Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218916
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112218916.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: K. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. XXX/X, o vymoženie sumy 783,28 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Er/685/2012 a súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so

sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6897/12,o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 17Er/685/2012-11 zo dňa 04. júla 2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c
i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.05.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov („zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2, § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov („zákon
o spotrebiteľských úveroch“) a ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5, § 121 ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.05.2012 sa oprávnený domáhal u súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého voči povinnému vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskom, a.s., sp.
zn. SR 07532/11 zo dňa 18.08.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 1.133,28 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1133,28 Eur od 25.12.2009 do
zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1133,28 Eur od 24.6.2011 do zaplatenia a
náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 315,74 Eur. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia

vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaný si svoju
povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 25.12.2009.
Žalobca a žalovaný si záväzkový vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou
zmenkou (blankozmenkou) s dátumom začiatku úročenia dňa 25.12.2009. Súd pri preskúmaní žiadosti
o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že
oprávnený s povinným uzavreli dňa 5.6.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený

povinnému úver vo výške 1.400 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu
s príslušným poplatkom vo výške 1.348 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 229 Eur počnúc dňom10.7.2009. Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky,
ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona
o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 1.348 Eur ( výška poskytnutého úveru je 1.400 Eur) presahuje zákonom stanovenú hranicu
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nehovoriac o ďalšom príslušenstve istiny. Dospel k
záveru, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a

nasl. Občianskeho zákonníka účinného od. 1.1.2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda na predmetný právny vzťah aplikoval spotrebiteľské právne normy. Ďalej uviedol, že v
zmenke, ktorá má zabezpečovaciu funkciu k zmluve o úvere, je upravená výška úroku z omeškania
vo výške 0,25% denne zo sumy dlhu odo dňa splatnosti celého dlhu až do jeho uhradenia, pričom
dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania pretransformovaný na zmenkový úrok
zabezpečením záväzkového vzťahu (zmluva o úvere) blankozmenkou predstavuje 91,25 % ročne.

Takýto úrok z omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z
omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného, pričom za jeden rok
omeškania úrok z omeškania dosahuje takmer výšku istiny, a z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov
z omeškania a nastáva tu rozpor s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o
ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity,

ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru; a ktoré
súd v zmysle § 53 ods. 1 a 2 OZ považuje za "neprijateľné podmienky", nakoľko spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím sa aj následne
zabezpečovaciazmenkavychádzajúcazozmluvyoúvere,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúvšeobecné
obchodné podmienky poskytnutia úveru, stáva v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatnou. Súd prvého stupňa

bol toho názoru, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný
titul) je neplatná. Teda nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť,
ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu,

na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003, ako aj na ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom
konaní), na základe čoho mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti. Namietal, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. K uvedenému dodal, že preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje

exekučnýsúd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu(dovolenosť,možnosťasúlad
s dobrými mravmi), a preto je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Poukázal na to, že exekučný
súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu

skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Namietal, že
postupomsúduvtejtoveciajehovýkladomustanovenia§45zákonaorozhodcovskomkonanídochádza
knahradzovaniukonaniaožalobáchozrušenierozhodcovskýchrozsudkov(podľaust.§40cit.právneho
predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ako aj to, že súd neposudzoval danosť

existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy. Mal za
to, že na daný prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože súd
musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára
zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Na základe uvedeného dospel k
názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda

vykonával dokazovanie ohľadom nesúladu exekučného titulu so zákonom, opomenul, že mohol a mal
posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom.
S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04 zdôraznil, že súd pri
svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servandaa z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Vzhľadom na
uvedené oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej
veci.

Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v

tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť

konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre čiastočnú absenciu dôvodov a to z
dôvodov nižšie uvedených.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 03.05.2012, kedy
bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská,a.s.,č.k.SR07532/11zodňa18.08.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa05.09.2011
a vykonateľnosť dňa 08.09.2011, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č. 4422785 zo dňa 05.06.2009
zabezpečená zmenkou vystavenou dňa 05.06.2009. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším
súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd dospel v danej právnej veci k záveru, že súd prvého stupňa vec predčasne právne posúdil,
keď neposudzoval daný právny vzťah účastníkov z hľadiska všetkých jeho zmluvných dojednaní, včítane
dojednania riešenia sporov - rozhodcovskej doložky. Z ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom

konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol
právoplatný a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk, uvedených v tomto zákonnom ustanovení.Exekučný súd v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie podmienok na vedenie exekúcie a
v prípade niektorého z dôvodov, uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
zastaví, pričom tak môže urobiť na návrh alebo aj bez návrhu. Zákonná úprava teda dáva exekučnému

súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa však v danom prípade neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z
hľadiska ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa

teda neposudzoval vec v prvom rade z hľadiska toho, či vykonať sa majúce rozhodnutie spĺňa všetky
zákonné podmienky, aby mohlo byť riadnym exekučným titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez
podrobnej analýzy základného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a jej súčastí,
všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Až po posúdení zmluvného
vzťahu účastníkov a následnom vyhodnotení rozhodcovskej doložky, bude si môcť súd prvého stupňa
ujasniť, či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade exekučný titul, môže byť spôsobilým

exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí opätovne zistiť skutkový stav veci v naznačenom smere a
následne v danej právnej veci rozhodne.

Vzhľadom k osobe súdneho exekútora sa súd vyporiada i s Nálezom Ústavného súdu SR č. k.
III.ÚS 322/2010, zo dňa 13.4.2011, keďže na nedostatok nestrannosti súdneho exekútora podľa § 3
Exekučného poriadku musí prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.