Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/170/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205876
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2509205876.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľov: 1.

B. W., C.. X.X.XXXX, S. Š. XXX, B., L. O., X. N. M., U.. W., C.. XX.X.XXXX, S. O. M. N. XXXX/XX,
Q. C. A., občianka SR proti odporcom: 1. K. V., C.. XX.XX.XXXX, S. Š. XXX/XX, B., L. O. X. X. I. N.,
C.. XX.XX.XXXX, S. A. I. XXXX/X, Ž.I., M. X, Č. U., občianka SR ( odporkyne v 1. a 2. rade sú právne
nástupkyne po pôvodnej odporkyni X. V., U.. T., C.. XX.XX.XXXX, H.. XX.XX.XXXX, C. S. O. XX, B.,
občianke SR), zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, AK so sídlom Kollárova 8, Trnava, o
návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd rozhodne o náhrade trov konania po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa domáhajú návrhom doručeným súdu 8.6.2009 v rámci pripustenej zmeny petitu
určenia, že B. W.Á., U.. M., C.. XX.XX.XXXX, L. O., S. Š. XXX, B. X. Š. W., U.. W., C.. XX.XX.XXXX, L. O.,
I.H.XX.XX.XXXX,C.S.Š.XXX,B.,bolikudňusmrtiŠ.W.akomanželiabezpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľností v obci B., I.. Ú.. B.: pozemku (záhrady) - p. č. XXXX/XX o výmere 873 m2,pozemku
(zastavané plochy a nádvoria) p. č. XXXX/XXX o výmere 28 m2, pozemku (zastavané plochy a nádvoria)
p. č. XXXX/XXX o výmere 576 m2. Zároveň si uplatnili trovy konania.

Pôvodne bol v konaní navrhovateľom v 2. rade manžel navrhovateľky v 1. rade, Š. W., ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve č. k. 6D 821/2009 zo dňa 02.02.2010 mal súd
preukázané, že zákonnými dedičmi po Š. W. sú navrhovateľka v 1. rade a jej dcéra N. M., C..
XX.XX.XXXX, S. Q. C. A., M. N. XXXX/XX, ktorá vstúpila do konania. ( Pozn. súdu: V odôvodnení tohto
rozsudku má súd pod navrhovateľmi na mysli navrhovateľku v 1. rade s manželom Š. W..)

Pôvodne bola v konaní odporkyňou v 1. rade X. V., U.. T., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XX, B., ktorá zomrela
po začatí konania dňa 08.02.2012. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve č. k. 6D/186/2012, Dnot 45/2012
zo dňa 14.9.2012 mal súd preukázané, že zákonnými dedičmi po odporkyni sú EmÍ. V., C.. XX.XX.XXXX
X. I. N., C.. XX.XX.XXXX i ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd s nimi konal
ďalej ako s odporkyňami v zmysle § 107 O.s.p. ( Pozn. súdu: V odôvodnení tohto rozsudku má súd pod
odporkyňou na mysli ešte pôvodnú odporkyňu, toho času už nebohú X. V..)

Navrhovatelia na podanom návrhu trvali. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nimi špecifikované nehnuteľnosti vznikli ako
parciálna časť rozdelením pôvodného pozemku parcely č. XXXX. Majetok zapísaný ako p. č. XXXX,z ktorej bola neskôr utvorená p. č. XXXX/XX (p. č. XXXX/XXX X. Č.. XXXX/XXX boli vyčlenené
z p. č. XXXX/XX), bola podľa záznamu v Pozemkovej knihe na vl. č. XXX (v časti majetková
podstata) konfiškovaná Q.. A. K. podľa nar. č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa v
znení nar. č. 64/1946 Zb. (ďalej len „nar. č. 104/1945 Zb.“) Národná správa pozemku vyznačila parcelu
č. XXXX v evidencii Katastra nehnuteľností k 25.07.1945 podľa § 14 nar. č. 50/1945 Zb. na základe
výmeru Okresného národného výboru v Hlohovci zo dňa 21.07.1945, č. D/1788-2/1945. Podľa § 13 ods.
1 nar. č. 104/1945 Zb. bola pri Miestnom národnom výbore, v obvode ktorého bol pôdohospodársky

majetok skonfiškovaný, vytvorená Miestna roľnícka komisia, ktorá aj vypracovala prídelový plán na
stavebné pozemky zo skonfiškovaného majetku Q.. A. K. v k. ú. B.. Týmto prídelovým plánom bola
p. č. XXXX/XX pridelená prídelcom W. N. a jeho manželke X., U.. B.. Prídelový plán bol postupom
podľa § 13 ods. 3 a 4 Nar. č. 104/1945 Zb. schválený Okresnou roľníckou komisiou so sídlom v mieste
Okresného národného výboru v Hlohovci. Predmetný prídelový plán bol prekontrolovaný a schválený
Správou poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady Krajského národného výboru v Nitre.

Prídelcovia vstúpili na základe prídelu podľa vyjadrenia navrhovateľov do oprávnenej držby pridelenej
nehnuteľnosti, začali s jeho obhospodarovaním, kultivovaním a prípravou na výstavbu rodinného domu.
V prídelovom konaní hmotnoprávne a procesnoprávne upravenom nar. č. 104/1945 Zb. sa stali jej
vlastníkmi. V roku 1957 odpredali prídelcovia nehnuteľnosti navrhovateľom, manželom W.. Podľa

navrhovateľov sa v čase predaja nachádzali na pozemku vysadené stromy, stavebný materiál. Nakoľko
počas uplynutia času od kúpy došlo k zničeniu kúpnej zmluvy, podstatný obsah predmetnej zmluvy bol
opätovne zaznamenaný v čestnom vyhlásení X. N. H. XX.X.XXXX, jej podpis bol overený notárom.
Podľa tvrdenia navrhovateľov užívajú nehnuteľnosť od roku 1957 doposiaľ. Na pozemku postavili dom
so s.č. XXX na základe stavebného povolenia vydaného 29.12.1964. Navrhovateľom bolo rozhodnutím

MNV v Maduniciach z 26.4.1968 vydané povolenie užívať dom. V súčasnosti je stavba vedená na p. č.
XXXX/XXX, ktorá bola vyčlenená z p. č. XXXX/XX. Na vyčlenenej p.č. XXXX/XXX postavili garáž.
Ako ďalší dôvod ich návrhu uviedli, že odporkyňa žiada od nich finančné plnenie z titulu bezdôvodného
obohatenia. Svoj nárok opiera podľa ich vyjadrenia o tvrdenie, podľa ktorého má byť vlastníčkou
pozemku p. č. XXXX/XX. Od navrhovateľov žiada uhradiť sumu zodpovedajúcu výške obvyklého

nájmu, žiada o finančné plnenie aj do budúcnosti. Podľa názoru navrhovateľov odporkyňa nemá záujem
obhospodarovať a spravovať nehnuteľnosť v jej domnelom vlastníctve. Nároky odporkyne navrhovatelia
neuznávajú, pokladajú ich za zmyslené a neopodstatnené.
Navrhovatelia dali zároveň súdu do pozornosti, z čoho odvodzuje odporkyňa opodstatnenosť svojich
finančných nárokov. Podľa odporkyne pozemok zapísaný ako p. č. XXXX, ktorý bol podľa záznamu v

Pozemkovej knihe na vl. č. XXX konfiškovaný Q.. A. K., bol rozdelený okrem iného aj na samostatný
pozemok evidovaný ako p. č. XXXX/XX o výmere 33.692 m2. Navrhovatelia tu namietajú ale skutočnosť,
že pozemok zapísaný ako p. č. XXXX bol rozdelený prídelovým plánom vyhotoveným podľa § 13 nar. č.
104/1945 Zb. na stavebné pozemky evidované ako p. č. XXXX/X - XXXX/XX oveľa menších výmer - do
1.000 m2. Prídelový plán, o ktorý sa navrhovatelia opierajú, bol schválený všetkými príslušnými orgánmi

(MNV v Maduniciach, Miesta roľnícka komisia, Odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva
ONV v Hlohovci, Okresná roľnícka komisia, Správa poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady
Krajského národného výboru v Nitre, JRD v Maduniciach) a ako taký ho považujú za platný. Odporkyňa
svoj nárok opiera o skutočnosť, že mala pozemok p. č. XXXX/XX nadobudnúť prechodom od právnych
predchodcov (svojich rodičov W. T. X. X. T., U.. U.) titulom dedenia. Vlastníctvo právnych predchodcov

k pozemku p. č. XXXX/XX dokazuje odporkyňa prídelovou listinou vydanou 23.08.1962 pre W. T. a jeho
manželku X. T., U.. U., obaja bytom B. Č.. Q. XX. V súvislosti s týmto tvrdením odporkyne navrhovatelia
majú voči jej tvrdeniu námietky: Poukazujú na skutočnosť, že dedičské konanie po W.Á. T. X. X. T.,
U.. U. prebiehalo a konečné rozhodnutie v tomto konaní vedené na Štátnom notárstve v Trnave pod č.
D1551/61 (uznesenie zo dňa 11.07.1962) bolo realizované pred vydaním prídelovej listiny, na základe

ktorej mali títo poručitelia nadobudnúť vlastnícke právo k p. č. XXXX/XX (dedičské uznesenie je z
11.06.1962 a prídelová listina je z 23.08.1962). Majú za to, že v dedičskom konaní nemohlo dôjsť k
vysporiadaniu parcely č. XXXX/XX, pretože táto nebola v čase smrti poručiteľov v ich vlastníctve. Podľa
§ 509 vtedy plateného Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúdalo poručiteľovou smrťou, teda
rozhodnutím Štátneho notárstva nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k p. č. XXXX/XX H. W.

T. X. X., U.. U. na odporkyňu. Majú za to, že prídelová listina je nenáležitým rozhodnutím, ktoré nebolo
vydanéprávnerelevantnýmspôsobomaakotakéjebezprávnehovýznamuanevyvolávaprávneúčinky.
Opačné tvrdenie považujú za zásah do princípu legality. Prídelová listina, na základe ktorej mali byť
vlastníkmi p. č. XXXX/XX predchodcovia odporkyne, bola vydaná dňa 23.08.1962 pre W. T. a jehomanželku X.Ž.. Odkazujúc na uznesenie Štátneho notárstva v Trnave č. k. D1551/61 zo dňa 11.07.1962
dali navrhovatelia do pozornosti, že v čase vydania prídelovej listiny nežili. W. T. zomrel XX.XX.XXXX
A. B. X. X. T., U.. U. H. XX.XX.XXXX A. B.. Dali súdu do pozornosti, že prídelová listina je správnym

rozhodnutím a jej vydaniu malo predchádzať správne konanie. Vydávanie správnych rozhodnutí a
vedenie správneho konania bolo v tom čase upravené nar. č. 8/1928 Zb., pričom majú za to, že podľa
procesných zásad nemohlo byť správne konanie vedené s mŕtvymi účastníkmi. Podľa § 72 ods. 2 vlád.
nar. č. 8/1928 Zb. sa rozhodnutie v správnom konaní považovalo za vydané doručením jeho písomného
vyhotovenia. K doručeniu prídelovej listiny účastníkom správneho konania dôjsť nemohlo, pretože boli

mŕtvi. Zároveň navrhovatelia uviedli, že každá platná prídelová listina vždy obsahovala rukou písaný text
umiestnenýpoddátumomvydanialistiny,ktorýmúčastníksprávnehokonaniapotvrdzovaljehoprevzatie.
Teda prídelová listina bola vydaná mimo správneho konania v čase, keď osoby, ktorým mala byť
pridelená orná pôda (p. č. XXXX/XX) nežili. Keďže prídelcovia neexistovali, nemohli zaplatiť prídelovú
cenu a preto konštatovanie pracovníka Odboru pôdohospodárstva ONV o úplnom zaplatení kúpnej
ceny obsiahnutého v texte na druhej strane listiny považujú navrhovatelia za zmyslené a nepravdivé.

Prídelová listina nebola nikdy doručená, nemohla byť ani ústne prehlásená a preto podľa § 72 ods. 2
vládneho nar. č. 8/1928 Zb. nebola nikdy legálne vydaná. Navrhovatelia tvrdia, že daná prídelová listina
ex lége neexistuje a nevyvoláva ani predpokladané právne účinky.

K konfiškovaniu majetku navrhovatelia ďalej uviedli, že na území SR bolo po 1. svetovej vojne viacero

pozemkových reforiem. Prvá bola realizovaná prostredníctvom zák. č. 32/1918 Sb., záborového zákona
( z.č. 215/1919 Sb.z.), prídelového zákona ( z.č. 81/1920 Sb. ), náhradového zákona ( z. č. 329/1920
Sb). Roku 1935 bola prvá pozemková reforma zastavená. Druhá pozemková reforma prebiehala
v rokoch 1945-1948 a to v troch etapách. Prvá etapa je podľa právneho zástupcu navrhovateľov
dôležitá pre toto konania vychádzajúc z geometrického plánu č. XX/XXXX z 26.8.1946 predloženého

Správou katastra Hlohovec. V prvej etape sa dekrétom prezidenta republiky č. 12/1945 Sb. s okamžitou
platnosťou konfiškoval poľnohospodársky majetok pre účely pozemkovej reformy a prešiel ex lege
na štát. Prvá etapa sa realizovala cez nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR a konfiškovaný majetok bol
prideľovaný postupom uvedeným v nariadení č. 104/1946 Sb. SNR. V zmysle §51 zák. č. 177/1927
Sb. je geometrický plán technický podklad právnych úkonov. Po vypracovaní geometrického plánu

č. XX/XXXX došlo k ďalším zmenám v právnom stave a to nariadením č. 104/1945 Sb. SNR.,
nar. č. 89/1947 Sb. SNR, nar. č. 64/1946 Sb. SNR. Právny zástupca navrhovateľov má za to, že
vzhľadom na vyššie uvedené geometr. plán č.XX/XXXX nemohol byť po 30.12.1947 už ani technickým
podkladom k zmenám robeným podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR. Zastáva názor, že prídelový plán
na stavebné pozemky predložený navrhovateľmi nahradil predchádzajúce podklady. Druhá etapa

pozemkovej reformy smerovala len k revízii prvej pozemkovej reformy (zák. č. 142/1947 Sb. ) a vtedy
sa aj pozemkový majetok prideľoval prídelovými listinami. Má za to, že X. V. nemôže disponovať
platnou prídelovou listinou na parc. č. XXXX/XX, lebo bola vytvorená zo sceleného pozemku č. XXXX
skonfiškovaného K. v prvej etape druhej pozemkovej reformy podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. Na dôvažok
súd dodáva, že tretia etapa bola realizovaná podľa zák. č. 46/1948 Sb. SNR.

Právny zástupca navrhovateľov ďalej k veci uviedol, že všetok majetok nachádzajúci sa na území
SR, ktorý bol konfiškovaný na základe nar. č. 104/1945 Zb. SNR mohol byť pridelený do vlastníctva
fyzických osôb len výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa
§ 1 ods. 1 Nar. č. 104/1946 Zb. ( jud. NS SR č. 44/2005 ). Z formálnej stránky dochádzalo k vydaniu
výmeru o vlastníctve pôdy. Z hľadiska času boli výmery vydávané ihneď po konfiškácii a schválení

prídelového plánu v rokoch 1947 a 1948. Majetok konfiškovaný na základe nar. č. 104/1945 Zb. SNR
sa do vlastníctva fyzických osôb neprideľoval prídelovými listinami. Prídelové listiny boli vydávané vo
vzťahu k majetku, ktorý štát nadobudol záberom, resp. vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy (Z.
č. 46/1948 Sb.) a ktorý prerozdelil na základe revízie úpravy pozemkového vlastníctva uskutočnenej
podľa zákona č. 215 zo dňa 16.04.1919 o zabraní veľkého majetku pozemkový (Záborový zákon

č. 142/1947 Sb.). Navrhovatelia tvrdia, že nie je možné, aby došlo k prideleniu majetku, ktorý bol
konfiškovaný na základe nar. č. 104/1945 Sb. prídelovou listinou. Vo vzťahu k tomuto majetku sa totiž
prídelové listiny nevydávali, nearchivovali. Zároveň upozornili súd na skutočnosť, že prídelová listina
z 23.08.1962 (ktorou odporkyňa disponuje) sa nenachádza v Štátnom archíve a má ju len ona sama.
Odporkyňou držanú prídelovú listinu považujú za nulitný akt, preto ani v dedičskom konaní po rodičoch

odporkyne nemohlo dôjsť k vyporiadaniu parc. č. XXXX/XX. Súd mal preukázané, že otec odporkyne
zomrel XX.XX.XXXX a jej matka XX.XX.XXXX. Prídelová listina je správnym rozhodnutím vydávaným
v správnom konaní a nakoľko bola vydaná po smrti prídelcov, podľa navrhovateľov nedošlo ani ksprávnemu konaniu. Prídelová listina nebola doručená účastníkom konania (rodičom odporkyne), čím
nebola splnená podmienka v zmysle § 72 ods. 2 vlád. nariadenia č. 8/1928 Zb.
Navrhovatelia zastávajú názor, že ak by aj vznikli rozpory ohľadom prevodu či prechodu vlastníckeho

práva na nich, nemalo by to vplyv na súčasný stav, lebo je možné založiť vznik ich vlastníckeho práva
k pozemku titulom vydržania. Sú presvedčení, že k nadobudnutiu vlastníctva právnymi predchodcami
prišlo priamo ex lege najneskôr k 1.1.1959, t.j. uplynutím 10 ročnej vydržacej doby podľa § 566 zákona č.
141/1950 Zb. ( , lebo sa právny predchodcovia ujali držby najneskôr k 31.12.1948. K vydržaniu došlo ale
najneskôr ku dňu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., t. j. k 01.01.1992 v zmysle § 134 citovaného zákona

s poukazom na § 872 ods. 6 citovaného zákona. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. sa plynutie
lehoty na vydržanie nepreruší vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Preto
aniodovzdaniepredmetnýchnehnuteľnostídoužívanieJRDnemohloovplyvniťichvydržanie(judikátNS
SR č. Rc 44/1996). Navrhovatelia sú presvedčení, že zo strany ich právnych predchodcov boli splnené
všetky zákonom požadované predpoklady k vydržaniu. Išlo o spôsobný predmet vydržania (ideálny
spoluvlastnícky podiel). Nadobúdatelia boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí. Boli v oprávnenej

nepretržitejdržbe podľaobyčajovéhopráva platnéhonaSlovenskudo31.12.1950.Podľanavrhovateľov
ak by boli pochybnosti o takomto spôsobe vydržania, tak došlo k vydržaniu ku dňu účinnosti zák. č.
509/1991 Zb. k 1.1.1992 podľa § 134 cit. zákona s poukazom na § 872 ods. 6 cit. zákona. Navrhovatelia
zdôraznili dobromyseľnosť právnym predchodcom aj vzhľadom na to, že odporkyňa sa po celú dobu
plynutia vydržacej doby nezaujímala o právny ani faktický osud nehnuteľnosti (p. č. XXXX/XX A. I..

Ú.. B.), nedomáhala sa svojho vlastníckeho práva a v súvislosti s oprávneniami z neho vyplývajúcimi
neprejavovalazáujempredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,používaťjehoplodyaúžitkyanakladaťs
ním. Od pozemku platili navrhovatelia a následne navrhovatelia dane a poplatky, čo súdu navrhovatelia
i preukázali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami svedkov
vypovedajúcich v obdobnej veci (t.j. určenie vlastníctva k parcelám na Š. P. A. B.) v konaniach
sp. zn.: 8C/170/2009, 5C/171/2009, 7C/170/2009 a obsahom zápisníc z predmetných spisov: B.
V., X. W., B. I., I. S., X. T., X. W.,B. V., výpoveďami svedkov: R. Š., W. N., K. V., PKV č. XXX

( majetková podstata), konečným prídelovým plánom ohľadom skonfiškovania majetku Q.. K. A. I..
Ú.. B. (čl. 357), geometrickým plánom (polohopisným) z 26.8.1946 (čl. 182) písomnými vyjadreniami
právnych zástupcov účastníkov konania, prídelovým plánom k parcele č. XXXX/XX, výpisom z katastra
nehnuteľností na p. č. XXXX/XXX, M..Č.. XXXX/XXX, M..Č.. XXXX/XX; rozhodnutím o povolení užívať
budovu z 26.4.1968, geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX/XX z 15.09.1994, rozhodnutím o udelení

súpisného čísla z 21.7.1995, LV č. XXXX, osvedčením o dedičstve po Š. W. (sp. zn. 6D 821/2009,
Dnot 296/2009 zo dňa 02.02.2010), uznesením Štátneho notárstva v Trnave č. k. D 1551/61 z
11.07.1962, prídelovou listinou na meno W. T. a jeho manželky X. ( č. d. XXX/XXXX na čl. 12) z
23.08.1962, rozsudkom KS v Trnave č. k. 24Co 342/2007-438 z 24.09.2008, čiastočný výpisom z LV
č. XXX z 15.10.2008 (na preukázanie vlastníctva X. V. I. M.. Č.. XXXX/XX I. X. V.), správou Správy

kazastra Hlohovec z 10.6.2011, listom povereníctva SNR pre spravodlivosť - útvar spravodlivosti zo dňa
28.01.1965 ( písaný W. T. - bratom odporkyne ) a odpoveďou Západoslovenského krajského národného
výboru Bratislava zo dňa 07.05.1965 na tento list, čestným vyhlásením X. N. zo dňa 22.9.1994,
znaleckým posudkom Y.. I. z 27.1.1997 (čl. 317), vyjadrením znalca Y.. I. ( čl. 321), vyjadrením Š. W. v
konaní sp. zn. 20C /133/95 (čl. 315), rozsudkom OS v Trnave č. k. 11C 110/64 -55 zo dňa 21.11.1966,

čestnými vyhláseniami predložené osôb ( X. N., X. M., R.K. Š., B. Č., B. S., W. I., J. I.) zo dňa 5.2.2014,
ako i ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci:

Z obsahu prídelového plánu na stavebné pozemky (čl. 21) mal súd preukázané, že W. N. X. B. X. bol
pridelený stavebný pozemok p.č. XXXX/XX. Čestným prehlásením X. N. z 22.9.1994 ( čl. 20) mal súd

preukázané, že s manželom predali vroku 1957 stavebný pozemok č. XXXX/XX manželom Š. W. a
manželkeB.zakúpnucenu4500Kčs.ONVvHlohovcirozhodnutímz26.4.1968povolilŠ.W.amanželke
B.U. užívať dom v B. na p. č. XXXX/ XX na základe stavebného povolenia z 29.12.1964. V zmysle tohto
rozhodnutia bola stavba dokončená 20.12.1967. Obecný úrad Madunice vydal rozhodnutie o udelení
súpisného čísla Š.D. W. a manželke B. k domu na p.č. XXXX/XX na Š. ulici v B. dňa 21.7.1995. Z

obsahu výpisov katastra nehnuteľností pre k.ú. B. mal súd preukázané, že k parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XXX X. Č.. XXXX/XXX nie je založený list vlastníctva.Š. W. H. Q. X.X.XXXX. V zmysle osvedčenia o dedičstve (č.k. 6D 821/2009, Dnot 296/2009 zo dňa
2.2.2010) dedičmi po nebohom boli navrhovateľka v 1. rade a ich dcéra N. M.. Predmetom dedenia bol
okrem iného dom so s.č. XXX postavený na p.č. XXXX/XXX.

Navrhovatelia sa k veci vyjadrili i priamo na pojednávaní. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že v časti
obce, kde postavili dom, boli najprv pánske role. Jej a manželovi pozemok nebol pridelený, ale neskôr
ho kúpili od manželov N.. V čase kúpy nebola parcela oplotená, bol tam navezený štrk. Po kúpe hneď
nezačali stavať, ale V roku 1965 sa už do domu sťahovali. Podľa jej vyjadrenia ich nikto počas stavby

a ani až do zavádzania plynu ( r. 1994) neoslovil, že pozemok nie je ich. Až keď bolo zavedené euro,
prišla jej obálka a pani X. V.T. pýtala od nej peniaze za pozemky.
Navrhovateľka v 2. rade sa s rodičmi nasťahovala do domu v roku 1965. Od rodičov sa odsťahovala
v roku 1980. Podľa jej tvrdenia počas bývania s rodičmi nepočula doma rozprávať, že by niekto prišiel
za rodičmi a tvrdil, že dom nestojí na ich pozemku. Doma sa vždy hovorilo, že kúpili pozemok od N.. V
čase plynofikácie doma už nebývala. Má vedomosť, že rodičia mali problémy pri zavádzaní plynu, ale

sa to vybavilo a plyn sa zaviedol, plynovú prípojku majú ťahanú v zemi. Je jej divné, prečo odporkyňa
neposlala rodičom papier, že sú to jej pozemky a aby sa to vysporiadalo.

Podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov v čase, keď kupovali pozemok od manželov N. bola
iná doba. Pri kúpe nehnuteľnosti sa manželia W. nešli pozerať na kataster, kto je uvedený ako vlastník

predávanej parcely. Má za to, že to nie je bežná požiadavka pre bežného človeka. Ľudia na MNV im
povedali,žemôžustavať,daliimrozhodnutia,stavebnépovolenieamanželiaW.týmtoštátnymorgánom
verili. Preto si myslí, že je neprimeranou požiadavkou na tú dobu ( obdobie kúpy pozemku), aby si
manželia W. na katastri preverovali zápisy.

Z obsahu potvrdení obecného úradu Madunice mal súd preukázané, že Š. W. a manželka B. W. riadne
platia daň z nehnuteľnosti za dom so s.č. XXX, parc. č. XXXX/XXX a záhradu parc. č. XXXX/XX A. L. B..

Správa katastra Hlohovec písomne súdu oznámila (čl.135, 217), že dom so s.č. XXX bol zapísaný na
p.č. XXXX/XXX ( bez pozemku) na základe rozhodnutia o udelení súpisného čísla dňa 21.7.1995, pričom

návrh podal užívateľ pozemku a vlastník stavby Š. W. X. B.. Oni boli aj objednávateľmi geometrického
plánu č. XXX-XXX-XXX/XX z 15.9.1994. Vo výkaze zmien z r. 1966 je pod položkou 580 zapísané
rozdelenie parcely reg. C č. XXXX/XX C. M.. Č.. XXXX/XX X. Č.. XXXX/XXX z dôvodu zmeny druhu
pozemku v dôsledku výstavby domu. Parcely neboli už vtedy vlastnícky vysporiadané, preto boli vedené
iba na evidenčnom liste č. XXX (užívateľský vzťah). Vo výkaze zmien z č. XXXX je zapísané rozdelenie

p. č. XXXX/XX C. M..Č.. XXXX/XX X. Č.. XXXX/XXX.Dôvodom rozdelenia bolo zrejme ( podľa katastra)
že časť parc. reg. C č. XXXX/XX sa nachádzala na pôvodnej E parcele č. XXXX/XX a časť na parcele
E č. XXXX/XX.
Správa katastra Hlohovec doručila súdu dňa 26.1.2012 (čl.261) spolu s listom označeným ako výkaz
zmien z r. 1989 aj „doručovací list“, z ktorého je zrejmé, že pozvanie na prešetrenie vlastníckych vzťahov

prevzal pán W. dňa 28.9.1989 osobne. Preto je ak vo výkaze zmien z r. 1989 pri parc. č. XXXX/XX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX poznámka „majetkovoprávne neusporiadané“.

Z kópie z mapy pôvodného určeného operátu vyplýva, že je na nej zakreslené rozdelenie pôvodnej
E parcely č. XXXX na podlomenia XXXX/X X. XXXX/X, ale do PK vložky ani do parcelného protokolu

toto rozdelenie nebolo zapísané . PKV č. XXX bola vedená bez podlomenia až do roku 1963. Parc.
E č. XXXX/XX vznikla na základe č. d .XXX/XXXX. Identifikáciu pôvodnej E parc. č. XXXX vedenej v
PKV č. XXX tvorí v podstate prídelový geometrický plán č. XX/XXXX z 26.8.1946, v ktorom je táto
parcela zlúčená s ďalším parcelami a nanovo rozdelená na prídelové parcely. Parcela reg. „E“ č. XXXX/
XX v čase konfiškácie, t.j. v čase vyznačenia poznámky na str. A v PKV č. XXX pod č. d. XXX/XX

ešte v písomnej forme neexistovala. Podľa zápisu pod B 111-112 v PKV č. XXX vznikla až na základe
geometrického plánu č. XX-XXX-XXX-XX zo dňa 11.10.1962 /č. d. XXX/XXXX/.

Z obsahu uznesenia štátneho notárstva v Trnave č. k. D1551/61-21 zo dňa 11.07.1962 (právoplatné
23.11.1962) v dedičskej veci po nebohých W. T. X. X. T. mal súd preukázané, že parc. č. XXXX/XX

nadobudla odporkyňa. Pri parcele č. XXXX/XX v uznesení bolo uvedené, že „ prepis nie je prevedený“ .

Z obsahu prídelovej listiny ( čl. 12 ) vydanej Okresným národným výborom v Trnave - odbor
pôdohospodárstva 23.8.1962, evidovanej pod čd XXX/XXXX mal súd objektívne preukázané, že bolavystavená na rodičov odporkyne: W. T. X. W. B. X., B. Č.. XX. Bola im pridelená pôda, ktorej pôvodným
vlastníkom bol Q.. A. K.. K prídelovej listine patrí osobitne listina datovaná 23. augustom 1962, na
ktorej je uvedený zoznam pridelených parciel v k. ú. B., Č.Í., medzi iným aj v k.ú. B. - M.. Č.. XXXX/

XX - roľa o výmere 3,36.92 ha. Za všetky pridelené parcely im bola určená prídelová cena 12.742
Kčs. Na predmetnej listine sa nachádza záznam zo dňa 23.8.1962, že odbor pôdohospodárstva ONV
v Trnave nemá námietok proti prepisu vlastníckeho práva na prídelcov, nakoľko prídelová cena bola
úplne vyplatená. Táto prídelová listina pod čd. XXX/XXXX bola až roku 1963 zapísaná do PKV č. XXXX,
majetkovej podstaty a tým aj vlastníctvo rodičov odporkyne, W. T. X. B. X., každému v 1-ici. Súčasne

bolo zapísané vlastníctvo odporkyne k parc. č. XXXX/XX. Z tejto listiny mal súd preukázané, že prídelová
cena bola zaplatená 23.8.1962. K tejto skutočnosti súd dospel vychádzajúc i z tvrdenia odporkyne, ktorá
uviedla, že po smrti jej rodičov ( prídelcov ) sa ona s súrodencami zložili a vyplatili prídelovú cenu.

Z obsahu LV č. XXX mal súd preukázané, že X. V. bola výlučnou vlastníčkou p. č. XXXX/XX. Dedičkou
predmetnej parcely sa po X. V. stali rovnodielne navrhovateľky v 1. a 2. rade.

Z obsahu advokátkou odporcov doloženého rozsudku OS v Trnave č. k. 11C 110/1964 - 29 zo dňa
21.11.1966 ( čl. 224 spisu ) mal súd preukázané, že odporkyňa sa v pozícii navrhovateľky domáhala
od S. A. bývajúceho tiež na Š. ulici zaplatenia sumy za užívanie pozemku na tejto ulici, ktorý je v
jej vlastníctve. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.1. 1967. V odôvodnení rozsudku sa

uvádza, že otec odporkyne W. T. bol vlastníkom parc. č. XXXX/XX, ktoré vniesol do JRD, preto bol oproti
nemu i zastavené vymáhanie prídelovej ceny. Po jeho smrti jeho členstvo v JRD zaniklo, odporkyňa ako
dedička nechcela vstúpiť do JRD a pridelené nehnuteľnosti požiadala vyplatiť. Vyplatila ich 22.8.1962
zaplatením prídelovej ceny 12.210 Kčs. Následne bolo vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX prepísané na ňu.

Po vyjadrení právnej zástupkyne odporkyne, že v minulosti bolo na OS Trnava vedené konanie pod
sp. zn. 20C/133/1995, v ktorom sa ako predbežná otázka riešil spôsob nadobudnutia vlastníctva
k parc. č. XXXX/XX rodičmi odporkyne sa súd oboznámil z obsahom rozsudku KS v Trnave č.k.
24Co/342/2007-438 z 24.9.2008 (čl. 83 spisu). Predmetný rozsudok potvrdil rozsudok OS Trnava č. k.
20C/133/1995-411 z 25.9.2007.

Súd vykonal dokazovanie aj obsahom zápisnice zo dňa 9.4.2003 vyhotovenej v konaní vedenom na OS
Trnava pod sp. zn. 20C/133/95, v ktorom sa ako predbežná otázka riešil spôsob nadobudnutia parc.č.
XXXX/XX do vlastníctva rodičov odporkyne. Svedok Š. I., C..XX.XX.XXXX uviedol, že má vedomosť,
že otec odporkyne, W. T., ako tzv. deputátnik dostal pridelený pozemok asi po roku 1948 a išlo o

nehnuteľnosť po konfiškácii. Z výpovede znalca Y.. X. I. vypovedajúceho dňa 3.7.1997 v konaní sp. zn.
20C/133/95 ( čl. 192 ) mal súd preukázané, že ešte v roku 1946 došlo k rozčleneniu parc. č. XXXX. Z
obsahu znaleckého posudku znalca Y.. X. I. Č..W.. XXXXXXXX-XXX/XX-H. ( nachádza sa v spise OS
Trnava sp. zn. 20C/133/95 a v tomto spisu sp. zn. 8C/187/2009 na čl. 186) mal súd preukázané, že
dňa 26.8.1946 bol vyhotovený geometrický plán Y.. T., ktorým bola rozdelená parc. č. XXXX A. I..Ú.. B..

Tento geom. plán slúžil ako technický podklad pre vydanie výmerov o vlastníctve pôdy. V tomto geomet.
pláne je ako posledná prídelová parcela uvedená parc. č. XXXX/XX. Predseda býv. MNV B. M. znalcovi
potvrdil,žeprídelovélistinykparc.č.XXXX/XX-XXXX/XXnebolivystavené.Parc.č.XXXX/XX-XXXX/XX
bolivymeranéasir.1954-1955neodbornemiestnoukomisiouvsnahepomôcťstavebníkom-žiadateľom
o výstavbu rodinných domov a JRD uvoľnilo pre značný záujem na účely výstavby časť družstevného

bloku. Tieto pozemky boli zamerané až roku 1963. Na pojednávaní dňa 8.6.1999 znalec uviedol, že
prídelové listiny sa vydávali až po tom, čo konkrétny občan predložil doklad o zaplatení úhrady.
Z obsahu výpovede svedka Š. W. vypovedajúceho dňa 23.9.1996 vo veci 20C/133/95 mal súd
preukázané, že on vypisoval a podpisoval prídelovú listinu zo dňa 23.8.1962. Pri jej vystavovaní
vychádzal z pôvodnej prídelovej listiny robenej po roku 1945. Podľa jeho vyjadrenia nerobil žiadne

dodatočné šetrenie, vychádzal len z pôvodnej listiny. On do listiny uviedol zápis o zaplatení prídelovej
ceny. Nepamätal si, kto ho oslovil za účelom vystavenia listiny. Potvrdil, že nevedel, že v čase
vystavovania listiny bol W. T. nebohý. Vystavenie listiny odôvodnil tým, že neboli v tom čase pôvodné
formuláre zo 40- tych rokov a preto Krajský národný výbor doporučil nové vzory.

Z obsahu výkazu nedoplatkov ku dňu 21.2.1962 mal súd preukázané, že rodičia odporkyne mali
nedoplatok na prídelovej cene z pozemkovej reformy, ktorý bol zaplatený 24.8.1962.Z obsahu odpovede Západoslovenského krajského národného výboru ( ďalej ZKNV“) Bratislava z
7.5.1965 adresovaného W. T. ( brat odporkyne ) mal súd preukázané, že tento žiadal pomoc pri riešení
vlastníckeho práva k stavebným pozemkom. Príslušný orgán oznámil, že po úmrtí otca boli pozemky

prevedené na dedičov, aj odporkyňu. Z celkovej výmery 6 ha bolo 3,30 ha stavebné pozemky. Na
pozemkoch bolo vybudovaných 22 domov, pričom vlastníctvo nebolo majetkovoprávne usporiadané a
chyby sa dopustilo bývalé ONV v Hlohovci, keď vydal stavebníkom rozhodnutia o prípustnosti k stavbe
bez toho, že by vyžadoval vlastníctvo k pozemku. Išlo o pozemky v užívaní JRD a JRD vydávalo súhlas
na zastavanie pozemku, pritom súhlas mal v skutočnosti vydať jedine W. T. alebo dedičia po ňom. ZKNV

navrhol riešenie iba výkupom pozemkov pre MNV buď dobrovoľnou dohodou alebo vyvlastnením.

Právna zástupkyňa odporkyne popiera, že by manželia W. boli vlastníkmi sporných parciel titulom
prídelového plánu či vydržania. Z titulu prídelového plánu sa nezakladá vlastnícky vzťah k
nehnuteľnostiam, lebo je len technickým podkladom k prídelom a teda nemôže nahrádzať doklad o
vlastníctve. V zmysle § 1 ods. 2 nar. SNR č. 104/1946 Zb. je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke

právo prídelcu výmer o vlastníctve pôdy. Námietky navrhovateľov ohľadom získania vlastníckeho
práva odporkyňou považuje za neopodstatnené, lebo v danom spore sa nemá preukázať vlastníctvo
odporkyne, ale vlastníctvo navrhovateľov. Je toho názoru, že navrhovatelia nezískali vlastnícke právo k
parcele vydržaním. Je toho názoru, že manželia W. okupovali parc. č. XXXX/XX bez právneho dôvodu.
Pri posudzovaní dobromyseľnosti žiada prihliadať aj na ROEP robený v roku 1989, kedy geodézia

požadovala od užívateľov pozemkov doklad o vlastníckom práve. Z tohto jej vyplýva, že už vtedy sa
museli dozvedieť, že nie sú vlastníkmi parcely. Zo svedeckej výpovede pána Š. jej nevyplýva, že práve
parc. č. XXXX/XX bola odovzdaná manželom N.J. ( tí parcelu predali manželom W.). V tejto súvislosti
dala súdu do pozornosti výkaz zmien r. 1989 pri komplexnej údržbe ( čl. 461), kde pod položkou č. 22 je
pri pozemkoch XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX uvedené, že ide o majetkovoprávne neusporiadané

pozemky. Poukázala na to, že v 50. a 60-tych rokoch nebolo uznávané súkromné vlastníctvo, bola silná
komunistická strana, X. V. sa mala čoho báť. Podľa nej je opatrné, ak niekto, kto kupuje pozemok, bude
zisťovať, či je predávajúci vôbec pvlasntníkom predávaného pozemku. Právna zástupkyňa odporcov je
presvedčená, že pokiaľ by si to 50-tych rokoch manželia W. zisťovali, tak by zistili v pozemkovej knihe,
že vlastníkom je zapísaný K., t.j. nie manželia N.. Taktiež pokiaľ by bol rozhodnutí o povolení užívať

stavbu zo dňa 26.04.1968 manželia W. konali opatrne a dali by si po postavení domu zapísať vlastníctvo
do katastra, zistili by, že dom stojí na pozemku vtedy už zapísaného vo vlastníctve X. V.. Manželia W.
nenadobudli vlastníctvo titulom vydržania k 01.01.1992 vychádzajúc z výkazu zmien pri komplexnej
údržbe r. 1989 (čl. 462), v ktorom je uvedenie majetkovo neusporiadanie parcely a je tu podpis B. W..

Odporkyňa k veci v rámci výpovedi zrealizovanej v jej domácom prostredí 15.6.2011 ( čl. 90) uviedla, že
prídelovú listinu dostal ešte jej otec, listinu mali doma a ona sa až ako vydatá dozvedela, že tá parcela
je ich. Povedal jej to otec ešte za života. Podľa jej vyjadrenia jej otec pozemok ( ktorý dostal ) neoplotil,
ale hospodáril na nej, zasial tam jačmeň. Nevie, ako dlho pôdu užíval, ale po vzniku družstva išla všetka
pôda do družstva. V čase rozdeľovania pozemkov na Š. ulici mala záujem i ona o parcelu, ale nebola

jej daná z dôvodu, že je slobodná. Podľa jej slov keď sa začalo na Š. ulici stavať ona „ pustila do sveta“,
že je to jej . Povedala to aj na bývalom MNV hneď ako sa začali plochy vymeriavať. Podľa vyjadrenia
odporkyne prídelová listina pre jej rodičov nadobudla právoplatnosť, keď zaplatili poslednú čiastku za
tie pridelené pozemky. Keď sa platila poslednú čiastku prídelovej ceny za pozemok, jej rodičia už nežili.
Ona i ostatní súrodenci sa zložili a ona potom sumu zaplatila. Pozemky mali rozlohu vyše 6 ha a to 3

ha skraja a zostatok v prostriedku. Pre pozemky na Š. ulici si prestala vychádzať so susedmi. Podľa jej
vyjadrenia chceli prepísať pozemky na nich zadarmo, ale ona to nemohla urobiť, lebo všetci súrodenci
sa zložili a ona zaplatila prídelovú cenu. Následne dali vymerať pozemky na celej Š. ulici, vtedy mali
niektorí už domy postavené. Dôvodom vymerania bol záujem pozemky predávať. Má za to, že všetci
bývajúci na Š.I. ulici vedeli, že pozemky sú jej, lebo to bolo povedané - na dedine sa to dozvie jeden od

druhého. Osobne nenavštevovala bývajúcich na tejto ulici, lebo sa bála, ale písala im listy, keď začali
stavať. Súdnou cestou sa nedomáhala zákazu stavať na Š. ulici z dôvodu, že to povedali na býv. MNV.
Ona dala vyhotoviť v roku 1963 geometrický plán za účelom ,aby vedeli ako majú pozemky predávať.

Právny zástupca navrhovateľov má za preukázané, že manželia W. kúpili od manželov N. pozemok,
zaplatili zaň kúpnu cenu. Na pozemku si postavili dom. Doloženými čestnými vyhláseniami osôb
bývajúcich tiež na Š. ulici ( X. N., X. M., R. Š., B. Č., B. S., W. I., J. I.) zo dňa 5.2.2014 preukázal súdu,
že rodiny na Š. ulici užívajú pozemky tak, ako ich užívali v 50. rokoch.Svedkyne B. I., I. S. vypovedali na pojednávaní dňa 12.05.2011 vo veci sp. zn. 8C/170/2009 ( zápisnica
pripojená na čl. 402 spisu ), pričom súd prihliadal na ich výpovede v časti týkajúcich sa okolností

výstavby domov na Š. ulici i v tomto konaní. Svedkyňa B. I. vypovedala, že tiež vlastní dom na ulici so
sporenými parcelami a tiež sa súdnou cestou proti odporkyni domáha určenia vlastníckeho práva. Dom
na tejto ulici postavili jej rodičia na pridelenom pozemku. Podľa jej vyjadrenia sa na tejto ulici stavali v
rokoch 1953-1956. Svedkyňa I. S. tiež vlastní dom na Š. ulici a tiež sa proti odporkyni domáha určenia
vlastníckeho práva. Na Š. ulici boli najprv len role a jej s manželom bol pridelený pozemok na stavbu

domu.
Svedkovia X. W. X. B. V. vypovedali na pojednávaní vo veci sp. zn. 5C/171/2009 ( zápisnica pripojená
na čl. 388 spisu ), pričom súd prihliadal na jej výpoveď v časti týkajúcich sa okolností výstavby domov
na Š. ulici i v tomto konaní. X. W. pracuje od roku 1990 doposiaľ v obci B. ako starostka. Do obce sa
dosťahovala roku 1977. O probléme s pozemkami na Š. ulici sa dozvedela až roku 1994 prvý krát, keď
sa začalo pripravovať zavádzanie plynu na Š. ulici po začatí výkopových prác, lebo odporkyňa namietala

stavbu na jej pozemku vychádzajúc z toho že domy obyvateľov ulice stoja tiež na jej pozemkoch.
Odporkyňa vtedy svoje vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX preukázala predložením konkrétneho listu
vlastníctva. Svedkyňa potvrdila, že majitelia domov stojacich na sporných pozemkoch platia každý rok
dane za tieto pozemky. Nakoniec bolo dovolené majiteľom domov urobiť plynové prípojky s podmienkou
vystavenia čestného prehlásenia, že sú si vedomí, že sú užívateľmi pozemku a že do budúcna sa

majetkovo - právne vyporiadajú. Táto svedkyňa sa v roku 1994 sa dozvedela od svojej svokry, že v 60-
tych rokoch bol súdny spor medzi pani V. a jedným majiteľom domu na Š. ulici.
Svedok B. V. je zaťom odporkyne. Nie je rodákom z B., ale pred 32 rokmi sa oženil s dcérou odporkyne.
Roku 1987 začal s manželkou stavať dom na Š. ulici. Podľa jeho vyjadrenia sa od odporkyne dozvedel,
že ľavá strana Š. ulice je jej majetkom niekedy v roku 1976, keď len chodil s jej dcérou. Má vedomosť,

že roku 1964-1965 sa odporkyňa súdila s pánom A. na vlastníctvo k pozemku a spor vyhrala.

Svedok R. Š. ( vypočúvaný v tomto konaní sp. zn. 9C/170/2009 - čl.227, aj v konaní sp. zn. 7C/170/2009
- zápisnica na čl. 420) býva na Š. P. A. B., dom postavil na pridelenom pozemku. Na Š. ulicu prvý krát
prišiel v roku 1952, po pridelení mu pozemku. Podľa svedka vtedy to nebola ešte ulica, ale len poľná

cesta, silážne družstevné jamy, orná pôda. Od predsedu býv. MNV dostal lístok s číslom parcele a mal
si vyhľadal zememerača na vymeranie parcely. Na stavbu si zobrali pôžičky, sami s manželkou si robili
kvádre na dom, brigádovali v tehelni, aby mali možnosť kúpiť si lacnejšie tehly. Kvádre robili vždy po
nočnej a cez voľno. Keď mali už peniaze, kúpili pletivo a oplotili pozemok cca roku 1958. Počas výstavby
domu, užívania a oplocovania pozemku mu nikto nevravel, že to nemá užívať. Podľa jeho slov sa o tom,

že neb. X. V. robí nároky na pozemky na Š. ulici prvý krát dozvedel pri plynofikácii na ulici.

Svedkyňa K. V. uviedla, že kúpili pozemok na Š. ulici od X. V. a stavali tam dom cca v roku 1968. O tom,
že pani X. V. predáva pozemky sa dozvedeli v dedine, pritom konkrétnu osobu, od ktorej sa to dozvedeli,
neuviedla svedkyňa. Podľa jej vyjadrenia platili za pozemok predávajúcej i býv. MNV.

V záverečnom vyjadrení sa právny zástupca navrhovateľov už len zotrval na svojich vyjadreniach. Návrh
považujeme za dôvodný a žiada návrhu vyhovieť. Považuje za nulitný právny akt listinu, od ktorej
odvodzuje vlastnícke právo pani X. V.. Poukázal na to, že pozemky boli fakticky prideľované v zmysle
prídelového plánu, riadne schváleného všetkými orgánmi. Manželia W. vstúpili do oprávnenej držby

kúpu od predchádzajúcich vlastníkov, prídelcov W. N. X. B.K. X.. Nehnuteľnosti užívali ako vlastné v
dobrej viere, že im patria a to od roku 1957. Navrhovateľka v 1. rade ich užíva doposiaľ, neb. Š. W. do
svojej smrti, t.j. do X.X.XXXX. Bolo im vydané stavebné povolenie, postavili dom a ich vlastnícke právo
nebolo spochybnené do roku 1994. V priebehu tohto konaní sa síce uvádzali konania z 60-tich rokov,
kde bol spor ohľadom parciel na Š. ulici, ale nebolo preukázané, že by sa navrhovatelia či ich právni

predchodcovia ( manželia N.J.) nejako dozvedeli o tomto spore. Pokiaľ by X. V. chcela voči rodičom
navrhovateľov vznášať nejaké majetkové nároky, mohla to urobiť kedykoľvek od r. 1950 až do r. 1994,
pritom podľa jeho názoru prvé pochybnosti o vlastníctve boli sformované až pri plynofikácii na Š. ulici v
roku 1994. Je presvedčený, že navrhovatelia nadobudli sporný pozemok vydržaním. Záverom si uplatnil
náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa odporcov žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu. Nesúhlasí s tým, že by manželia
W.nadobudlidovlastníctvanehnuteľnosťvydržanímprenesplneniepodmienokprevydržanie(absenciadobromyseľnosť, doba 10 rokov oprávnenej držby). Podľa jej názoru navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno, že pristúpili k držbe a už vôbec nie že k oprávnenej držbe. Uplatnila si náhradu trov konania.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa§18ods.2,3zákonač.293/1992Zb.oúpraveniektorýchvlastníckychvzťahovknehnuteľnostiam
účinného k 11.06.1992, (2) Nároky dedičov sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej v čase smrti

poručiteľa. (3)Lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k
nehnuteľnosti.

Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, v znení nar. č. 64/1946 Sb. SNR, s okamžitou platnosťou
a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území
Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b)
osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a
českéhonárodaa československejrepublikyakejkoľveknárodnostiaštátnejpríslušnosti,d)účastinných

a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca
1945 prevažne vlastnily alebo maly v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek
štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnily na protifašistickom boji, alebo
osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických
osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom.

Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov.

Podľa § 19 ods. 1,3 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, v znení nar. č. 64/1946 Sb. SNR, (1) Určená prídelová
cena (§§ 15 a 16) spláca sa Fondu: a) jednorázove, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia sa držby
prídelu, v peniazoch alebo v naturáliách, b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách, a to:1.

10% prídelovej ceny za pôdu (§ 15) a príslušenstvá (§ 16) treba zaplatiť pri prevzatí pridelenej pôdy
do držby. Na návrh miestnej roľníckej komisie, ktorý sa má podať už v prídelovom pláne (§ 13),
môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu povoliť
odklad prvej splátky najviac na 3 roky; 2. zvyšok prídelovej ceny je splatný podľa splátkového plánu,
vyhotoveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu,

najneskoršie však do 15 rokov odo dňa ujatia sa držby prideleného majetku. (3) Osobám uvedeným v
§ 12, ak sú invalidi, vdovy alebo siroty, pridelí sa majetok bezplatne.

Podľa § 72 ods. 1, 2 vlád. nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti
politických úřadů (správním, řízním), (1)Výměr (§ 68, odst. 1) se vydává vždy písemně, pokud se jinak

nestanoví. Jiná rozhodnutí lze prohlásiti ústně. Obsah ústního rozhodnutí buď zapsán do protokolu o
jednání, při němž rozhodnutí bylo prohlášeno, nebo v samostatném protokolu. Strany mohou žádati,
aby ústně prohlášené rozhodnutí jim bylo dodáno ještě písemně. (2) Rozhodnutí je vydáno, pokud ve
správních předpisech není ustanoveno jinak, doručením písemného jeho vyhotovení, bylo-li prohlášeno
ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením.

Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. účinného od 1.1.1951 do 1.4.1964 ( ďalej len „Občiansky zákonník“),
vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej vec i nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Súd vykonal dokazovanie jednak vyjadreniami účastníkov, listinným dôkazmi, posudzoval ich
individuálne i vo vzájomnej súvislosti za účelom ustálenia si skutkového stavu, aby mohol uskutočniť
zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu. Súd vychádzal z toho, že podľa bežných definícií právnej vedy
sa dokazovaním v súdnom konaní rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkovo rozhodujúcich okolnostiach (porov. Winterová, A., a kol. Civilní právo procesní. 6. aktualizované a
doplnené vydanie. Praha: Linde, 2011, s. 244), pričom má ísť o jediný postup, akým súd tieto poznatky
získava. Podstatou dokazovania je vykonávanie dôkazov, teda procesné získavanie príslušných

skutkových poznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií o
okolnostiach vonkajšieho sveta. Vo všeobecnosti platí v slovenskom procesnom práve princíp voľného
dôkazu, teda na dokazovanie ktorejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti možno použiť ktorýkoľvek vhodný
dôkazný prostriedok. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť potrebné skutočnosti - okruh týchto
rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena. V spore o určenie
vlastníckeho práva má navrhovateľ bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje
vlastníctvo vyvodzuje, a bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu,
resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak sa odporca bráni proti návrhu tvrdením
svojhovlastníckehopráva,musítvrdiťsvojnadobúdacítitulaponúknuťosvojomtvrdenídôkazy.Obvykle

platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť navrhovateľa, zatiaľ čo skutočnosti toto
právo vylučujúce sú na žalovanom.

V predmetnom konaní navrhovatelia preukazujú, že navrhovateľka v 1. rade s manželom Š. W. ( t.č.
už nebohý) nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam kúpu stavebného pozemku od

manželov N. a ak by nešlo o platný nadobúdací titul, tak dobromyseľnou a nerušenou držbou trvajúcou
viac ako desať rokov - t.j. vydržaním. V spore o určenie vlastníckeho práva má navrhovateľ bremeno
tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena
tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho
vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno je v preukázaní nadobúdacieho titulu a v trvaní zákonom predpokladanej doby
dobromyseľnej držby.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na strane odporcov spočívalo v popretí vlastníckeho práva
navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov, pretože ich právna predchodkyňa X. V. je vedená ako

vlastníčka uvedených nehnuteľností od roku 1963.

Preto zameranie sa navrhovateľov na spochybnenie či popretie vlastníckeho práva neb. odporkyne
X. V. s prihliadnutím na predmet sporu sa javí byť ako nepodstatné a pre určenie vlastníckeho práva
navrhovateľov v tomto spore za nadbytočné, ktoré im nemôže priniesť úspech. Kladné rozhodnutie o

určení vlastníctva k nehnuteľnosti možno dosiahnuť len na základe preukázania doložených právne
významných skutočností na strane navrhovateľov, nie popretím vlastníctva protistrany, pretože tu nejde
o dvojité vlastníctvo. Súd vychádzal z toho, že len ak navrhovatelia preukážu, že im svedčí nadobúdací
titul (nie že nadobúdací titul nesvedčí žalovanej), bude možné ich návrhu vyhovieť.

Keďženavrhovateliaoznačiliprídelovúlistinuzodňa23.8.1962vydanúprerodičovodporkyne(č.d.XXX/
XXXX ) ako nulitný správny akt, súd sa v prvom rade ako s predbežnou otázkou ( i napriek vyššie
uvedenému) musel vypriadať s týmto ich tvrdením. Vychádzal pritom z rozhodnutia NS SR sp. zn.
44/2005, ako i z obsahu svedeckej výpovede Š. W. vypovedajúceho v konaní 20C/133/95, v ktorom
potvrdil, že on sám opisoval pôvodnú prídelovú listinu ( Odkazujem na obsah jeho výpovede poňatej do

odôvodnenia tohto rozsudku). Z tohto súd vyvodil, že správne konanie predchádzajúce vydaniu listiny
bolo ešte za života rodičov odporkyne, keď im bola pôda pridelená. Roku 1962 bola prídelová listina
len prepísaná svedkom Š. W.. V konečnom dôsledku súd vychádzal z výpovede Š. W., s ktorou sa
vyporiadal už OS Trnava v rámci konania vedeného pod sp. zn. 20C/133/95. Súd prihliadal na to, že
mimo rámec právneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho

aktu. Môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, ničotný. Nakoľko nulitným aktom je
správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, pričom súd mal preukázané, že
prídelová listina bola vydaná príslušným správnym orgánom( Okresným národným výborom v Trnave -
odbor pôdohospodárstva na základe skúr vydanej prídelovej listiny podpísanej samotným prezidentom ),
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť listiny a vyhodnotil ju ako platnú. Prihliadal

pritom na rozsudok vydaný v konaní vedenom na OS Trnava sp. zn. 20C/133/95, v ktorom sa tiež na
prídelovúlistinuprihliadaloakonaplatnú.Súdbraldoúvahyto,žeotecodporkyne,ktorémubolpridelený
pozemokXXXX/XXvroku1945dalpozemokdoJRD,týmmuodpadlapovinnosťzaplatiťprídelovúcenu.
Po jeho smrti odporkyňa ( pôvodne X. V.) žiadala parcelu od JRD vydať, preto jej i vznikla povinnosťzaplatiť prídelovú cenu. Súd mal preukázané, že odporkyňa zaplatila prídelovú cenu 12.742 Kčs až dňa
23.8.1962 .

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva [§ 80 písm. c) OSP] súd
vychádzal zo skutočnosti, že manželom N. bol pridelený stavebný pozemok, ktorý v roku 1957 predali
navrhovateľkev1.radeajejmanželovi. Navrhovateliapostavilidomnakúpenompozemku,vsúčasnosti
je ako vlastníčka pozemku vedená X. V. ( resp. po jej smrti jej právny nástupcovia) a táto sa domáha

finančné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie jej parcely. V takomto prípade teda majú
navrhovatelia naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke
je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Určovacia
žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou
možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v
prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné

právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. V danom
prípade odopretím určovacej žaloby by podľa názoru súdu došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podstatou sporu je zistenie toho, či a na základe akej právnej skutočnosti právni predchodcovia
navrhovateľov ( manželia N.) a aj navrhovateľka v 1. rade s manželom ( pôvodne označený ako
navrhovateľ v 2. rade) mali nadobudnúť vlastnícke právo, či a odkedy boli dobromyseľnými držiteľmi
sporných nehnuteľností, po akú dobu a preto či mohlo u nich dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva

vydržaním a podľa akého právneho predpisu. Preto bolo aj úlohou súdu spoľahlivo si ustáliť skutkový
stav tak, aby mohol uskutočniť zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu podľa toho zákona, ktorý sa k veci
vzťahuje v čase začatia a skončenia oprávnenej držby nehnuteľnosti navrhovateľmi.

Z vyjadrenia nebohej odporkyne X. V. súd zistil, že nehnuteľnosti boli najskôr pridelené jej rodičom,

manželom T., no títo nezaplatili celú prídelovú cenu a preto ju zaplatila až ona v roku 1962, kedy sa
tieto nehnuteľnosti stali predmetom dedičstva a po vykonaní ktorého sa stala ona výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností. Tomu dosvedčuje fakt, že v čase prideľovania nehnuteľností fyzickým osobám na
výstavbu rodinných domov tieto neboli v držbe manželov T., ale boli v užívaní JRD. Iba tak mohlo dôjsť
k rozparcelovaniu týchto nehnuteľností, keďže manželia T. medzičasom zomreli (B. XX.XX.XXXX X.

L. XX.XX.XXXX), nehnuteľnosti nemali ani vlastnícky usporiadané, ani v držbe, hospodárilo na nich
JRD, ktoré súhlasilo s tým, aby časť nehnuteľností bola určená na výstavbu rodinných domov. Preto v
čase, keď došlo k rozparcelovaniu týchto nehnuteľností a ich prideleniu fyzickým osobám na výstavbu
rodinnýchdomov,manželiaT.nebolievidovanívpozemkovejkniheakovlastnícitýchtonehnuteľností.Až
po právoplatnom skončení dedičského konania po nich (1963) bola ako vlastníčka týchto nehnuteľností

zapísaná X. V., avšak v tomto čase už mali pozemok kúpený manželia W., stavebné povolenie im bolo
vydané až na 29.12.1964 a dom bol postavená až r. 1957. V konaní nebolo preukázané, že by X.
V. predtým alebo potom, ako bola zapísaná do pozemkovej knihy ako vlastníčka týchto nehnuteľností,
prípadne niekedy neskôr, upozornila či už prídelcov N. alebo kupujúcich manželov W. na to, že užívajú
jej pozemky. Tvrdenie právnej zástupkyne odporkyne, že tak neučinila zo strachu vzhľadom na vtedajšiu

totalitnú dobu nezaznávajúcu súkromné vlastníctvo súd hodnotí ako nepodstatné, lebo mal preukázané,
že od roku 1964 bola v spore s S. A. ( ohľadom jedného z pozemkov na Š. ulici) a bola úspešná. Súd
si z toho vyvodil, že v skutočnosti sa nebála domáhať svojho práva súdnou cestou.

Pokiaľ ide o právne posúdenia veci, súd uvádza, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom

právnym(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010).

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva. V
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sak tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu; rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu
(§ 80 písm. c) OSP) má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje
existujúci právny stav. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo

zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych
úprav, ktoré účinky vydržania upravovali odlišne. Ak teda boli splnené všetky podmienky k nadobudnutiu
vlastníckehoprávapodľaplatnéhoObčianskehozákonníkavdanomobdobí,niejenamiesteposudzovať
ich splnenie podľa neskoršie platných právnych predpisov, aj keby to bolo pre domnelého nadobúdateľa
priaznivejšie. Treba vychádzať z toho, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.03.1999 sp. zn. 2Cdo/135/1998).

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145) účinného
od 1.1.1951 do 1.4.1964 vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten,
kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, teda tri roky pri hnuteľnej a
10 rokov pri nehnuteľnej veci. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v

socialistickomvlastníctve.Zaoprávnenéhodržiteľasapovažovalten,ktosozreteľomnavšetkyokolnosti
bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda aj pôvodne oprávnený
držiteľ zmenil na neoprávneného. V pochybnostiach sa i tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Ak
došlo k naplneniu znakov vydržania v rozhodnom období, oprávnený držiteľ vlastníctvo k veci nadobudol
splnením zákonom požadovaných podmienok a jeho právni nástupcovia už môžu pokračovať len vo

výkonejehovlastníckehopráva,nie voprávnenejdržbe(ktorúbysimohliuplatňovaťvýlučnevočinemu).

V danom prípade je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.03.1999 sp. zn.
2Cdo/135/1998, v zmysle ktorého „Ak boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, nemožno už splnenie

predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov“.

Súd ďalej vychádzal z vyjadrení účastníkov, svedkov a skúmal, pri ktorých svojich tvrdeniach ohľadom
začiatku užívania pridelenej parcely či dobromyseľnosti uniesli navrhovatelia dôkazné bremeno.
Navrhovatelia uviedli, že prídelcovia W. N. X. B. X. vstúpili do držby k spornému pozemku najneskôr

k 31.12.1948 z dôvodu, že do konca roku 1948 dochádzalo k prideľovaniu pozemkov. Následne
začali pozemok obhospodarovať, kultivovať a pripravovať na výstavbu rodinného domu. Navrhovatelia
neuniesli dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že prídelcovia začali spornú parcelu užívať práve v roku
1948,pretosúdzačiatoktrvaniadržbyanineodvíjalodtohtoroku.Súdutaktiežnepreukázali,konkrétnev
ichprípadeakodošloreálnekfaktickémuodovzdaniuspornejparcelyprídelcom.Prvýmpreukázateľným

dôkazom svedčiacim o tom, že prídelcovia na pozemku na Š. ulici začali niečo robiť resp. disponovali
pozemkom je čestné vyhlásenie X. N., že v r. 1957 s manželom stavebný pozemok predali Š. W. X. B.
B.. Roku 1957 pozemok kúpili manželia W.. Preto si súd aj ustálil práve rok 1957 ako rok, kedy vstúpili
navrhovateľka v 1. rade s manželom do držby a aplikoval v konaní stredný občiansky zákonník účinný
od 1.1.1951 do 31.3.1964 ( zák. č. 141/1950 Zb.).

Súdsazaoberalvzhľadomnapredmetsporuaskutkovéokolnostivecipodporneajtým,akýmspôsobom
štát v rokoch 1945-1947 nadobudol nehnuteľnosti. ( rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003: „výmery a
prídelové listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam
a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“)

Pokiaľ totiž štát nadobudol pôdu záberom, resp. vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy (Z. č. 46/1948
Sb.) a ktorý prerozdelil na základe z. č. 142/1947 Sb. (Záborový zákon), prideľoval pôdu prídelovou
listinou. Pokiaľ ale nadobudol pôdu konfiškovaním na základe nar. č. 104/1945 Zb., mohol ju prideliť
do vlastníctva fyzických osôb len výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 Nar. č. 104/1946 Zb. V zmysle § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1964 Sb. n. v

znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. môže povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pred
zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy, ktorá im bola pridelená.

Súd ďalej skúmal otázku dobromyseľnosti držby a či bola splnená podmienka 10 rokov dobromyseľnej
držby. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie

práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí.
Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba posudzovať objektívne „so zreteľom
na všetky okolnosti“. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupedo držby, ale po celú vydržaciu dobu 10 rokov, dôvodné. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo

vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho
práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave.
Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo
napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam
konkrétneho prípadu požadovať a či nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné

pochybnostiotom,žemuvec,aleboprávopatrí.Dobrávierazanikávokamžiku,kedysadržiteľzoznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí.
V súvislosti s poukazom právnej zástupkyne odporcov, že v minulosti X. V.Č. už viedla spory voči iným
osobám bývajúcim na Š. ulica, bola úspešná a bolo to známe súd uvádza, že X. V. v konaní nijakým
spôsobom nepreukázala, že jej spor s inou fyzickou osobou sa aktívnym spôsobom dotkol manželov
W., a teda že by sa tak dozvedeli o pochybnostiach s predmetným vlastníctvom.

V súvislosti s zisťovaním, či prídelcovia a neskôr navrhvoaetľka v 1. rade s manželom boli od začiatku
uchopenia sa držby dobromyseľní a po akú dobu ich dobromyseľnosť trvala, súd prihliadal na samotný
prídelový plán. Z jeho obsahu jasne vyplýva, že došlo k skonfiškovaniu majetku bývalého vlastníka Q..
A. K.Q. A. I..Ú.. B. a tento prídelový plán bol vypracovaný v spolupráci s Miestnym národným výborom

Madunice,OkresnýmnárodnýmvýboromHlohovec,odborpoľnohospodárstvaalestnéhohospodárstva,
prekontrolovaný Krajským národným výborom v Nitre, pričom prídelový plán podliehal i schváleniu
Jednotného roľníckeho družstva v Maduniciach. Pre prídelcov bol vytvorený stavebný pozemok pod č.
XXXX/XX. Prídelcovia N. pozemok predali roku 1957 a kupujúci im zaplatili kúpnu cenu. Následne na
základe stavebného povolenia z 29.12.1964 začali manželia W. s výstavbou rodinného domu. Povolenie

užívať predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutím MNV v Madunicicach dňa 26.4.1968.
Pritom v čase pridelenia predmetných nehnuteľností prídelcom N. vlastníctvo k týmto pozemkom
bolo vo vložke pozemkovej knihy vedené na pôvodného vlastníka s tým, že na základe vládneho
nariadenia č. 50/1945 Zb. bola na predmetné pozemky zriadená národná správa. V danom prípade
nedošlo k nadobudnutiu nehnuteľností právnym úkonom medzi fyzickými osobami, ale predmetné

nehnuteľnosti boli fyzickým osobám priamo prideľované štátnym orgánom na základe prídelového
plánu. Ako vyplynulo zo samotného návrhu, resp. z výpovedí terajších navrhovateľov, i niektorých zo
svedkov vypočutých v rámci tohto konania, za pridelenie predmetných nehnuteľností sa platila prídelová
cena. Nadobúdatelia týchto pozemkov mohli na základe vonkajších objektívnych okolností nadobudnúť
dôvodné presvedčenie o tom, že im nehnuteľnosti boli pridelené rozhodnutím príslušných orgánov,

rozhodovacej právomoci ktorých zrejme dôverovali, že im tieto nehnuteľnosti patria, že neboli tu žiadne
dôvodné pochybnosti, ktoré by im v nadobudnutí a v dobrej viere pri ich užívaní ako vlastných mali
brániť. Nemožno ale opomenúť ani námietku odporcov o existencii povinnosti každého nadobúdateľa
zabezpečiť si zaevidovanie vlastníctva v príslušnej evidencii, resp. ozrejmiť, prečo si či už prídelcovia
a hlavne manželia W. ( ktorí na pozemku postavili aj dom) vlastníctvo neusporiadali a prečo si

neusporiadali ani vlastnícke práva k domu, keď ho dokončili a mohli si vlastnícke právo k nemu
zapísať v evidencii nehnuteľností. Na tieto otázky navrhovatelia súdu nedali racionálnu odpoveď, lebo
to odôvodňovali len tým , že „nevedeli“ či „nepoznali význam katastra“, „ v tej dobe nebolo bežnou
požiadavkou pre bežného človeka kontrolovať na katastri vlastníctvo predávajúceho“.

Z požiadavky zákona ale i z námietky odporcov vyplýva, že prelínajúca sa zákonná úprava dbala na
to, aby sa vydržanie nedotýkalo majetku patriaceho do nescudziteľného socialistického spoločenského
vlastníctva(§ 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a ods. 2,3 zákona č. 131/1982 Zb.).

Z vložky pozemkovej knihy súdu vyplýva, že sporná parcela bola pôvodne vo vlastníctve fyzickej osoby -

grófa K. a na základe vládneho nariadenia č. 50/1945 Zb. bola na predmetné pozemky zriadená národná
správa. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20C/133/1995 bolo preukázané,
že v zmysle nariadenia č. 104/1945 Zb. boli tieto nehnuteľnosti pridelené W. X. X. T.. Išlo okrem iného
i o parcelu č. XXXX/XX - roľa o výmere 3,36.92 ha v k.ú. B.. V prídelovej listine pre W.C. X. X. T. bolo
konštatované, že prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do

držby, preto ju nadobudli opäť len fyzické osoby. I keď prídelová cena nebola manželmi W. X. X. T.
zaplatená už pri pridelení nehnuteľnosti, ale zaplatila ju až dňa 24.08.1962 nebohá X. V.Č., v zmysle
nariadenia č. 104/1945 Zb. sa manželia W. X. X.S. T. stali nadobúdateľmi vlastníckeho práva už dňom
odovzdania týchto nehnuteľností do držby, pretože cenu nebolo potrebné zaplatiť v plnej výške už vokamihu pridelenia nehnuteľností, právna úprava počítala s touto povinnosťou do 15 rokov. Ako uviedla
nebohá X. V., po jej rodičoch predmetné nehnuteľnosti začalo užívať JRD, následne však mali byť
nehnuteľnosti čiastočne rozparcelované pre výstavbu rodinných domov občanom.

V prejednávanej veci súd objektívne konštatuje, že v rokoch držby predmetných nehnuteľností
právnymi predchodcami navrhovateľov (manželmi N.) a manželmi W., predmetné nehnuteľnosti neboli
v socialistickom spoločenskom vlastníctve, ale boli vo vlastníctve fyzických osôb - manželov T. a to bez
ohľadu na to, že tieto skutočnosti neboli v katastri nehnuteľností zaevidované, zaevidované boli až v

roku 1963.

Tu súd uvádza, že ustanovenia zákona, ktoré vylučovali vydržanie vlastníctva v socialistickom
spoločenskom vlastníctve (nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve) boli zamerané
na ochranu tohto vlastníctva preto, aby sa rozsah socialistického vlastníctva nezmenšoval, aby
fyzické osoby nemohli formou vydržania nadobudnúť socialistické vlastníctvo, aby ho nadobúdali len

z doložených právnych vzťahov a to za náhradu. Pritom objektívne by v danom prípade nedošlo k
zmenšeniu socialistického vlastníctva a k ujme štátu, pretože predmetné nehnuteľnosti boli právne (nie
len fakticky) vo vlastníctve fyzických osôb. Z hľadiska subjektívnej vedomosti právnych predchodcov
navrhovateľov o tom, či mohli alebo nemohli predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť na základe
prideľovacej právomoci miestneho národného výboru bolo na druhej strane dôležité, že nehnuteľnosť

bola v čase jej prideľovania (pred výstavbou rodinného domu, niekedy v rokoch 1955-1957) v
pozemkovej knihe naďalej vedená na pôvodného vlastníka grófa A. K. s tým, že mu bola skonfiškovaná,
vlastnícke právo manželov T. k predmetnej nehnuteľnosti zaevidované nebolo. Na základe týchto
skutočností súd dospel k záveru, že manželia W. N. a jeho manželka X. museli byť ako aj následne po
kúpe manželia W. v čase ich uchopenia držby dobromyseľní, že im pozemok patrí.

Vlastnícke vzťahy k parc. č. XXXX/XX I..Ú.. B. usporiadala až nebohá X. V., ktorá po smrti svojich rodičov
ako jediná dedička okrem iných zdedila i parc. č. XXXX/XX v celosti a to podľa dedičského rozhodnutia č.
D 1551/62. Vlastnícke právo nebohej X. V. bolo zapísané do evidencie nehnuteľností až v roku 1963 na
základe dedenia. Nebohá X. V. v konaní nepreukázala, že by právnym predchodcom navrhovateľov túto
skutočnosť oznámila, že by ich žiadala o zaplatenie ceny za predmetné nehnuteľnosti, resp. o vydanie

jej vlastníctva, že by vo vzťahu k nim bola aktívna.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa prídelového plánu mala byť W. N. a jeho manželke
pridelená parc. XXXX/XX. Čestnými prehláseniami osôb bývajúcich tiež na Školskej ulici mal súd
preukázané, že právny predchodcovia navrhovateľov a dnes navrhovatelia užívajú stále tú istú, identickú

parcelu.

V súvislosti s otázkou dobromyseľnosti a obvyklej opatrnosti prídelcov a následne kupujúcich
( navrhovateľky v 1. rade s manželom) súd vychádzal z toho, že prídelcovia ( manželia N.) mali vlastne
dispozícii prídelový plán na parc. XXXX/XX; kupujúci mali k dispozícii 1/ kúpnu zmluvu z roku 1957,

2/ stavebné povolenie zo dňa 29.12.1964, 3/rozhodnutie o povolení užívať dom na parc. č.XXXX/XX
zo dňa 26.4.1968. Súd ďalej prihliadal na to, že X. V. bola od roku 1963 v katastri zapísaná už ako
vlastníčka parc. XXXX/XX ( jej súčasťou sú i sporné parcely). Navrhovatelia sa v konaní bránia tým, že
nevedeli, že nehnuteľnosť patrí X. V.. Aj keď súd zoberie do úvahy skutočnosť, že išlo o jednoduchých
ľudí, súd zastáva názor, že overenie si vlastníctva osoby, ktorá im predávala pozemok ako i zapísanie si

vlastníctva k postavenému domu patrí k bežnej opatrnosti a ochrane svojho vlastníctva. Súd vychádzal
z myšlienkového pochodu, že vo všeobecnosti ak osoba vlastní dom, chce mať o tom i písomný doklad
vystavený štátnym orgánom. Preto, pokiaľ by manželia W. ak aj nie hneď po kúpe pozemku p. č. XXXX/
XX, či v roku 1964 (po vydaní stavebného povolenia) resp. po postavení domu v roku 1967 žiadali na list
vlastníctva zapísať postavený dom, zistili by, že je tu problém s parcelami. Preto súd dospel k záveru,

že navrhovateľka v 1. rade aj s manželom Š. W. prestali byť vzhľadom na všetky už vyššie opisované
skutkové okolnosti objektívne dobromyseľní práve v roku 1963. Teda ak nie skôr, najneskôr v roku 1963
sa pri náležitej opatrnosti mohli manželia W. prvý krát dozvedieť ( ak by sa riadne o svoj vlastníctvo k
domu zaujímali), že nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorom chceli stavať dom.
Súd bral do úvahy, či navrhovateľa v 1. rade s manželom pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno

s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého očakávať nemali resp. nemohli mať po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že im nehnuteľnosť patrí. Súd posudzuje ich náležitú
opatrnosť i v tom, že pokiaľ by pri kupovaní p. č. XXXX/XX preverili vlastníctvo predávajúcich resp. po
postavení si rodinného domu dali na kataster zapísať vlastníctvo k domu a to kedykoľvek po roku 1963,dozvedeli by sa o spornosti vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držitelia zoznámia so
skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že nehnuteľnosť patrí. Na tom nič
nemení ani to, že držitelia budú v tomto prípade i naďalej subjektívne v dobrej viere ( rozhodnutie NS

SR sp. zn. 22Cdo 1253/99). Súd má za to, že navrhovateľka v 1. rade s manželom Š. W. nedržali sporné
pozemky ani na základe ospravedniteľného omylu, preto tu nejde ani o putatívny omyl.
Čiže pri aplikácii stredného občianskeho zákonníka a zistení, že nie sú splnené podmienky v zmysle
§ 115,116 cit. zákona súd dospel k záveru, že manželia N. boli v oprávnenej držbe v roku 1957,
kedy predávali pozemok navrhovateľom ( manželom B. X. Š. W.), následne manželia W. pri kúpe

vstúpili do oprávnenej držby a stratili dobromyseľnosť v roku 1963 ( v lehote do 10 rokov). Tým nebola
splnená podmienky zákonnej dĺžky dobromyseľnej držby a v oprávnenej držbe nemohla po smrti Š. W.
pokračovať ani jeho dcéra ako právna nástupkyňa ( t. č. navrhovateľka v 2. rade). Z týchto dôvodov
nemohli navrhovatelia nadobudnúť vlastníctvo k spornej parcele vydržaním. Preto súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.