Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219929
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7713219929.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého W.G. Y., Q.. X.X.XXXX, U. F. X, X., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X. X., Q.. XX.X.XXXX, U. F. X, X. a otec J. Y., Q..
XX.XX.XXXX, U. T. XXX, Y. v konaní o zvýšenie výživného, zníženie výživného takto
r o z h o d o l :
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. W. Y., Q.. X.X.XXXX zo sumy 43,15 € na 60 € mesačne od
1.12.2011 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.
D l ž n é výživné za obdobie od 1.12.2011 do 31.3.2015 vo výške 674 € povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
Týmtorozsudkom menírozsudokOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.12C/148/2007zodňa22.5.2008.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka návrhom doručeným súdu dňa 8.12.2011 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na mal. W. Y.,
Q.. X.X.XXXX zo sumy 43,15 € na 120 € mesačne od 1.12.2011 z dôvodu zmeny pomerov na strane
maloletého dieťaťa.
Otec návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2013 požiadal o zníženie výživného na mal. W. Y., Q..
X.X.XXXX na sumu 27,13 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna z dôvodu zmeny pomerov
na jeho strane.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 24.9.2014 navrhol zvýšiť výživné na mal. W. na základe jeho odôvodnených potrieb
podľa schopností, možností a majetkových pomerov otca. Zníženie výživného nepovažoval v záujme
maloletého dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce pod sp. zn.
12C/148/2007 zo dňa 22.5.2008, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Na čas po rozvode bol mal. W.
zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 43,15 €
mesačne od právoplatnosti rozvodu.Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2008.
Mal. W. v čase poslednej úpravy bol vo veku 2 rokov a 3 mesiacov v celodennej starostlivosti matky.
Matka bola nezamestnaná od 15.6.2010. Poberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi 75,95 €
a prídavok na dieťa. Iný príjem nemá. V čase posledného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke s
maloletým a poberala rodičovský príspevok vo výške 147,38 € mesačne.
Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.
Z výpovede matky súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého
dieťaťa, nakoľko uplynula doba 3 rokov. Dieťa vyrástlo navštevovalo predškolské zariadenie a od
1.9.2012 malo nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili jeho potreby ako aj náklady s
pokrytím týchto potrieb. Dňa 14.1.2012 uzavrela nové manželstvo a očakávala narodenie dieťaťa. Matka
bola nezamestnaná, dávku v hmotnej núdzi nepoberala, poberala len prídavok na dieťa vo výške 22,01
€. Otec si v tom čase uvedenú vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Maloletého nenavštevoval. Matka
spolu s manželom býva v jeho byte, manžel bol zamestnaný na aktivačných prácach s príjmom vo výške
500 € mesačne. Maloletý mal bežné potreby primerané jeho veku.
Následne matka doplnila svoju výpoveď s tým, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok od 1.6.2012 v sume 203,20 € a poberá prídavky na deti v sume 70,56 € mesačne.
Dňa 14.1.2012 uzavrela manželstvo s Z.. G. Q. a pribudli jej dve vyživovacie povinnosti mal. G. Q., Q..
XX.X.XXXX G. Q. Q., Q.. X.X.XXXX. Spolu s manželom a maloletými deťmi bývajú v Košiciach. Výdavky
spojené s bývaním sú vo výške 2.300 € mesačne vrátane inkasa. Manžel je zamestnaný v Rakúskej
firme od 15.1.2015 a pracuje T. D. Y..
Mal. W. má v súčasnosti 9 rokov, je žiakom 3. ročníka základnej školy. Výdavky sú nasledovné, školská
družina 11 € mesačne, školská jedáleň 22 € mesačne, výtvarný krúžok 20 € ročne, rodičovský príspevok
12 €, akcie v škole po 2 €, učebnica anglického jazyka 7 €, oblečenie 30 € mesačne, poistné 15,30 €
mesačne, školské potreby a pomôcky začiatkom školského roka 15 €, hygiena 10 € mesačne. Otec na
výživu syna prispieva sumou 43,15 € mesačne, okrem výživného inou formou neprispieva.
Z výpovede otca súd zistil, že v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Michalovciach,
žiadny príjem nemá, ani nepoberá podporu, resp. príspevky. Býva u rodičov, ktorým na bývanie, stravu
neprispieva, živia ho rodičia, platia za neho aj výživné na maloleté dieťa. Výdavky má v súvislosti
s platením výživného a ďalšie výdavky v súvislosti so zaplatením pokuty. Dopustil sa dopravného
priestupku v Maďarskej republike, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 1.500 €, čo musí uhradiť.
Otec bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti D. W. G. D. Y. od 1.10.2014 do 31.12.2014. Otec uviedol,
že má výdavky v súvislosti so zaplatením pokuty za dopravný priestupok, ďalej ukončil kurz výcvik v
nákladnej doprave, keďže mu bol odňatý vodičský preukaz z dôvodu exekúcie a musel preto opätovne
absolvovať pravidelný výcvik. Predložil súdu listinné doklady, za ktoré musel zaplatiť a to doklad o
psychickej spôsobilosti vodiča 80 €, karta vodiča 65 €, potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti vodiča 20
€. Otec bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Za ukončený výcvik v nákladnej doprave
zaplatil 200 €. Otec ďalej uviedol, že aktívne si hľadá zamestnanie, avšak v súčasnej dobe je to problém.
Finančné prostriedky na výdavky, ktoré uviedol si požičal od rodičov, prípadne od iných ľudí, ktorí sú
zamestnaní. Tieto dlhy bude musieť vrátiť.
Z pripojeného sobášneho listu bolo zistené, že matka uzavrela manželstvo dňa 14.1.2012.
Z pripojených rodných listov bolo zistené, že matke pribudli vyživovacie povinnosti k mal. Q. Q. G. G. Q..
Matka a otec predložili listinné doklady o výdavkoch.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec bol zamestnaný vo viacerých spoločnostiach. Z jeho
výpovedi bolo zistené, že došlo k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe s firmou P. F. G..Y..
zo dňa 6.11.2011. Uvedené pracovné pomery boli riešené cez Inšpektorát práce, nakoľko pracovali bez
zmluvy a táto bola následne ukončená. Neskôr sa zamestnal v spoločnosti J. G..Y.. J. s pracovnou
zmluvou zo dňa 6.2.2012, pričom pracoval 2 dni, kde neboli dodržané podmienky v uvedenej pracovnej
zmluve a preto odišiel. Následne bol evidovaný na úrade práce, bol aj v Českej republike asi 2 mesiace,kde si hľadal robotu. Zamestnal sa dňa 5.4.2012.V spoločnosti Y. E. Y..N..K.. pracoval 3 mesiace, zarobil
8.000 Kč brutto, t.j. 7.200 Kč netto. Po štvrťroku ho prepustili, žiadne potvrdenie o prepustení mu nedali,
nedostal ani zápočtový list. Od 24.9.2012 nastúpil v ČR do spoločnosti C. Y. Y..N..K.., kde má uzavretý
pracovný pomer na dobu do 31.3.2013. Pracoval až do 22.5.2013, následne uzavreli s ním dohodu o
ukončení pracovného pomeru. Bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 7.200 Kč. Potom opätovne
uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou C. personálny servis s.r.o. so sídlom v U., s nástupom do
práce 23.5.2013 na dobu určitú do 31.8.2013, kde bol zamestnaný na dobu určitú. Pracovný pomer bol
ukončený, doklad nemal, príjem vo výške 350 € brutto.
Z pripojeného potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Michalovce bolo zistené, že otec nepoberal
pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi bola odňatá od 1.8.2014. Otec bol poberateľom dávky v
hmotnejnúdzivobdobíod1.12.2011do29.2.2012,od1.9.2012do30.9.2012,od1.8.2013do30.9.2013,
od 1.12.2013 do 31.7.2014. Z pripojeného potvrdenia doručeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny
Košicebolozistené,žematkanepoberádávkyapríspevkykudávkevhmotnejnúdzi,poberáprídavokna
dieťa od 1.2.2012 aktuálne mesačne v sume 73,56 € a rodičovský príspevok od 1.6.2012 do doby trvania
podmienok aktuálne mesačne v sume 203,20 €. Otec predložil dohodu o skončený pracovného pomeru
so spoločnosťou J. - W. Y..N..K.., pracovný pomer bol uzatvorený 20.2.2015 a skončil dňa 12.3.2015.
Z oznámenie zamestnávateľa otca D. W. G. D. Y. bolo zistené, že otec ukončil dohodu o vykonaní práce
dňa 31.12.2014. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa,
nakoľko sa vyskytlo viacero dôvodov na ukončenie dohody - poškodenie časti motorového vozidla,
dopravné priestupky. Súčasne predložili potvrdenie o príjme otca za dobu trvania pracovného pomeru,
ktorá v mesiaci 10/2014 predstavoval 352,03 €, 11/2014 vo výške 342,22 € a 12/2014 vo výške 295,31 €.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p.),
platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. W. zo sumy 43,15 € na 60 € mesačne od 1.12.2011
do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený počet vyživovacích povinností
na strane matky, na nezmenený počet na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa
a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu
dieťaťa aj naďalej. Je pravdou, že k zmene pomerov došlo na strane otca tým, že je nezamestnaný,
avšak z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec je už od roku 2011 nezamestnaný, prípadne
zamestnaný, avšak iba na veľmi krátku dobu. Od poslednej úpravy sa však zvýšili výdavky aj na
mal. W., pretože vzhľadom na jeho vek vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú
činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov
a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 60 € mesačne pre mal. W. vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý iné vyživovacie povinnosti nemá a zohľadňuje
aj odôvodnené potreby mal. W.. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 60 € mesačne pre mal.
W., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 2 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
maloletého ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného
medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie
tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené
výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a
preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu v akom je zaviazaný otec.
Súd poukazuje aj na to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca a skončenie pracovného pomeru
na podnet bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne rovnakou mzdou, je vzdaním
sa bez dôležitého dôvodu zamestnávateľa. Preto nemožno k zmene pomerov v dôsledku opísaného
chovania sa otca prihliadať a jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby v tejto
nepriaznivej zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach už nedošlo. V danom prípade
otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré
nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania,
pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj to, že
matka sa stará o ďalšie dve maloleté deti. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný
nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnostirodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa §
28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto
odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a
možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie a možnosti jeho uplatnenia v danom regióne.
Pri určení výšky výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pri určení
výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti
povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú
a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti
tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúce zo zákonného ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 60 € mesačne je
primerané a preto otca zaviazal prispievať uvedenou sumou na výživu maloletého dieťaťa. Z vyššie
uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.12.2011 do 31.3.2015 došlo na strane
otca k vzniku dlžného výživného, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné na mal. W. bolo vypočítané
nasledovne: rozhodné obdobie od 1.12.2011 do 31.3.2015 rozdiel medzi doterajším výživným a
zvýšeným výživným 60 € - 43,15 € = 16,85 € x 40 mesiacov, t.j. spolu 674 €.
O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové
pomery otca.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.