Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/800/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012203816
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012203816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačlenov

senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Z.. T. E., bytom T. XX, XXX
XX U., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/021467/2012-23-35 zo dňa 14. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/021467/2012-23-35 zo dňa 14.09.2012 a rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zn.: 4724/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 z
r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 489,06 eur na účet advokáta
JUDr. Ondreja Krempaského, číslo účtu 2629704223/1100 vedený v Tatra banke a.s. do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou osobne podanou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti vo výrokovej časti rozsudku citovaného rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu vo veci zníženia výsluhového dôchodku žalobcu s
účinnosťou od 01.07.2012 s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie s uplatnením

si náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým
bol žalobcovi znížený výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.05.2012, zn.: 1724/2012-SZ podľa právnych
predpisovúčinnýchvčasevydaniatohtorozhodnutia.Prvostupňovýsprávnyorgánvosvojomrozhodnutí
zo dňa 04.07.2012 na zníženie výsluhového dôchodku žalobcu použil ustanovenie § 105 ods. 7 v spojení

s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca tvrdí, že výsluhový
dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 30.05.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom a
postupom uvedeným v ustanovení § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., právne účinnom v čase tohto
pôvodného rozhodovania. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia sa výsluhové dôchodky priznané
a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho
roka. Žalobca uvádza,že prijatie neskoršejnovely zákona, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozhodné
skutočnosti pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôže byť dôvodom na zníženie dôchodku, pretože

by išlo o retroaktivitu zákona.

Ďalej žalobca rozhodnutiam vytýka, že prvostupňový správny orgán bez akejkoľvek správnej úvahy
odcitoval ust. § 68 ods. 13 zákona, ktoré v čase rozhodovania vo veci zvýšenia výsluhového dôchodkunebolo účinné. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 30.06.2012. V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňový správny orgán odcitoval tiež § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. s poukazom na to,
že zákonom č. 185/2012 Z.z. sa valorizácia dôchodkov prepojila s valorizáciou dávok výsluhového

dôchodku. Z hľadiska nároku na valorizáciu je to právne irelevantné, pretože tento valorizačný
mechanizmus bude môcť byť použitý do budúcnosti. Obdobne tak postupoval i sám žalovaný.
Rozhodnutie žalovaného je potom nepreskúmateľné, pretože žalovaný ho nepodložil žiadnou správnou
úvahou, nezaoberal sa žiadnou námietkou uvedenou v odvolaní žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Žalobca sa ani z jedného rozhodnutia nedozvedel, na základe čoho usudzuje

žalovaný a prvostupňový správny orgán, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok vyšší ako mu
patrí. Toto tvrdenie vyvracia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi od 01.07.2012
zvýšený výsluhový dôchodok o sumu 3,05 % v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi valorizáciu, a
tood01.07.2012,pretoževroku2011nastalirozhodujúceskutočnosti,ktorézakladaližalobcovizákonný
nárok na zvýšenie dôchodku. Z procesného hľadiska teda neexistoval dôvod na začatie konania o
znížení výsluhového dôchodku. Žalobca ďalej namieta, že nebolo možné ani použiť ust. § 105 ods. 7

zákonač.328/2002,pretoževdanomprípadesanerozhodujeopriznanídávky,aleopriznanívalorizácie
za príslušný rok. A už vôbec, že sa jednalo o dávku vo vyššej sume, ako mu prináleží.

Z týchto dôvodov potom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.06.2013
navrhoval žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov
konania. Uviedol, že vychádzajúc z dikcie ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. môže konštatovať,
že právnou skutočnosťou, s ktorou sa spájajú právne účinky vzniku subjektívneho práva na zvýšenie

konkrétnej dávky (resp. práva na zvýšenú dávku), je zákon samotný - konštitutívne účinky teda
nastávajú priamo zo zákona. Momentom, kedy tieto účinky nastávajú je 1. júl príslušného kalendárneho
roka. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti,
ktoré zakladali žalobcovi nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. V záujme zabezpečenia právnej
istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať v každom prípade aj

individuálne správne akty - rozhodnutia, tie však majú len deklaratórnu povahu, t.j. len konštatujú
existenciu právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zákona. Deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení
výsluhového dôchodku nevyplýva len zo samotnej dikcie ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ale
aj z iných jeho ustanovení. Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť,
že opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac (§ 100

ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.) na jednej strane a na určený výplatný termín (15. deň v kalendárnom
mesiaci) a čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, prvostupňový správny
orgán vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým, že k zvýšeniu dôjde
od 01.07.2012 (tak ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný zákon), čomu zodpovedal výrok
tohto rozhodnutia. Medzi vydaním rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a 01.07.2012 (t.j. pred

momentom, kedy mala nastať hmotnoprávna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik subjektívneho práva
na zvýšenie dávky), však došlo k zmene právnej úpravy. S účinnosťou od 30.06.2012 bol do zákona
č. 328/2002 Z.z. vložený § 68 ods. 13, z ktorého vyplynulo, že dávky výsluhového zabezpečenia sa
nezvyšujú. Príslušná hmotnoprávna skutočnosť teda nenastala a žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie
jeho výsluhového dôchodku. Napriek tomu existovalo rozhodnutie, ktoré deklarovalo právny stav, ktorý

ku dňu, keď sa mohli hmotnoprávne účinky rozhodnutia uplatniť, nenastal. Zákon č. 328/2002 Z.z. takéto
situácie predvída v ust. § 105 ods. 7.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že dôvodom zrušenia pôvodného
rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo potrebné

označiť, bližšie rozobrať, či dokázať. Rozhodnutie nebolo ani výsledkom akejkoľvek správnej úvahy,
keďže išlo o kategorické riešenie situácie explicitne upravenej v zákone. Rozhodnutie o znížení dávky
vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej úpravy, ktorá bola v rozhodnutí náležitým spôsobom citovaná,
a to v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa v rozhodnutí
odvoláva. Preto poukázal na logickú axiomu, že správny orgán môže uviesť len existujúce dôvody, ktoré

s vydaným rozhodnutím súvisia a potom má za to, že v napadnutom rozhodnutí boli uvedené všetky
kauzálneprepojenéaprávnerelevantnédôvodyjehovydania.Potomanitútonámietkužalobcužalovaný
neuznal dôvodnou.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach námietok
vznesených žalobcom a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že žalobe ako dôvodnej je treba priznať

úspech.

Predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu vydané v intenciách § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) a zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 v kontexte
námietok žaloby, a to či správne orgány vec vecne správne posúdili a či v danom prípade boli splnené
podmienky a bolo možné po novele zákona č. 328/2002 Z.z. účinnej od 30.06.2012 rozhodnúť o znížení
výsluhového dôchodku žalobcu vzhľadom na skoršie právoplatné rozhodnutie o jeho zvýšení vydané v
znení zákona platného v čase pôvodného rozhodnutia a rovnako s účinnosťou od 01.07.2012. Tiež, či
napadnuté rozhodnutia sú súladné s požiadavkami preskúmateľnosti.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa§68ods.1zákonač.328/2002Z.z.doúčinnostinovelyč.185/2012Z.z.(do29.6.2012),výsluhové

dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky
a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa
zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu
spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa
zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta
medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.6.2012),
dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v
ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy

profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné
platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u
niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1
až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo
v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012, funkčné platy príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej
polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0 % od 01. januára 2012.Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej

sume, ako patrí.
V danej preskúmavanej veci súd z administratívneho spisu žalovaného ako mu bol predložený zistil, že
žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia
zn. 1724/2012-SZ zo dňa 30.05.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. do 29.06.2012) zvýšený
výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2012 na sumu 747,33 eur

mesačne. Toto rozhodnutie konajúci útvar sociálneho zabezpečenia zdôvodnil splnením podmienok pre
zvýšenie výsluhového dôchodku podľa ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., keď podľa údajov
zverejnených Štatistickým úradom SR za rok 2011 medziročný rast spotrebiteľských cien v roku 2011
predstavoval 3,9 % a medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2011 predstavoval
2,2 %.

Následne po vydaní tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán po prijatí nepriamej novely zákona
č. 328/2002 Z.z. vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. a účinnej od 30.06.2012 vydal dňa 04.07.2012
nové rozhodnutie zn. 4724/2012-SZ, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného
od 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2012 na sumu 725,21 eur mesačne.
Na odvolanie žalobcu z dôvodov zhodných so žalobnými námietkami, žalovaný dňa 14.09.2012 vydal

rozhodnutie č. MF/021467/2012-23-35, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a ako vecne správne potvrdil
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keď sa s jeho právnym názorom plne stotožnil.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa článku 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

V správnom konaní je správny orgán viazaný zásadou legality, v intenciách ktorej je povinný v konaní

zachovať tak procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať tak, aby zabezpečoval
ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu
a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v danej konkrétnej veci.

Vzhľadom k skutočnosti, že k zákonu č. 185/2012 Z.z. neboli prijaté žiadne intertemporálne (prechodné)

ustanovenia, je potom potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych
noriem.

V danej preskúmavanej veci má konajúci súd za to, že prvé rozhodnutie žalovaného, resp. Finančného
riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.05.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku,

bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym stavom, je zákonné a právoplatné. Bol teda nedôvodný
a nezákonný postup žalovaného, že následne (po účinnosti novely zákonom č. 185/2012 Z.z.) vydal
dňa 04.07.2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu žalobcovi za to isté obdobie odňal, pričom vychádzal zo
zneniazákonaúčinnéhood30.06.2012.Argumentyžalovaného,žezmenanastalaexlegearozhodnutie
malo iba deklaratórny charakter neobstoja, pretože toto rozhodnutie má podľa názoru súdu v časti

zvýšenia (prípadne zníženia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter. Taktiež nemôže obstáť
tvrdenie žalovaného, že takéto prípady expressis verbis predvída a rieši ust. § 105 ods. 7 zákona č.
328/2002 Z.z. Podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože
tu nejde o výpočet dávky výsluhového dôchodku, ale o jeho valorizáciu (zvýšenie), ktoré bolo v čase
rozhodovania prvostupňového správneho orgánu dňa 30.05.2012 v súlade s vtedy platným právnym

stavom. Súd má za to, že toto rozhodnutie je zákonné (a právoplatné), vychádza zo skutočností
predpokladaných v tom čase zákonom pre valorizáciu výsluhového dôchodku tak ako sú tieto v tomto
rozhodnutí aj uvedené. Jedná sa o medziročný nárast spotrebiteľských cien a medziročný nárast
priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2011 ako ich zverejnil Štatistický úrad SR ku dňu 31.12.2011.Bol teda nezákonný ďalší postup žalovaného, stotožňujúc sa tu s námietkou žalobcu, že následne po
účinnosti novely zákona č. 328/2002 Z.z. vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. správny orgán prvého
stupňa vydal dňa 04.07.2012 nové rozhodnutie (zn. 4724/2012-SZ), ktorým valorizáciu žalobcovi za to

isté obdobie odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona účinného dňom 30.06.2012.

Bolo treba priznať i ďalšej námietke žalobcu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (ako to vyplýva zo všeobecného procesného predpisu, t.j.
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) má plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o

správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciou odôvodnenia
je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať, keď
napokon riadne a presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť i zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov.

V odôvodnení rozhodnutia musí teda správny orgán reagovať na dva druhy problémov, a to na skutkové

okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s
návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym
posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať
konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia

vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.

Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia, tak i rozhodnutia žalovaného predovšetkým
je treba konajúcim správnym orgánom vytknúť, že tieto sa požiadavkami preskúmateľnosti (dostatok
dôvodov, zrozumiteľnosť) ako sú vyššie uvedené vôbec neriadili.

K rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa súd poukazuje, že tento správny orgán síce v
odôvodnení svojho rozhodnutia citoval jednotlivé ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z., avšak daný
skutkový stav, t.j. prečo považoval za vecne správne skôr vydané a právoplatné rozhodnutie zo dňa
01.06.2012 vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu podľa požiadaviek ako tieto vyplývali a boli

preukázateľne splnené v zmysle § 68 ods. 1 zákon č. 328/2002 Z.z. platného a účinného v čase vydania
tohto pôvodného rozhodnutia, po zmene právnej normy účinnej dňom 30.06.2012 zmeniť a vyhodnotiť,
že skoršie rozhodnutie priznalo dávku výsluhového zabezpečenia v nesprávnej výške a potom, že je
podľajehonázorusplnenápodmienkapreaplikáciuust.§105ods.7zákonač.328/2002Z.z.,t.j.skorším
rozhodnutím zvýšenú dávku výsluhového dôchodku znížiť, považujúc túto za dávku priznanú vo vyššej

sume.

Rovnakou vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť trpí i
rozhodnutie žalovaného, ktorý nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia neodstránil, ale
že tento sa ani s touto odvolacou námietkou žalobcu v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Tu súd

sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného, ako toto vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa
18.06.2013 a doručeného súdu dňa 24.06.2013, že v danom prípade dôvodom zrušenia neboli žiadne
skutkové okolnosti, ktoré by bolo treba označiť, rozobrať, resp. dokazovať a teda, že rozhodnutie
potom nebolo ani výsledkom správnej úvahy, keďže sa jednalo o kategorické riešenie situácie explicitne
upravenej v zákone. Naopak, súd sa plne stotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutie malo byť

riadne odôvodnené a správnou úvahou správneho orgánu zdôvodnená subsumácia daného skutkového
stavu (pôvodné právoplatné priznanie zvýšenia výsluhového dôchodku) pod nové zákonné ustanovenie
účinné po vydaní pôvodného rozhodnutia a prečo správny orgán považoval priznanie zvýšeného
výsluhového dôchodku za dávku vo vyššej sume, ktorú je potrebné podľa § 105 ods. 7 zákona č.
328/2002 Z.z. znížiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, potom bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale
v danom prípade i prvostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaného po vrátení veci bude jeho povinnosťou riadiť sa právnym názorom súdu,
ktorým sú správne orgány podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazané.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnému žalobcovi
priznal trovy právneho zastúpenia v sume 489,06 eur tak ako tieto vyplývajú zo špecifikácie predloženej
súdu dňa 12.11.2013 právnym zástupcom žalobcu JUDr. Ondrejom Krempaským. Advokát vyčíslil

trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za tri úkony
právnej služby: 2 úkony po 127,16 eur (prevzatie veci dňa 14.09.2012 a podanie písomnej žaloby dňa
29.10.2012) a 1 úkon a 130,16 eur (účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013), 3x režijný paušál: 2x po 7,63
eur (k úkonom za rok 2012) a 1x a 7,81 eur a 20 % DPH: 81,51 eur, ku ktorým žalovaného zaviazal tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.