Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/278/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611212443
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5611212443.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Griškovou v právnej veci žalobcov: 1.

T.. H. C., G.. K., B.. XX. XX. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, 2. C. C., B.. X. X. XXXX, bytom P. L. Č.. XX,
obidvaja právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Štúrova 4330/31, proti žalovaným: 1. L. T., B.. XX. XX. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, 2. T. T., G.. Š., B.. XX.
X. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Petrom Malachovským, advokátom so
sídlom v Likavke, Ul. Partizánov č. 760, o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1.a 2.rade sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti:

-odstránenímplotunachádzajúcehosanapozemkovžalobcov,parcelnéč.KN-C235,ovýmere397m2,
zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš,
zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozostávajúceho z 8
kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt a 4 kusy železných
stĺpikov, na ktorých je pripevnený ostnatý drôt a pletivo, a to v dĺžke 28,86 m, počítanej od počiatočného
bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2, katastrálne územie
P. L. a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, katastrálne územie P. L., na južnej strane

týchto pozemkov a
- odstránením plotu nachádzajúceho sa na pozemku žalobcov, parcelné č. KN-C 236, o výmere 647
m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš,
zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozostávajúceho zo
17 kusov železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené drôty a pletivo, a to v dĺžke 48,94 m počítanej
od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2,
katastrálne územie P. L. a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, katastrálne územie P. L.,
na južnej strane týchto pozemkov,

všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28. 12. 2011 v spojení so zmenou
žaloby zo dňa 23. 3. 2012 a 27. 6. 2014 (pripustenej Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 25. 9. 2014) domáhali, uloženia povinnosti žalovaným v 1.sa 2.rade vypratať nehnuteľnosti,

odstránením plotu nachádzajúceho sa na juhozápadnej strane pozemku žalobcov KN-C parcela č.
235 o výmere 397 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec
Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaného na LV č. XXX, pozostávajúceho z ôsmych kusov
železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt vo výške 2 - 2,5 m a štyrikusy železných stĺpikov, na ktorých je pripevný ostnatý drôt a rôzne druhy pletiva vo výške 3 - 3,5 m a
to v celkovej dĺžke 28,86 m, smerom na juhovýchod od hranice medzi pozemkami a odstránením plotu
nachádzajúceho sa na juhozápadnej strane pozemku žalobcov KN-C parcela č. 236 o výmere 647 m2,

druh pozemku trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský
Mikuláš, zapísaného na LV č. XXX, pozostávajúceho zo sedemnástich kusov železných stĺpikov, na
ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5 - 3 m v celkovej dĺžke 48,94 m
smerom na severozápad od hranice medzi pozemkami, pričom hranicu medzi pozemkami tvorí spoločná
hranica pozemku parcely registra KN-C č. 235 o výmere 397 m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria a pozemku parcely registra KN-C č. 236 o výmere 647 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty,
katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaných na LV č. XXX, v
mieste, v ktorom sa nachádza predmetný plot a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu
odôvodnili ochranou svojho vlastníckeho práva k pozemkom parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2,
zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, zapísaný na LV č. XXX
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere

647 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, zapísaný na LV č. XXX
OkresnéhoúraduLiptovskýMikuláš,odborkatastrálny,ktorýchsúvlastníkmi.Uvedenépozemkysusedia
v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalovaných v 1. a 2. rade parcelné č. KN-C 233 a parcelné č.
KN-C 234, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba. V roku 2008 postavili žalovaní v 1. a 2. rade
plot na vyššie označených pozemkoch žalobcov v 1. a 2. rade, ktorý pozostával z 8 železných stĺpikov,

na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt vo výške 2 - 2,4 m a 17 železných stĺpikov, na
ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5 - 3 m. Žalobcovia sa opakovane
snažili žalovaných presvedčiť, aby predmetný plot odstránili, keďže ho vybudovali na pozemkoch vo
vlastníctve žalobcov. Žalovaní výzvy nerešpektovali, v dôsledku toho sa žalobcovia domáhajú ochrany
svojho vlastníckeho práva vyprataním pozemkov zo strany žalovaných v 1. a 2. rade.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili so žalobou, tvrdiac, že nimi postavený plot nezasahuje do pozemkov
žalobcov v 1. a 2. rade. Postavili ho na svojom pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, výsluchom súdneho znalca,

znaleckým posudkom, fotodokumentáciou, listami vlastníctva, zistiac nasledovné:

Žalobkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi poukázala na druh a rozsah plotu, ktorí postavili žalovaní. Ide o
oplotenie z ostnatého drôtu s veľkými medzerami, presahujúcimi plot najmenej o meter.

Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na predmetných častiach pozemku nestál žiaden plot.
Žalovaný si uplatňoval bez obmedzenia kedykoľvek vojsť na pozemok vo vlastníctve žalobcov. Žalobca
sa uvedenú záležitosť snažil riešiť na obecnom úrade, ktorý mu odporúčal postaviť si plot na svojom
pozemku, ale 10 cm od hranice pozemku. Na základe vytyčovacieho náčrtu žalobca postavil drevené
oplotenie od začiatku hranice parcely č. 235 po humno a od parcely č. 236 po zastavanú plochu susednej

parcely 233. Žalovaní paralelne za týmto dreveným oplotením postavili ďalší plot, avšak na pozemku
žalobcov v 1. a 2. rade, parcelné č. KN-C 235 a parcelné č. KN-C 236. Oplotenie žalovaného je dlhšie.
Začína od začiatku parcely č. 236. V dôsledku postaveného druhu oplotenia na pozemku žalobcov,
žalobcovia majú za svojím dreveným oplotením koncentrák vo výške 2 m. Pre oplotenie sa žalobcovia už
nedostanú medzi humno a plot postavenými žalovanými. V poslednej dobe došlo ešte k výraznejšiemu

posunu zo strany žalovaných zasahovaním oplotenia do pozemku žalobcov.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, plot postavil v roku 1989. Naopak plot žalobcov zasahuje
dopozemkuvovlastníctvežalovaných.Oplotenie,ktoréžalovanípostavili,pokračujeažpokonieczadnej
steny nehnuteľnosti, súvisle, bez prerušenia. Žalovaní oznámili stavbu oplotenia Obecnému úradu

Veterná Poruba písomnosťou zo dňa 17. 7. 2011. Vzdialenosť od steny rodinného domu žalovaných
po hranicu ich pozemku predstavuje 60 cm. Žalovaný zobral meter a šírka vzdialenosti po oplotenie
predstavuje 50 cm. Plot je tvorený z pletiva upevneného na kovových stĺpikoch a vrch oplotenia je
opatrený ostnatým drôtom. Žalovaný v 1. rade mieni do plotu zaviesť elektrinu 380 Voltov, dá tam tabuľky
a plot bude pod vysokým napätím, aby žalobca nemohol poškodzovať ich majetok.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že každá stavba vo Veternej Porube má svoju hranicu.
Plot, ktorý so žalovaným postavili sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaných. Naopak,
žalobcovia si postavili oplotenie na pozemku vo vlastníctve žalovaných.Zo znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 29. 7. 2013 vyhotovenom súdnym znalcom N.. P. V., z
odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia bolo zistené, že po vykonaní ohliadky nehnuteľnosti

konštatoval, že plot postavený žalovanými na južnej strane pozemku žalobcov parcelné č. KN-C 235,
pozostávajúci z 8 kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostatný drôt vo
výške 2 - 2,4 m a plot postavený žalovanými, ktorý sa nachádza na parcele č. KN-C 236, pozostávajúci
zo 17 železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5
- 3 m, v katastrálnom území P. L., zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov parcelné č. KN-

C 235 a parcelné č. KN-C 236, zapísaný na LV č. XXX katastra nehnuteľností. V doplnku č. 1 k
znaleckému posudku zo dňa 26. 5. 2014 znalec zasahovanie do pozemku žalobcov vymedzil presnou
vzdialenosťou - dĺžkou oplotenia zasahujúceho do pozemku žalobcov a to do parcely č. KN-C 235 v
celkovej dĺžke 28,86 m, počítanej od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné
č. KN-C 235 o výmere 390 m2 a vo vzdialenosti 48,94 m, počítanej od počiatočného bodu spoločnej
hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235 a parcelné č. KN-C 236, na južnej strane týchto

pozemkov. Súdny znalec vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že v prvom rade určil
presnú vlastnícku hranicu evidovanú katastrom nehnuteľností. Táto hranica vznikla fotogrametrickou
metódou, presnejšie leteckou fotogrametrickou metódou pri technickom hospodárskom mapovaní v
katastrálnom území obce P. L.. Tieto body vlastníckej hranice sú presne zadefinované v súradnicovom
systémeJTSK(Jednotnátrigonometrickásieťkatastrálna).Súradnicebolipresneprenesenédografickej

častiznaleckéhoposudku.Bolavykonanásútlačtejtografickejhranicesjestvujúcimoplotením,ohľadom
ktorého prebieha predmetný spor. Pre všetkých súdnych znalcov a súkromných geodetov sú údaje
zistené uvedeným spôsobom záväzné. Sú to najpresnejšie údaje, z ktorých musia vychádzať. Výmery
parciel nie sú záväzným údajom katastra. V tomto prípade sú výmery také presné, ako sú uvedené
v katastri. Je to z dôvodu, že hranica bola určená číselne a z toho geodet vypočítal výmeru. V tomto

prípade je to skutočne presná výmera. Pri grafickom vyhotovení v zásahu oplotenia bolo nevyhnutné
použiť mierku. Je to bežná vec pri každom geometrickom pláne. Vychádza sa z digitálnych podkladov,
ktoré je možné zistiť na centimeter presne. Avšak v žiadnej mierke ten centimeter nie je možné vykresliť.
Je prirodzená vec, keď sa graficky znázorňuje pozemok, ktorý končí do špica, pri približovaní dvoch čiar
tieto začnú splývať. Záleží len od mierky vykreslenia, do akej miery to splývanie bude. V prípade, že sa

to zakreslí v dvojnásobnej mierke, splýva to už od polovice plotu.

Výsluchom svedka Q. V. bolo zistené, že v dome žalobcov, ako vlastník býval od roku 1988 približne
do roku 1994. Na základe dohody s právnym predchodcom tam býval už od roku 1989. Medzi domom
žalobcov a domom žalovaných nestál žiaden plot. Za humnom stál plot. Až na koniec pozemku. V časti

predzáhradky pred domom. Iný plot tam nebol.

Písomnou správou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny zo dňa 9. 10. 2014 bolo
zistené, že súdny znalec pri riešení priebehu aktuálne platných hraníc medzi pozemkami musí
vychádzať z údajov platnej vektorovej katastrálnej mapy. Inými podkladmi aktuálneho stavu hraníc

úrad nedisponuje. Listina (zo znaleckého posudku) je snímka z platnej vektorovej katastrálnej mapy
katastrálneho územia P. L..

Z písomnej správy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR so sídlom v Bratislave zo dňa 14. 10.
2014 bolo zistené, že na základe podnetu žalovaného v 1.rade bol vyhotovený záznam o kontrole a

podané oznámenie o výsledku merania. Z oznámení o vybavení podania zo dňa 26. 2. 2014 Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 26. 2. 2014 bolo zistené, že úrad zaevidoval podanie
žalovaného v 1. rade, ktorý požiadal katastrálnu inšpekciu o prešetrenie správnosti určenia hraníc
pozemkov nachádzajúcich sa vo obci Veterná Poruba a to hranice medzi parcelami KN-C 235 a KN-
C 236 zapísané na LV č. XXX a parcelné č. KN-C 233 a KN-C 234 vedených na LV č. XXX. Žalovaný

v 1. rade žiadal prešetriť postup geodeta N.. P. V., zhotoviteľa znaleckého posudku vo veci o uložení
povinnosti odstrániť plot ku konaniu 7C/278/2011 a postup geodeta N.. Y. L., ktorý vytyčoval vlastnícku
hranicu medzi predmetnými pozemkami. Žalovaný tvrdil, že určenie hraníc uvedenými geodetmi je
rôzne. Na základe podania žalovaného v 1. rade bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Vytýčenie bolo
vykonané na základe platných údajov katastra a s dostatočnou presnosťou. Vytýčená vlastnícka hranica

je platná vlastnícka hranica v zmysle platných údajov katastra. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že je
rozpor medzi vytýčenou hranicou N.. L. a definovaním vlastníckej hranice v znaleckom posudku, ako aj
v jeho grafickej prílohe, je mylné. Obidvaja geodeti vychádzali z pltných údajov katastra, čo sú zo zákona
povinní,ktorýmisúsúradnicepodrobnýchlomovýchbodovvlastníckejhranice.Čiarazobrazenávplatnejkatastrálnej mape nie je čiara, ktorá zobrazuje múr stavby. Je ňou zobrazená vlastnícka hranica, ktorá
bola určená fotogrametricky, ako priemet strešného plášťa s terénom s presnosťou charakteristickou
pre túto meračskú metódu.

Z výpisu z LV č. 202 Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny bolo zistené, že žalobcovia v
1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi pozemku parcelné č. KN-C 235 o výmere 397 m2, zastavané plocha
a nádvoria a parcelné č. KN-C 236 o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, v katastrálnom území P. L.,
obec Veterná Poruba. Z výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny bolo

zistené, že žalovaní v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi pozemkov parcelné č. KN-C 233 o výmere
489 m2, trvalé trávne porasty a parcelné č. KN-C 234 o výmere 612 m2, zastavané plochy a nádvoria,
katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba.

Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá, druhá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky:

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 1 veta prvá Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.):

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď
vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Vlastnícke právo má absolútny charakter.
Pôsobí proti všetkým a všetci ostatní sú povinní ho rešpektovať. Jeho nedotknuteľnosť je garantovaná
Ústavou SR (článok 20) ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dodatkový

protokol č. 1 článok 1). Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok
(Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústava SR umožňuje
zásah do vlastníckeho práva iba na základe osobitného zákona a pri splnení všetkých zákonom
stanovených podmienok. Uvedené normy garantujú každému vlastníkovi ochranu pred zásahom
do vlastníckeho práva. Pokiaľ niekto do vlastníckeho práva iného neoprávnene zasiahne, dotknutý

vlastník má právo voči narušiteľovi podať žalobu na ochranu svojho vlastníckeho práva. Ak ide o
nehnuteľnosť, v danom prípade pozemky, ktoré nehnuteľnosťami sú, je daný dôvod na podanie žaloby
o vypratanie nehnuteľnosti. Keďže v danom prípade žalobcovia sa domáhali len vypratania pozemku,
odstránením plotu z pozemku na svojom vlastníctve, k čomu môže dôjsť posunom oplotenia na hranicu
medzi bezprostredne susediacimi predmetnými pozemkami žalobcov a žalovaných, judikatúra pripúšťa

uvedený spôsob ochrany vlastníckeho opráva, ak ide o vypratanie pozemku. Vlastník pozemku sa
môže domáhať ochrany vlastníckeho práva vyprataním pozemku bez ohľadu na to, či sa na uvedenom
pozemkunachádzataktiežnehnuteľnástavbanáležiacaosobe,protiktorejžalobanavyprataniesmeruje
(Rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo1792/2001). Z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali vypratania pozemku
a to odstránením plotu žalovaných z ich pozemku, bolo možné akceptovať zvolený spôsob ochrany

vlastníckeho práva. Spor medzi účastníkmi konania bol koncentrovaný na spornú skutočnosť, či plot
žalovaných bol postavený na pozemku žalobcov alebo na vlastnom pozemku. Keďže vykonaným
dokazovaním a to predovšetkým znaleckým posudkom, pretože ide o odborné vedomosti, na ktoré treba
odborné znalosti, žalovaným vznikla povinnosť vypratať pozemok odstránením plotu a to jeho posunutím
na hranicu svojho pozemku. Tak, aby postavený plot žalovaných nezasahoval do pozemku žalobcov.

Na základe uvedeného budú rešpektované vlastnícke hranice pozemkov obidvoch procesných strán.

V konaní nebolo sporné, že žalovaným prislúchalo právo postaviť plot na pozemku, ktorý vlastnia.
Takéto právo im však neprislúcha na pozemku iného vlastníka, v danom prípade žalobcov. Znaleckýmdokazovaním, a to výsluchom súdneho znalca ako aj písomným znaleckým posudkom, bolo vyvrátené
tvrdenie žalovaných, že plot postavili na pozemkoch vo svojom vlastníctve. Súdny znalec popisom,
graficky ako aj kvantifikáciou dĺžky plota, presne a úplne vymedzil rozsah zásahu žalovaných do

vlastníctva žalobcov. Žalovaní boli oprávnení postaviť plot na vlastnom pozemku. Keďže tak neurobili
a zasiahli do pozemku žalobcov, vznikla im povinnosť v presne vymedzenom rozsahu vypratať
predmetné dva pozemky, odstránením plotu z pozemkov, posunom na vlastný pozemok. Vzhľadom na
malú vzdialenosť medzi oplotením žalobcov (ktorí postavili oplotenie vo vnútri svojho pozemku), aj s
prihliadnutím na charakter plotu postaveného žalovanými je posun oplotenia dôvodný. Žalobcovia majú

právo, aby do ich predmetu vlastníckeho práva žalovaní nezasahovali a s prihliadnutím aj na vyhrážky
žalovaného (napr. o napustení plotu elektrickým napätím), ako aj na mimoriadne nepriaznivé susedské
vzťahy účastníkov, bolo posunutie plota za vlastnícku hranicu žalobcov oprávnené a dôvodné.

Námietky žalovaných vo vzťahu k správnosti vytýčenia vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov
a žalovaných nebolo možné akceptovať. Na vytýčenie hranice sú nevyhnutné odborné znalosti. V

danom prípade išlo o prípad objektívne zistiteľnej hranice medzi pozemkami, pričom súd má možnosť
za pomoci znalca zistiť priebeh hranice. Preto bol ustanovený súdny znalec, ktorý v súlade s údajmi
a podkladmi pre vytýčenie hranice z katastra nehnuteľností, zistil reálnu hranicu medzi pozemkami
v teréne. Na jej základe tak bolo možné konštatovať, že došlo k zásahu zo strany žalovaných
do vlastníckeho práva žalobcov k predmetným dvom pozemkom. Znalecký posudok predstavuje

objektívny dôkazný prostriedok, na vyvrátenie záverov ktorého sú nepostačujúce len nesúhlasné
tvrdenia účastníkov konania, v danom prípade žalovaných. Žalovaní nepreukázali žiadne iné odborné
posúdenie súdneho znalca, znaleckú expertízu, ktorá by vyvrátila adekvátnym spôsobom závery
súdneho znalca ustanoveného v danom súdnom konaní. Námietky žalovaných v uvedenom smere boli
nepostačujúce a nemali kvalifikovaný charakter. Posúdenie skutočností hranice medzi pozemkami bolo

vykonané v rámci vykonaného dokazovania a uvedené v dôvodoch tohto súdneho rozhodnutia.

Žalovaný v 1. rade využil možnosť a požiadal katastrálnu inšpekciu o posúdenie správnosti postupu
v súvislosti s vytýčením hraníc pozemkov geodetmi. Orgán katastrálnej inšpekcie (Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR) výslovne konštatoval, že vytýčená vlastnícka hranica je platná vlastnícka

hranica v zmysle platných údajov katastra a že rozpor medzi vytýčenou hranicou N.. L. a definovaním
vlastníckej hranice v znaleckom posudku N.. V., ako aj v jeho grafickej prílohe, nie je daný. Bolo
konštatované, že obidvaja geodeti vychádzali z platných údajov katastra, ktorými sú súradnice
podrobných lomových bodov vlastníckej hranice (katastrálna inšpekcia označila tvrdený rozpor
žalovaným v 1. a 2. rade za mylný).

Správnosť vytýčenia hranice medzi pozemkami mali preto žalovaní v 1. a 2. rade preskúmanú. V
prípade, ak sa žalobcovia domnievajú, že časť pozemku (nie hranica), do ktorej oplotením zasahujú (na
pozemku žalobcov) vlastnícky prináleží žalovaným, môžu sa domáhať svojich práv príslušnou žalobou.
Skutočnosť, či v minulosti stál v spornej lokalite iný plot, bola bez právneho významu k predmetu daného

sporu medzi účastníkmi konania. Výsluchom svedka Q. V., ako právneho predchodcu žalobcov v 1. a 2.
rade uvedená skutočnosť nebola preukázaná. Dokazovanie výsluchom ďalších právnych predchodcov
(či pôvodne v spornej lokalite stál alebo nestál iný plot) bolo bez akéhokoľvek právneho významu na
predmetsporumedziúčastníkmikonania.Nebolpretodanýdôvodnavykonaniedokazovaniavýsluchom
svedka I..

V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 30
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na povahu plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

tak, že o trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Dôvodom boli podané opravné prostriedky (odvolania) proti procesným rozhodnutiam, v súvislosti s
vykonaním dokazovaním a to vo vzťahu k rozhodnutiu o znalečnom, ktoré predstavuje pre účastníkov
konania vynaložené trovy konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.