Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Henčeková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/114/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200945.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Ing.
M. D., bytom W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/88/2013-16 zo
dňa 29. mája 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/88/2013-16 zo dňa 29.
mája 2014 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
28. júna 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala navrhovateľovi od 9.
októbra 2012 invalidný dôchodok v sume 120 Eur mesačne a podľa § 82, § 293ce zákona a Opatrenia
ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma
zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty mu od 1. januára 2013 zvýšila invalidný
dôchodok na sumu 125,90 Eur mesačne. Navrhovateľ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Poprad dňa 10. mája 2013. Navrhovateľ nesúhlasil s určením dátumu vzniku
invalidity.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p., vypočul účastníkov
konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Krajský súd po citácii relevantných právnych predpisov v rozsudku uviedol, že podľa Prílohy č. 4,
kapitola XV, oddiel F, položka 1, písm. d/ stavy po zlomeninách kosti lebky (stavy po kraniocerebrálnych
poraneniach), ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti podmieňuje 50-75
% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade bol zdravotný stav
navrhovateľa posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia. Správne bolo
určené rozhodujúce zdravotné postihnutie a správne bolo zaradené podľa Prílohy č. 4 s určenou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Pri výpočte sumy invalidného dôchodku
odporkyňa vychádzala z vyššie určeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v súlade
s § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.Krajský súd, čo sa týka námietky navrhovateľa že žiadal priznať invalidný dôchodok od 7. februára 2009
teda dva roky spätne odkedy trvá nepriaznivý zdravotný stav, poukázal na výpoveď navrhovateľa priamo
na pojednávaní, v ktorej uviedol, že posudkový lekár odporkyne pobočky aj ústredia mu vysvetlili, že deň
9. októbra 2012, kedy mu bol priznaný invalidný dôchodok, je dňom vzniku invalidity z dôvodu ukončenia
hospitalizácia navrhovateľa v Bratislave, kedy mu bola stanovená presná diagnóza a nastavenie liekov
na epilepsiu.
Krajský súd uviedol, že až po skončení hospitalizácie v Bratislave bol stanovený dátum vzniku invalidity
na deň 9. októbra 2012, pretože až vtedy bola navrhovateľovi stanovená presná diagnóza a komplexné
nastavenie liekov na epilepsiu, teda bol potvrdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd zmenil
rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Opakovane uviedol, že nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity na deň 9. októbra 2012 a žiadal priznať
invalidný dôchodok v zmysle § 112 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., teda tri roky spätne odo
dňa zistenia, že sa dávka priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
Ďalej uviedol, že odporkyňa pri určení dátumu vzniku invalidity vychádza z dátumu poslednej
hospitalizácie navrhovateľa, kedy bola opakovane potvrdená diagnóza a nastavenie liekov. Tento dátum
odporkyňa považovala za smerodajný k vzniku invalidity.
Poukázal na posudok zo dňa 10. mája 2013 MUDr. J. B., z obsahu ktorého vyplynul potvrdený dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a takisto aj doba liečby epilepsie podľa predložených zdravotných záznamov
odo dňa 15. augusta 20007, avšak aj napriek tomu určila dátum vzniku invalidity od 9. októbra 2012,
kedy bola navrhovateľovi opätovne potvrdená dovtedy liečená diagnóza a nastavenie liekov. Podľa jeho
názoru nebola až od dátumu 9. októbra 2012 stanovená presná diagnóza. V nasledujúcom období od 15.
augusta2007do9.októbra2007trvalnepriaznivýzdravotnýstavnavrhovateľavsúvislostispredmetnou
diagnózou, ktorá bola pri každom kontrolnom vyšetrení a hospitalizácii potvrdená a opakovane boli
vykonané nové nastavenia liečby a liekov, pričom tento stav trvá až doposiaľ. Počas uvedeného obdobia
navrhovateľ prekonal 18 epileptických záchvatov, v dobe pred priznaním dátumu vzniku invalidity
opakovane aj niekoľkokrát denne, pričom absolvoval 20 neurologických kontrol a hospitalizácií. Takže
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvá od 15. augusta 2007 a nie od 9. októbra 2012.
Podľa jeho názoru ustanovenie § 112 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/002 Z. z. dáva možnosť priznať
invalidným občanom invalidný dôchodok tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala od
neskoršiehodátumu,nežodktoréhopatrí,nakoľkopočastohtoobdobianavrhovateľakoinvalidnýobčan
s touto diagnózou absolvoval zdravotné prehliadky a hospitalizácie.
Podľa jeho názoru účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany.
Taktiež uviedol, že jeho nepriaznivý zdravotný stav trvá podľa lekárskych vyšetrení od 15. augusta
2007 čo je doba 5 rokov ku dňu priznania invalidity. Počas tohto obdobia navrhovateľ nemal záujem
využívať sociálny systém a veril, že sa uzdraví, žiaľ jeho zdravotný stav sa nezlepšil. Do súdneho spisu
založil list osobne doručený dňa 18. septembra 2013 Sociálnej poisťovni Poprad, prílohu ktorého tvorilo
19 lekárskych správ za obdobie od 15. augusta 2007 do 30. augusta 2012, na základe ktorých bol
vypracovaný posudok o invalidite.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom súdneho konania prvostupňového ako i odvolacieho bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods.1, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
461/2003Z.z.“)priznalanavrhovateľoviod9.októbra2012invalidnýdôchodokvsume120Eurmesačne
a podľa § 82, § 293ce zákona a Opatrenia ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.
z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty
mu od 1. januára 2013 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 125,90 Eur mesačne. Navrhovateľ namietal
určenie dátumu vzniku invalidity.
Ako vyplynulo zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je i administratívny spis odporkyne, navrhovateľ
žiadosťou spísanou dňa 10. mája 2013 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý
žiadal priznať od 1. júna 2012. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 10. mája 2013, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti o invalidný
dôchodok,jenavrhovateľod9.októbra2012invalidnýpodľaustanovenia§71ods.1zákonač.461/2003
Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. V uvedenom posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia odporkyne,
posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a
zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je stav po kraniocerebrálnom poranení - ťažká porucha s obmedzením celkovej
výkonnosti so stanovenou 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné
zdravotné postihnutia - sekundárna epilepsia, hepatopatia, stav po akútnej reálnej insuficiencii -
mierne štádium obličkového zlyhávania bola zvýšená percentuálna miera o 10 %, teda celkovo na
60 %. V posudku je uvedené, že posudzovaný je v neurologickej liečbe a sledovaný od februára
2007, kedy bol dlhodobo hospitalizovaný pre stav po polytraume s kraniocerebrálnym poranením -
je po operačnom riešení pre zlomeninu stehna a zlomeninu tvárových kostí. V poúrazovom období
užíval stále antiepileptiká - epileptické záchvaty GM mal asi 2x ročne, malé záchvaty niekoľkokrát
týždenne. Pri CT vyšetrení mozgu opakovane potvrdená postmalatická pseuducysta. V marci 2012
hospitalizovaný pre kumulované epiparoxyzmy GM s rozvojom akútnej renálnej insificiencie pri
urosepse, s hepatídou (pri sepse a rabdomyolýze). Pri hospitalizácii po adekvátnej Th postupne došlo
k poklesu pečeňových a obličkových parametrov. Pre zvýšenie frekvencie epileptických paroxyzmov
GM pri liečbe (5x do mesiaca) bol v septembri 2012 hospitalizovaný na Neurologickej klinike Bratislava
za účelom nastavenia na antiepileptickú liečbu. Pri EEG vyšetrení potvrdený nález priekazný pre
epiporuchu. Odvtedy má malé záchvaty GM viackrát týždenne, pri psychologickom a psychiatrickom
vyšetrenípotvrdenýposttraumatickýpsychosyndrómľahkéhostupňa.Celkovámierapoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % od 9. októbra 2012, kedy bol potvrdený dlhodobo nepriaznivý a
invalidizujúci zdravotný stav a nie od 1. júna 2012 ako navrhovateľ žiada.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľov zdravotný stav bol na základe opravného
prostriedku posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad
a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad dňa
14. októbra 2013. Podľa posudku posudkového lekára, ústredie rozhodujúcim zdravotným postihnutím
sú stavy po kraniocerebrálnych poraneniach, so sekundárnou epilepsiou a s incipientnými známkami
organického psychosyndrómu, zaradené pod kapitolu XV, oddiel F, položka 1, písm. d/ Prílohy č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z. z so stanovenou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, Podľa celkového posudku posudzovaný podľa dokumentácie
utrpel úraz dňa 7. februára 2007. V marci 2012 došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, po
sérii epileptických záchvatov bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Celkovým zhodnotením
zdravotného stavu navrhovateľa zaradenie zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV, oddiel F, položka 1
písm. d/ na úrovni miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, nakoľko prvotne išlo
o polytraumu s kraniocerebrálnym poranením. Pokiaľ by bol zdravotný stav posudzovaného hodnotený
v kapitole VI, oddiel A, - podľa počtu výskytov epileptických záchvatov, bolo by možné použiť len
položku 4b, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30-40 %. Posudkový lekár
pobočky Sociálnej poisťovne považoval za dôležité aj psychiatrické a psychologické vyšetrenie, kde je
ale konštatované, že ide o posttraumatický psychosyndróm ľahkého stupňa, čiže priznaná miera poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťjeviacakopriaznivá.Posudzovanýžiadalvosvojomopravnom
prostriedku priznať invaliditu od 7. februára 2009, ale na toto obdobie nie je viazané žiadne odborné
vyšetrenie, ktoré by potvrdzovalo možnosť stanoviť dátum vzniku na konkrétne uvedené rozhodujúce
zdravotné postihnutie. Podľa výroku posudku je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Odvolací súd v uvedenej právnej veci konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku,
na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že
navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 9. októbra 2012 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový
záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas
konania o priznanie invalidného dôchodku. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov
posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať.
Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo
stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho
zdravotného postihnutia má navrhovateľ možnosť o opätovné posúdenie invalidity i jej vzniku.
V konaní súdu taktiež odvolací súd nezistil žiadne nesprávnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,
lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.