Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/370/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212219859
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2212219859.6

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: 1/ D. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. K. X. XXX,
Č. E., X/ X. E., O.. XX.XX.XXXX, V. K., L. XX, Č. E., X/ C.. W. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Š., Š. XX, Č.
E., všetci zastúpení splnomocneným zástupcom E. E., M. XXXX/XX, V. a právnym zástupcom JUDr.
Jánom Mravecom, Jasovská 47, 851 07 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o návrhu

na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov na obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp. zn. 12C/245/2010 z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia prostredníctvom splnomocneného zástupcu podali dňa 30.10.2012 tunajšiemu súdu
návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12C/245/2010,
v ktorom bol rozsudkom č.k. 12C/245/2010-451 zo dňa 28.02.2011 zamietnutý návrh navrhovateľov
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
12C/245/2010-451 bol potvrdený aj rozsudkom 11Co/214/2011-537 Krajského súdu v Trnave zo
dňa 31.07.2012. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 04.08.2012. Dôvodom zamietnutia

návrhu v pôvodnom konaní bola skutočnosť, že navrhovatelia nepreukázali vznik vlastníckeho práva
ich právnych predchodcov k prideleným pozemkom na základe zápisu do pozemkovej knihy, vlastnícke
právo nepreukázali ani právoplatným rozhodnutím o prídele opatreným schvaľovacou doložkou a
ani skutočnosťou uplynutia dlhodobej dobromyseľnej držby ich právnych predchodcov po zákonom
stanovenú dobu.

Navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú, že navrhujú konajúcemu súdu vysloviť, že uvedenými
rozsudkami bol porušený zákon, tieto rozsudky navrhujú zrušiť v plnom rozsahu a vrátiť ich súdu prvého
stupňanaďalšiekonanie.Navrhovateliaudávajú,žeprvostupňovýsúdsavôbecnezaoberalpredbežnou
otázkou z titulu § 80c) O.s.p., čím bol porušený zákon. V návrhu navrhovatelia opätovne poukazujú na
skutočnosti, ktoré podľa ich názoru preukazujú ich vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, poukazujú na
dôkazy, ktoré súdom neboli vzaté do úvahy a dávajú do pozornosti, že odôvodnenie rozsudku Krajského

súdu v Trnave č.k. 11Co/214/2011 nebolo náležite právne vyhodnotené. Navrhovatelia ďalej udávajú,
že bez svojej viny, aj z viny štátnych úradov (Národného a Štátnych archívov), nemohli súdu dodať
písomné podklady, ktoré sú dodané k návrhu na obnovu konania, pričom po ich zoštudovaní môže súd
pre navrhovateľov rozhodnúť priaznivejšie vo veci, pričom tieto dôkazy existovali už v pôvodnom konaní,
nemohli vzniknúť po jeho právoplatnom konaní. Nakoľko je podľa navrhovateľov daný dôvod na obnovu
konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., navrhujú súdu, aby povolil obnovu konania vedeného

na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12C/245/2010. K návrhu zároveň priložili aj dôkazy, na
ktoré sa v návrhu odvolávajú.K návrhu sa podaním zo dňa 26.06.2013 vyjadril aj odporca, ktorý s návrhom na obnovu konania
nesúhlasí. Odporca konštatuje, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti

právoplatnému rozhodnutiu, pričom pri posudzovaní návrhu na obnovu konania by mal súd riešiť
iba skutočnosti splnenia dôvodov obnovy uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Snahy navrhovateľov
domáhať sa obnovou konania ďalšej revízie právoplatných rozhodnutí vydaných v súdnom konaní z
dôvodu zlého právneho posúdenia veci okresným a krajským súdom alebo vyhodnotením dôkazov
mimo predstáv a záujmov navrhovateľov sú nad rámec podaného návrhu. Navrhovatelia predkladajú

tzv. nové dôkazy, ktoré sa v návrhu na obnovu konania snažia spojiť s dôkazmi už predloženými
v konaní 12C/245/2011, čím majú docieliť zmenu právneho posúdenia celej veci v rámci konania o
pripustení obnovy. Uvedená argumentácia presahuje podľa názoru odporcu účel a zmysel obnovy
konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Obnova konania nemá slúžiť ako vyššie inštančné
konanie na ďalšie preskúmanie rozhodnutia odvolacieho súdu ako je tomu napr. pri inštitúte dovolania.
Dôkazné bremeno preukázania prípustnosti obnovy konania zaťažuje navrhovateľov v tom, že sú

povinní okrem privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci preukázať, že v pôvodnom konaní
nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy bez svojej viny, pričom v obnovenom konaní
by tieto už mohli byť použité, resp. sú povinní preukázať, že v pôvodnom konaní nebolo možné
vykonať dôkazy, ktoré by v obnovenom konaní už mohli byť vykonané. Odporca zastáva názor,
že navrhovateľmi predložené nové dôkazy nie sú spôsobilé privodiť pre navrhovateľov priaznivejšie

rozhodnutie vo veci v prípadnom obnovenom konaní. Navrhovateľmi predložené nové dôkazy
nepreukazujú existenciu zápisu vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov do pozemkovej knihy.
Navrhovatelia nepredkladajú ani právoplatné rozhodnutie o prídele ani nepreukazujú nadobudnutie
vlastníctvaichprávnychpredchodcovtitulomvydržania.Novédôkazysvedčialenoužívanípredmetných
nehnuteľností právnymi predchodcami navrhovateľov, pričom obdobné dôkazy už boli navrhovateľmi

predložené v odvolacom konaní a boli vyhodnotené tak, že nepreukazujú a ani nezakladajú vlastnícke
právo právnych predchodcov k sporným pozemkom. Na základe uvedeného je odporca toho názoru,
že nové dôkazy nie sú spôsobilé privodiť pre navrhovateľov priaznivejšie rozhodnutie vo veci a to ani
len čiastočne resp. nie sú spôsobilé ani vyvolať pravdepodobnosť takéhoto priaznivejšieho rozhodnutia.
Zároveň odporca konštatuje, že súd by v konaní o povolení obnovy konania mal vychádzať z posúdenia

veci, ktoré bolo vykonané Okresným súdom Dunajská Streda a Krajským súdom Trnava (v konaní
12C/245/2010 a 11Co/214/2011), nakoľko uvedené rozhodnutia sú pre posudzovanie prípustnosti
obnovy konania prvoradé a predmetná problematika vzniku vlastníckeho práva navrhovateľov bola v
súdenom prípade týmito súdmi už riešená. Odporca ďalej poukazuje na potrebu preskúmania dôvodu,
z akého navrhovateľ predkladá podľa neho nové dôkazy až v štádiu obnovy konania, hoci k týmto mal

prístup už v konaní na súde prvého stupňa. Išlo o dôkazy verejne dostupné v archíve. Skutočnosť,
že navrhovateľ ich nepredložil už do konania 12C/245/2010 možno pričítať samotnému navrhovateľovi
a nie je to vinou Slovenského národného archívu. Navrhovateľ už do predošlého konania predkladal
dôkazy z archiválií Štátneho pozemkového úradu Praha. To, že dôkazy, ktoré predložil ako nové v štádiu
obnovy, nenašiel v archíve už skôr, môže byť považovaná za jeho ujmu. Na základe uvedeného odporca

navrhuje, aby súd návrh na obnovu konania zamietol.

Dňa 09.10.2013 bolo na tunajší súd od navrhovateľov doručené vyjadrenie, v ktorom sa uvádza,
že naozaj z objektívnych príčin doposiaľ nebolo možné vložiť do spisu kompletné elaboráty z prvej
pozemkovej reformy súvisiace s rozparcelovaným zvyškovým statkom N.? pusta, jednak z dôvodu, že

mnohé listiny sa nachádzajú aj v iných archívnych krabiciach - zväzkoch, ktoré s prídelovou kolóniou
N.? pusta ani nesúvisia, a ak o nich žiadateľ nevie, spravidla sa ich podarí nájsť len náhodou ak
vôbec. Navrhovatelia síce právoplatné rozhodnutie do vlastníctva k preukázaniu ani v súčasnosti nemajú
k dispozícii, ale napriek tomu sú schopní preukázať a dokázať vydanie právoplatného rozhodnutia
príslušným orgánom. Navrhovatelia vo svojom podaní zároveň opätovne poukazujú na to, že obidva

súdy (tak prvostupňový ako aj odvolací) nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy, vec nesprávne
právne posúdili, k čomu navrhovatelia opätovne veľmi rozsiahlym spôsobom podávajú svoje vlastné
stanovisko a vlastné právne závery, podľa ich názoru podložené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Českej
republiky.

Navrhovatelia ďalším svojim podaním doručeným súdu dňa 06.11.2013 predložili ako nový dôkaz
dodatok k prídelovému operátu z roku 1925, ktorý podľa ich názoru dostatočne preukazuje, že
právoplatná prídelová listina (prídelový výmer) bola vydaná a existovala.K vyjadreniam navrhovateľov odporca uviedol, že nevie posúdiť, ktoré z dôkazov sú „tzv“ nové dôkazy,
nakoľko poverený pracovník odporcu nebol nahliadnuť do súdneho spisu, avšak ku skutočnosti,
že navrhovatelia nové dôkazy predložili až do konania o obnove odporca udáva, že navrhovatelia

ich zrejme našli až po opätovnom a hlbšom bádaní v archívoch, ktoré bolo vyvolané zamietnutím
pôvodného žalobného návrhu. Predložené dôkazy však podľa odporcu nie sú spôsobilé k tomu, aby v
prípade obnovy konania mali za následok priaznivejšie rozhodnutie vo veci v prospech navrhovateľov.
Takýmto dôkazom by podľa odporcu mohlo byť právoplatné rozhodnutie o prídele, ktorým však
navrhovatelia nedisponujú. Odporca poukazuje aj na to, že na povolenie obnovy konania sa vyžaduje,

aby navrhovatelia preukázali, že predložené dôkazy nemohli použiť v prvostupňovom konaní bez
svojho zavinenia. Odporca ďalej poukazuje aj na to, že navrhovatelia rozsiahlo polemizujú so záverom
rozsudku Krajského súdu Trnava 11Co/214/2011, avšak súd je pri konaní o povolení obnovy konania
limitovaný dôvodmi obnovy (§ 228 O.s.p.). V danom prípade nemôže už súd v rámci obnovy konania už
uskutočnené právne posúdenie veci predošlými súdmi preskúmavať, nakoľko uvedený postup vykazuje
znaky dovolacieho konania a preto odporca žiada návrh na obnovu konania zamietnuť.

Navrhovatelia v niekoľkých svojich ďalších vyjadreniach predložili súdu ďalšie listiny označené ako nové
dôkazy a opätovne sa venovali rozsiahlym rozborom skutkového a právneho stavu, kde v podstate stále
rovnakým spôsobom odôvodňovali potrebu povolenia obnovy konania. Odporca sa naďalej pridržiaval
svojich predchádzajúcich vyjadrení.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa jednak s obsahom pôvodného spisu (12C/245/2010)
ako aj s obsahom tohto spisu, dôkladne sa venoval vyjadreniam oboch strán vrátane dôkazov k nim
priloženým, podrobne preskúmal všetky listiny predložené navrhovateľmi a to jednak z obsahového
hľadiska (teda či sú schopné privodiť pre navrhovateľov priaznivejšie rozhodnutie vo veci) a jednak aj z

hľadiska toho, či sa skutočne jedná o nové dôkazy, teda o také, ktoré neboli použité v pôvodnom konaní,
vo veci súd vykonal aj pojednávanie a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu na
povolenie obnovy konania nemožno vyhovieť a teda obnovu konania nemožno povoliť.

Podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu

konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť.

Podľa ust. § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z

dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).Podľa ust. § 232 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.

Podľa ust. § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí.

Podľa ust. § 234 ods. 2 O.s.p. ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný,
alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, v dôsledku čoho zákon jeho prípustnosť vo viacerých
smeroch obmedzuje. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť výlučne rozhodnutie súdu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť, len z taxatívne stanovených dôvodov, a to v zákonom stanovenej lehote.

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Návrh popri
všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) musí obsahovať aj označenie rozsudku, proti
ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy,
ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Subjektom

oprávneným na podanie odvolania je účastník pôvodného konania, prípadne jeho právny nástupca z
dôvodusingulárnejauniverzálnejsukcesie(ust.§92O.s.p.).Dôvodyspôsobilépripustiťobnovukonania
sú taxatívne uvedené v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. Z iných dôvodov, ako sú uvedené v tomto ustanovení
O.s.p., obnova konania prípustná nie je. Taktiež nie je prípustná len proti dôvodom
rozhodnutia.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania je medzi iným existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní (ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní (ust. § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p). V oboch prípadoch je procesná

prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu
konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, prípadne že sa tieto dôkazy nemohli vykonať a zároveň, že môžu privodiť pre tohto
účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosti a dôkazy, ktoré má na mysli ust. § 228 ods. 1
písm. a) O.s.p., sú (v porovnaní s pôvodným konaním) nové vtedy, pokiaľ účastník konania i napriek

tomu, že v dobe pôvodného rozhodnutia tieto objektívne existovali, ich nemohol bez svojej viny použiť
preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil
nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní (ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v
pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy

nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.

Súd po preskúmaní návrhu na obnovu konania dospel k záveru, že dôvody, na ktoré navrhovatelia
poukazovali v priebehu konania o povolení obnovy konania, nie sú dôvodmi na povolenie obnovy
konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia vo svojich podaniach viac krát opakovane

poukazovali na to, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nesprávne vyhodnotili dôkazy,
nevysporiadali sa so všetkými tvrdenými skutočnosťami resp. že vec nesprávne právne posúdili. Súd
konštatuje, že nie je účelom obnovy konania preskúmavať, či rozhodnutia vydané v pôvodnom konaní
sú právne správne. Na takéto preskúmavanie rozhodnutia slúži iný právny prostriedok (mimoriadne
dovolanie). Takisto neobstojí tvrdenie navrhovateľov, že súdy v iných skutkovo a právne totožných

prípadoch rozhodli inak (o čom navrhovatelia v konaní o povolenie obnovy konania predkladajú aj
dôkazy v podobe predmetných rozhodnutí súdov), nakoľko súd musí pri rozhodovaní o povolení obnovy
konania vychádzať z obsahu toho spisu, o ktorého obnovu ide.

Obnovu konania možno dôvodiť len tými skutočnosťami, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 228 ods. 1

O.s.p. Súd teda preskúmal, či sú v danom prípade splnené dôvody obnovy konania. Z obsahu podaní
navrhovateľov vyplýva, že návrh na obnovu konania podali z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm.
a) a b) O.s.p., a teda že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,resp, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovatelia v konaní o povolenie obnovy konania
predložili súdu mnohé listiny, ktorými odôvodňujú potrebu obnovy konania. Súd porovnaním týchto

dôkazov s dôkazmi predloženými v pôvodnom konaní (12C/245/2010) zistil, že mnohé z týchto dôkazov
boli predložené aj v pôvodnom konaní, v žiadnom prípade ich teda všetky nemožno označovať ako
nové dôkazy. Zároveň súd uznáva, že navrhovatelia predložili aj také dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní
použité neboli. Ako dôvod, pre ktorý tieto dôkazy neboli použité v pôvodnom konaní, navrhovatelia
uvádzajú, že tieto dôkazy sa veľmi ťažko vyhľadávajú v archívoch, mnohokrát ich navrhovatelia našli

len náhodou, pretože sú v archívoch uložené v iných zložkách, ako by mali byť a archívy im umožnili
len obmedzený časový prístup k materiálom. Ako ďalší dôvod navrhovatelia uvádzajú, že v pôvodnom
konaní nepredpokladali až takú zložitosť predmetnej právnej veci, preto mali za to, že dôkazy predložené
v pôvodnom konaní dostatočne preukazujú vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľov k
sporným nehnuteľnostiam. K uvedenému súd uvádza, že dôkazné bremeno v pôvodnom konaní niesli
navrhovatelia, ktorí boli povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. O tejto skutočnosti boli navrhovatelia v pôvodnom konaní aj náležite
poučení. Skutočnosť, že navrhovatelia sa uspokojili s dôkazmi predloženými v pôvodnom konaní,
nakoľko mali za to, že tieto dôkazy sú postačujúce na preukázanie vlastníckeho práva ich právnych
predchodcov k sporným nehnuteľnostiam a ďalšie dôkazy nepovažovali za potrebné označiť, nie je

dôvodom obnovy konania. Súd konštatuje, že navrhovatelia už aj v pôvodnom konaní mohli mať k
dispozícii všetky dôkazy, ktoré predložili ako nové dôkazy v konaní o povolenie obnovy konania, nakoľko
nejde o novovzniknuté dôkazy, tieto existovali aj v čase pôvodného konania, boli verejne dostupné a
skutočnosť, že ich navrhovatelia nenašli skôr, taktiež nemožno uznať ako dôvod obnovy konania.

Navrhovatelia ďalej udávajú, že nové dôkazy neboli predložené z viny štátnych archívov. Súd nemal za
preukázané toto zavinenie štátnych archívov, naopak zo stanoviska Slovenského národného archívu
jednoznačne vyplýva, že archív žiadosti navrhovateľov priebežne vybavoval a až keď požiadavky
navrhovateľov boli príliš špecifikované, bolo navrhovateľom umožnené vyhľadávať si požadované
dokumenty osobne, čo umožňuje aj zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. V zmysle

bádateľského poriadku Slovenského národného archívu bolo navrhovateľom umožnené preskúmať
tri archívne škatule denne. Z uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že zo strany archívu
bola poskytnutá potrebná súčinnosť na vyhľadanie požadovaných dôkazov. Súd má ďalej za to, že
ak bolo toto navrhovateľom umožnené v priebehu konania o povolení obnovy konania, celkom iste
by im to bolo umožnené aj v priebehu pôvodného konania. Skutočnosť, že navrhovatelia v pôvodnom

konaní nepovažovali za potrebné tieto dôkazy dohľadať a predložiť ich súdu ešte predtým, ako súd
v pôvodnom konaní vyhlási dokazovanie za skončené, nemožno prikladať k vine nikoho iného ako
samotných navrhovateľov. Tieto dôkazy jednoznačne existovali a boli dostupné aj v pôvodnom konaní
a navrhovatelia (resp. ich zástupcovia) z vlastných skúseností nepochybne vedeli, aká je situácia v
archívoch a ako dlho trvá zhromaždenie potrebných dokumentov.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že návrh bol v pôvodnom konaní zamietnutý z dôvodu, že
navrhovatelia dostatočným spôsobom nepreukázali vznik vlastníckeho práva ich právnych predchodcov
k prideleným pozemkom na základe zápisu do pozemkovej knihy, vlastnícke právo nepreukázali
ani právoplatným rozhodnutím o prídele opatreným schvaľovacou doložkou a ani skutočnosťou

uplynutia dlhodobej dobromyseľnej držby ich právnych predchodcov po zákonom stanovenú dobu.
Súdy (prvostupňový a odvolací) teda v pôvodnom konaní dospeli k záveru, že jedine týmito dokladmi
resp. dôkazmi možno vlastnícke právo preukázať. Súd po preskúmaní listín predložených ako nové
dôkazy v konaní o povolenie obnovy konania dospel k záveru, že doklad o zápise do pozemkovej
knihy, rozhodnutie o prídele a ani žiadny doklad preukazujúci uplynutie dlhodobej dobromyseľnej držby

ich právnych predchodcov po zákonom stanovenú dobu neboli navrhovateľmi v konaní o povolenie
obnovy konania predložené. Súd v konaní o povolenie obnovy konania nemôže meniť právne posúdenie
vykonané prvostupňovým a druhostupňovým súdom v pôvodnom konaní, naopak, musí z neho striktne
vychádzať. Súd by preto za nové dôkazy spôsobilé privodiť navrhovateľom priaznivejšie rozhodnutie
vo veci mohol považovať len tie dôkazy, o ktorých súdy v pôvodnom konaní vyslovili, že len nimi

možno preukázať vlastnícke právo. Tieto však v konaní o povolenie obnovy konania predložené neboli.
Navrhovatelia síce predkladajú dôkazy, ktoré podľa ich názoru dostatočne preukazujú, že rozhodnutie
o prídele existovalo, avšak samotné rozhodnutie na podporu svojich tvrdení už predložiť nevedia. Súdpreto, aj s poukazom na názor prvostupňového aj odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, tento dôkaz
nepovažoval za dostatočný na to, aby navrhovateľom privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod obnovy konania, nakoľko jednak
navrhovatelia nepredložili taký dôkaz, ktorý by podľa názoru prvostupňového a druhostupňového súdu
v pôvodnom konaní mohol navrhovateľom privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a jednak pre to, že
súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľov, že dôkazy, ktoré navrhovatelia predložili ako nové dôkazy,
nebolomožnépoužiťvpôvodnomkonaní.Naopaksúddospelkzáveru,žetietodôkazybolidostupnépre

navrhovateľov rovnako v pôvodnom konaní ako aj v konaní o povolenie obnovy konania. Skutočnosť, že
navrhovatelia nepokladali za potrebné ich v pôvodnom konaní predložiť, nemožno klásť za vinu nikomu
inému ako samotným navrhovateľom, ktorí boli v pôvodnom konaní povinní predložiť všetky dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Preto súd uvedené dôkazy nemohol akceptovať ako také dôkazy, ktoré by
odôvodňovali potrebu povolenia obnovy konania a návrh navrhovateľov na obnovu konania zamietol.

Vo veci mal plný úspech odporca (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že mu žiadne trovy konania
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).