Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310206181
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2310206181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci žalobcu: Valentin Jefremov, s miestom
podnikania Matúškovo 526, IČO: 14 064 669, zastúpený advokátom. JUDr. Ivan Rendek, so sídlom
Galanta, Šafárikova 1522, proti žalovanej: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R., Q. XXX,
zastúpená: TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, o návrhu žalobcu o zaplatenie 1.145,19
eura s príslušenstvom a vydanie diela a o vzájomnom návrhu žalovanej o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 829,85 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
17C/93/2010-368 zo dňa 30. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, v ktorej súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu s
príslušenstvom a žalobcu vydať projektovú dokumentáciu m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu v sume 1.145,19 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.05.2009 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanej projektovú
dokumentáciu prístavby a nadstavby rodinného domu so súpisným číslo XXX v R., číslo 040309 z
03/2009 a to v 4 vyhotoveniach, ktorá pozostáva z nasledovných častí: stavebná časť, zdravotechnika,
ústredné kúrenie, plynoinštalácia, elektroinštalácia, posúdenie protipožiarnej bezpečnosti a statické

posúdenie základových konštrukcií, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,45 eura, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
1.145,19 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.05.2009 až do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcu zaviazal žalovanej vydať Projektovú dokumentáciu
prístavby a nadstavby rodinného domu so súpisným číslo XXX v R., číslo 040309 z 03/2009 a to
v 4 vyhotoveniach, ktorá pozostáva z nasledovných častí: stavebná časť, zdravotechnika, ústredné
kúrenie, plynoinštalácia, elektroinštalácia, posúdenie protipožiarnej bezpečnosti a statické posúdenie
základových konštrukcií v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. súd
vzájomný návrh žalovanej zamietol. Výrokom IV. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 68,50 eura titulom súdneho poplatku, vo výške 362,15 eura titulom trov dôkazu a vo

výške 917,37 eura titulom trov právneho zastúpenia, rovnako do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634
ods. 1, 2, § 642 ods. 1, § 504, § 37 ods. 1, § 559 ods. 1, 2, § 560 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 25.08.2008došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej mal žalobca,
ako zhotoviteľ, pre žalovanú, ako objednávateľku, vypracovať projektovú dokumentáciu prístavby a
nadstavbyrodinnéhodomučísloXXX vobciR..Zmluvnéstranysidohodliodmenuzavykonaniedielavo

výške 50.000 Sk s tým, že žalovaná uhradila žalobcovi v deň uzatvorenia zmluvy o dielo zálohu vo výške
25.000 Sk. Odovzdanie zálohy, resp. jej prevzatia žalobcom, je nesporné. Nesporná je aj skutočnosť,
že k odovzdaniu diela nedošlo, nakoľko žalobca podmieňoval a naďalej podmieňuje odovzdanie diela
zaplatením zostatku odmeny za vyhotovenie diela. Žalovaná poukazuje na to, že podmienené plnenie zo
strany žalobcu ako podnikateľa voči žalovanej ako spotrebiteľovi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

z dôvodu, že sám zákon vylučuje, aby spotrebiteľ splnil všetky záväzky, ak ich nesplnil podnikateľ. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca mal v prvom rade splniť všetky svoje záväzky zo zmluvy o dielo, teda
dielo riadne a včas vykonať a odovzdať žalovanej a až potom sa súdnou cestou domáhať plnenia v
podobe zaplatenia doplatku ceny za dielo. Žalovaná tiež poukázala na to, že projektová dokumentácia
ako dielo nebola zhotovená riadne a včas a to najneskôr ku dňu 09.04.2009. Skutočnosť, že dielo malo
byť zhotovené riadne, vyvracajú tvrdenia svedkov Ing. A. ako aj Ing. U. a pána F.. Za najväčší nedostatok

diela je potrebné považovať to, že dielo nie je možné použiť, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá mala byť
predmetom prístavby a nadstavby na základe projektu žalobcu, nie je staticky vhodná na vykonanie
nadstavby, pričom sám žalobca v kalkulácii ceny projektových prác, ktorú priložil ako dôkaz k žalobe
uviedol, že túto činnosť nevykonal a nezahrnul ani do ceny za dielo. Žalovaná namietala, že predmetom
objednávky malo byť aj vypracovanie projektu na garáž a zastupovanie žalovanej na stavebnom úrade

vo veci vydania stavebného povolenia, pričom až za takto celé vykonané dielo si účastníci konania
dohodli zmluvnú odmenu vo výške 50.000 Sk aj s DPH. Preto je namieste otázka, prečo žiada žalobca
od žalovanej doplatiť cenu za vykonanie diela v žalovanej sume, keď nevykonal celé zmluvne dohodnuté
dielo. Nakoľko žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že dielo bolo riadne a včas zhotovené, nemôže
sa domáhať plnenia od žalovanej, pokiaľ si nesplní svoje vyššie uvedené zákonné povinnosti. Okrem

toho, že žalovaná namietala, že projektová dokumentácia nebola vyhotovená riadne a včas, namietala aj
neplatnosť ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a to z dôvodu sporného predmetu diela v dôsledku toho, že
obaja účastníci konania uvádzali iný predmet diela a inak dohodnutú zmluvnú odmenu vrátane spornej
skutočnosti, či bola dohodnutá s DPH alebo bez DPH. V dôsledku týchto nezrovnalostí potom účastníci
konania si riadne nedohodli predmet diela, v dôsledku čoho sa zmluva o dielo stáva neplatnou. S

poukazom na uvedené žalovaná potom žiadala vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2012,
aby súd zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 829,85 eura z titulu vyplatenej
zálohy s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 OZ. Žalovaná nikdy nenamietala, že by jej faktúra vystavená
žalobcom pod č. 090504 nebola doručená.

Pri posudzovaní konkrétnej veci bolo potrebné vychádzať predovšetkým z toho, čo účastníci zmluvy o
dielo jej uzavretím sledovali. Ich vôľa bude aj určujúcim hľadiskom pre posúdenie prípadnej platnosti, či
neplatnosti zmluvy. Až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe
niekomu vznikla povinnosť. Na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet diela bolo alebo
nebolo vydané stavebné povolenie (R 11/2002). V prejednávanej veci bola spornou otázka predmetu

diela. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetom zmluvy o dielo bolo vypracovanie projektovej dokumentácie
na prístavbu a nadstavbu rodinného domu číslo XXX v R. za dohodnutú zmluvnú odmenu 50.000
Sk bez DPH s tým, že dňa 25.08.2008 žalovaná mu osobne uhradila zálohu vo výške 25.000 Sk,
žalovaná tvrdila, že predmetom diela malo byť okrem prístavby a nadstavby rodinného domu za sumu
40.000 Sk aj vypracovanie projektu na garáž a zastupovanie v stavebnom konaní za cenu 10.000 Sk.

Súd vo svetle vykonaného dokazovania poukazuje na to, že žalovaná viac krát menila svoju výpoveď
počas konania, zakaždým poukazovala na iné skutočnosti, ktoré však nijakým spôsobom relevantne
nepreukázala, či už výsluchom svedkov alebo listinnými dôkazmi. Výpoveď žalovanej a jej navrhnuté
dokazovanie počas celého súdneho konania súd vyhodnotil ako účelové, v snahe dosiahnuť zamietnutie
návrhužalobcu. Pokiaľžalovaná tvrdila,žereklamovalavadydiela,bolojejpovinnosťouuniesťbremeno

dôkazu a túto reklamáciu súdu preukázať. Súd konštatuje, že sa tak nestalo. Žalovaná má povinnosť
vadu vytknúť u žalobcu bez zbytočného odkladu (t.j. čo najskôr). Vytknutie vady ako jednostranný
právny úkon sa musí urobiť vždy výslovne, keďže vadu je potrebné presne označiť, prípadne uviesť
bližšie, v čom vada veci spočíva alebo ako sa prejavuje. Žalovaná tak neurobila v šesťmesačnej lehote,
preto jej právo zaniklo a nemôže sa úspešne domáhať zodpovednosti za vady. Navyše predtým, než

by sa žalovaná chcela domáhať práva zo zodpovednosti za vady na súde, musela svoj nárok z tejto
zodpovednosti uplatniť najprv u žalobcu (§ 508), čo sa dodnes nestalo. Jediný list, ktorý žalovaná
preukázateľne doručila žalobcovi, je list zo dňa 18.06.2010 (č.l. 42), ktorý však doručila žalobcovi až
dňa 18.06.2010 priamo na pojednávaní, v tomto liste však absentuje akákoľvek relevantná reklamáciavád diela. Uvedený list súd považuje za dôkazný prostriedok o predmete dohodnutej zmluvy o dielo v
spojení s listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu pripojil sám žalobca. Žalobca k návrhu pripojil kalkuláciu,
v ktorej je uvedená ako cena zmluvy o dielo 50.000 Sk bez DPH, pričom v cene uvedených prác je

zahrnuté zameranie skutkového stavu bez prevedenia prieskumu stavu konštrukcií - stavebný prieskum,
vypracovanie návrhu a projektu pre stavebné konanie: stavebná časť - architektúra, ZT, UK, EL, plyn,
požiarna ochrana. V cene uvedených prác nie sú zahrnuté: zabezpečenie stanovísk a vyjadrení orgánov
štátnej správy a príprava na stavebné povolenie, položkový rozpočet, interiéry, terénne a sadové
úpravy, spevnené plochy, správne poplatky. Kalkulácia bola vypracovaná na základe ústnej objednávky

investora (žalovanej) zo dňa 25.08.2008, zameranie skutkového stavu, vypracovanie návrhu, projektu
pre stavebné konanie. Navrhovateľ ďalej doložil k návrhu dodací list, v ktorom je uvedené, že sa jedná
o projektovú dokumentáciu prístavby a nadstavby rodinného domu číslo 235, faktúru číslo 090504 zo
dňa 05.05.2009 za projektové práce prístavby a nadstavby rodinného domu súpisné číslo XXX R.
- dohodnutá cena bez DPH 50.000 Sk, vyplatená záloha 25.000 Sk, celková fakturovaná suma po
zohľadnení vyplatenej zálohy 34.500 Sk (1.145,19 euro). Súd považoval rovnako za preukázanú aj

dohodnutú zmluvnú odmenu za vykonané dielo a to 50.000 Sk bez DPH, ako to aj samotná žalovaná
uviedla na prvom pojednávaní vo veci samej (18.06.2010). Vzhľadom na vzdelanie žalovanej súd má
jednoznačne preukázané, že žalovaná rozozná rozdiel medzi cenou dohodnutou s DPH a bez DPH.
Až potom, ako sa dala žalovaná právne zastúpiť a po poučení svojím právnym zástupcom, žalovaná
zmenila rétoriku a začal tvrdiť, že dohodnutá cena za vykonané dielo bola s DPH. Z výsluchu svedkov

R.Z. a D. E. súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti ohľadne predzmluvných rokovaní vzhľadom
k tomu, že uplynula značná doba od vykonania diela po ich výsluch, navyše svedkyňa D. E. nebola
osobne prítomná pri rokovaniach medzi žalobcom a žalovanou. Svedkovia sa však zhodli v tom, že ku
dňu 09.04.2009 bolo dielo pripravené na odovzdanie žalovanej, ktorá odmietla dielo prevziať a doplatiť
dohodnutú zmluvnú odmenu. V dôsledku vyhotovenia diela žalobca vyhotovil faktúru pre žalovanú pod

č. 090504 zo dňa 05.05.2009, splatnú do 14 dní, t.j. do 19.05.2009. Z výsluchu svedka Ing. U. Z.
na pojednávaní dňa 26.01.2011 mal súd preukázané, že vypracovával pre projektovú dokumentáciu
sprievodnú správu pre účely vydania stavebného povolenia; svedok potvrdil vo svojej výpovedi, že zo
strany žalobcu bol požiadaný, aby vypracoval posudok pre účely stavebného povolenia; aj toto súd
vyhodnotil ako dôkaz o predmete dohodnutého diela, čo je v súlade s tým, čo žalobca tvrdil od podania

návrhu a svoje tvrdenia počas konania, na rozdiel od žalovanej, nijakým spôsobom nemenil.

Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva
priamo zo zákona a teda nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným
rozhodnutímorgánuprávnejochrany,prihliadasanaňuajbeznámietky,t.j.zúradnejpovinnosti(exoffo),

nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno
naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho
úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§
451 a nasl.). Vzhľadom na uvedené, mal súd , čo bolo predmetom zmluvy o dielo, pričom na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úlohou žalobcu bolo vyhotoviť projektovú dokumentáciu

na prístavbu a nadstavbu rodinného domu so súpisným číslom XXX v R. a to pre účely stavebného
konania za dohodnutú cenu 50.000 Sk bez DPH. O určitosti zmluvy o dielo v časti dojednania predmetu
diela svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná od tejto zmluvy odstúpila dňa 18.6.2010 (bolo by nelogické,
aby odstúpila od absolútne neplatného právneho úkonu). Súd preto dospel k záveru, že žalobca ako
podnikateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu, nakoľko pri jeho podaní postupoval podľa § 560

OZ.

Žalobca a žalovaná sú v danom prípade voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože
majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne. Vzhľadom na to, že pri takomto záväzku nejde o plnenie
rovnakého druhu, neprichádza tu do úvahy započítanie podľa ustanovenia § 580 a nasl. Ak účastník

požaduje plnenie zo vzájomného záväzku bez toho, aby sám splnil, alebo že je pripravený splniť, druhý
účastník má právo uplatniť námietku nesplnenia zmluvy. Podmienkou plnenia jedného z účastníkov
zmluvy je súčasné alebo bezprostredne nasledujúce plnenie druhým účastníkom. Ak o takom nároku
rozhoduje súd, vzájomnú viazanosť vyjadrí v rozhodnutí uložením povinnosti žalovanému poskytnúť
plnenie oproti súčasnému splneniu povinnosti žalobcu. V omeškaní s plnením je tá strana, ktorá neplní,

hoci je pohľadávka splatná. V takom prípade druhá strana zmluvy nemusí plniť a nedostane sa do
omeškania, ak bola schopná a ochotná plniť. Úprava obsiahnutá v druhej vete tohto ustanovenia sa
vzťahuje na prípady, keď jedna zmluvná strana vzájomného záväzku má povinnosť plniť vopred, alebo
keď jej taká povinnosť vyplýva zo zákona (napr. § 634 ods. 2). Má však právo odoprieť plnenie, ktorémala poskytnúť vopred, a to až dovtedy, kým jej druhá strana neposkytne alebo nezabezpečí vzájomné
plnenie. Toto právo má iba vtedy, keď je plnenie druhou stranou ohrozené skutočnosťami, ktoré u nej
nastali až po uzavretí zmluvy alebo ktoré síce existovali už predtým, ale protistrana o nich nevedela.

Skutočnosťou objektívne spôsobilou ohroziť riadne splnenie záväzku môže byť aj konanie odporcu,
ktorý sa aj pred súdom viackrát vyjadril, že odmieta plniť. Plnenie možno odopierať dovtedy, kým
druhá strana neposkytne vzájomné plnenie alebo záväzok nezabezpečí inak (§ 555). Pokiaľ žalovaná
na pojednávaní dňa 26.01.2011 uviedla, že doručením listu zo dňa 18.06.2010 žalobcovi, priamo na
pojednávaní dňa 18.06.2010 (č.l. 42), odstúpila od zmluvy od dielo, súd poukazuje na znenie § 642

ods. 1 OZ, podľa ktorého odstúpiť od platne uzatvorenej zmluvy možno len do doby, kým nie dielo
zhotovené, vzhľadom k tomu, že dielo bolo zhotovené a pripravené na odovzdanie v apríli 2009 a list je
datovaný 18.06.2010, žalovaná už nemohla od zmluvy o dielo odstúpiť. Súd zároveň poukazuje aj na
to, že žalovaná za celú dobu súdneho konania, či už po podaní návrhu, či do doručenia „odstúpenia“ od
zmluvy, respektíve do rozhodnutia súdu vo veci samej, nepreukázala jedinú relevantnú reklamáciu vád
diela. Spornou otázkou ostáva aj platnosť odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo zo dňa 18.06.2010,

nakoľko od zmluvy možno odstúpiť len ak je to zmluvne dohodnuté, alebo ak to ustanovuje zákon (§
48 ods. 1 OZ). Dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovanej malo byť neplnenie dohôd,
prieťahov, chybne vypracovaných projektov a dehonestujúceho správania sa žalobcu voči žalovanej.
Ani jedno z týchto tvrdení však žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, nie je jasné, aká dohoda
nemala byť splnená, aké prieťahy vznikli a najmä, aké chyby má projekt a nebolo preukázané ani

dehonestujúce správanie žalobcu voči žalovanej. Pokiaľ vznikli prieťahy vo vypracovaní projektovej
dokumentácie, súd poukazuje na výpoveď žalobcu a svedka T., ktorí obaja zhodne uviedli, že projekt
bol niekoľkokrát menený na základe požiadaviek žalovanej, avšak nejednalo sa o odstránenie vád
projektovej dokumentácie, ale jednalo sa o úpravy a zapracovanie zmien projektu na základe návrhov
a požiadaviek žalovanej. Preto sa žalobca nemohol dopustiť prieťahov, ak do projektovej dokumentácie

zapracovával návrhy na základe požiadaviek objednávateľky, žalovanej. V danom prípade má
súd za to, že žalovaná nemala splnené zákonné ani zmluvné podmienky na odstúpenie od zmluvy o
dielo. Odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovanej sa javí vo svetle týchto dôkazov a zákonných
ustanovení ako absolútne neplatné. V záverečnom vyjadrení žalobca vzniesol námietku premlčania v
časti protinávrhu žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoju námietku odôvodnil tým, že

žalovaná sa už dňa 26.08.2008 mohla domáhať na súde vydania bezdôvodného obohatenia, ak mala za
to, že ústne uzatvorená zmluva o dielo je neplatná pre neurčitosť predmetu diela (keď dňa 25.08.2008
zaplatila žalobcovi zálohu vo výške 829,35 eura). Žalovaná si však bezdôvodné obohatenie uplatnila
až návrhom doručeným súdu 22.06.2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty
určenejprevydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Pokiaľježalovanápresvedčenáotom,žezmluvaodielo

bola uzatvorená platne, od tejto však odstúpila s účinkami ku dňu 18.6.2010, rovnako už dňa 19.06.2010
mala možnosť domáhať sa na súde vydania bezdôvodného obohatenia, urobila tak až dňa 22.6.2012,
t.j. rovnako po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V danom prípade sa súd stotožnil s
námietkou premlčania vznesenou žalobcom a preto protinávrh žalovanej zamietol.

Súd vykonal znalecké dokazovanie Doc. Ing. Pavlom Martonom, CSc., znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie projektovanie v stavebníctve, statika stavieb, poruchy stavieb, odhad ceny nehnuteľností.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že skladba a rozsah predloženej projektovej dokumentácie
zo strany žalobcu, vypracovanej pre účely stavebného povolenia, korešponduje s požiadavkami
stavebného povolenia, dokonca obsahuje prvky realizačného projektu. V znaleckom posudku znalec

vytkol projektovej dokumentácii niekoľko vád, ktoré však zároveň označil za odstrániteľné. Po
odstránení týchto vád, pri dôkladnom prieskume základových konštrukcií, prieskume konštrukcií stropu,
za predpokladu prepracovania projektovej dokumentácie statiky, opravy projektovej dokumentácie
architektúry a za predpokladu overenia opravenej projektovej dokumentácie oprávnenými osobami, by
bolo možné vydať stavebné povolanie na vykonanie prestavby a nadstavby rodinného domu. Znalec

zároveňurčilcenuprojektovejdokumentácievovýške1.130eurzadomagaráž+10%narekonštrukciu,
čiže cca. 1.250 eur. Súd na pojednávaní 21.02.2013 vypočul ustanoveného znalca, ktorý opravil svoj
znalecký posudok a to tak, že pri stanovení ceny projektovej dokumentácie vychádzal z katalógových
cien, čo sa však nevzťahuje na prejednávaný prípad, a zároveň opravil svoje vyjadrenie v tom, že
projektovú dokumentáciu, resp. jej časti, podpisovali osoby, ktoré neboli na to oprávnené, pričom po

vysvetlení si okolností spolu s žalobcom podotkol, že tieto osoby boli oprávnené na podpisy jednotlivých
častí projektovej dokumentácie. Znalec ďalej uviedol, že po preštudovaní si projektovej dokumentácie
zistil také vady, na základe ktorých projektová dokumentácia bola nepoužiteľná na ďalšiu realizáciu, súd
v tejto časti však upozorňuje, že predmetom zmluvy o dielo bolo vypracovanie projektovej dokumentáciepre účely vydania stavebného povolenia a nie pre účely realizácie projektu, z tohto dôvodu súd
pri hodnotení projektovej dokumentácie pre účely realizačného projektu nebral znalecký posudok a
vyjadrenia znalca do úvahy. Súd na pojednávaní 14.01.2014 vypočul ako svedkyňu aj Ing. G. F., vedúcu

oddelenia ÚPaSP MsÚ Sereď, ktorá vo výpovedi uviedla, že po preštudovaní projektovej dokumentácie
zistila, že v projektovej dokumentácií chýba sprievodná správa a koordinačná situácia (výkres), resp.
boli k nej priložené, ale nie v úplnom rozsahu. Ak by táto projektová dokumentácia slúžila pre účely
stavebnéhopovolenia, konaniebybolozostranystavebnéhoúraduprerušenéastavebníkabystavebný
úrad vyzval na doplnenie chýbajúcej časti projektovej dokumentácie. Po doplnení chýbajúcich častí by

sa v stavebnom konaní pokračovalo a na základe žalobcom vypracovanej projektovej dokumentácie by
bolomožnévydaťstavebnépovolenie.Vady,ktorémalaprojektovádokumentáciazhľadiskastavebného
povolenia, boli odstrániteľné. Súd na pojednávaní 21.05.2013 vypočul svedkov H. F., G. U., H. A..
Súd konštatuje, že tieto svedecké výpovede nepovažuje za relevantné, nakoľko svedkovia nikdy nemali
k dispozícii celú projektovú dokumentáciu tak, ako je založená v spise. Navyše svedok A. pred súdom
uviedol, že žalovaná ho kontaktovala počas súdneho konania, aby predložil svoje odborné vyjadrenie

k projektovej dokumentácii, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o objektívnosti jeho výpovede. Navyše
svedkovia pripomienkovali čiastočne predloženú projektovú dokumentáciu z hľadiska realizácie tohto
projektu, čo nebolo predmetom zmluvy o dielo. Nie zanedbateľným sa javí aj ten fakt, že svedok A. a F.
spolupracovali so žalovanou pri prestavbe rodinného domu s.č. XXX v R., teda mali záujem na dobrých
vzťahoch so žalovanou aj v dôsledku ich záujmu na vyplatení odmeny pre nich zo strany žalovanej, čo

tiežvzbudzuje pochybnostioobjektívnostiichvýpovedí.Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovaných
právnych predpisov súd dospel k záveru, že predmetom zmluvy o dielo bolo vypracovanie projektovej
dokumentácie pre účely stavebného povolenia na rodinnom dome so súpisným číslo XXX v R.. Žalobca
vypracoval projekt tak, ako sa dohodol so žalovanou, žalovaná mu nevyplatila dohodnutú zmluvnú
odmenu (nie katalógovú cenu). Keďže žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že

reklamovala vady projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval žalobca, nepreukázala, že by žalobcovi
reklamáciu vád doručila, nepreukázala, že reklamovala vady projektovej dokumentácie riadne a včas.
Súd považoval za preukázané, že žalovaná neodstúpila od zmluvy o dielo v súlade s § 642 ods. 1
OZ preto jej odstúpenie súd považuje za neplatné, vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca vykonal dielo v takom rozsahu, ako sa

dohodol so žalovanou, žalovaná toto dielo odmietla prevziať a vyplatiť dohodnutú zmluvnú odmenu. Z
uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu a vzájomný návrh žalovanej o vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal vyčíslenú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 917,37 eura (v rozsudku trovy podrobne špecifikoval), súdneho poplatku za návrh

vo výške 68,50 eura, a trov znaleckého dokazovania 362,15 eura (zaplatená záloha žalobcom).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a súčasne konanie je zaťažené inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci.VovzťahukvýrokompodbodomI.aII.jezrejmé,žesúdvychádzajúczodôvodnenia
svojho rozsudku mal za to, že povinnosť žalovanej zaplatiť doplatok ceny za dielo a povinnosť žalobcu
dielo vydať sú synalagmatické vzájomné záväzky, táto skutočnosť sa vo výrokoch I. a II. vôbec
neprejavila, pričom súdom uvedené výroky nie sú výrokmi podmienenými a dnes nie je možné ich ako

podmienené vykonať a teda na základe takto určených výrokov sa môže žalobca domáhať zaplatenia
istiny v exekučnom konaní bez toho, aby sám splnil súdom uloženú povinnosť. Vo výrokoch totiž
absentuje, že žalovaná je povinná plniť až po tom, ako jej bude predmetné dielo odovzdané žalobcom.
Uvedené zaťažuje výroky vadou, pričom tieto výroky sú v rozpore s názorom súdu prezentovaným v
odôvodnení samotného rozsudku. Žalovaná považuje rozsudok súdu za nezákonný v tom, že súd uložil

žalovanej plniť doplatok ceny za dielo vo výroku I. a súčasne v odôvodnení rozsudku sám konštatuje, že
dielomávady,hocipodľasúduideovadyodstrániteľné.Pocitovaníustanovení§631,§633ods.1,§559
ods. 1,2, § 499 OZ žalovaná udáva, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi doplatok ceny za
dielo, napriek skutočnosti, že sám z vykonaného dokazovania považoval za preukázané a to z výsluchu
znalca Doc. Ing. Pavla Martona CSc., ako aj z výsluchu svedkyne Ing. G. F., ako vedúcej zamestnankyne

stavebného úradu, že dielo má vady. Uvedené konanie súdu, ktoré sa pretavilo do výroku rozsudku pod
číslom I. a II. je v príkrom rozpore s hmotným právom, pričom súd týmto rozsudkom vytvoril stav, kedy
žalovaná ako spotrebiteľ má zaplatiť žalobcovi ako odborne spôsobilej osobe, ktorá je zodpovedná za
riadne zhotovenie diela, aj napriek tomu, že dielo má vady a teda nebolo, ako vyplýva z vykonanéhodokazovania zhotovené riadne, v zákonom požadovanej kvalite a na základe toho, čo súd nazýva na
účel dohodnutý účastníkmi a teda na účely stavebného povolenia. Samotná svedkyňa na pojednávaní
uviedla,žebystavebnépovolenienazákladeprojektužalobcunebolovydané,nakoľkomáprojekt(dielo)

vady a muselo by sa stavebné konanie prerušiť. Rovnako je potrebné uviesť, že zodpovednosť za vady
je zodpovednosťou objektívnou, pričom v danej veci žalobca ako projektant by mal vedieť, čo musí
obsahovať projektová dokumentácia na to, aby bola použiteľná v praxi a aby bolo možné na základe
projektovej dokumentácie vydať stavebné povolenie. V danej veci je potrebné zohľadniť skutočnosť, že
vadnosť diela sa posudzuje v čase jeho odovzdania a teda ku dňu vydania výroku I. súdom, v ktorom

súd ukladá povinnosť žalovanej plniť a hoci žalobca nie je pripravený na riadne splnenie záväzku a je v
zmysle §517ods.1OZvomeškanísriadnymplnenímsvojhodlhu.Vtejtosúvislostiodvolateľkadávado
pozornostisúdu,žeakbolžalobcaasúčasnestále jevomeškanísriadnymzhotovenímdielaatedahoci
mal záujem dňa 9.4.2009 žalovanej dielo odovzdať, nemôže byť žalovaná v omeškaní s povinnosťou
zaplatiť cenu za zhotovené dielo. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že záväzky zo zmluvy o dielo
nemajú na rozdiel od napríklad kúpnej zmluvy charakter synalagmatického záväzku, pretože plnenie

zhotoviteľa diela nie je podmienené plnením objednávateľa zaplatením dohodnutej ceny. Z povahy veci
totiž vyplýva, že k poskytnutiu plnenia každého z nich nedochádza v rovnakej chvíli, ale v rôznych
časových okamihoch. Zmluvou o dielo vzniká medzi účastníkmi dvojstranný záväzkový vzťah, to však
neznamená, že by povinnosti účastníkov poskytnúť si navzájom plnenia bola vzájomne podmienená,
teda, že by povinnosť jedného bola viazaná na splnenie vzájomnej povinnosti druhého a naopak

(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 171/2006) . Znenie výrokov rozsudku I. a II. je v rozpore s hmotným
právom aj z pohľadu posúdenia záväzkového vzťahu ako synalagmatického. Žalovaná teda v dôsledku
odmietnutia vydania diela žalobcom nebola povinná doplatok ceny za dielo zaplatiť, keďže žalobca si
nesplnil svoju povinnosť dielo odovzdať. Odovzdanie diela je podľa § 631, § 633 a § 634 OZ podmienkou
zaplatenia ceny za dielo. Tým, že žalobca dielo odmietol vydať, sám nesplnil základnú hmotnoprávnu

podmienku na to, aby sa mohol domáhať zaplatenia doplatku ceny za dielo. Tým, že žalobca odmietol
dielo vydať, a nepostupoval spôsobom podľa § 568 OZ. bol v omeškaní s splnením svojho dlhu v
podobe odovzdania diela a teda je nelogické, ako mohol súd priznať žalobcovi vo výroku I. aj nárok
na príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania, keď dlžník vo vzťahu k plneniu doplatku za cenu diela
nebol byť v omeškaní. Skutočnosť, že súd priznal nárok žalobcovi na plnenie, hoci dielo nebolo riadne

odovzdané, je aj v príkrom rozpore s § 53 ods. 4 písm. h) OZ., podľa ktorého nemôže podnikateľ žiadať
spotrebiteľa plnenie všetkých záväzkov, ak sám nesplnil záväzky, ktoré mu vznikli. Podľa žalovanej
nepostupoval súd správne, keď vady v projektovej dokumentácii považoval len za vady odstrániteľné,
pričomžalovanávyčítasúdu účelovovyhodnotenédôkazy,ktorébolipredsúdomnazákladepožiadavky
žalovanej vykonané. Žalovaná počas celého súdneho konania uvádzala, že dielo je vadné, nakoľko

na základe takejto dokumentácie nebolo možné dielo vôbec zhotoviť ale na dôvažok v prípade jeho
zhotovenia by hrozilo zrútenie stavby z dôvodu, že rodinný dom, na ktorý mal žalobca vypracovať
projektovú dokumentáciu na prístavbu a nadstavbu, totiž vôbec nebol na nadstavbu spôsobilý z hľadiska
statiky. Už samotná skutočnosť, že žalobca vypracoval projekt na nadstavbu znamená, že ako odborne
spôsobiláosobanepostupovalvsúladesozákonom,najmä§637ods.1a2OZ.Zkalkuláciepredloženej

žalobcom vyplýva, že tento nikdy na rodinnom dome v skutočnom prevedení nevykonal prieskum stavu
konštrukcií Rovnako z výsluchu svedka Ing. U. Z., ktorý mal pre žalobcu vypracovať statickú správu pre
úplnosť diela na pojednávaní 26.01.2011 vyplýva, že on vlastné šetrenia na tvare miesta nevykonával a
statickú správu vypracoval len z dokladov daných mu žalobcom a aj napriek tomu tento svedok vyhlásil,
že projekt je zo statického hľadiska spôsobilý na nadstavbu. Žalovanej nie je zrejmé, ako môže takýto

svedok ako statik vyhlásiť, že projekt je staticky spôsobilý, keď statické šetrenia nevykonal a nevykonal
ich ani žalobca. Z písomného vyjadrenia znalca zo 16.11.2012, ktoré bolo reakciou na námietky žalobcu
na vypracovaný znalecký posudok vyplýva, že ak statik nevykoná statický prieskum základov, môže byť
celástavbaohrozenázhľadiskabezpečnostiajprikvalitnomposúdenínadzemnýchnosnýchkonštrukcii.
Zodpovednosť za vypracovanú dokumentáciu leží výlučne na projektantovi. Znalec v závere uvádza,

že projekt je pre žalovanú ako klienta nepoužiteľný a jeho hodnota je tak nulová. Znalec v posudku ďalej
konštatuje čo všetko v projektovej dokumentácii chýba, je neúplná, nepoužiteľná na realizáciu, nespĺňa
technické podmienky, technické normy, nie je spôsobilá na vydanie stavebného povolenia. Uvedené
skutočnosti vyplynuli aj z výsluchu svedka H. F. na pojednávaní 21.05.2013, ktorý vykonával funkciu
stavbyvedúceho pre žalovanú pri novej projektovej dokumentácii vypracovanej iným projektantom.

Žalovaná súdu tiež vyčíta, že súd zaujal právny názor, že nie je podstatné, či projektová dokumentácia
vypracovaná žalobcom je aj realizovateľná, postačí, ak by stavebný úrad žalovanej vydal stavebné
povolenie a tým je splnená podmienka riadneho vykonania diela. Uvedené tvrdenie súdu je absurdné, v
rozpore so stavebný zákonom. Z písomného vyjadrenia znalca z 16.11.2012 tiež vyplýva, že realizačnýprojekt vo všeobecnosti nadväzuje na návrh nosných prvkov v projektovej dokumentácii pre stavebné
povolenie a návrh len dopĺňa o podrobnosti, ale ho nemení. Ak by tomu tak nebolo, tak by projekt pre
stavebné povolenie stratil svoju opodstatnenosť. Z výsluchu vedúcej stavebného úradu na pojednávaní

14.01.2014 vyplýva, že za realizovateľnosť projektu zodpovedá projektant. Stavebný úrad neskúma
kvalitu projektu, jeho realizovateľnosť, ale len formálne podmienky a teda, či sú doručené všetky listiny
v zmysle stavebného zákona. Tá istá svedkyňa zároveň uviedla, že ak by projektová dokumentácia
nebola realizovateľná, musela by stavebné konanie prerušiť a požiadať o ustanovenie znalca, ktorý by
určil, či je projektová dokumentácia realizovateľná. Skutočnosť, či by bolo vydané stavebné povolenia

nie je znakom realizovateľnosti projektu, nakoľko za realizovateľnosť a bezpečnosť projektu zodpovedá
výlučneprojektantatedažalobca,pričomrealizovateľnosťprojektuajjehobezpečnosťprežalovanúbola
v konaní pred súdom spochybnená. Žalovaná vyčíta súdu prílišnú formálnosť, s akou vyložil predmet
diela a teda či má byť projektová dokumentácia aj naozaj v praxi realizovateľná, alebo postačuje ak je
na jej základe vydané stavebné povolenie (rozhodnutie ÚS ČR IV ÚS 34/2009). V konaní pred súdom
bolo sporné, čo bolo predmetom diela a aká bola dohodnutá odmena za vykonanie diela, pričom súd

zaujal názor, že predmetom diela bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pri prístavbu a nadstavbu
rodinného domu žalovanej pre účely vydania stavebného povolenia. Súd účelovo vyhodnotil výsluch
žalobcu, ako aj výsluch žalovanej na pojednávaní 18.06.2010. V danej veci žalobca nikdy nevydal
žalovanej potvrdenie podľa § 632 OZ, pričom je to žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k
predmetu žaloby a teda čo bolo predmetom diela a aká cena za jeho vykonanie bola medzi účastníkmi

konania dohodnutá. Nie je preto logické, aby súd túto povinnosť prenášal na žalovanú, najmä ak
žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 632 OZ a nevydal žalovanej žiadne potvrdenie, z
ktorého by vyplývalo, čo bolo predmetom diela. Sporným je aj tvrdenie, že žalovaná mala odmietnuť
zaplatiť dohodnutú cenu, z ktorého dôvodu jej žalobca odmietol odovzdať projekt, avšak žalobca vystavil
žalovanej faktúru, ktorou ju vyzval na plnenie až 05.05.2009, a teda takmer viac ako jeden mesiac

od 09.04.2009, kedy mala žalovaná údajne odmietnuť za projekt zaplatiť a žalobca projekt odmietol
vydať. Uvedené sporné skutkové okolnosti však žalobca v konaní nikdy nevysvetlil hoci je to jeho
povinnosťou. Poslednou spornou časťou odvolaním napadnutého rozsudku zostáva výrok číslo III.,
ktorým súd vzájomný návrh žalovanej zo dňa 18.06.2012 zamietol, pričom súd v odôvodnení rozsudku
mal za to, že žalovaná nikdy nereklamovala vady projektu, teda jej toto právo zaniklo a list žalovanej zo

dňa 18.06.2010 nemožno považovať za reklamáciu vád diela. So závermi súdu sa žalovaná nemôže
stotožniť. Podľa názoru žalovanej, v súlade s § 500 ods. 1, § 504, § 507 ods. 1 môže žalovaná vady
reklamovať len v prípade, ak bude dielo riadne odovzdané, kedy ma možnosť dielo riadne prevziať a
zisťovať, či má dielo vady. Do dnešného dňa nebolo dielo žalobcom riadne odovzdané. K preskúmaniu
diela z odborného hľadiska došlo až v súdnom konaní, kedy znalec ustanovený súdom vyslovil, že

dielo je nepoužiteľné. Znalec ako odborne spôsobilá osoba konštatovala, že dielo má zjavné vady a
preto podľa žalovanej treba za reklamáciu vady a súčasne odstúpenie od zmluvy o dielo považovať
podanie žalovanej z 22.06.2012 ako vzájomný návrh na vrátenie zaplatenej zálohy z dôvodu, že dielo
je použiteľné, ako konštatoval znalec, pre žalovanú bezcenné. Nemožno žalovanú sankcionovať za to,
že jej dielo nebolo do dnešného dňa odovzdané a nemala možnosť riadneho preskúmania diela. Ak

sa odvolací súd nestotožní s týmto názorom, potom je podľa žalovanej potrebné vychádzať z toho, že
úplná projektová dokumentácia bola žalovanej predložená a mala sa možnosť s ňou oboznámiť až vtedy,
keď bola žalobcom predložená súdu ako dôkaz a teda až dňom, keď sa žalovaná dozvedela o podanej
žalobe a mala možnosť využiť právo nahliadnuť do súdneho spisu. Potom list datovaný 18.06.2010,
ktorý súd dňa 18.06.2010 doručil žalovanej, bolo reálne uplatnenie vád diela v zákonom stanovenej

dobe šiestich mesiacov v zmysle § 504 OZ a súčasne je možné ho považovať za zrušenie zmluvy s
poukazom na § 507 ods. 1 OZ, pričom žalobca neplatnosť tohto právneho úkonu nenapadol žalobou ani
vzájomným návrhom. Je však pravdou, že súd v konaní o plnenie musí prejudiciálne skúmať platnosť
tohto úkonu ako odstúpenia od zmluvy, avšak nie je vôbec zrejmé, ako súd dospel k záveru, že nemôže
ísť o odstúpenie od zmluvy, keď spolu s inými listinami v súdnom spise založenými na č. l. 30 - 35, ku

ktorým sa žalobca podaním zo 30.07.2010 vyjadruje, čo zrejmé žalovaná reklamovala na diele. Potom
lehota na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zániku účinnosti zmluvy začala
plynúťakoobjektívna dňom19.06.2010vzmysle§107ods.2OZ.Akosubjektívnavzmysle§107ods.1
OZ. až dňom doručenia znaleckého posudku, ktorý konštatoval zjavné vady diela a teda nevyužiteľnosť
projektovej dokumentácie, nakoľko žalovaná zaslala návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v

podobe vydania zaplatenej zálohy až po doručení znaleckého posudku súdom, ktorý bol doručený
04.05.2012. Žalovaná sa preto nestotožňuje so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohateniasavyžadujeskutočnáanieibapredpokladanávedomosťoprávnenéhootom,ženajehoúkorbolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol
o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Okrem toho žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že námietka premlčania a jej zohľadnenie súdom musí byť súdom posudzované aj s poukazom na §

3 ods. 1 OZ. Z vedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil, tak že v časti výrokov I. a II. žalobu žalobcu zamietne a v časti výroku III. uloží žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanej istinu vo výške 829,85 eura (titulom vydania bezdôvodného obohatenia) a
v časti výrokov IV a V. zmení tak, že prizná žalovanej náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa
ako aj trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným
súdu 27.03.2014. Vo vyjadrení uviedol, že zmluva o dielo je synalagmatický záväzok, pripája
rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 235/2006, v ktorom sa konštatuje, že zmluva o dielo patrí do skupiny
konsenzuálnych kontraktov a zakladá synalagmatický záväzok. Žalovaná opätovne poukazuje na vady
diela. K tejto otázke sa už žalobca podrobne vyjadril najmä vo svojich písomných záverečných rečiach

zo dňa 10.01.2014. Žalobca opakovane konštatuje, že žalovaná nikdy vady nereklamovala akýmkoľvek
spôsobom, preto jej nároky z vád diela si nemôže uplatňovať ani v odvolacom konaní. Žalobca poukázal
na výpoveď svedkyne Ing. G. F., vedúcej spoločného stavebného úradu v Seredi, ktorá v konaní
uviedla, že vady boli v projektovej dokumentácii odstrániteľné, po odstránení ktorých by stavebné
povolenie vydané bolo. Neviedli by teda k zastaveniu stavebného konania a nevydaniu stavebného

povolenia iba k jeho prerušeniu. Rovnako tak vady, ktoré uvádzal v znaleckom posudku znalec, boli
buď odstrániteľné, alebo išlo o vady, ktoré by sa mohli vytknúť realizačnému projektu, ktorý však nebol
predmetom dojednanej zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o vyhodnotenie svedeckých výpovedí H. F., G. U. a
H. A., tu sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko tento
korešponduje s vyjadrením žalobcu ohľadne zaujatosti predmetných svedkov. Súd správne poukázal

na to, že svedkovia sa vyjadrovali k projektovej dokumentácii aj napriek tomu, že nikdy nemali celú k
dispozícii. Rovnako tak, pokiaľ ide o otázku predmetu diela a ceny za dielo od samého začiatku žalobca
tvrdí, že predmetom ústnej zmluvy o dielo bolo vypracovanie projektovej dokumentácie prístavby a
prestavby rodinného dobu v R. pre potreby vydania stavebného povolenia, za čo si účastníci dohodli
odmenu 50 000 Sk bez DPH. Nešlo ani o realizačný projekt, ani o projekt garáže, alebo zastupovanie

v stavebnom konaní. Predmet diela bol potvrdený svedeckou výpoveďou R.R., Ing. U. Z. a D. E.. Čo
bolo predmetom diela tiež vyplýva zo samotnej projektovej dokumentácie, cenovej kalkulácie, faktúry,
dodacích listov, potvrdenia o prevzatí zálohy, náčrtov a skíc, ktoré žalobca pre žalovanú vyhotovil.
Žalobca by len privítal, keby predmetom diela bol realizačný projekt, nakoľko aj odmena za takýto druh
projektov je vyššia, to sa však medzi účastníkmi konania nedojednalo. V časti výroku III. považuje

žalobca rozsudok súdu rovnako za správny. Považuje uzatvorenú zmluvu o dielo za platnú a zároveň
odstúpenie žalovanej od zmluvy z 18.06.2010 za neplatné. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3
v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako
sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd už iba
odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôžepreto dať za pravdu odvolateľovi a zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu zamietne.
Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1.145,19 eura s príslušenstvom žalovanou a zároveň
navrhoval, aby ho súd zaviazal vydať žalovanej vypracovanú projektovú dokumentáciu na prístavbu
a nadstavbu rodinného domu č. XXX v R.. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že na základe ústnej
dohody dňa 25.08.2008 sa so žalovanou dohodol na vypracovaní projektovej dokumentácie na
prístavbu a nadstavbu rodinného domu žalovanej pre vydanie stavebného povolenia, za dohodnutú

sumu 50.000 Sk bez DPH, žalovaná žalobcovi v ten istý deň poskytla zálohu vo výške 25.000 Sk.
Dňa 23.03.2009 žalobca odovzdal žalovanej jedno vyhotovenie finálneho projektu, po zapracovaní
dovtedy všetkých požadovaných zmien žalovanou. Žalovaná opätovne požadovala zmeny projektu.
Po zapracovaní požadovaných zmien vyzval žalobca žalovanú, aby si prišla vyzdvihnúť kompletnú
projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie. Dňa 09.04.2009 sa žalovaná dostavila do kancelárie
žalobcu, avšak odmietla žalobcovi doplatiť zvyšok zmluvnej odmeny v dohodnutej výške, preto žalobca

žalovanej odmietol vydať vypracovanú projektovú dokumentáciu. Žalovaná sa protinávrhom doručeným
súdu 22.06.2012 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu, pozostávajúceho z
vyplatenejzálohynaprojektovúdokumentáciusodôvodnením,žedňa18.06.2010odstúpilaoduzavretej
zmluvy o dielo.

Súd návrhu žalobcu vyhovel s odôvodnením, že počas konania vykonanými dôkazmi preukázal
opodstatnenosť svojho nároku a protinávrh žalovanej zamietol s odôvodnením, že odstúpenie od zmluvy
je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno (nenavrhla vykonať
relevantné dokazovanie) tak, aby súd mohol jej návrhu vyhovieť.

Žalovaná v odvolaní namietala, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa nie je v súlade s hmotným
právom, pretože nešlo v prejednávanej veci o synalagmatický záväzok, rozsudok súdu je nezákonný,
lebo zaviazal žalovanú zaplatiť cenu za dielo napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že dielo má tak závažné vady, že na jeho základe by nebolo vydané stavebné povolenie,
súd nemohol zaviazať žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, pretože žalobca bol tým, kto si v prvom

rade nesplnil svoju povinnosť a žalovanej dielo neodovzdal, žalovaná sa tak nemohla dostať s plnením
peňažného dlhu do omeškania a súd nemohol žalovanú zaviazať na zaplatenie úroku z omeškania.
Tým, že dielo nebolo žalovanej odovzdané, nemohla si ho prezrieť a vady diela reklamovať. Žalobca
porušil zákonné ustanovenia týkajúce sa právnej úpravy zmluvy o dielo a ochrany spotrebiteľa a napriek
tomu súd jeho návrhu vyhovel, žalovaná v odvolaní vytýkala súdu tiež prílišný formalizmus a vydanie

rozhodnutia, ktoré nezohľadňuje ustanovenie § 3 OZ upravujúce dobré mravy.

Podľa § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 560 OZ ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku

len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred,
môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie,
ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu
neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

Za synalagmatické záväzky sú označované tie dvojstranné záväzky, v ktorých plnenie oboch strán je na
seba vzájomne viazané (povinnosť plniť je podmienená súčasným protiplnením). Prvá veta ustanovenia
§ 560 OZ sa vzťahuje na záväzky zo synalagmatických zmlúv, kedy povinnosť plniť jednej strany
je viazaná na splnenie vzájomnej povinností druhej strany, teda obidve strany majú vzájomne plniť
zároveň (zaplatenie oproti odovzdaniu, môže ísť o kúpu veci, tzv. „kúpa z ruky do ruky“ ale aj zmluvu o

dielo, odovzdanie diela). Pre posúdenie vzájomných práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu
založeného zmluvou je vždy rozhodujúci obsah ich dojednania, ak neodporuje kogentným ustanoveniam
hmotného práva. Režim ust. § 560 sa nemôže uplatniť proti vôli zmluvných strán. Prvú vetu tohto
ustanovenia je možné preto aplikovať len tam, kde zo zmluvy (z výslovného znenia, alebo z povahy
zmluvného dojednania) vyplýva, že plnenie oboch strán je vzájomne podmienená. Na prípady, kedy

splatnosť záväzku (povinnosť plniť) každej zo strán bola stanovená k inému časovému okamihu, keď
jedna strana je povinná poskytnúť vzájomné plnenie predom, pamätá veta druhá tohto ustanovenia.
Vzájomnáviazanosťplneniajevsúdnomrozhodnutívyjadrenátým,žežalovanémujeuloženápovinnosť
poskytnúť plnenie oproti splneniu povinnosti žalobcu.V prejednávanej veci došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo dňa 25.08.2008, z
ktorej žalobcovi vyplynula povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu na prístavbu a nadstavbu

rodinného domu č. XXX v R. patriacemu žalovanej pre vydanie stavebného povolenia a žalovanej
vyplynula povinnosť zaplatiť za dielo dohodnutú cenu 50.000 Sk bez DPH. Aj keď zmluva bola uzavretá
ústne, žalobcovi sa (aj podľa názoru odvolacieho súdu) listinnými dôkazmi podarilo preukázať, čo bolo
predmetom zmluvy a aj dohodnutú cenu za vykonanie diela (čo žalobkyňa namietala počas konania
na súde prvého stupňa a aj v odvolaní). Žalobcovi sa podarilo v konaní tiež preukázať, že išlo o

synalagmatický záväzok a jeho povinnosť plniť a odovzdať predmet diela bola viazaná na zaplatenie
ceny za dielo zo strany žalovanej. Uvedené nevyplynulo len z listinných dôkazov založených v spise,
ale aj z konania žalovanej.

Medzi účastníkmi nebolo sporným, že dňa 25.08.2009 si žalovaná u žalobcu objednala projektovú
dokumentáciu a zaplatila zálohu 25.000 Sk. Počas konania žalobca tvrdil, že predmetom zmluvy bolo

vypracovanie projektovej dokumentácie na prístavbu a nadstavbu rodinného domu v R. patriacemu
žalovanej pre vydanie stavebného povolenia za cenu 50.000 Sk bez DPH a žalovaná tvrdila, že malo
ísť o vypracovanie projektovej dokumentácie na nadstavbu rodinného domu a garáže. Žalobca svoje
tvrdenia preukazoval listinami doručovanými žalovanej a pripojenými k žalobe, kalkuláciou (č.l. 7),
dodacími listami zo dňa 23.03.2009, 04.03.2009 (č.l. 8), výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa

05.05.2009 (doručovanej žalovanej 06.05.2009, č.l. 9), faktúrou zo dňa 05.05.2009 (č.l. 10), prvou
upomienkou zo dňa 25.06.2009 (doručovanou žalovanej 26.06.2009, č.l. 11), druhou upomienkou zo
dňa 09.08.2009 (doručovanou žalovanej 10.08.2009, č.l. 12), treťou upomienkou zo dňa 29.10.2009
(doručovanou žalovanej 30.10.2009, č.l. 13) a poslednou výzvou pre podaním žaloby z 10.12.2009 (č.l.
14). V uvedených listinných dôkazoch je uvádzané niekoľkokrát, aby žalovaná zaplatila za vypracovanú

a pripravenú projektovú dokumentáciu na prístavbu a nadstavbu rodinného domu požadovaný zvyšok
dohodnutej ceny 1.145,18 eura. Žalovaná počas konania nepoprela, že listiny prevzala. Na doručené
výzvy a upomienky žiadnym relevantným spôsobom nereagovala. Na pojednávaní dňa 18.06.2010
žalovaná vo výpovedi uviedla, že sa so žalovaným dohodla na cene za vykonanú projektovú
dokumentáciu vo výške 50.000 Sk bez DPH, pričom zálohu 25.000 Sk mu odovzdala 25.08.2008. Vo

výpovedi ďalej uviedla, že 09.02.2009 prevzala od žalobcu projekt, ale mu ho vrátila s tým, že mu
oznámila zmenyprojektu,ktoréžiadalazapracovaťa20.3.2009jejžalobcaodovzdalfinálnyprojekt,jeho
stavebnú časť. K tomuto projektu mala žalovaná výhrady, reklamovala vady projektu (pripomienkami
pánaF.,č.l.36)aosobneichodovzdalažalobcovi11.03.2009.Ajkeďžalobcanebolochotnýpripomienky
zapracovať do projektu, dňa 17.04.2009 sa žalovaná k žalobcovi dostavila s tým, že mu za projekt

zaplatí a prevezme si ho. Bola ochotná mu doplatiť 15.000 Sk, lebo bola dohodnutá cena 40.000 Sk
za projekt domu a cena 10.000 Sk za projekt garáže a vybavenie stavebného povolenia. Projekt garáže
žalobca nezrealizoval, žalovaná ho odmietla pre nedostatok financií, preto bola ochotná žalobcovi
zaplatiť doplatok 15.000 Sk, čo žalobca odmietol a zároveň jej odmietol odovzdať kompletnú projektovú
dokumentáciu.

V takejto dôkaznej situácii, keď z viacerých listinných dôkazov vyplynulo, že predmetom zmluvy bolo
vypracovanie projektovej dokumentácie na prístavbu a nadstavbu rodinného domu žalovanej pre
stavebné povolenie (o garáži a vybavení stavebného povolenia v listinách nie je zmienka) a zároveň
sa v listinách uvádza doplatok ceny 1.145,18 eura, sama žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa so

žalobcom dohodla na cene 50.000 Sk bez DPH, nebolo možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, ku
ktorému dospel súd prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním žalobca preukázal, čo bolo predmetom
zmluvy o dielo a aj cena diela. Žalovanej nič nebránilo na viaceré presne vyššie uvedené listy žalobcu
reagovať a brániť sa tým, že projektová dokumentácia nie je vypracovaná podľa dohody účastníkov, má
vady (tieto pomenovať), že žalobca nedodal projektovú dokumentáciu garáže, nezastupuje žalovanú

pri vybavovaní stavebného povolenia, tak ako sa dohodli, žiadaná suma nie je v súlade s dohodou.
Žalovaná mala na namietanie všetkých uvedených skutočností čas od 17.04.2009 až do podania žaloby
žalobcu (30.03.2010) t.j. skoro rok, na žiadnu výzvu žalobcu však nereagovala. Z takéhoto správania sa
žalovanej možno vyvodiť len záver, že si bola vedomá práv a povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy
o dielo tak, ako to tvrdil žalobca. Skutočnosť, že išlo o podmienené plnenie zo strany žalobcu, t.j. vydanie

projektovej dokumentácie oproti poskytnutiu doplatenia ceny za dielo vyplýva z výsluchu žalovanej
na pojednávaní 18.06.2010. Sama vo výpovedi uviedla, že na stretnutí 17.04.2009, kedy si prišla
prevziať vypracovanú projektovú dokumentáciu chcela vyplatiť zvyšok dohodnutej sumy (14.000 Sk),
t.j. žalovaná musela vedieť, že žalobca od nej požaduje peniaze pri prevzatí projektovej dokumentácie,t.j. na takomto postupe sa dohodli. Nie je pritom podstatné, o akú dlžnú sumu malo ísť. Ak žalovaná
nedisponovala dňa 17.04.2009 požadovanou sumou, žalobca mal právo v súlade s cit. ust. § 560 veta
prvá odmietnuť odovzdať pripravenú a vypracovanú projektovú dokumentáciu. Ak by si žalovaná nebola

vedomá poskytnúť plnenie (doplatok ceny za dielo) oproti jej vydaniu, na stretnutie 17.04.2009 by nešla
s doplatkom a vypovedala by inak (zaplatí dodatočne, v lehote splatnosti prevzatej faktúry a pod.), čo by
bolo dôkazom toho, že najprv má poskytnúť plnenie žalobca a až potom žalovaná. Z uvedeného možno
uzavrieť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že išlo v danom prípade o synalagmatický
záväzok a účastníci sa dohodli na vzájomnom plnení súčasne.

Je ale správne tvrdenie žalovanej v odvolaní, že výroky I. a II. rozsudku, ktorými súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a žalobcu na odovzdanie projektovej dokumentácie nie sú výrokmi
podmienenými a nie je ich možné ako podmienené vykonať. Súd uložil obom účastníkom konania plniť
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že obaja účastníci
majúpovinnosťvzájomnéhoplneniavrovnakejlehote,aleodôvodnenierozsudkusanepremietlodojeho

výroku. V takom prípade sa exekúcia nariaďuje podľa § 43 Exekučného poriadku (predtým § 262 O.s.p.)
len v prípade, ak oprávnený (žalobca) preukáže, že sám svoju vzájomnú povinnosť splnil, resp. že je
pripravený ju splniť. Pri exekúcii k potvrdeniu o vykonateľnosti rozsudku je potrebné pripojiť aj listinu,
podľa ktorej žalobca (oprávnený) preukáže, že svoju vzájomnú povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného
titulu splnil (resp. je pripravený plniť). Takouto listinou je napr. uznesenie súdu, ktorým bolo vyhovené

návrhu na prijatie do úschovy (§ 568 OZ). Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa správne
zaviazať žalovanú na plnenie až oproti poskytnutému plneniu žalobcu a vyjadriť to aj v petite rozsudku,
pretože len tento je pre exekučné konanie záväzné (nie je záväzné odôvodnenie rozsudku).

Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovanej, že žalobca ako dodávateľ nebol oprávnený odmietnuť

poskytnúťplnenie(dielo),pretožemutozakazujeust.§53ods.4písm.h)OZ(zaneprijateľnépodmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi,
aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli). V danom prípade je
potrebné aplikovať ust. § 53 ods. 1 veta druhá, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Vykovaným
dokazovaním bolo preukázané, ako bolo vyššie uvedené, čo bolo predmetom zmluvy o dielo a aj
cena za dielo. Tým, že bolo preukázané, že účastníci sa dohodli na vzájomnom plnení, možno ich

dohodu považovať za individuálne dojednanú, dohoda bola uzavretá určito, jasne a zrozumiteľne, preto
odmietnutie poskytnúť plnenie zo strany žalobcu, ak žalovaná nemala dostatok finančných prostriedkov
na zaplatenie ceny za dielo (správna výška doplatku bola neskôr v konaní preukázaná), bol oprávnený
dielo nevydať a nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše ide o podmienku, ktorá sa týka
hlavného predmetu plnenia a aj takúto (okrem individuálne dojednanej) nemožno považovať za

neprijateľnú.

Podľa § 504 OZ nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak
vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu
vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne

vadu, právo zanikne.

Podľa § 642 ods. 1, 2 až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo
nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Citované ustanovenia OZ upravujú podmienky uplatňovania nárokov z vád zo záväzkových vzťahov

a je ich nutné aplikovať aj v prejednávanej veci, ako to správne urobil súd prvého stupňa. Sama
žalovaná vo výpovedi na pojednávaní 18.06.2010 uviedla, že dňa 20.03.2009 jej žalobca odovzdal
finálny projekt, jeho stavebnú časť. Tento projekt poskytla žalovaná pánovi F. na pripomienkovanie a
následne reklamovala vady diela listom pána F. (č.l. 36), ktorý osobne doručila žalobcovi asi 11.03.2009.Je pravdou, že v zápisnici je zrejme chyba, pretože žalovaná nemohla namietať projekt predtým, ako ho
prevzala, ale nejde o chybu podstatnú. Aj žalobca vo výpovedi uvádzal, že potom, ako žalovaná prevzala
finálny projekt, znova žiadala o zapracovanie zmien, ktoré žalobca zapracoval a vyzval žalovanú

na prevzatie projektovej dokumentácie. Žalovaná listinu na č.l. 36, napísanú pánom F. nazvala síce
reklamáciu vád diela, avšak podľa jej obsahu nejde o reklamáciu vád diela, ale ako to uviedol žalobca
išlo o návrh na vykonanie zmien vo vypracovanej projektovej dokumentácii zhrnutú v 4 bodoch. Z takto
vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k inému záveru, len k takému, že žalovaná mala k
dispozícii projektovú dokumentáciu už dňa 20.03.2009 (aj keď nie kompletnú) a nič jej nebránilo, ak s

jej obsahom nesúhlasila, nebola kompletná, túto reklamovať a namietať jej vady. Žalovaná však ostala
pasívna, prestala so žalobcom komunikovať, na žiadnu z jeho výziev neodpovedala a jej nekonaním
došlo k zániku jej práva domáhať sa nárokov z vád diela, pretože 6 mesačná lehota na uplatnenie vád
z diela podľa cit. § 504 OZ je prekluzívnou lehotou. Nemohla od zmluvy ani odstúpiť, pretože takéto
právo mala len do zhotovenia diela, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa.

Sú potom úplne po právnej stránke irelevantné všetky časti odvolania, ktoré neustále poukazujú na
vady diela a ich rozsah, pretože ako už súd vyššie uviedol z dôvodu, že žalovaná ostala nečinná
a neuplatnila si nároky z vád diela v šesť mesačnej prekluzívnej lehote, následne už na vytýkané
vady diela nebolo možné prihliadnuť. Pokiaľ súd nariadil znalecké dokazovanie a výsluch svedkyne
Ing. G. F., ich cieľom bolo preukazovať žalobkyňou namietané tvrdenie, že projektová dokumentácia

vypracovaná žalobcom nespĺňala predpoklad vyplývajúci zo zmluvy, že bola vypracovaná v rozsahu a
kvalite potrebnými pre vydanie stavebného povolenia. Z týchto vykonaných dôkazov však vyplynulo,
že aj keď projektovej dokumentácii možno vytýkať rôzne vady (ich presnejší popis obsahujú obidva
dôkazy), v konečnom dôsledku (po odstránení vád) by projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom
mohla byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Ide teda o dôkazy svedčiace v prospech

žalobcu, preukazujúci vypracovanie takej projektovej dokumentácie, ktorá bola predmetom zmluvy o
dielo uzavretej medzi účastníkmi 25.08.2008. Aj na výpovede svedkov H. F., G. U. a H. A., ktoré boli
zamerané na preukazovanie rozsahu vád diela nemožno prihliadnuť z dôvodu, že vady diela žalovaná
neuplatňovala včas.

Neobstojí tvrdenie žalovanej, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanoveniami OZ upravujúcimi
zmluvu o dielo (§ 631 OZ a nasledujúce), preto povinnosť žalovanej zaplatiť cenu za dielo nevznikla. Je
pravdou, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca poskytol žalovanej potvrdenie
podľa § 632 OZ, avšak zákon nesplnenie takejto povinnosti nesankcionuje neplatnosťou zmluvy a medzi
účastníkmi nebolo sporným, že zmluva o dielo mohla byť uzavretá aj ústne, ak sa účastníci dohodli na

jej obsahu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci sa dohodli na predmete diela, aj
na cene diela, t.j. na jej podstatných častiach, preto zmluva o dielo bola 25.08.2008 uzavretá platne
a zmluvným stranám vyplynuli z tejto zmluvy konkrétne práva povinnosti vyplývajúce predovšetkým z
ustanovení Občianskeho zákonníka a aj z uzavretej zmluvy. Súd správne rozhodol aj o príslušenstve
pohľadávky žalobcu a priznal mu právo na zaplatenie úroku z meškania. Vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že by sa žalobca dostal s plnením (odovzdaním dokumentácie) do omeškania, dielo
žalovanej odovzdal (v marci 2009), preto ak žalovaná nepodnikla po právnej stránke relevantné právne
kroky, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ten,
kto odmietne v súlade s § 560 OZ poskytnúť plnenie, nedostáva sa s plnením do omeškania. V úvode
odôvodneniarozsudkusúd dôvodí,prečojemožnépovažovaťodmietnutieplneniažalobcomzasúladné

s § 560 OZ.
Súdprvéhostupňavyčerpávajúcimspôsobomodôvodnilajzamietnutieprotinávrhužalovanejnavydanie
bezdôvodného obohatenia, zo strany žalobcu, pozostávajúceho z prijatia zálohy vyplatenej žalobcovi
25.08.2008. Sama žalovaná si počas konania protirečila, keď na jednej strane uvádzala, že zmluva
o dielo nebola uzavretá platne, je absolútne neplatná, pretože medzi účastníkmi nedošlo k dohode o

predmete zmluvy o dielo (zrozumiteľne a určito) a na druhej strane tvrdila, že odstúpila od zmluvy listom
zo dňa 18.06.2012 (nemohla odstúpiť od zmluvy, ktorú sama považovala od počiatku za neexistujúcu).
Vykonaným dokazovaním sa žalovanej nepodarilo preukázať, že by zmluva o dielo nebola uzavretá
platne, všetky vykonané dôkazy (vyššie vymenované) svedčili v prospech žalobcu a preukazovali, že
účastníci sa dohodli na vypracovaní projektovej dokumentácie na prístavbu a nadstavbu rodinného

domu žalovanej pre stavebné povolenie za cenu 50.000 Sk bez DPH, t.j. zmluva bola uzavretá
zrozumiteľne a určito a je platnou zmluvou. Ako už súd vyššie uviedol, žalovaná mala právo od zmluvy
odstúpiť len do doby, kým nebolo dielo zhotovené. Vykonaným dokazovaním žalobca preukázal, že
žalovanej odovzdal v druhej polovici marca 2009 (žalovaná uvádzala dátum 20.03.2009) dielo v takomrozsahu, že ak žalovaná nesúhlasila s jeho obsahom, resp. s jeho (ne)úplnosťou, mohla od zmluvy
odstúpiť, resp. relevantným spôsobom namietať vady diela. Ak tak neurobila, jej nároky na uplatnenie
práv z vád diela sa prekludovali (zanikli), rovnako zaniklo jej právo na odstúpenie od zmluvy a nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčal a súd bol povinný prihliadnuť na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalobcu.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že by bol postup súdu príliš formalistický a
nezohľadňoval zásadu, aby výkon práv a povinností účastníkov nebol uplatňovaný v rozpore s dobrými

mravmi. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhovel všetkým návrhom žalovanej na vykonanie
dokazovania, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. V prejednávanej veci
oprávnene konštatoval, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázala, navyše svoje tvrdenia menila a prispôsobovala konkrétnej situácii. To, že sa súd
nepriklonil k právnemu posúdeniu prejednávanej veci žalovanou, nemožno hodnotiť ako formalizmus.
Súd sa priklonil k právnym záverom vyjadreným žalobcom, pretože žalobca (na rozdiel od žalovanej)

navrhol vykonať také dokazovanie, ktoré jeho všetky tvrdenia aj preukazovali. Ak všetky vykonané
dôkazy svedčili v prospech žalobcu s prihliadnutím k správaniu sa žalovanej, ktorá bez toho, aby
akýmkoľvek spôsobom ukončila zmluvný vzťah so žalobcom (potom ako pre ňu vypracovával od
25.08.2008do20.03.2009)projektovúdokumentáciu (spredpokladom,žedostanedojednanúodmenu),
začala spolupracovať s iným dodávateľom rovnakých služieb, v júni 2009 už realizovala rekonštrukciu

svojho rodinného domu na základe projektovej dokumentácie, ktorú pre ňu vypracoval Ing. A. (výpoveď
žalovanej 18.06.2009), potom nemožno dospieť k záveru, že by výkon práv žalobcu bol v rozpore s
dobrými mravmi.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti týkajúcej sa výroku I. a II. zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, aby bolo jasne vyjadrené,
že ide o synalagmatický záväzok a vo zvyšnej časti vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Aj keď odvolací súd v časti zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa, nebolo vo veci potrebné nariaďovať pojednávanie, pretože nešlo o žiaden z prípadov
uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci išlo o prípad, kedy súd vzhľadom na odôvodnenie

návrhu (a aj rozsudku) nebol viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a mohol zmeniť spôsob vzájomného
plnenia (vyrovnania) a vysporiadania sa medzi účastníkmi. Súd vec správne po právnej stránke posúdil
a z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia, len ich nedostatočne vyjadril vo výroku
rozsudku tak, aby bol vykonateľný v súlade s § 43 EP, týkajúcom sa synalagmatických záväzkov.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal
uplatnené právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia právnym zástupcom žalobcu (č.
l. 394) vo výške 69,45 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby á 61,41
eura, vyjadrenie k odvolaniu dňa 27.03.2014 (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a

režijný paušál 1 x 8,04 eura, pričom súčet uvedených položiek predstavuje sumu 69,45 eura.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.