. a že mu spoločnosť, ktorá poskytovala ubytovanie jeho
zamestnancom vyčíslila spôsobenú škodu na ubytovni v sume 427,50 eur ( na jedného zamestnanca
suma 23,75 eur ) nebola súdom akceptovaná, nakoľko ak bol názoru, že tieto sumy boli neoprávnené
krátené z dôvodu nekvalitnej práce, resp. vyúčtovaná škoda na ubytovni nebola preukázaná, mohol
sa brániť podaním žaloby o zaplatenie týchto súm voči uvedeným spoločnostiam a v konaní ich

preukazovať, a nie zraziť ich zrážkami zamestnancom, bez akéhokoľvek prejednania a dohody so
zamestnancami, vrátane žalobcu ( viď vyššie § 131 ZP). Uvedené podnikateľské riziko nemôžu znášať
zamestnanci, ani žalobca ( § 181 ods. 3 ZP). Resp. ak by zamestnanci tieto zrážky neuznali, mohol sa
žalovaný domáhať ich zaplatenia taktiež v súdnom konaní o napr. náhradu škody. Na vykonanie zrážok
nemal zamestnávateľ oprávnenie.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrada za odvoz ľudí v O. z ubytovne do práce a späť vo výške 100 eur súd
udáva, že v konaní bolo výpoveďami svedkov preukázané, že tieto odvozy zabezpečoval počas trvania
pracovného pomeru žalobca a to dopravným prostriedkom žalovaného. Za uvedenú prácu naviac bola
dohodnutá odmena - prémia 100 eur mesačne. Uvedené potvrdil aj sám žalovaný s tým, že sa jednalo

o odmenu za odvozy za celý mesiac, čo bolo preukázané. Preto žalobcovi patrí aj táto náhrada, aj keď
nebola písomne zachytená v pracovnej zmluve.

Súd uzatvára, že žalobca nespôsobil žalovanému žiadnu škodu, resp. žiadnym konaním nedal
žalovanému dôvod na vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu ( do výšky 594,28 eur).Súd je preto názoru, že

žalobca v tejto výške preukázal navrhnutými dôkazmi opodstatnenosť podanej žaloby a svojho nároku.
Naopak žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal a možno konštatovať, že aj konal v rozpore s vyššie
citovaným zákonnými ustanoveniami ZP. Žalovaný neuniesol dôkazne bremeno vo vzťahu k svojim
tvrdeniam Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
594,28 eur ( 257,10 eur + 28,43 eur + 85,- eur + 23,75 eur + 100,- eur ) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne ( aj keď mal žalobca nárok na 9% úrok z omeškania ročne ako je vyššie uvedené )
od 01.11.2009

do zaplatenia, keďže je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. Pri určení počiatku omeškania súd

akceptoval deň uvedený v návrhu z dôvodu, že najneskôr mala byť mzda za mesiac september 2009
vyplatená pozadu, teda v mesiaci október 2009, preto k omeškaniu so zaplatením mohlo dôjsť počnúc
uvedeným dňom.

V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 50,- eur s príslušenstvom, predstavujúcu žalobcom

tvrdenú odmenu za odvoz ľudí - zamestnancov žalovaného K. O. O. F. v mesiaci september 2009, súd
žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo hodnoverne preukázané jej dohodnutie so žalovaným. Hodnoverne
bola preukázaná len skutočnosť, že žalovaný tento odvoz vykonal, ale nie za akú a či vôbec za odmenu.Súd akceptoval len odmenu vo výške 100 eur za odvozy zamestnancov v O., kde to obaja účastníci
potvrdili. Preto súd priznal len nárok k uplatnenej sume 100 eur.
O trovách konania vrátane trov štátu súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách

konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.