Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/252/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200689
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214200689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Zlatice
Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. splnomocnenkyňou: JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so
sídlom, Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanej: U. M., nar. XX. A. XXXX, bytom T. X., P. XXX/XX, za
účastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaných:VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,

Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Bratislava,
Dobrovičova 13, o 1.354,96 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 14. mája 2014 č. k. 12C/26/2014-46, takto

r o z h o d o l :

Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7, ako vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaných
j e p r í p u s t n é .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
1.104 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 19. marca 2013 do

zaplatenia v splátkach po 100 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca pod stratou výhody splátok; II/
vo zvyšku žalobu zamietol a III/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 118,16 eur
na trovách právneho zastúpenia a 50,22 eur na ďalších trovách na adresu sídla právneho zástupcu
žalobkyne v splátkach po 15 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok,
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 7 ods. 1 a
2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 O.z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 20. apríla 2012 absentujú niektoré
náležitosti, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať
len poskytnutý úver (istinu) bez úrokov a poplatkov, čo korešponduje povinnosti dlžníka ako spotrebiteľa
splatiť len úver vo výške poskytnutých finančných prostriedkov bez úrokov a poplatkov. V predmetnej
zmluve absentujú náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a k/. K výpočtu predpokladanej
RPMN poukázal na to, že údaje v predpokladoch neprihliadajú na stanovené zmluvné podmienky (podľa

zmluvnej podmienky má splátka predstavovať 5% dlžnej čiastky, čo pri predpokladanom čerpaní 600
eur predstavuje 30 eur a nie 58,10 eur, ktorú sumu použil žalobca pri výpočte predpokladanej
RPMN, pričom potom nie je možné predpokladať splatenie úveru v 12 mesačných splátkach). Navyšedojednania o výške a splatnosti mesačných splátok nemožno posúdiť ako zrozumiteľné pre
spotrebiteľa, tieto údaje vyžadované zákonom musia byť určené jednoznačne a navyše nie s odkazom
na skutočnosť, ktorá nastane až po podpísaní zmluvy pre spotrebiteľa v neznámej v lehote (dňom

poskytnutia peňažných prostriedkov). Tiež žalobkyňa nedostatočne skúmala schopnosť žalovanej plniť
záväzky zo zmluvy, zostatky na účte boli nízke, neskúmala trvanie pracovného pomeru, ďalšie úvery
a pod.. Pri uvedených náležitostiach zmluvy považovala spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a
bez úrokov, ako to vyplýva z cit. § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy, keď aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky. Vychádzajúc z uvedeného

je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej dodávateľka - žalobkyňa poskytla,
bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez poplatkov. Žalovanej v zmysle histórie
úveru poskytla žalobkyňa úverové prostriedky v celkovej výške 1.200 eur, preto iba túto čiastku je
žalovaná povinná jej vrátiť. Nárok žalobkyne je oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej
sumy žalovanou prečerpaných peňažných prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok (96 eur).
Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v celom

rozsahu, nárok žalobkyne bol oprávnený do výšky 1.104 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Priznal však
nárok na úrok z omeškania (uplatnenému v súlade so zákonnou úpravou) k priznanej istine, keďže
žalovaná sa preukázateľne v tejto časti do omeškania dostala.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a to v rozsahu, v ktorom

bol návrh zamietnutý z dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., keď súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu,
že vec je nesprávne právne posúdená. Uviedla, že sa domáhala nároku uplatneného žalobou titulom
neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 20.
apríla 2012, na základe ktorej vydala žalovanej úverovú kartu a poskytla jej úverový rámec vo výške

5.000 eur, z ktorého vyčerpala 1.241,9 eur, keď 1.200 eur čerpala bezhotovostným prevodom na účet
a 41,90 eur prestavujú poplatky za užívanie karty, ktoré tvorili súčasť úverovej istiny. V zmysle bodu
2.1. časti 3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový
úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodla inak.
Predmetná splátka sa použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, resp.

podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu, poistného (ak je dlžník poistený) a príslušnej časti
úverovej istiny. Žalovaná zaplatila len 96 eur, čo predstavuje dve splátky splatné do 10.7. a 10.8.2012
a na predžalobné výzvy žalobkyne nereagovala. Poukázala na to, že pri revolvingových úveroch nie je
možné uviesť všetky údaje, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, keď pri týchto úveroch
sa jedná o úverovú zmluvu na dobu neurčitú, ktorého čerpanie a splácanie je závislé výlučne od vôle

žalovanej. Nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že neskúmala schopnosť žalovanej splácať
poskytnutý úver, keď skúmala jej výplatné pásky, výpis z účtu, príjmy zo sprostredkovateľskej činnosti
žalovanej, čo preukazovalo jej vysokú bonitu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania, podaním z 11. augusta 2014, doručeným súdu prvého stupňa 12.
augusta 2014 a odvolaciemu súdu 9. septembra 2014, oznámilo vstup do konania na strane žalovanej
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava - Staré Mesto,
Šafárikovo nám. 7 (ďalej len „vedľajší účastník“).

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014 vrátane s
prihliadnutím k vstupu vedľajšieho účastníka do konania v takomto čase, ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie

je; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. (podľa poznámky 10a - aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa); podľa
odseku 3 rovnakého ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh; napokon podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má právny záujem na výsledku konania. Legitimácia na
vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku

sporu (§ 93 ods. 1 O. s. p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,
o ktoré v konaní ide.

Podstatou úpravy z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. je to, že k rozporu úkonu vedľajšieho účastníka

a úkonu ním podporovaného tzv. hlavného účastníka a k nástupu mechanizmu posudzovania úkonov
vedľajšieho účastníka súdom môže prísť najskôr po urobení úkonu tzv. hlavného účastníka nesúladného
s procesnou aktivitou účastníka vedľajšieho. Právny význam tu podľa názoru tunajšieho odvolacieho
súdu nemá poradie, v akom boli úkony urobené (teda či stav rozporu zakladá neskorší úkon
tzv. hlavného účastníka, urobený až po úkone účastníka vedľajšieho, alebo je to presne naopak), aj
keď z doslovného znenia rozhodnej úpravy by šlo vyvodiť skôr úmysel zákonodarcu, aby súdy

práve približovaným spôsobom posudzovali iba úkony vedľajších účastníkov, urobené až po úkonoch
nimipodporovanýchúčastníkovanietiežúkonytakýmtoúkonompredchádzajúce(logikaplynúcaztoho,
že aby tu mohlo prísť k rozporu úkonu vedľajšieho účastníka s úkonom ním podporovaného
tzv. hlavného účastníka, musí tu už v čase robenia úkonu vedľajšieho účastníka existovať úkon tzv.
hlavného účastníka, s ktorým sa úkon účastníka vedľajšieho môže dostať do stretu). Čo však naopak

významným je, je to, že súd nie je povinný opisovaný stret úkonov vedľajšieho účastníka a účastníka
ním podporovaného provokovať a ak aj oboznamuje účastníkov konania s podaniami a aktivitami iných
účastníkov (vrátane tých vedľajších), v žiadnom prípade nie je oprávnený z púhej nečinnosti (pasivity)
tzv. hlavného účastníka (hoc aj hodnotiteľnej za výraz ignorancie výzvy súdu, určité vyjadrenie od
účastníka požadujúcej) usudzovať na jeho nesúhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Platí totiž, že musí

ísť o výslovný prejav vôle, teda o úkon, z ktorého je celkom zrejmý a nespochybniteľný úmysel tzv.
hlavného účastníka v konaní postupovať (alebo prípadne aj nepostupovať) inak, než ako o to usiluje
účastník vedľajší (bez ohľadu na to, či u vstupov pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
353/2014 Z. z., prenášajúceho prakticky všetky ťažkosti spojené s pasivitou spotrebiteľov na príslušné
združenia,oakýideajvtejtokonkrétnejveci,bolpostupvedľajšiehoúčastníkačidokoncasamotnývstup

s podporovaným účastníkom konzultovaný alebo nie). Práve v tomto spočíva podľa názoru tunajšieho
súdu náležitý výklad ako úpravy z ust. § 93 O. s. p. v znení do 31. decembra 2014 vrátane, tak i
korektný výklad záverov najvyššieho súdu k tomuto problému.

Spotrebiteľské združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, oznámilo, že vstupuje

podľa § 93 ods. 2 O. s. p. do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaných,
zjavne z vlastného podnetu. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O. s. p., § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.). S prihliadnutím k
času vstupu vedľajšieho účastníka do konania (v roku 2014), súčasťou oznámenia o vstupe nemusel
byť súhlas žalovaných so vstupom a z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní doposiaľ nevyslovili

nesúhlas s jeho vstupom do konania. Vedľajší účastník sa nevyjadril k predmetu konania, na takéto
vyjadrenie nebol zo strany súdu ani vyzvaný, do konania vstúpil v čase kedy už rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho vyhovujúcej časti vo veci samej nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho
konania zostala iba zamietajúca časti veci samej.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne
celú vec (pretože tu od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej, zamietajúceho žalobu, bolo
závislým aj rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a contrario bez
pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane, ale nebola tu potreba dopĺňania
ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal aj rozhodol vec v súlade so zákonom bez

pojednávania a takúto možnosť platné právo priznáva i odvolaciemu súdu, nešlo tu o konanie vo
veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani
žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba považovať za
správny.

Predovšetkým odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, použitou
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, ktorá sa týkala nedostatku náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné konštatovať správnosť napadnutého rozhodnutia a v tomtosmere sa odvolať na správnosť jeho dôvodov (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, ako celok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť.

V časti trov konania sa pritom k okolnostiam uvádzaným v napadnutom rozsudku, teda k nepodaniu
žalovanou návrhu na priznanie jej náhrady trov konania (podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a
nepreukázaniu vzniku žiadnych trov (čo bol dôsledok jej úplnej procesnej pasivity) pridružila aj ďalšia
a to tá, že žalovaná sa procesného práva na náhradu prípadných jej vzniknutých trov prvostupňového
konania definitívne vzdala nepodaním vlastného odvolania proti rozsudku (v časti trov konania).

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom plný úspech zaznamenala žalovaná (keď žalobkyňa
s odvolaním a takto ani so žalobou neuspela ani len čiastočne) a vedľajší účastník. Boli to oni, komu
vzniklo i právo na náhradu trov odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., prvého z
nich vymedzujúceho pravidlo podporného použitia ustanovení o trovách konania na súde prvého stupňa
aj na odvolacie konanie a druhého naopak zásadu zodpovednosti za výsledok tzv. sporového konania,

podľa ktorej plne úspešný účastník má právo na náhradu v konaní mu vzniknutých a na uplatňovanie
či obranu práva účelne vynaložených trov). Odvolací súd im však žiadnu náhradu nepriznal prakticky
pre nepodanie žalovanou a vedľajším účastníkom príslušného návrhu, ako aj pre neexistenciu žiadnych
preukázateľných trov odvolacieho konania, majúcich im vzniknúť.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.