Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9P/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212469
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612212469.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky : P. F., rod. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
XXX XX C. XXX, toho času bytom D. XXX/XX, D. XXX XX, zastúpená splnomocneným zástupcom
advokátom Mgr. Pavlom Šuľanom, so sídlom Hlavná 929/6, 924 01 Galanta, proti odporcovi : D. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom FIAČAN &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36861251, v konaní

o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas
po rozvode: E. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, obidve trvale bytom XXX XX C. XXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom
M.M. Hodžu 30, 031 01 Liptovský Mikuláš, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX. X. XXXX v A. P., zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu v Ľ., zväzok 3, ročník 2002, strana 55, poradové číslo 8, r o z v á d z a.
II. Maloleté deti E. F., nar. XX. XX. XXXX a A. F., nar. XX. XX. XXXX súd z v e r u j e do osobnej

starostlivosti matky, ktorá jeo p r á v n e n á maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v
bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. F., nar. XX. XX. XXXX sumou minimálneho
výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne určené podľa
§ 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením §
2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do každého 15 dňa v mesiaci

vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Otec je p o v i n
n ý prispievať na výživu maloletej A. F., nar. XX. XX. XXXX sumou minimálneho výživného 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne určené podľa § 62 ods. 3 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 2 písm. c/ zákona č.
601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky
maloletej, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa maloletými deťmi E. F., nar. XX. XX. XXXX a A. F. nar. XX.

XX. XXXX každý víkend párneho týždňa od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas vianočných
sviatkov v párnom kalendárnom roku od 23. 12. od 9.00 hod. do 26. 12. do 17.00 hod. a v každom
nepárnom kalendárnom roku od 29. 12. od 9.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas
jarných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od nedele pred začatím jarných prázdnin od
9.00 hod. do nedele, ktorou sa končí týždeň jarných prázdnin do 17.00 hod., počas veľkonočných
sviatkov v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do

17.00 hod., počas letných školských prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8.
od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.
Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom pripraviť, otec si bude maloleté deti preberať
a odovzdávať v mieste bydliska matky.
V. Súd u r č u j e dohľad nad výchovou maloletých detí E. F. nar. XX. XX. XXXX a A. F. nar. XX. XX.
XXXX, ktorý bude vykonávať v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta jedenkrát
mesačne, o ktorom podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí písomnú správu súdu po dobu jedného

rokaodprávoplatnostirozsudkuvčastioúpraveprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasporozvode.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnaokresnomsúde12.11.2012sanavrhovateľkadomáhala,abysúdjejmanželstvos

odporcom rozviedol. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a uložil odporcovi
povinnosť prispievať na ich výživu v minimálnom rozsahu a tiež upravil styk odporcu s maloletými
deťmi. Návrh odôvodnila tým, že po krátkej známosti uzavreli s odporcom manželstvo. Najskôr dva roky
bývali v D. u jej rodičov. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, neskôr dochádzalo často k nezhodám,
keď nebolo všetko podľa predstáv odporcu. Začali mať preto problémy v manželstve. Nezhodol sa s
jej rodičmi a jej sestrou. Aby manželstvo zachránili zmenili prostredie a presťahovali sa do obecného

nájomného bytu v obci C. dňa 1. 11. 2004. Spolužitie sa s časti napravilo. Po rodičovskej dovolenke
pracovala v Liptovskom Mikuláši ako predavačka. Potom ako čašníčka v miestnom Pohostinstve v
C.. Po nástupe do zamestnania sa naplno prejavovalo žiarlivé správanie odporcu. Zvykol ju sledovať.
Komentoval jej správanie k iným ľuďom. Bol k nej agresívny aj v súvislosti s jej pracovnou pozíciou
- obsluhovaním zákazníkov, z jeho pohľadu išlo o flirtovanie s cudzími mužmi. Obviňoval ju, že má

milencov. Fyzicky ju napadol v kuchynke - fackoval ju a škrtil. Telefonicky ju kontroloval v práci. Na
záverečnú po ňu posielal svokru alebo svokra. Niekedy keď bol doma, vymkol ju a nechal ju dve,
tri hodiny čakať pred dverami, kým ju pustil. Nadával jej do pobehlíc a fyzicky ju opakovane napádal.
Pretože ho ľúbila, vždy mu odpustila. Odporca často striedal zamestnania, z niektorých odišiel, aj keď
nemal iné pracovné miesto. Nestíhali platiť nájomný byt a preto sa rozhodli vrátiť do D.. Opäť sa však

začali hádky s jej rodičmi, preto si hľadali bývanie. Hypotéku sa im nepodarilo vybaviť, lebo odporca
odišiel zo zamestnania, keď sa mu tam niečo nepáčilo. Ona pracovala v Reštaurácii v D.. Odporca ju aj
tam kontroloval a sledoval a vyčítal jej, že chce mať s niekým pomer. Po obede chodieval pre deti a aj s
deťmiprišielzaňoudopráce,niekedytambolajdovečera.Onachcela,abyšielsnimidomov,lebomusia
ísť spať. On deťom hovoril, že „maminka nás neľúbi, maminka má druhého“. Pokračovali psychické a

fyzické útoky odporcu. Stopy po násilí zakrývala pred svojím okolím a odporcovi odpúšťala. Dňa 27. 6.
2011 dostal odporca porážku a ona mu bola ochotná všetko odpustiť. Bol ochrnutý na pravú polovicu
tela a nevedel ani rozprávať. Lekári ju pripravovali na najhoršie. Chodila za ním každý týždeň aj s deťmi.
Kŕmila ho, cvičila s ním a povzbudzovala ho. Po mesiaci ho prepustili z nemocnice. Zobrala si dovolenku
a bola s ním 24 hodín denne. Nemohla sa s nikým poriadne ani porozprávať, lebo ju neustále kontroloval.

Bol ako tretie dieťa. Stále bývali v D. u jej rodičov. Aj ostatní členovia jej rodiny pomáhali odporcovi.
Napriek tomu mu nerobilo problém hádať sa a udrieť ju. Začiatok septembra mu prišlo zle, zavolala mu
záchranku. Vtedy prekonal ľahší infarkt. Po dvoch týždňoch ho z nemocnice prepustili domov. Nič sa
nezmenilo a bolo iba horšie. Hádky medzi nimi sa stupňovali a bolo to veľa aj na deti. Koncom októbra
odišiel odporca k svojím rodičom. Ona ho navštevovala vždy keď mala voľno. Deti chodievali s ňou.

Koncom januára ho zobrala do Nemocnice v Galante na rehabilitácie. Aj v nemocnici jej robil scény.
Psychicky to už nezvládala, lebo jej volal každú hodinu a keď mu nezdvihla volal jej mame, otcovi, sestre,
bratovi a dokonca aj šéfovi. Písal jej SMS správy s agresívnym obsahom. V apríli (2012) počas jarných
prázdnin zobrala deti do C.T.. Svokra staršiu dcéru prihlásila na prvé sväté prijímanie a potom obidve
deti prihlásila do školy v C.. Ona s tým nesúhlasila, ale jej bolo ľúto detí a tak ich nechala, aby dokončili

školský rok v C.. Oznámila to riaditeľke Základnej školy v D., vysvetlila jej okolnosti a svoj nesúhlas so
zápisom do Základnej školy v C.. Za deťmi chodila, keď sa jej dalo. Koncom júla mala viac času. Nebola
tak pracovne vyťažená a chcela deti zobrať do D. na prázdniny. Odporca jej nedovolil, aby ich zobrala.
Od toho okamihu bolo stretávanie s deťmi obmedzené, čo deti a ona znášali ťažko. Po opakovaných
pokusoch o záchranu manželstva už nemá nádej na jeho obnovu. K odporcovi necíti žiadnu lásku a

spoločný život s ním si nedokáže predstaviť. Má stály finančný príjem a rodinné zázemie u rodičov, preto
má pre deti vytvorené vhodnejšie podmienky na výchovu. Odporca nie je schopný postarať sa o výchovu
detí a zabezpečiť ich počas obdobia dospievania. Urobila všetko preto, aby deti boli v jej starostlivosti,
čo jej nebolo umožnené zo strany odporcu a bolo jej v tom bránené. Ona odporcovi nebude brániť v
kontakte s deťmi.

Navrhovateľka vypovedala, že v spoločnej domácnosti nežijú od októbra 2011. Ona žila v D. a odporca
v C., kde ho navštevovala do januára 2012. Deti žili s ňou v D., kde navštevovali základnú školu. Cez
víkendy ich brávala na návštevy otca. V apríli 2012 zobrala deti do C. na prázdniny, kde proti jej vôli a
bez jej súhlasu zapísali deti do školy. Odvtedy sú deti v C., kam za nimi chodievala cez víkendy. Niekedy

každývíkend,niekedykaždýdruhývíkend.Podľatohoakomalarobotu.Niekedyrazzamesiac.Keďbolaza deťmi koncom augusta (2012) odporca ju napadol. S deťmi nemohla byť sama a všetky návštevy sa
skončili hádkami. Keď tam neboli manželovi rodičia aj fyzickými útokmi na ňu. Políciu v žiadnom prípade
nevolala. Obnovenie jej spolužitia s odporcom považuje za nereálne. Už k nemu nič necíti, iba ľútosť,

vzhľadom na jeho zdravotný stav. S deťmi mala telefonický kontakt (pojednávanie 17. 12. 2012), ale
stávalo sa, že manžel jej deti k telefónu nedal. Volávala im jedenkrát mesačne. Odporca deti nebil, ale
nepekne pred nimi rozprával. Ju odporca psychicky aj fyzicky napádal, fackal ju, škrtil, kopal do zadnej
časti tela a nôh. Zhodil ju z postele. Na začiatku manželstva takýto nebol, aj keď určité náznak tam boli.
Bol chorobne žiarlivý a takto sa začal správať po piatich, či šiestich rokoch manželstva. Ku koncu už boli

svedkami týchto útokov aj deti. O čom svedčí list dcéry A., ktorý napísala Ježiškovi. Odporca jej hovoril,
že radšej deti podreže, ako by mali byť s ňou. Posielal jej správy, že sa hodí pod vlak. Ona býva v D.
v rodinnom dome. Je to tri a pol izbový rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom. Ona obýva jednu
izbu, v ktorej predtým bývala aj s deťmi a manželom. Okrem nej žijú v dome jej rodičia, dočasne sestra s
priateľom, ale tá sa bude sťahovať. Vedela o tom, že A. mala zlomené obidve nohy a bola ju navštíviť v
nemocnici, kde bola hospitalizovaná. Opäť sa tam s manželom pohádali, že skoro dcére prisadol nožičky

a do nej strčil. Za deťmi bola v škole jedenkrát a počas tejto doby jej riaditeľka stála za chrbtom, aby s
nimi nemohla hovoriť sama. Asi sa bála, že by ich zobrala. Raz volala do školy, inak volávala s odporcom,
alebo s deťmi. Odporca jej volal niekedy aj 50 x za deň, preto musela vypnúť telefón, tiež členovia jej
rodiny a aj vedúci, ktorému aj v noci chodili SMS-ky od odporcu. Keď deti odchádzali v apríli na prázdniny
k otcovi, mali tam byť iba na týždeň a takto sa aj zabalili. Otec telefonovával deťom (kým boli v D.) a

povedal im, že môžu byť vonku do 17.00 hod. a už o 17.01 hod. kontroloval, či sú doma. Keď volal s
dcérou, tak sa triasla a volala jej hneď do roboty. Nesúhlasila s tým, aby deti boli prihlásené do školy v
C., ale nechcela ich ďalej trápiť. Na prázdniny v apríli 2012 ich do C. priviezla ona. V júli 2012 jej v C.
dal odporca facku, kričal na ňu a nadával jej. Fyzicky bola v C.T. 17. 12. 2012. Odporca jej nedával deti
k telefónu. Po stretnutí v decembri 2012 bola s deťmi v januári, potom ešte 22. 2. 2013, ale 8. 3. 2013,

keď sa mal realizovať styk, sa nerealizoval. 8. 8. 2013 si bola po dcéry. Prevziať si ich mala o 18.00
hod., v tom čase bola mladšia A. v kostole so starkou, odkiaľ sa vrátili po 19.00 hod. So staršou dcérou
sa rozprávala asi dve hodiny, hovorili o tom, čo si pobalia so sebou, lebo pobalené neboli vôbec. Keď
sa vrátila zo záchodu, dcéra bola v kuchyni s odporcom a už s ňou ísť nechcela. Odporca kričal, že nie
a jeho otec ho dával do kuchyne. Ona má pracovnú dobu od 10.00. do 22.00. hodiny. Strieda krátky a

dlhý týždeň. Jeden týždeň robí 5 dní po sebe a druhý týždeň robí dva dni po sebe. Vo zvyšnom čase
má voľno. S deťmi sa snaží stretávať. Párkrát na stretnutí nebola, ale vždy na to mala dôvod. Podľa
predbežného opatrenia sa s deťmi stretla iba jedenkrát v marci, keď bolo pojednávanie od 22. marca
do 24. marca (2013), keď boli deti u nej na víkend. Cítili sa u nej dobre. Po dvoch týždňoch si prišla
znovu po deti. Deti tam stáli a povedali jej, že sa u nej cítili zle a že ku nej nejdú. Mladšia dcéra pri

odchode z D. plakala, že nechce ísť. Ona sa snažila každý párny týždeň chodiť po deti. Deti tam stáli
ako obarené a hovorili jej to isté ako predtým. Z kuchyne počula kričať otca, že nejdú. Rýchlo zavreli
dvere, aby ho nepočula. Potvrdila, že deti tam stáli aj s batohmi, ktorých obsah nikdy nekontrovala. Iný
kontakt s deťmi nemá, keď im telefonovala, nedvíhali telefón a na SMS-ky odpovedal odporca. Za deťmi
chodievala každý párny týždeň v mesiaci, za celé obdobie nebola asi štyrikrát. Nie je pravda, že otec

detí o nej hovorí iba v dobrom. Dôkazom sú jeho SMS-ky a on voči nej deti ovplyvňuje. Keď deti prvýkrát
odchádzali z C. v marci do D., ich starý otec im dal do ruky mobil, aby ho mali stále pri sebe. Ona keď
chce deťom zavolať, tak sa im nedovolá. Deti mali telefonáty hádam každú hodinu a starý otec detí
telefonicky oznamoval desaťročnej dcére, že nejaký príbuzný dostal infarkt, či porážku. Deti telefonáty
len dostávali. Deti zavolali len to, že už došli. Ona deťom povedala, že ak sa budú v D. cítiť zle, privezie

ich naspäť už v sobotu. Deti sa cítili dobre, do prostredia zapadli. E. celý čas rozprávala, ako by chcela
dobehnúť celý rok. V sobotu povedala, že nevie, či má ísť domov. Ona sa jej spýtala, či sa cíti zle (E.) a
ona povedala, že nie. Preto ostali v D. a išli na návštevu sesternice. Deti sa u nej cítili dobre. Spočiatku
keď chodila po deti odporca bol v kuchyni a prítomní boli starí rodičia, ktorí s deťmi hovorili o veciach,
o ktorých deti nemajú počuť a ani vedieť. Dvere v kuchyni boli zatvorené. Až neskôr sa to zmenilo a

mohla byť s deťmi aj sama v chodbe, dvere však boli otvorené. Sama sa s deťmi porozprávať nemohla.
Pri poslednej návšteve detí, svokra kričala, že má po deti prísť o osemnástej hodine. Ona manželovi
posielala SMS-ku, či má prísť o tej pätnástej hodine, ale on vôbec nereagoval, tak som radšej prišla o
tej osemnástej hodine.

Odporca vypovedal (pojednávanie 18. 3. 2013), že on sa rozviesť nechce, lebo navrhovateľku ľúbi.
Nežijú spolu asi rok. On býva v C. aj s deťmi. Manželka býva v D.. Naposledy žili spolu v D.. Deti si zbalili
veci a v apríli minulého roku prišli do C., kde chcú bývať. Priviedla ich matka detí. On mal v roku 2006
porážku (po oprave splnomocneným zástupcom a navrhovateľkou uviedol), že v roku 2010. Na otázku,kto okrem neho a detí býva v dome v C., uviedol, že nikto. Na otázku, kde bývajú starí rodičia uviedol,
že aj starí rodičia tam bývajú. Nevedel, kedy bol naposledy hospitalizovaný. Dcéry chodia do štvrtej
a tretej triedy. Ráno vstanú a idú do školy. Keď sa vrátia robia si úlohy a potom idú za kamarátkami.

Domov sa vracajú okolo šiestej, pozerajú televízor a idú spať. Deťom varí on, jeho oco aj mama. Perie
im mama. S deťmi sa učí a keď niečomu nerozumie tak mama. Deti sa s matkou chcú stretnúť iba v
Mikuláši. Matka si po deti bola, on jej ich dal, ale deti do D. ísť nechceli. On deťom povedal, aby išli s
mamou do D., deti nechceli. Povedal im, aby išli s mamou aspoň do Mikuláša, ale ani tam bez neho
ísť nechceli. Jeho zdravotný stav sa zlepšil (pojednávanie 10. 1. 2014). Lepšie rozpráva a aj chodí. Zo

začiatku sa o neho starala matka dobre, ale pomaly to nechávala na neho, aby veci robil sám. Teraz je
už úplne samostatný. On s dcérami robí domáce úlohy, chodí s nimi na prechádzky. Neperie, lebo to
nevie. Varí im lečo, maďarský guľáš, segedínsky guľáš. S mäsom má problémy kvôli pravej ruke. Chodí
na rodičovské združenia, bol na všetkých okrem jedného, na ktorom bola starká, lebo v tom čase bol v
Likavke na liečení. Deti na styk s matkou pripravuje dvakrát týždenne v tom týždni, keď k nej majú ísť,
ale oni hovoria, že nie. Matka ich nechce zobrať nasilu, čo má robiť. Vysvetľuje im, nech idú k mame. E.

mu s plačom povedala, že on chce, aby išla do D.. Ona tam ísť nechce a ani nepôjde. Povedala mu, že
ju tam bili a týrali mama a babka. Bolo to vtedy, keď tam bývali. S deťmi hovorí normálne a bez emócii.
A. mu povedala to isté. Hovoril im, aby sa nebáli, že mama im nič nespraví a prosil ich, aby išli ku mame.
Deťom o mame hovorí iba to najlepšie, ale oni nechcú o nej ani počuť. Hovoria mu, že už k nej nemajú
vzťah. Z návštevy u mamy sa vrátili v nedeľu ale už v sobotu chceli ísť domov. Mama im na to povedala,

že čo by ešte nechceli. Vie to od detí. Po návrate z D. mu povedali, že viac tam nepôjdu. Nepovedali mu
prečo, necítili sa tam dobre. Na dôvod sa ich nepýtal. Ostal v šoku, čo tam asi bolo. Keď si má matka
prísť po deti, on je v kuchyni, ktorá je hneď vedľa chodby. Deti sú v chodbe a čakajú na matku. Jeho
rodičia sú v obývačke. Jeho rodičia prechádzajú z kuchyne do obývačky. Deti stoja na chodbe a čakajú
na matku päť až sedem minút. Matka sa po príchode spýta, či s ňou idú. Oni jej povedia, že nie a ona

hneď odíde. Má to aj nahraté. On počas tej doby leží v kuchyni a ani sa z nej nepohne. Keď príde matka
po deti, sú tam len s ňou. Nie sú tam ani jeho rodičia. On tomu necháva voľný priebeh. Nikdy nevie,
kedy matka príde. Spočiatku poslala SMS, ale teraz už nepíše. Cez týždeň pred stykom matka deťom
nezavolala ani raz. Zavolať im môže, lebo E. má svoj mobil. Deťom nedáva darčeky na narodeniny a
meniny. Na Vianoce im darčeky priniesla. Matka sa na deti v škole informovala v roku 2013 asi dvakrát.

Počas styku sú niekedy dvere na chodbu otvorené alebo zatvorené. Keď sa deti vrátili z D. videl, ako
utekajú z auta od nej a povedali mu, že tam viac nepôjdu. Úpravu styku s maloletými deťmi, ak by boli
zverené matke žiada tak isto ako navrhla matka.

Maloletá E. F. vypovedala, že maminka aj tatinko chcú, aby boli s nimi, ale ony sa lepšie cítia v C.

pri tatinkovi. Bola tretiačka, keď prišli do C. s A.. Tatinko tam už bol. Prišla cez školský rok a mamina
povedala, že ich odhlási z D., aby ich mohli prihlásiť do C.Ú.. S maminou sa stretáva, keď príde ku nim.
Starká ju pozýva do obývačky, ale mamina ísť nechce. Boli aj u maminy. Starký aj s tatinkom a starkou
ich tam chceli zaviesť v sobotu, ale ony nechceli. lebo ich tam bili a už k nim nič necíti. Teda k babine,
dedovi a mame. Bila ich, lebo sa jej pýtali kedy pôjdu do C. za tatinom. Mali chodiť každý druhý týždeň

navštevovať tatina do C.. Ona by chcela bývať s tatinkom v C.. S mamou sa nechce stretávať, lebo k
nej už nič necíti. Tatinko ju skúša s biológie. S angličtinou jej pomáha starká, lebo tatinko anglicky nevie.
On jej kontroluje úlohy. Na mamine nie je nič dobré a na tatinovi nie je nič zlé. Bojím sa, že mama ich
zoberie do D.. Strach cíti v srdci. Bojí sa, že ich tam budú zase biť a neodvezie ich naspäť ku tatinkovi
do C.. Ona ich bila rukou a tým čo mala po ruke. Bila ich po chrbte, zadku a mali modré chrbty z bitky.

Maloletá A. F. vypovedala, že mamina a tato sa rozvádzajú. Jej sa to nedotýka, ona chce byť s tatom.
Býva v C. už dosť dlho. Býva so starkým, starkou, E. a tatom. Do školy chodí do C.. Má kamarátov
aj kamarátky zo školy aj z ulice. S maminkou sa stretáva, keď ich príde pozrieť. Mamina býva v D..
Jedenkrát boli v D. u maminy, keď ich tato presvedčil, ale viac tam nepôjdu, lebo im tam nebolo dobre.

Radšej je tu ako tam. Tatovi tam nepodali pomocnú ruku. Nudili sa tam. Mamina bola furt v kuchyni.
S ockom si robia úlohy. On sa s ňou učí. Niekedy ocko navarí lečo alebo polievku. So starkým pečú
palacinky. Ocko je lepší, viac sa o nich stará. Majú tu aj viac kamarátov a lepšie je aj v škole. Keď
niečomu nerozumejú, pani riaditeľka im to vysvetlí. Tu ich v škole nebijú. V tejto škole je lepšie. V D. mali
zlé známky. Mamina nemala čas sa s nami učiť. Bola furt v robote. A tiež sme mali furt vši. Na tatinovi

je dobré to, že sa s nimi hrá, učí, varí im. Keď sú vonku tak kontroluje kde sú, aby ich nikto neukradol.
Na ňom nie je nič zlé. Na mamine nie je dobré nič. Zlé je na nej to, že ich nepríde častejšie pozrieť.
Neplatí a ukradla peniaze, čo mali s Maťou našetrené. Na každé narodeniny dostávali po 40 eur. E.
dostávala na jej narodeniny tiež a ona tiež na jej narodeniny. Poslala im niečo aj teda Olinka. Mamina sitie peniaze od nich vypýtala, dala si ich do svojej peňaženky. Povedala, že ich dá do banky, ale do banky
ich nedala. Vie to preto, lebo peniaze si od nej vypytovali, ale ona im povedala, že tam nie sú. Poprela,
že list Ježiškovi, „aby tatino nebil mamičku“ (čl. 33) písala ona. Mamina dvakrát zaplatila obedy a potom

už nie. Povedala jej to starká, keď sa bola pýtať na to, či sú obedy zaplatené.

Súdny znalec PhDr. E. Š., H.., trval na záveroch znaleckého posudku. K súčasnému spôsobu výchovy
detí uvádzal, že nie je vhodný pre čiernobiele myslenie ku ktorému vedie, že niečo je len dobré a niečo
zlé. Deti sú už dosť staré na takéto rozprávkové uvažovanie. A ani do budúcnosti to pre ne nie je dobré,

lebo to vytvára myšlienkovú chybu buď iba áno, alebo iba nie a ony sú k tomu v súčasnosti vedené.
Nie je dobré nastavenie detí, že sú v ohrození, v nebezpečenstve, že im niečo hrozí, lebo v budúcnosti
sa môžu začať neodôvodnene báť. Deti by sa mali orientovať na svoj vlastný život a nie úplne na život
otca a matky, lebo ony riešia veci, ktoré im neprislúchajú. Odkázal na svoju odpoveď (č.3) v znaleckom
posudku k schopnostiam otca zabezpečiť starostlivosť o deti. Nevyšetroval starých rodičov detí , ktorí
hrajú značnú úlohu v živote detí, keďže sa starajú o svojho syna a to príkladne. Chceli by, aby sa rodina

dala dohromady, čo už nie je možné, preto sa snažia získať si deti. Deti preberajú informácie z prostredia
a takto sú nastavené. Do určitej miery je to aj negatívnymi skúsenosťami z minulosti zo školy v D.,
že ich tam bili a mali vši. Deti vnímali situáciu, ktorú mali v minulosti doma, ktorá bola konfliktná tak,
že sa musia rozhodnúť a teraz. Ony sa rozhodli, že chcú bývať u otca. Nevnímajú plusy a mínusy a
ani nie je možné očakávať od nich dospelé uvažovanie. Otec detí utrpel organické poškodenie mozgu,

čo vedie k zhoršeniu intelektových schopností a to psychickou chorobou je. Rehabilitácia spočiatku
postupuje rýchlejšie, potom už pomalšie až sa zastaví, ale nepredpokladá úplné vyzdravenie. Zdravotný
stav odporcu konzultoval so psychiatričkou a zhodli sa na tom, že postupne sa zlepšuje, ale kedykoľvek
môže nastať nová cievna príhoda. Na verejnosti sa prezentujú rôzne názory, ale v tomto prípade sa
nedajú nejaké všeobecné aplikovať, lebo došlo ku viacerým poškodeniam odporcu. Ak sa o niekoho

musia starať jeho rodičia, ťažko môžeme povedať, že on sa je schopný starať o niekoho iného. Títo
majú na neho aj opatrovateľský príspevok. Tiež má invalidný dôchodok. Maloletá E. je nadpriemerne
inteligentná a A. dosahuje vyšší priemer. Čo sa týka schopnosti vnímania vzťahov medzi rodičmi a
vzťahov ku rodičom, to nie je ani tak vecou intelektu, ako skôr záležitosť emočná. Je to súbor faktorov
a to rôznych. Negatívne skúsenosti z minulosti sa postupne strácajú a prevažuje vplyv prostredia, v

ktorom sa deti nachádzajú. Samozrejme to vychádzalo aj z minulosti, kde boli plusy aj mínusy. Napríklad
škola a deti v škole v D.. Vyšetroval aktuálny stav a vychádzal zo spomienok detí. Preto zavolal deti
aj v prítomnosti matky. Prepis rozhovoru je v znaleckom posudku. Mladšia mala k matke ambivalentný
vzťah. Staršia sa javila ako dominantná a tá mala negatívny vzťah a mladšia sa tomu prispôsobuje.
Jeho úlohou nebolo zisťovať pozitívne a negatívne zážitky detí, ale aktuálne citový vzťah k rodičom.

Z toho vyplynulo, že aktuálne má maloletá E. negatívny vzťah k matke. Vzťah mladšej A. k matke je
ambivalentný,alepreberápostojestaršejsestry.Detisavyjadrovali,žestarírodičiazabezpečujúväčšinu
starostlivosti o nich.

Svedkyňa L. F., matka otca maloletých detí a ich stará matka vypovedala, že synovi zabezpečovala

celodennú starostlivosť, ale teraz je už samostatný. Rozpráva a aj chodí bez barlí a nepotrebuje extra
zdravotnú starostlivosť a ani zdravotnícke zariadenie. Takýto stav trvá dva, tri mesiace. Hodne mu
pomáha, že sú pri ňom deti. Všetci bývajú v jednom rodinnom dome. Syn býva v jednej miestnosti.
Ona s manželom v druhej miestnosti a deti v ďalšej miestnosti. Spoločné sú kuchyňa, WC a chodba.
Naposledy bol na dva týždne v Štiavničke na ročnej kontrole. Vtedy sa starala o deti ona s manželom.

Každý deň chodili za synom. Po príchode do C. bol jeho stav veľmi zlý. On nerozprával, nechodil. V
októbri, keď mala E. a syn narodeniny boli za nimi v D., ale tam vtrhli opití rodičia nevesty a vyhnali
ich. Vtedy povedala, aby sa pobalili a išli s nimi. Mohla ísť aj ich matka. Ona ich rozdeľovať nechcela.
Na rodičovské združenia deťom chodieval otec. Nechodil vtedy, keď bol na liečení. Vyjadroval sa, že sa
hanbí chodiť do školy v C.. Aj ona chodila na rodičovské združenia a pýtať sa na deti. Otec detí bol v

Kováčovej v kúpeľoch jeden mesiac a dvakrát v Štiavničke po dva týždne. Vtedy sa starali o deti ona
s mužom. Otec detí má momentálne iba problém s pravou rukou, ktorá je nefunkčná, ale stále sa to
zlepšuje. Keď deti prídu zo školy učia sa s ním, preskúša ich. Idú do hory. Autom sa vyvezú do doliny
a keď sú deti vonku tak ich kontroluje, kde sú. Viac počúvajú tatina ako ich. Najmä ak im káže, aby sa
prezliekli popísali úlohy, umyli zuby. On sa o nich stará. Čo mu to dalo námahy, kým ich nahovoril, aby

išli do D.. Ona im zabalila zubné kefky. Ale ony si tam ani neumyli zuby. Väčšinou varí ona a aj im perie.
Je to logické, lebo bývajú spolu. Syn vie variť. Deti to berú tak, že to robí tatino, ale jej to nevadí. Veď
z nich rastú krásne, múdre a šikovné dievčatá. Deti majú v dome vlastnú izbu. Majú tam postele, stôl,
skriňu, hračky, notebook. A. má školu dvesto metrov od domu a E. má 50 metrov od domu autobusovúzastávku, lebo do školy chodí do Ľ.. Autobus ju zavezie až pred školu. Deti majú veľa kamarátov. Môžu
sa v zime korčuľovať. Blízko je ihrisko. Môžu sa hrať aj na dvore. Majú na to dvor aj záhradu. Majú
zvieratá a to mačky a psíka. Deti priniesla nevesta na prázdniny. Keď po ne prišla, deti nechceli ísť

naspäť, lebo ona im sľubovala, že príde tiež do C.. Dohodli sa tak a ona ju požiadala, aby ich prihlásila
do školy v C., že ona ich odhlási v D.. Ona sľubovala deťom a aj synovi, že príde bývať naspäť do C.. Do
apríla 2012 boli deti s mamou v D.. Od októbra 2011 bol syn s rodičmi v C., ale maródku brala nevesta,
hoci sa starali rodičia. V D. mali jednu miestnosť, kde býval syn s nevestou a ich dve deti a keď prišiel
brat nevesty Tibor z roboty, tak aj on si tam pristlal. V druhej miestnosti bývala sestra Timea s priateľom a

teraz už manželom Marekom. Aj starí rodičia tam bývali. Nevedela, či to mali predelené z chodby alebo
špajze, lebo tam nebola. A. si 18. 5. 2012 zlomila obidve nožičky. Mama ju bola pozrieť 20. 5. 2012,
ale nemala záujem si ju zobrať alebo sa o ňu starať u nich. Starala sa o ňu ona, starký a tatino. Aj tak
mala známky na vysvedčení dobré. Keď ju niesla do školy na chrbte, tak ich videla riaditeľka. Odvtedy
ju brávala riaditeľka autom do školy. Matka prišla za deťmi 25. 7. 2012, aby s ňou išli na prázdniny.
Deti to odmietli. Potom mali ísť kupovať E. náramok k prvému svätému prijímaniu, ale ten nekúpili. Od

riaditeľky školy vie, že 17. 12. 2012 prišla matka po deti do školy, ale deti s ňou ísť nechceli a plakali.
Riaditeľka volala starostu a nevie, či aj niekoho z úradu práce. Povedala, že deti s ňou ísť nemôžu ak
plačú a nechcú ísť. Matka sa o deti nezaujímala, netelefonovala, iba raz. Asi to mala nariadené, aby im
telefonovala. Tak stále zvonil telefón, ale potom hneď prestal. Ona mala v ruke mobil a hneď ho zdvihla.
Matka bola prekvapená, že to zdvihla a chcela hovoriť s E.. Zavolala E., že s ňou chce hovoriť mama, ale

tá povedala, že s ňou hovoriť nechce. Deti mobily majú. Matka im nevolá. Môže zavolať aj na jej mobil.
Ona jej nikdy neublížila. Styk nariadený súdom prebieha tak, že synátor pripravuje deti a aj ona, aby
išli ku mame, lebo ona ich obviňuje, že to nerobia. E. prosila, aby išla ku mame, ale ona povedala, že si
radšej zoberie život. Deti sú pripravené v chodbe. Matka príde, spýta sa ich či idú. Deti povedia, že nie a
ona odíde. Trvá to nejakých 5 minút. Ona im aj hovorí, aby išli s ňou vonku, ale deti odmietajú aj to. Deti

sami po čase povedia, keď sa im rozviažu jazýčky, čo sa dialo v D.. Keď išli syna pozrieť na návštevu A.
im povedala, že jeho rodičia vtrhli do izby, nevšimli si, že je za dverami a synovi povedali, že ak niečo
povie im, tak ho zabijú. Deti spomínali, že ich tam bili a teraz sa to E. učí v škole. Povedala, že jej bolo
ľúto, keď psíka, ktorého dostali od tatina dedo s Tiborovým kamarátom v D. pohadzovali. Psíka hádzali,
naschvál sa uhli a on spadol na zem. Znova ho zdvihli a hádzali si ho. Tak to potom asi brali na seba,

že aj ich týrali, keď ich bili. Aj mama ich bila. A to aj pri hre, z ničoho nič. Hovorili jej, že mama hádzala
mobilom o zem. Rozbila päť mobilov. A. hovorila, že keď išli z nemocnice od ocka, tak si pýtala od mamy
mobil. Mama jej ho nechcela dať a mala nervy. A. nechcela vystúpiť z auta, tak ju mama aj so starkým bili.
Nevedela kde. Trápi ju negatívny vzťah detí k matke, lebo aj ona je matka a vychovala dieťa. Ona ju má
rada. Stalo sa, čo sa stalo. Trápi ju, keď deti hovoria, že k matke už nič necítia. Prekvapilo ju, keď vnučka

povedala, že keby nebolo ich a ani tatina, išla by radšej do detského domova ako k mamine. Trestné
oznámenie na matkinu sestru urobil jej muž. Vie od detí, že boli za Timeou, aby zavolala záchranku a
ona keď prišla a videla syna ležať, tak povedala iba, tak ti treba. Keď chceli ísť deti do susedov zavolať
pomoc tak Timea zamkla bránu, aby ísť nemohli. Jej E. hovorila, že mamina s tatinom si každú hodinu
telefonovali a vtedy mamina nezavolala. E. sa pýtala, prečo vtedy mamina nezavolala.

Svedok D. F., otec otca maloletých detí a ich starý otec vypovedal, že manželka sa stará o celú
domácnosť. Navarí, operie, všetko čo treba. Syn deti vyprevadí do školy. Keď deti prídu zo školy poučí sa
s nimi a potom sa hrajú. Desiatu robí aj on, aj manželka a občas aj syn. Syn bol v Kováčovej štyri týždne.
V Štiavničke bol dvakrát po dva týždne a asi na týždeň bol na nervovom oddelení v Liptovskom Mikuláši

hospitalizovaný. O deti sa starali oni ako starí rodičia. Na rodičovské združenia a aj do školy chodieva
syn, iba vtedy nie, keď bol na liečeniach. Keď syn prišiel do C. väčšinou iba polihoval, nerozprával,
lebo nevedel a nemohol. Teraz je jeho stav o 80% lepší. Chodí bez barlí. Urobí si aj všetky hygienické
potreby. Hodne sa to zlepšilo po kúpeľoch v Kováčovej. Potom v decembri minulého roku chodil syn na
rehabilitácie do Liptovského Mikuláša a takto ako to popísal, je to v dobe od jeho posledného pobytu

v Štiavničke (poznámka od 10.12.2013 do 23.12.2013 čl. 222). Otec sa s deťmi hrá, kontroluje ich, učí
sa s nimi a pri tom sa všeličo naučí a pochytá od detí. Tým sa mu zlepšuje reč. Keď deti idú vonku, ide
za nimi, aby vedel kde sú a aby sa im nič nestalo. Keď prišli za synom do D. došlo ku hádke s rodičmi
nevesty, ktorí vyhodili syna a aj ich. Prítomné boli aj deti. Manželka ponúkala neveste a deťom, aby išli
s nimi, ale jej matka sa postavila do dverí a povedala, že ich nepustí. Od októbra nevesta chodievala aj

s deťmi na návštevy. Ona sľubovala, že príde do C. bývať. Cez prázdniny doniesla deti a deti už zostali.
Deti boli sklamané z toho, že mama sľubovala, že sa presťahuje do C. a budú bývať u nich. On neveste
vybavil prácu. Deti z toho boli sklamané a tak sa rozhodli, že ostanú nich. Spočiatku neveste nepáčilo,
že chceli deti prihlásiť do školy v C., ale keď odchádzala mal A. na rukách a ona nastupovala do auta,tak sa jej ešte pýtal, či deti odhlási v D., aby ich my mohli prihlásiť v C.. Ona povedala, že áno. Manželka
ju presviedčala a tam sa jednalo aj o to prvé sväté prijímanie a ona s tým súhlasila. A. mala zlomené
obidve nožičky v máji 2012, vtedy za ňou bola matka jedenkrát. K priebehu styku uviedol, že spočiatku

prišla matka aj do obývačky, ale deti odmietali s ňou ísť. Teraz je to len tak, že príde do chodby, postaví
sa tam, spýta sa detí, či s ňou idú alebo nie a keď deti nejdú tak ona odíde. Syn deti presviedčal, aby s
mamou išli. Po poslednom pojednávaní (10.1.2014) sa dohodli tak, že matka príde o 15.00 hod. po deti.
Čakali a ona prišla až o 18.00 hod. Vtedy s ňou už deti ísť nechceli, lebo ju čakali o tej 15.00 a vtedy
neprišla. Vtedy boli deti tak naladené, že by aj išli. Syn sľúbil E. mobil dotykovku, po ktorom veľmi túži,

ale E. povedala, že radšej ten mobil ani nechce.

Kolízna opatrovníčka navrhla deti zveriť matke, ktorá ich bude zastupovať, hoci deti chcú zostať s
otcom, lebo podľa záverov znaleckého posudku má matka lepšie fyzické a psychické predpoklady pre
starostlivosť o deti, je motivovaná osobnou starostlivosťou o deti. Nespochybňujú, že starostlivosť o
deti bola dobrá. Ale poukazujú na psychické a fyzické ochorenie otca detí. Výživné ponecháva na

rozhodnutie súdu. Styk navrhuje upraviť v zmysle návrhu matky. Čo sa týka práv dieťaťa, je jeho právom
byť s matkou aj s otcom. Správnou výchovou je aj to, aby deti neboli ovplyvňované voči jednému z
rodičov. Aj z ich záznamov vyplýva, že deti boli ovplyvňované tým, čo sa pred nimi preberalo.

Okrem výsluchu účastníkov a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom

listín v spise z čl. 1-223, najmä sobášnym listom čl. 7, rodnými listami maloletých detí čl. 8,9, potvrdením
zamestnávateľa matky čl. 10, správou Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš o dávkach v
nezamestnanosti čl. 20-22, správa o vedení odporcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie čl. 23,
správa zamestnávateľa matky čl. 25, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
o peňažnom príspevku odporcovi čl. 26, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský

Mikuláš o poberaní prídavkov na deti čl. 27, potvrdenie Liečebne pre dlhodobo chorých Štiavnička o
hospitalizácii odporcu čl. 29, správa o šetrení pomerov v mieste bydliska maloletých detí čl. 30, 31,
obsah prílohovej obálky čl. 33: list maloletej A. predložený matkou a výstrižok z denníka SME, príloha
Zdravie zo 4. 1. 2014, správa o povesti matky v obci D. čl. 42, správa Liečebne pre dlhodobo chorých
Štiavnička o hospitalizácii odporcu čl. 43, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský

Mikuláš z poradenských konzultácii čl. 52, správa Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana
Stodolu Liptovský Mikuláš o hospitalizácii odporcu čl. 59, písomné vyjadrenie odporcu prostredníctvom
jeho splnomocneného zástupcu čl. 75-76, fotokópie správ Základnej školy s materskou školou v C.
čl. 77-78, fotokópia správy z poradenských konzultácií čl. 79, správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš zo záznamu rozhovorov s maloletými deťmi a ich starými rodičmi čl. 81-82,

správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante čl. 83, správa zo záznamu z rozhovoru s
matkou maloletých detí čl. 84, správa zo záznamu z rozhovoru s matkou maloletých detí čl. 84, 85,
znalecký posudok č. 6/2013 čl. 108-147, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
o vyplácaní rodinných prídavkov čl. 178, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
o evidencii uchádzačov o zamestnanie čl. 179, správa zamestnávateľa matky čl. 180-181, správa

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia otca a peňažného príspevku za opatrovanie čl. 183 s prílohami čl.
184-185, správa Liečebne pre dlhodobo chorých Štiavnička o hospitalizácii odporcu čl. 189, 192, správa
o školskom prospechu maloletej E. F. čl. 193, správa Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš o
priznaní invalidného dôchodku odporcovi čl. 194-195, správa Základnej školy o maloletej A. F. čl. 196,

správaÚradupráce,sociálnychvecíarodinykvýkonusúdnehorozhodnutia-styku maloletýchsmatkou
čl. 205-206, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o prešetrení pomerov v
rodine matky maloletých detí čl. 213 s prílohou správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta
čl. 214, fotokópie vysvedčení maloletých detí čl. 216, 217, 219, 220, fotokópie diplomov maloletých detí
čl. 218, 221, fotokópia lekárskej prepúšťacej správy z Liečebne pre dlhodobo chorých čl. 222-223.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:

§ 23 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR
(1)Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2)Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.§ 24 ZR
(1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(4)Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
§ 25 ZR

(1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
(2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(4)Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
§ 37 ZR
(1)Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z rodičovských

práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,
obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia
nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
(2)Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení: b/ určí nad výchovou maloletého dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánov

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené.
(5)Súd sleduje vykonávanie výkonných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
(6)Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho

uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
62 ZR
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

§ 75 ZR
(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (veta prvá).
§ 76 ZR
(1)Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX. U obidvoch išlo o manželstvo prvé,
obaja sú občania Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, preukázateľne sa v čase začatia konania o rozvode v obvode Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zdržiaval odporca.

Už na prvom pojednávaní bolo zrejmé, že vyjadrovacie schopnosti odporcu sú obmedzené, odporca
len veľmi ťažko formuloval svoje vyjadrenia, trvalo mu to dlhšie a potreboval zjavne pomoc svojho
zástupcu. Súd odporcovi neustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej iba OSP), lebo odporca bol zastúpený advokátom (právnickou osobou podľa § 26 ods. 4 OSP).V priebehu konania bolo viditeľné určité zlepšenie vyjadrovacích schopností odporcu. Stále sa však
vyjadroval pomalšie a potreboval pomoc. Takéto zistenie súdu má oporu aj v znaleckom posudku,
vyjadrení súdneho znalca a tiež v listinných dôkazoch, nakoľko odporca je fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím s poskytovanou celodennou starostlivosťou, ktorú zabezpečuje jeho matka
L. F., ktorá je poberateľkou peňažného príspevku za jeho opatrovanie a odporca je poberateľom
peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia súvisiacich s hygienou,
opotrebovanímšatstva,bielizne,obuviabytovéhozariadenia,akoajzabezpečeniaprevádzkyosobného
motorového vozidla (aktualizované k 4. 12. 2013 čl. 183-185). Navrhovateľ a odporkyňa nežijú v

spoločnej domácnosti od októbra 2011, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcii. Je len formálnym
zväzkom a je reálne vylúčené, aby manželia obnovili spolužitie. Manželia sa značne odcudzili. Na strane
navrhovateľky bolo dôvodom ukončenia spolužitia, najmä žiarlivosť zo strany odporcu, jeho psychické
a fyzické útoky voči nej, ktoré sa len prehĺbili v dôsledku zdravotných problémov odporcu. Sám odporca
voči navrhovateľke neuvádzal nič konkrétne, hoci deklaroval, že sa rozviesť nechce, lebo manželku
ľúbi, obviňoval ju najmä z opakovanej nevery (pred súdnym znalcom), z nestarania sa o deti a ich

týrania (pred súdnym znalcom). Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Rozvod
manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí, keďže už v čase konania o rozvode
manželstva maloleté nežili s rodičmi v spoločnej domácnosti, ale v domácnosti odporcu s rodičmi
odporcu od apríla 2012. Z vyššie uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.

S konaním o rozvode manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov sa narodili dve maloleté deti: dňa XX.
XX. XXXX E. F. a dňa XX. XX. XXXX A. F.. Obe deti žijú od apríla 2012 v domácnosti otca s jeho
rodičmi L. F. I. D. F.Ý. starším. Obaja rodičia žiadali, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do

výlučnej osobnej starostlivosti, navrhovateľka matky a odporca otca. Medzi účastníkmi nebolo sporné,
že od apríla 2012 žijú maloleté deti v spoločnej domácnosti s otcom a jeho rodičmi. Matka maloletých
detí tvrdila, že deti šli k otcovi do C. iba na prázdniny a manželova matka prihlásila staršiu dcéru na
prvé sväté prijímanie v C. a tiež do Základnej školy v C., k čomu navrhovateľka pristúpila len preto,
že už nechcela, aby sa deti trápili. Otec deti a jeho rodičia tvrdili, že matka detí prisľúbila, že aj ona

sa presťahuje do C.. Takáto situácia je až doposiaľ. V priebehu konania žiadala matka nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby otec maloleté deti odovzdal do jej osobnej starostlivosti.
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti o odovzdanie maloletých detí matke zamietol,
ale súčasne rozhodol, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci
od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. uznesením zo dňa 5. 2. 2013 č.k. 9P/164/2012-68. Od úpravy

styku predbežným opatrením sa styk realizoval iba v dvanástom týždni roku 2013 (22. marec až 24.
marec 2013), čo bolo po pojednávaní 18. 3. 2013, na ktorom sa zúčastnil aj otec maloletých detí a
vtedy matka vypovedala, že v desiatom týždni 2013 (8. marca 2013 - piatok) bola podľa predbežného
opatrenia prevziať deti, deti na styk neboli pripravené, po jej príchode o 18.00 hod. mladšia A. nebola
doma, lebo bola v kostole so starkou, odkiaľ sa vrátila až po 19.00 hod. Počas tej doby sa rozprávala

so staršou dcérou, aké veci si pobalí a po jej krátkej neprítomnosti s ňou už dcéra ísť nechcela a
odporca kričal, že nepôjde. Matka detí na pojednávaní 17. 12. 2012 predložila súdu svoj mobilný telefón,
na ktorom mala uloženú SMS správu odoslanú z čísla *XXX XXXXXXXXX, o ktorej tvrdila, že je od
odporcu v znení: „Ty si myslíš, že to mňa sereš?, nie nesereš! Ty sereš len a len seba! S tým čo robíš,
deti ťa nechcú! Čo my to dalo námahy, kým som ich ukecal! Vrie v nich nenávisť!“ Odporca aj jeho

rodičia tvrdili, že deti neovplyvňovali negatívne voči matke a že deti odmietali ísť ku matke. To sa však
rozchádza so závermi znaleckého posudku a aj z prešetrovania pomerov kolíznym opatrovníkom. Podľa
evidencie matky deti z vážnych dôvodov nenavštívila počas doby úpravy styku predbežným opatrením
asi štyrikrát a podľa evidencie otca a jeho rodičov deti nenavštívila šesťkrát a pätnásťkrát (nesporne
najmenej) za nimi bola, ale deti odmietli ísť. Matka uvádzala, že nemala priestor byť s deťmi osamote,

najmä spočiatku a neskôr už deti stáli na chodbe domu s batohmi a odmietali s ňou ísť. Staršie z detí
má v čase rozhodovania súdu 11 rokov a mladšie 10 rokov. Obidve deti zhodne uvádzali, že chcú žiť
s otcom, na ktorom je všetko dobré a na matke nič dobré nevideli. Podľa zákona o rodine a i podľa
dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov.

Dieťa nemôže byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli okrem súdneho rozhodnutia a ak v súlade
s platným právom je takéto oddelenie potrebné v záujme dieťaťa. Napríklad pre zneužívanie alebo
zanedbávanie starostlivosti rodičmi. Súd dal priestor na vyjadrenie sa maloletým deťom aj ich rodičom,
keďže žijú oddelene, ale vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov, nízky vek detí a zdravotný stavotca súd ustanovil súdneho znalca na podanie znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia
klinickej psychológie detí a dospelých PhDr. E. Š., B.., ktorý pribral ako konzultanta psychiatričku MUDr.
L. H., ktorá je súčasne aj súdnou znalkyňou z odboru psychiatrie. Podľa záverov znaleckého posudku

majú maloleté deti k otcovi pozitívny vzťah. Maloletá E. F. má k matke skôr negatívny citový vzťah
a maloletá A. F. má k matke ambivalentný (nerozhodný, protichodný, rozpoltený, zmiešaný) citový
vzťah. Maloletá E. F. preferuje otca, bojí sa zmeny prostredia, presťahovania do D. a viní matku za
otcov zdravotný stav. A. F. preferuje skôr otca a je pod vplyvom názorov rodinného prostredia a sestry.
Obe deti preferujú výchovné prostredie rodiny otca s jeho príbuznými, ktoré je pre nich známe a kde

sa cítia bezpečne. Na otázku súdu, či sú maloleté deti negatívne ovplyvňované voči niektorému z
rodičov a ak áno, voči ktorému z rodičov, znalec uviedol, že sú ovplyvňované názormi otca a starých
rodičov, ktorí vinia matku za neposkytnutie pomoci ich otcovi. Sčasti je ich negatívny postoj podmienený
vlastnými zážitkami a tiež vplyvom názorov otca a starých rodičov (zo strany otca). Súdny znalec zistil,
že matka má k maloletým deťom pozitívny vzťah, chce sa podieľať na ich výchove a starostlivosti o
ne. Jej predpokladaná motivácia je realizácia svojich potrieb ako rodiča a má dobré predpoklady a

praktické schopnosti zabezpečiť výchovu a starostlivosť o svoje maloleté deti. Aj otec má k deťom
pozitívny citový vzťah a chce sa podieľať na ich výchove a starostlivosti. Jeho predpokladaná motivácia
je mať deti pri sebe a očakávať znovuobnovenie vzťahu s manželkou (matkou detí). Jeho predpoklady
a praktické schopnosti zabezpečiť výchovu a starostlivosť o deti sú výrazne obmedzené, sám potrebuje
opatrovateľskú starostlivosť. Svojmu stavu je znížene kritický a svoje schopnosti nadhodnocuje. Ako

vhodnejšia pre výchovu a osobnú starostlivosť maloletých detí sa javí ich matka, ktorá je psychicky aj
telesne zdravá. Otec detí je telesne aj psychicky chorý, trpí organickou disfunkciou mozgu , zníženou
hybnosťouajeodkázanýnaopatrovanieinouosobou.Súdnyznalecnapojednávanípoukázalnaspôsob
výchovy maloletých detí v rodine otca, kde na maloleté deti okrem otca má silný výchovný vplyv aj
stará matka a starý otec detí, a spôsob výchovy im v budúcnosti môže priniesť problémy, lebo vedie

k myšlienkovej chybe, myslenia iba v kategóriách - jednoznačného hodnoteniam iba dobra a iba zla,
iba čierneho a iba bieleho a sú vychovávané v tom, že im niečo hrozí, čo v budúcnosti môže viesť k
neodôvodnenému strachu. Súd považuje za potrebné poukázať na neustálu potrebu otca kontrolovať
niekoho, čo sa prejavovalo už vo vzťahu k manželke, keď ju v minulosti neustále telefonicky a osobne
kontroloval, najmä s poukázaním na výpoveď matky otca maloletých detí, ktorá od E. F. počula, že otec

volal matke detí (vyžadoval od nej, aby volala) každú hodinu (kým žili spolu v D. a ona bola v práci).
A aj maloleté vypovedali, že keď sú vonku otec ich chodí kontrolovať, aby ich niekto neukradol, aby sa
im niečo nestalo a podobne. Podľa záverov psychologického vyšetrenia matky detí je jej inteligencia
na priemernej úrovni. Jej vnímanie je primerané, myslenie je pružné bez patologických fenoménov.
Emočne sa javí ako stabilná a nepredpokladajú sa u nej neadekvátne impulzívne emočné reakcie.

Podľa psychologického vyšetrenia otca bola úroveň jeho výkonu skreslená špecifickým postihnutím
mozgu po cievnej príhode, čo sa prejavovalo problémami s vyjadrovaním myšlienok prostredníctvom
pojmov. Testovanie mu komplikovalo čiastočné ochrnutie pravej strany, ktoré mu nedovoľovalo používať
dominantnú pravú ruku. Celková úroveň jeho kognitívnych schopností je na úrovni pásma hraničiaceho
medzi podpriemerom a rozumovou zaostalosťou. Verbálna inteligencia je v pásme ľahkého stupňa

duševnej zaostalosti, performačná inteligencia na spodnej úrovni pásma podpriemeru. Najväčšie
ťažkosti mal s využívaním minulých skúseností, chápaním príčinu následných vzťahov a koncentráciou
pozornosti pod časovým tlakom. Podľa záverov psychologického vyšetrenia v jeho prežívaní je
intenzívne prítomný hnev na manželku a frustráciu z neschopnosti rovnocennej komunikácie s ňou.
Intelektové schopnosti hraničia s duševnou zaostalosťou. Otec detí má objektívny problém s myslením

na abstraktnej úrovni. Podľa objektívneho psychiatrického nálezu pribratého konzultanta z odboru
psychiatrie bol primerane orientovaný vo všetkých smeroch, jeho psychomotorické tempo je znížené,
myslenie s pomalším asociačným prístupom, trpí poruchou reči, ktorá stráca plynulosť, pri vyjadrovaní
hľadá vhodné slová alebo sa vyjadruje opisným spôsobom. Jeho chápanie nie je narušené a nálada
nevykazovala patologické odchýlky od normy. Pozornosť bola mierne dekoncentrovaná, v pamäti

boli zistené defekty, (znížená vštepivosť a výbavnosť). Intelektové schopnosti sú podľa klinického
odhadu v pásme subnormy, deteriorované organickým poškodením mozgu (cievnej etiológie). Osobnosť
otca je organicky zmenená s prejavmi emočnej instability, nadhodnocuje a nereálne posudzuje svoje
schopnosti, nemá zachovaný dostatočný vhľad do situácie. V sebaobslužných úkonoch a pri udržiavaní
domácnosti potrebuje pomoc druhej osoby. V roku 2006 došlo u neho k srdcovocievnej mozgovej

príhode, uzdravil sa tak, že sa mohol vrátiť k pôvodnému zamestnanie vodiča diaľkovej dopravy. V roku
2011 mal recidívu mozgovej príhody, s ťažkou poruchou reči, postihnutím pravostranných končatín a
ďalšou recidívou v apríli 2013 sprevádzanou epileptickým záchvatom. Tomografickým vyšetrením bola
potvrdená atrofia mozgu, čo je trvalý stav. Intenzívnou rehabilitáciou sa podarilo zlepšiť poruchu reči ajmotorické postihnutie, stále pretrváva čiastočné ochrnutie pravostranných končatín. Je invalidizovaný,
má priznanú opatrovateľskú starostlivosť, ktorú vykonáva jeho matka. V dôsledku organických zmien a
poškodení centrálneho nervového systému trpí na organickú disfunkciu mozgu spôsobenú somatickým

ochorením a organickú emočnú labilitu. Táto porucha sa prejavuje spomalením psychomotorického
tempa, pomalým myšlienkovým prísunom, narušeným slovným vyjadrovaním, poruchami pamäti,
pozornosti, citovou nestabilitou, poklesom intelektových schopností do pásma podpriemeru, narušeným
celkovým vzhľadom do situácie, nadhodnocovaním svojich schopností vzhľadom na somatopsychický
zdravotný stav. Otec detí je invalidný dôchodca a poberateľom invalidného dôchodku vo výške 236,90

eur mesačne (čl. 194-195). Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a jemu poskytovaná celodenná
starostlivosť, ktorú zabezpečuje jeho matka L. F., ktorá je poberateľkou peňažného príspevku za
opatrovanie. Otec maloletých detí je poberateľom peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a
bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne a zvýšením výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 eur mesačne (čl. 183-185). Súd nemá

pochybnosti, že v súčasnosti je po materiálnej stránke v rodine otca detí najmä intenzívnej starostlivosti
starých rodičov z otcovej strany zabezpečená starostlivosť o deti, ktoré majú veľmi dobré výsledky
v škole, čo aj zodpovedá ich intelektu u maloletej E. F. v pásme vysokého nadpriemeru u maloletej
A. F. v pásme vyššieho priemeru. V domácnosti otca majú deti samostatnú detskú izbu, vzhľadom
na dĺžku pobytu v domácnosti otca sú zvyknuté na prostredie, školu a kamarátov. Podľa správ školy

(čl. 193, 196) sú deti na vyučovanie pripravené. Škola sa pochvalne vyjadrila o spolupráci so starými
rodičmi a obdobne škola hodnotila spoluprácu v školskom roku 2012/2013, že o výchovnovzdelávacích
výsledkoch sa informovali otec a starí rodičia (čl. 77-78) a zúčastňovali sa rodičovských združení. Matka
sa telefonicky jedenkrát informovala o deťoch 11. 12. 2012 a osobne ich navštívila v škole 17. 12.
2012. Podľa správy z poradenských konzultácii z 28. 1. 2013 psychologičky H.. D. T., Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš je pre zdravý psychický vývin detí potrebná prítomnosť matky
a konštruktívna komunikácia medzi rodičmi, preto odporučili pokračovať v poradenskopsychologickej
práci v rodinou. Pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš poskytla súdu
správu z 20. 2. 2013 z pohovoru s maloletými deťmi, keď starý otec oznámil, že vnučky k matke ísť
nechcú. V neprítomnosti starého otca vtedy maloletá E. F. uviedla, že nechce ísť do D.. Matku má rada.

Obe deti potvrdili, že u mamy nebolo zle, nikdy ich nebila a chceli by, aby mama prišla bývať do C.
k tatinovi. Obe deti uviedli, že v D. majú aj kamarátky. V D. bývali v jednej izbe spolu s rodičmi. Obe
deti vtedy potvrdili, že s mamou netelefonujú, lebo A. má mobil u tatina v aute a tatino jej povedal, že
mame volal, ale ona mu nedvíhala. A. uvádzala, že mamina sestra neposkytla otcovi prvú pomoc, keď
mu prišlo zle, že starká dala mame 180 eur, aby ich dala do banky, ale mama to neurobila. Vtedy starý

otec pracovníčke úradu práce uvádzal, že iba vnučky môžu dosvedčiť, že nevestina sestra jeho synovi
neposkytla pomoc, nazýval matku maloletých detí „tá“ (čl. 81-82). V tom čase matka oznámila, že si v
piatok o 15.00 hod. príde po deti a donesie ich v nedeľu o 18.00 hod. (za prítomnosti starého otca a
maloletých detí). Úrad práce telefonicky zisťoval, či prebehol styk s deťmi (správa k 1. 3. 2013 čl. 84),
matka deti im oznámila, že po štyri a pol hodinovej ceste jej deti nedali, lebo mali potvrdenie od lekára, že

sú obidve choré a majú teploty. Mladšia dcéra sa jej chorá nezdala a staršia v tom čase teplotu nemala. S
deťmi sa rozprávala asi hodinu, keď telefonovala s odporcom do telefónu jej povedal, že súdne konanie
bude naťahovať, ako sa bude dať. Matka detí 13. 3. 2013 (čl. 85) oznámila Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, že styk 8. 3. 2013 s maloletými deťmi sa neuskutočnil, doma bola iba
jedna dcéra a druhá bola so starou matkou v kostole. Matka dcére povedala, aby sa obliekla a zbalila

si veci na víkend. Otec detí vykrikoval z vedľajšej miestnosti, že deti nikam nepôjdu. Odporca oznámil
navrhovateľke, že starý otec podal na matku detí trestné oznámenie za neposkytnutie prvej pomoci a
ako svedkyne uviedli obidve vnučky.

Z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že otec maloletých detí nie je spôsobilý osobnostne, v čom

zohráva roľu aj jeho zdravotný stav, na riadnu výchovu maloletých detí, lebo sám je osobou, ktorá
potrebuje starostlivosť inej osoby, ktorú starostlivosť mu poskytuje predovšetkým jeho matka (stará
matka maloletých detí) a otec. V rodine otca detí dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu voči matke
maloletých detí, čo spôsobilo, že maloleté deti sa matke odcudzili, hoci matka prejavovala o deti záujem,
pravidelne ich navštevovala. Súd upravil styk matky predbežným opatrením, ale otec nebol schopný

pripraviť deti na styk s matkou, (vplývať výchovne na deti tak, aby sa styk uskutočnil) a veľký podiel
na tom zohral silný výchovný vplyv starých rodičov, ktorí vinia za zdravotný stav otca príbuzných
matky, deti sú vychovávané spôsobom, ktorý im v budúcnosti môže spôsobiť problémy, podporujú
v nich strach a pocit ohrozenia, čo viedlo k úplnému skreslenému vnímaniu matky, že s postupomčasu sa negatívne prežívanie detí stupňuje voči matke, o čom svedčí skoršia komunikácia s kolíznym
opatrovníkom(čl.81-82),kedyjezjavnýposunodpozitívnehovnímaniamatkyažponegatívnevnímanie
matky v súčasnosti, plynutím doby sa zvýrazňuje preberanie názorov a postojov otca a jeho rodičov na

matku nad skutočnými spomienkami na zažité skúsenosti. Súd nezistil žiadne konkrétne konanie matky,
ktorým by aktívne prispela k tomu, aby k nej deti mali oprávnene negatívny postoj, posun v hodnotení
matky plynutím doby súd konštatoval najmä na základe správy kolízneho opatrovníka, keď deti k 20. 2.
2013uvádzali,žeumamynebolozle,žeichnikdynebila,žeajvD.majúkamarátky.Preberanímnázorov
a postojov v súčasnom výchovnom prostredí otca a jeho rodičov, ktorí len deklarovali záujem, aby sa

matka stretávala s deťmi, reálne pre to neurobili nič, voči matke boli deti negatívne ovplyvňované ich
životnými postojmi, čo u detí, najmä maloletej E. F. viedlo k tomu, že matka vo vnímaní detí je trestajúca,
týrajúca, zlodejka, klamárka, zapríčinila (ona a jej rodina) zlý zdravotný stav otca. Hoci predbežným
opatrením bol upravený styk matky s maloletými deťmi, o čom vedeli aj starí rodičia maloletých detí,
keď si matka prišla v súdom stanovenom čase po deti, doma bolo prítomné iba jedno z detí, druhé
bolo so starou matkou v kostole a otec detí slovne nesúhlasil, aby išli deti s matkou do D.. Deti pod

takýmto tlakom otca a starých rodičov zo strany otca sa prispôsobili výchovnému prostrediu, v ktorom sa
dlhodobonachádzaliakeďsaspoľahlivoodcudzilimatke, potombolivždydemonštratívnepripravenéna
úpravu styku a s matkou odmietli ísť. Je pochopiteľné, že keď maloleté deti žili v takomto konfrontačnom
prostredí negatívne nastavenom voči matke a jej rodine, otec nebol spôsobilý a starí rodičia k tomu
nemali žiaden dôvod, aby sami aktívne prispeli k zachovaniu rovnocenného vzťahu s matkou, výsledkom

takejto výchovy je odcudzenie sa matky deťom, čím bola deťom odňatá možnosť na starostlivosť zo
strany matky. Bez toho, aby k tomu matka aktívne a výrazne prispela. To, čo uvádzali otec a jeho
rodičia pred súdom (motivovanie detí na styk s matkou) sa rozchádzalo s ich správaním a konaním.
Ako už súd uviedol vyššie, reálne nebolo preukázané, že by sa matka správala spôsobom, ktorý by
viedol k tomu, že je nevhodná ako rodič pre výchovu svojich deti. Matka maloletých detí žije v rodinnom

dome svojich rodičov, kde obýva jednu izbu. Všetci ostatní členovia rodiny majú k dispozícii sociálne
zariadenie (WC, kúpeľňa) a kuchyňu. Takto už žili maloleté deti v D. s matkou aj otcom, kým sa otec
detí neodsťahoval do C., kde mu celodennú starostlivosť poskytuje jeho matka. Len horšie bytové
podmienkyniesúdôvodom,abymatkanemalamožnosťosobnesastaraťosvojedeti,najmäakmánato
lepšie osobnostné predpoklady. Ani dobré školské výsledky deti nie sú dôkazom správneho výchovného

vedenia maloletých deti, ktorého výsledkom je odcudzenie sa od matky, keď mal súd preukázané, že v
dôsledku častých a opakovaných hospitalizácii otca a aj jeho zdravotného stavu prevažná výchova bola
na starých rodičov detí. Matka mala obmedzené možnosti fyzického kontaktu s deťmi, aj vzhľadom na
vzdialenosť bydliska matky v D. (okres Galanta) a detí v C. (okres Liptovský Mikuláš). Otec obmedzoval
možnosti telefonickej komunikácie matky s deťmi. Matka postupovala všetkými legálnymi prostriedkami

(podala návrh na rozvod, podala návrh na predbežné opatrenie a rozhodnutie súdu o predbežnom
opatrovaní rešpektovala). V jej neprospech nesvedčí ani skutočnosť, že matka pracuje v pohostinskom
zariadení (dlhý a krátky týždeň), lebo je obvyklé, že rodičia, pokiaľ sú zamestnaní, čas, ktorý trávia v
práci, nemôžu venovať starostlivosti o deti, ale inak by nezabezpečili svoju vyživovaciu povinnosť voči
deťom. Súd má za to, že otec detí nie je schopný zabezpečiť rovnocenný vzťah matky s deťmi, čo

sa aj preukázalo. Ak deti budú zverené do výchovy matke, tá nebude brániť styku otca s deťmi, čo
nerobila ani v minulosti. Matka a jej rodina majú podľa správy obce v D. dobrú povesť a súd nemal
preukázané, že by došlo k zhoršeniu bytových podmienok matky v D., kde maloleté deti podstatnú časť
svojho života s matkou aj s otcom prežili. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté zo strany otca
detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu odborným posudkom alebo znaleckým posudkom z

neurológie a psychiatrie na otca maloletých detí, ktorého zdravotný stav sa mal aktuálne zlepšiť oproti
zdravotnému stavu aktuálnemu v čase podania znaleckého posudku (vypracovaného k 1. 8. 2013). Súd
mal za to, že súdni znalci z odboru psychológie a psychiatrie, ktorý znalec z odboru psychiatrie bol
pribratý ako konzultant, sa vysporiadali so zdravotným stavom otca detí, keď psychiatrička vychádzala
zo zdravotnej dokumentácie otca detí, najmä tomografického vyšetrenia mozgu s potvrdením atrofie

mozgu ako trvalého stavu, ktorý je možné zlepšiť rehabilitáciou, ale nie vyliečiť. Len porucha reči,
zhoršená mobilita jedného z rodičov sama o sebe nie je dôvodom, ktorý by mu bránil starostlivosti o
deti, súdny znalec a pribratý konzultant, taktiež súdny znalec z odboru psychiatrie po vyšetrení otca detí
objasnili, že nimi konštatované závery v znaleckom posudku po stránke psychologickej a psychiatrickej,
ktoré robia otca detí neschopného samostatnej výchovy maloletých detí bez rozsiahlej podpory starých

rodičov maloletých detí, sú dôsledkom organického poškodenia mozgu. Keďže ide o rozhodnutie vo veci
týkajúcej sa maloletých detí, je v ich záujme, aby sa konalo nielen dôkladne, v súlade s ich záujmami, ale
aj rýchlo, lebo čo sa týka výchovy a starostlivosti o deti nič nie je možné zopakovať a vrátiť. Dôsledkom
doterajšej výchovy praktizovanej otcom a jeho príbuznými je odcudzenie matky deťom, čo môže maťnegatívne dôsledky pre ich ďalší život, najmä obdobie dospievania, dospelosti, vo vzťahu k vlastným
deťom a partnerom v budúcnosti. Predmetom konania v časti o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode nebola realizácia práva matky a otca na výchovu a starostlivosť o deti, ale

predovšetkým právo detí poznať obidvoch svojich rodičov tak, aby sa obaja rodičia mohli rovnocenne
podieľať na ich výchove a najmä, aby sa zachoval vzťah k obidvom rodičom, čo podľa názoru súdu na
podklade vykonaných dôkazov zabezpečí len zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. V neprospech matky nesvedčí ani
dvojjazyčné prostredie (slovensko-maďarské) v rodine a D., keďže ako už bolo uvedené vyššie, maloleté

sa v tomto prostredí narodili, časť svojho života tam vyrastali a v tomto prostredí je dvojjazyčnosť bežná
a akýkoľvek iný prístup by bol diskriminačný.

Súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, lebo v súčasnosti je jeho jediným
príjmominvalidnýdôchodokvovýške236,90eurmesačne,peňažnépríspevkynakompenzáciuťažkého

zdravotného postihnutia vo výške 18,39 eur a 33,09 eur mesačne. Otec detí žije v spoločnej domácnosti
so svojimi rodičmi v rodinnom dome v obci C., jeho matke L. F. je poskytovaný peňažný príspevok za
jeho celodenné opatrovanie, keďže je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletá E. F. je žiačkou
piateho ročníka Základnej školy v Ľ. a maloletá A. F. je žiačkou štvrtého ročníka Základnej školy v C..
Maloleté majú obvyklé výdavky deti ich veku, stravujú sa v školskej jedálni a navštevujú krúžky. Matka

maloletých detí žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým na domácnosť prispieva sumou 50 eur (čl.
83). Je zamestnaná a jej čistý priemerný mesačný príjem je 339,97 eur (čl. 180-181).

Súd upravil styk v zmysle návrhov rodičov tak, aby bol zachovaný kontakt otca s maloletými deťmi, ktoré
boli zverené do osobnej starostlivosti matke, čo je zabezpečené tým, aby sa maloleté stýkali s otcom dva

víkendy v mesiaci, trávili s ním polovicu všetkých sviatkov a prázdnin tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Súd určil nad výchovou maloletých detí dohľad, ktorý bude vykonávať v súčinnosti s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Galante, keďže deti boli zverené matke. Súd mal za to, že výchova maloletých

detí bola narušená, lebo jej dôsledkom bolo úplné citové odcudzenie a až preferovaný negatívny postoj
k matke maloletých detí, ktorú deti úplne odmietajú, ale toto odmietanie nebolo objektivizované reálnym
správaním matky. Pre matku bude náročné zvládnuť prechod, najmä pre odmietavé stanoviská detí
(z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku) a určením dohľadu nad výchovou bude
zabezpečené, aby nedošlo k poškodeniu záujmom maloletých detí. Hoci súd neuložil rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, či odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach súd
odporúča rodičom, aby tak predovšetkým v záujme maloletých detí urobili. Lebo dôsledky ich výchovy
a starostlivosti budú znášať predovšetkým ich vlastné maloleté deti, obaja deklarujú silný citový vzťah k
deťom, preto je iba na nich, aby to aj realizovali v praktickom živote a v prospech maloletých detí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.