Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201873
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7210201873.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľov: 1. H. J.,

nar. XX.X.XXXX, bytom v F., J. 18, 2. H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom O., G. XX, 3. Y. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., Z. XX, 4. V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., P. 6, všetci zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcom: 1. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v F.,
C. 8, 2. P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., C. obaja zast. JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom trovy konania
vo výške 540,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne odporcov
vedený v Tatra banke a.s., č. účtu : 2629166998/1100.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.2.2010 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti
nachádzajúcesavokreseKošiceIV,obecKošice-Barca,katastrálneúzemieBarca,zapísanénaSpráve
katastra Košice na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X/X - záhrady o výmere 778 m2, parcela č. XXXX/
X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 103 m2 a dom na P. X v F. - L. so súp. číslom XXX na parcele č. XXX/X patria do dedičstva

po nebohom Z. R., zomrelom X.XX.XXXX a odporcom uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy
konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že sú dedičmi po nebohom Z. R., narodenom XX.X.XXXX, zomrelom
X.XX.XXXX. Z. R., ich otec, bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. V predmetnom dome
bývalZ.R.aždosvojejsmrti,t.j.do2.12.2009aspolutamsnímbývalajodporcav4.rade.Navrhovatelia
po smrti otca náhodne zistili, že nehnuteľnosti vlastnia odporcovia, ktorí ich nadobudli na základe kúpnej
zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 14.5.2009. Navrhovatelia o tomto predaji nevedeli, Z. R. - ich otec sa im o tom

nikdy nezmienil. Vedeli však o tom, že ich otec dom nechce predať. Odporcov - kupujúcich nepoznajú a
za obdobie siedmich mesiacov, od prevodu vlastníckeho práva do smrti Z. R., sa nedomáhali odovzdania
nehnuteľnosti. Navrhovatelia svojho otca dennodenne navštevovali, lebo v čase prevodu bol už v zlom
zdravotnom stave, bol imobilný, odkázaný na pomoc druhých.
Poukázali na to, že po smrti svojho otca medzi jeho vecami nenašli žiadnu kúpnu zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ani kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti v hotovosti,
pretože ich otec nevlastnil žiadny účet, ani vkladnú knižku, z čoho jednoznačne vyplýva, že kúpna cena

mu vyplatená nebola. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu dňa 21.1.2010 podali trestné
oznámenie.
Mali za to, že kúpnu zmluvu za ich otca ako predávajúceho podpísal splnomocnenec, a to syn odporcov.
Splnomocnenie ich otec nepodpísal slobodne, resp. jeho podpis bol sfalšovaný, pretože on nikdy nemalv úmysle predmetné nehnuteľnosti predať a v čase prevodu s prihliadnutím na svoj zdravotný stav by
nebol schopný posúdiť závažnosť tohto právneho úkonu.
Zuvedenéhovyplýva,žesplnomocneniekuzavretiukúpnejzmluvyasamotnákúpnazmluvasúneplatné

v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a preto predmetné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohom Z. R..
Naliehavý právny záujem navrhovatelia odôvodnili tým, že ich právne postavenie je neisté a bez určenia
vlastníckeho práva sa nemôžu ako zákonní dedičia po nebohom Z. R. domáhať dedičstva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a
pripojenými spismi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z úmrtného listu knihy úmrtí Matričného úradu Košice - Juh, zväzku 35, ročníku 2009, strany 111,
poradové číslo 942 vyplýva, že Z. R. zomrel dňa X.XX.XXXX (č.l. 5).
Z rodných listov navrhovateľov vyplýva, že sú potomkami - deťmi nebohého Z. R. (č. l. 6 - 9).

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného 17.12.2008 katastrálneho územia Barca, obec Košice
- Barca, okres Košice IV vyplýva, že Z. R., narodený XX.X.XXXX, bol výlučným vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov parc.č. XXXX/X vo výmere 778 m2 - záhrady a vo výmere 40 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parc.č. XXXX/X vo výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu so súpisným číslom

XXX na parc.č. XXXX/X (č. l. 10).

Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného 15.1.2010 katastrálneho územia Barca, obec Košice - Barca, okres
Košice IV vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemkov
parc.č. XXXX/X/X - záhrady vo výmere 778 m2, parc.č. XXXX/X/X - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 40 m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 103 m2 a domu so súpisným
číslom XXX na parcele č. XXXX/X titulom kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 14.5.2009 (č. l. 12).

Navrhovateľka v 1. rade dňa 21.1.2010 podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre
podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, ktorá

skutočnosť vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení vedenej pod číslom S.-XX/JKP-OEK-XXXX (č.
l. 17).

Ladislav Sakali ako predávajúci a odporcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci dňa 23.4.2009 uzavreli kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 59.749,05 eur.

Podľa zmluvy bola kúpna cena splatná v plnej výške pri podpise zmluvy. Predávajúci podpisom tejto
zmluvy potvrdil, že pri podpise zmluvy prevzal od kupujúcich kúpnu cenu za nehnuteľnosti v celej výške
(č. l. 38).

Z rozhodnutia Správy katastra Košice č. V-XXXX/XXXX zo dňa 5.5.2009 vyplýva, že konanie o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predmetných nehnuteľností na základe cit. zmluvy
uzavretej medzi Ladislavom Sakalim a odporcami v 1. a 2. rade bolo prerušené na 30 dní. Toto
rozhodnutie Správa katastra Košice doručovala všetkým účastníkom konania, teda aj Ladislavovi
Sakalimu doporučenou zásielkou do vlastných rúk (č. l. 40 a 41).

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že jej otec zomrel 2.12.2009. O tom, že
nie je vlastníkom predmetného domu a pozemkov sa so súrodencami dozvedela až 18.12.2009 tak, že
jeden z nájomníkov, ktorí v tom čase býval v predmetnom dome, naznačil jej bratovi Vladimírovi, že si
majúpreveriť,čidompatríotcovi,aleboužnie.Natonavrhovateľkav1.radenainterneteoverovalazápis
v katastri nehnuteľností a zistila, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú pre ňu úplne cudzí ľudia.

V čase uzavretia kúpnej zmluvy, teda v apríli 2009 v predmetnom dome býval jej otec, jej brat Ľubomír
so svojou priateľkou a asi šiesti nájomníci. Uviedla, že svojho otca navštevovala každý rok pravidelne
cez Vianoce, cez Veľkú noc a okrem toho asi jedenkrát za dva mesiace. V období od apríla do júna 2009
ho nebola navštíviť vôbec, pretože v tom čase mala zlomenú nohu. Pri jej návšteve otca v júni 2009
zistila, že otec bol vo veľmi zlom zdravotnom stave oproti stavu v apríli, kedy ešte samostatne chodil.

Väčšinou, keď navštívila svojho otca, zastihla ho stále opitého. Jej otec v zásade odmietal návštevy
lekárov, týchto navštevoval len v prípade, že mal vážne zdravotné problémy. Pri bežných zdravotných
problémoch nenavštevoval lekára a pravidelne neužíval žiadne lieky.Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že dňa 30.12.2009 aj so svojimi dvoma bratmi sa rozhodli, že
navštívia rodinu Perekstových ako nových vlastníkov predmetných nehnuteľností, pretože vôbec nič
nevedeli o okolnostiach predaja. S bratom Ľubomírom, ktorý býval v dome s otcom, sa v tom čase

nevedeli rozprávať, pretože bol vo vyšetrovacej väzbe. Pani J.o tom, čo zistila, kto sú, nechcela s nimi
komunikovať. Po smrti otca prehľadávali dom, lebo hľadali doklady, avšak v dome nenašli žiadnu kúpnu
zmluvu, na základe ktorej mal byť predaný dom a nenašli ani peniaze v hotovosti. Vkladnú knižku ani
účet jej otec nikdy založený nemal. Ani počas života otca nebol žiadny náznak toho, že by minul väčší
obnos peňazí. So súrodencami viackrát sa chceli so svojím otcom rozprávať ohľadom predaja domu, on

však zakaždým odmietol dom predať. Stále tvrdil, že z tohto domu neodíde, ani ho nepredá, lebo chce,
aby dom zostal pre jeho deti. Dokonca nebol ochotný predať ani časť pozemku, a to ani v čase, keď veľa
pil, preto uviedla, že je presvedčená, že aj keď podpísal uvedenú kúpnu zmluvu, nevedel, čo podpisuje.

Navrhovateľ v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že niekedy v apríli alebo v máji 2009, išiel
navštíviť svojho otca. Pred domom bolo zaparkované veľké čierne auto a v ňom sedel šofér, ktorého

on osobne nepoznal a vedľa šoféra sedel jeho otec, hlavu mal sklonenú dopredu a zdalo sa mu, ako
keby mal vypité alebo bol veľmi unavený. Videl, že v záhrade je jeho brat Ľubomír, na ktorého šofér
zavolal, aby sa ponáhľal. Na to jeho brat Ľubomír nasadol tiež do auta a všetci odišli. Šofér mu oznámil,
že berú otca na Jazero, lebo mu idú vypratávať nejakú nehnuteľnosť. Navrhovateľ v 2. rade sa však na
ďalšie okolnosti nevypytoval. Na druhý deň znova navštívil otca a pýtal sa ho, kam išiel v predchádzajúci

deň a vtedy mu otec oznámil, že boli u notárky podpísať zmluvu, na základe ktorej mal šoférovi auta
prenajať časť domu, kde mali predávať víno, ale na ďalšie podrobnosti sa už otca nevypytoval, nemal
dôvod pochybovať, keďže videl, že s otcom išiel aj brat Ľubomír.
V období od apríla 2009 svojho otca častejšie navštevoval, išlo o nepravidelné návštevy. Niekedy celý
mesiac nenavštívil otca, inokedy to však bolo aj tri dni za sebou. V apríli 2009, uviedol, že jeho otec bol

mobilný, chodil, ale musel si pomáhať tým, že sa opieral o nábytok alebo o stenu. Pomoc inej osoby v
zásade odmietal. Bol sebestačný, vedel sa obliecť, vedel sa obslúžiť, navariť si, odkázaný na pomoc bol
v tom, že nevedel sám urobiť nákupy. Navrhovateľ v 2. rade však pripustil, že stav otca celkom presne
posúdiť nevie, pretože, keď ho navštevoval, zdržal s uňho stále 15-20 minút, a tieto veci nezisťoval. Ich
otec o svojich problémoch nikdy nechcel hovoriť, takže posudzovať vedel len podľa toho, čo videl. Počas

jeho návštev sa mu nezdalo, že by bol jeho otec v zlom zdravotnom stave.

Navrhovateľ v 3. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v období od februára 2007 až do apríla
2009 pracoval v zahraničí, natrvalo sa vrátil domov dňa 2.5.2009. Predtým, ako odišiel pracovať do
zahraničia, pravidelne navštevoval svojho otca. Keď k nemu prišiel dopoludnia, tak jeho otec býval ešte

triezvy, avšak poobede už bol väčšinou opitý. Počas obdobia, keď bol v zahraničí, jeho otca pravidelne
navštevovala jeho manželka, a to v priemere asi jedenkrát za týždeň a nosila mu stravu. Manželka
navrhovateľovi v 3. rade písala, že zdravotný stav otca sa v podstate nezmenil počas obdobia od roku
2007 a až niekedy v marci alebo v apríli 2009 mu manželka oznámila, že zdravotný stav jeho otca sa
rapídne zhoršuje, aj z hľadiska alkoholizmu, teda že stále viacej pije. Po návrate z Anglicka hneď na

druhý deň ho navštívil a vtedy zistil, že jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Navrhol mu, že bude chodiť
k nemu, bude mu vyberať dôchodok a bude robiť nákupy. Otca navštevoval od mája 2009 každý druhý
deň, zabezpečoval mu stravu, oblečenie a v prípade potreby mu pomáhal. Uviedol, že jeho otec vtedy
riadne chodil, síce sa musel opierať o stenu, alebo o nábytok. Občas pri rozhovore navrhoval otcovi,
aby dom predal, alebo prepísal na niektoré zo svojich detí, avšak jeho otec nikdy nebol ochotný sa ani

len rozprávať na takúto tému, stále to uzavrel s tým, že bude po ňom dedičské konanie a dom zdedia
všetci štyria súrodenci.

Navrhovateľ v 4. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v dome býval aj so svojím otcom počas
celého svojho života až na krátke výnimky až do 5.11.2009, kedy nastúpil na výkon väzby. Začiatkom

roka 2009 ich často navštevoval MC. ktorý bol priateľom dcéry jeho nebohej priateľky. H. E. mu viackrát
hovoril, že by chcel prenajať časť pozemku, z ktorého by zrealizoval „predaj vína cez cestu“. Dohodol
sa s H. E. na podmienkach zmluvy, túto skutočnosť oznámil, otcovi, ktorý s týmto súhlasil. V apríli 2009
prišiel H. E. s autom po navrhovateľa v 4. rade aj po jeho otca. Obidvaja odišli s jeho autom, avšak
navrhovateľv4.radecestouvystúpilprijazere,pretožeišielnarybačkuaMC.lsjehootcomišliknotárke,

kde mal otec podpísať zmluvu ohľadom prenájmu pozemku na „predaj vína cez cestu“. Navrhovateľ v
4. rade uviedol, že aj on mal vypité, avšak nebol opitý, ale otec bol veľmi opitý, vôbec nič nevnímal čo
sa deje, bol úplne mimo. Napriek takémuto jeho stavu s ním navrhovateľ v 4. rade k notárovi nešiel a
vôbec si neoveroval, čo ide podpisovať. Uviedol, že H. E. ku nim často chodieval, často im dával peniazea hlavne nosieval alkohol, predovšetkým jeho otcovi. Po návrate sa otca spýtal, či podpísal zmluvu o
predaji vína cez cestu, na čo mu otec odpovedal, že podpísal.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že niekedy začiatkom roka 2009 jej syn
G. J. oznámil, že našiel rodinný dom v Barci, ktorý by chcel jej a jej manželovi kúpiť. V marci ju jej syn
zobral pred tento dom a len z cesty jej ho ukázal, neskôr si bola pozrieť dom aj zvnútra a pozemok. V
dome bývajúci nájomníci jej ukázali prízemie domu. Nevypytovala sa, kto je vlastníkom domu ani na
ďalšie podrobnosti, pretože vedela, že syn tieto veci vie. Po prehliadke domu sa rozhodli s manželom

a so synom, že dom aj s pozemkom kúpia. Neskôr jej syn doniesol domov kúpnu zmluvu, ktorá vtedy
už bola podpísaná predávajúcim, ktorú ona aj s manželom doma podpísali. Celú kúpnu cenu zaplatil
jej syn Dušan. Syna sa ani nevypytovala, s kým uzatvárali zmluvu, za akých okolností, pretože všetko
zariaďoval jej syn. S Z. R. sa nikdy osobne nestretla. Syn jej oznámil, že v dome býva predávajúci, starší
pán, s ktorým sa dohodli, že v dome dožije. Preto odporkyňa v 2. rade do domu nechodila. Opätovne
do domu prišla až v januári 2010 v súvislosti s vybavovaním nejakých záležitostí. Syn jej oznámil, že

do domu zatiaľ nemôžu ísť bývať a nič tam nemôžu ani robiť, pretože vec je na polícii a je tam všetko
pozastavené.

Odporca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že s manželkou si plánovali kúpiť rodinný dom
a niekedy začiatkom apríla 2009 im ich syn oznámil, že je možnosť kúpy rodinného domu v Barci. Okolo

15.4.2009 sa bol osobne pozrieť na predmetný rodinný dom, vošiel na dvor aj do domu, na prízemie,
do spálne a do kuchyne. V dome sa nachádzalo šesť ľudí, ktorí boli zjavne v podnapitom stave. Kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol predmetný dom, doniesol ich syn domov už podpísanú predávajúcim Z.
R.. S manželkou ju podpísali a poverili syna, aby zaplatil za nich kúpnu cenu. Kúpnu cenu zaplatil ich syn
zo svojich finančných prostriedkov. Syn má 35 rokov, je slobodný a býva s odporcom v 1. rade a s jeho

manželkou, odporkyňou v 2. rade v ich byte, je podnikateľom, podniká s nehnuteľnosťami. Vzhľadom
na to, že s manželkou plánovali kúpiť rodinný dom, mali aj vlastné peniaze našetrené a navyše rátali aj
s peniazmi z prípadného predaja bytu, v ktorom v súčasnosti bývajú.

Svedkyňa A. R., manželka navrhovateľa v 3. rade, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že svojho

bývalého svokra pravidelne navštevovala od roku 2000. V rokoch 2007 - 2009, kedy bol jej manžel -
navrhovateľ v 3. rade v zahraničí, až do mája 2009, bývalého svokra pravidelne navštevovala dvakrát
týždenne, nosila mu jesť a zabezpečovala jeho ďalšie potreby. V období od januára do mája 2009
zakaždým keď prišla za ním, bol opitý. Spomínal jej, že za ním chodí Patin frajer (priateľ J. L., H. E.),
ktorý od neho chcel, aby mu prenajal časť zo svojho pozemku, kde umiestni nejakú maringotku a odtiaľ

bude predávať víno. Keď sa ho spýtala, že prečo má u seba toľko alkoholu, zvykol jej povedať, že Patin
frajer rušil nejaký obchod s alkoholom a jemu nosil tento alkohol. Uviedla, že predmetný rodinný dom je
dvojpodlažný a súčasťou domu je garáž. Na prízemí je samostatný vchod, nachádza sa tam dvojizbový
byt s kuchyňou a príslušenstvom, kde býval navrhovateľ v 4. rade aj so svojou družkou. Garáž bola
prerobená na malú ubytovňu, kde bývali nejakí ľudia, na ich presný počet si nepamätá. Na poschodie bol

samostatný vchod, boli tam tri izby, kuchyňa, príslušenstvo a balkón. V jednej z týchto izieb býval Z. R.,
v ďalších izbách boli nájomníci, niekedy dvaja, inokedy aj piati. Z. R. v priebehu roka 2009 bol v stave,
že bol odkázaný častokrát aj na lekársku pomoc, avšak akúkoľvek lekársku pomoc on odmietal. V tom
čase sám chodil, avšak veľmi ťažko, musel sa o niečo alebo o niekoho opierať, inak chodiť nevedel. Po
tom, ako sa v máji 2009 vrátil zo zahraničia jej manžel - navrhovateľ v 3. rade, striedali sa v starostlivosti

o Ladislava R., začali chodiť aj po jeho dôchodok a následne z tohto dôchodku mu zabezpečovali stravu
a všetky potreby vrátane liekov, prípadne zdravotníckych pomôcok. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval
od februára 2009, odkedy mal stále viac alkoholu pri sebe, teda aj viacej pil. Keď bol triezvy, alebo
aspoň nebol veľmi opitý, spoznával ľudí okolo seba, vedel, čo sa okolo neho deje. Avšak keď bol opitý,
nebolo mu rozumieť ani čo rozpráva. Väčšinou, keď k nemu svedkyňa prišla, bol už veľmi opitý. Po tom,

čo došlo k prevodu predmetného domu, naďalej svojho svokra navštevovala, avšak nezbadala u neho
žiadnu zmenu, ani v správaní, ani v ničom inom, z čoho by bolo zrejmé, že došlo k predaju domu. Keď
sa niekedy so svojím bývalým svokrom rozprávala na tému prípadného predaja predmetného domu,
Ladislav Sakali zakaždým toto odmietol, na svojom dome silne lipol, až tak, že nechcel odtiaľ odísť
nikam, ani len cez sviatky na návštevu k svojím deťom. Zvykol hovoriť, že on vo svojom dome chce

dožiť. Pri návštevách bývalého svokra, stretávala svojho švagra Ľubomíra - navrhovateľa v 4. rade.
Ani on jej nikdy nespomínal predaj predmetného domu. Ľubomír bol väčšinou pod vplyvom alkoholu,
avšak ani na ňom nebolo badať, že by sa dostal k väčšej sume peňazí. Práve naopak, zakaždým pýtal
pôžičky od svedkyne.Svedok Dušan Danko vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade pozná z
videnia, keď chodili navštevovať pána R. v čase, keď navrhovateľ v 4. rade bol vo väzbe, čiže niekedy

na jeseň v roku 2009, pred smrťou Z. R.. Navrhovateľa vo 4. rade osobne pozná, keďže 6 rokov
býva v predmetnom dome. Uviedol, že odporcov v 1. a 2. rade osobne pozná, títo mu dovolili bývať
v predmetnom dome aj po smrti Ladislava Sakaliho, pod tou podmienkou, že bude platiť inkaso a
vykonával aj nejaké práce pre odporcu v 1. rade. V dome takto býva doposiaľ. Skutočnosť, že dom bol
predaný, vedel od V. R.. Povedal mu to na jar v roku 2009. V dome stále bývalo asi 15 nájomníkov,

hoci títo ľudia sa tam stále striedali. V predmetnom dome býval asi 5 rokov pred smrťou Ladislava R.,
avšak v období pred jeseňou 2009 nikdy nevidel, že by za Z. R. chodili jeho deti, navrhovatelia v 1. - 3.
rade. O Ladislava R. sa staral výlučne len jeho syn Ľubomír - navrhovateľ v 4. rade. Svedok nevidel tam
chodiť ani pani R., manželku Y. R., resp. videl ich tam chodiť až od jesene 2009, keď V. R. zavreli. V. R.,
navrhovateľ v 4. rade niekedy na jar roku 2009 svedkovi aj ostatným nájomníkom, ktorí tam boli vtedy
prítomní, oznámil, že dom je predaný a majú si hľadať do konca roka iné ubytovanie. Všetci bývajúci v

predmetnom dome pili veľa a zvykol s nimi popíjať aj Z. R., avšak on pil len pivo a nezvykol byť opitý. Keď
V. R. oznámil, že dom bol predaný, stále sa vystatoval a ukazoval, že má veľa peňazí. Svedok uviedol,
že on nevedel, koľko to bolo peňazí, avšak V. R. im zakaždým ukazoval zväzok peňazí. Podľa názoru
svedka aj Z. R. vedel o predaji domu, pretože aj on sám povedal, že so svojím synom Ľubomírom boli
podpísať na úrade kúpnu zmluvu. Ladislav Sakali až do jesene 2009 sám chodieval, aj keď pomalšie

a ťažšie chodil, vedel zísť aj po schodoch z poschodia. Niekedy však potreboval aj pomoc, avšak tú
potreboval len pri nákupoch, pri nosení tašky. Svedok uviedol, že v roku 2009 niekedy vo februári, bol
s Z. R. vybavovať niečo na Žižkovej ulici, kde ho vlastne odprevadil. Dušana J. pozná z náhodných
stretnutí v predmetnom dome, keďže Dušan J. chodil za navrhovateľom v 4. rade ešte pred predajom
rodinného domu. Asi dva alebo tri roky pred samotným predajom domu Z. R. aj V. R. častokrát spomínali,

že chcú predať dom. Na jar v roku 2009 Z. R. bol úplne v poriadku, síce ťažšie chodil, avšak každého
spoznával, s každým sa riadne rozprával a všetko si pamätal.

Svedok DN., syn odporcov v 1. a 2. rade, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že V. R. pozná osobne
cez svoju zamestnankyňu J. L., ktorá je nevlastnou dcérou V. R.. J. L. bola zamestnaná v prevádzke

svedka, ktorú má v chatovej osade na Jazere. V priebehu roka 2008 V. R. do tejto prevádzky často
chodieval za J. L. aj so svojou maloletou dcérou Z., ktorú tam potom často nechával, dokonca aj cez noc.
Prvýkrát mu ĽN. ponúkol predmetný rodinný dom na predaj v roku 2008 za kúpnu cenu 2.500.000,-
Sk, avšak svedok za takúto cenu nemal záujem. O nejaký čas sa znova Ľubomír R. ozval cez ich
spoločného známeho MaK.la, ktorý bol priateľom J. L. a opätovne mu ponúkol rodinný dom na predaj,

avšak už za nižšiu cenu, za 2.000.000,-Sk. Svedok si išiel dom prezrieť, bolo to niekedy priebehu roka
2009, preveril list vlastníctva a zistil, že vlastníkom nie je V. R., ale Z. R.. Pri ďalšej obhliadke rodinného
domu mu Z.li potvrdil V. ponuku a dohodli sa na kúpnej cene 1.800.000,-Sk s podmienkou, že Z. bude
v dome bývať do konca roka 2009 aj s V.. Po tejto dohode svedok vyhotovil kúpnu zmluvu, podľa ktorej
kupujúci boli jeho rodičia, avšak kúpnu cenu zaplatil svedok. V deň podpísania kúpnej zmluvy sa dohodli

s Ľubomírom aj s Z. že sa stretnú na plážovom kúpalisku na Jazere. Tam sa všetci stretli aj s H.. Vtedy
už bola vyhotovená kúpna zmluva, predložil ju Z. na prečítanie a spýtal sa ho, či rozumie tomu, čo
podpisuje a či naozaj to takto chce. Ladislav R. mu povedal, že rozumie a tak to aj chce urobiť a tam
hneď aj podpísal kúpnu zmluvu. Následne svedok zabezpečil odvoz ku notárovi. Prišiel svojím autom
C., ktorý odviezol H.o, svedok išiel sám svojím vlastným autom. Všetci išli k notárke JUDr. S.. Svedok

aj s Ľubomírom R.m zostali vonku pred notárskym úradom, zatiaľ čo H. E. a Z. Sakali aj so zmluvami
išli k notárke, kde boli overené podpisy LC.. Po overení podpisov ĽN. zobral kúpne zmluvy s tým, že
ich odovzdá až po zaplatení kúpnej ceny. V rovnakej zostave ako na notársky úrad sa previezli naspäť
do predmetného rodinného domu a tam, na dvore rodinného domu, svedok odovzdal kúpnu cenu v
hotovosti Z.ali mu odovzdal podpísané kúpne zmluvy s overenými podpismi. Boli pri tom V. R., Z. R., H.

E. a svedok. C. J. zatiaľ sedel pred domom v aute. Predmetná kúpna zmluva sa nedala zavkladovať na
katastri nehnuteľností kvôli nejakej chybe v písaní, preto úradná výzva bola riadne zo správy katastra
doručovaná Z. R. aj rodičom svedka, teda odporcom v 1. a 2. rade. Vklad bol povolený po oprave chyby.

Svedok Z. K. - sused Z. R. a vlastník susediaceho pozemku vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že

Z. R. osobne poznal od detstva. Aj keď boli bezprostrednými susedmi, stretávali sa len náhodne, aj to
len zriedkavo. Väčšinou ho v poslednom roku jeho života videl, keď išiel do obchodu. Vtedy už bol ťažko
chorý, chodil pomaly. Do obchodu chodieval sám, nemal doprovod. Zvykli sa porozprávať s Ladislavom
Sakalim, avšak boli to len všeobecné témy, nikdy svedkovi nehovoril konkrétne o svojom zdravotnomstave, o rodine, ani o žiadnych osobných témach. Dávnejšie bol Z. R. často opitý, často ho opitého
svedok videl, avšak asi rok pred smrťou, ho svedok už opitého nevidel. Videl na ňom, že je chorý, avšak
opitý nechodieval. Pri rozhovoroch svedok nebadal na Z. R., že by mal nejaké psychické poruchy, že by

bol dezorientovaný, naopak, správal sa úplne normálne, bolo na ňom vidieť znaky staroby a choroby,
avšak nie duševnej choroby. Z. R. býval vo svojom dome aj so svojím synom Ľubomírom, žiadne iné z
jeho detí tam nebývali. Okrem nich dvoch v dome bývalo ešte veľa ďalších cudzích ľudí. Na pozemku
bol stále veľký neporiadok. V. R. svedok tiež stretával, išlo o náhodné stretnutia, zvykli sa aj porozprávať,
ale len na všeobecné témy. Ľubomíra svedok videl väčšinou opitého.

SvedokH.vosvojejsvedeckejvýpovediuviedol,ženavrhovateľovv1.-3.radeosobnenepozná,osobne
pozná navrhovateľa v 4. rade cez svoju priateľku J. L., ktorá je nevlastnou dcérou navrhovateľa v 4.
rade. Odporcov v 1. a 2. rade pozná ako rodičov svojho priateľa G.. Z. R. poznal od roku 2007, odkedy
začal chodiť s Patríciou L.. Stretávali sa častejšie v rokoch 2007 aj 2008, nakoľko s Patríciou chodieval
do jeho domu. V priebehu roka 2009 sa s Ladislavom R. stretol jediný krát, keď bol podpisovať kúpnu

zmluvu ohľadom predaja svojho domu.
V roku 2008 bol Ladislav R. v čase, keď svedok bol na návšteve v jeho rodinnom dome, väčšinou vo
svojej izbe alebo sedával na terase na poschodí rodinného domu. Riadne sa pohyboval a riadne sa s ním
dalo komunikovať. Zvykol piť pivo, avšak svedok ho opitého nikdy nevidel. Z. R. mu viackrát spomínal,
že by chcel predať svoj rodinný dom, pretože sa o neho jeho deti nestarajú, ani nechodia za ním. Z. R.

mal v pláne kúpiť dvojizbový byt, v ktorom by mohol bývať so svojím synom V..
V roku 2008 svedka viackrát oslovil V. R. s tým, že chce predať predmetný rodinný dom, aby ho svedok
ponúkol G. J., keďže G. J. V. R. tiež osobne poznal. Svedok ponuku oznámil G. J., avšak ten uviedol, že
žiadaná cena je príliš vysoká, nakoľko V. R. chcel kúpnu cenu vyše 2 milióny Sk. Začiatkom roka 2009
opakovane V. R. oslovil svedka so žiadosťou, aby oznámil G. J., že znova chce predať dom. Na to išiel

svedok aj s G. J. do predmetného rodinného domu, kde G. J. povedal V. R. po zistení, že vlastníkom
rodinného domu nie je V. R., ale Z. R., že chce počuť stanovisko Z. R. ohľadom predaja domu. X. Z.
R. v predmetnom dome, v jeho izbe aj za prítomnosti V. sa spýtal Z., či vie, čo chce urobiť jeho syn
a či s tým súhlasí. Na to Z. R. povedal, že áno, vie, súhlasí s tým, pretože aj on chce predať rodinný
dom. Vtedy sa G. dohodli na kúpnej cene 1.800.000,-Sk a DN. z tohto stretnutia odchádzal s tým, že

on vyhotoví kúpnu zmluvu a ozve sa.
Po nejakom čase G. zavolal svedkovi, že je vyhotovená kúpna zmluva a požiadal ho, aby autom odviezol
do jeho prevádzky Nad jazerom V. aj Z. R., kde sa mali stretnúť s G. J.. Svedkov kamarát Jaro, ktorý je
taxikárom,odviezolnadohodnutémiestosvedka,Z.aV.R..TamsastretlisG.J.,ktorýužmalpripravenú
kúpnu zmluvu, ktorú dal prečítať Z. aj V. R.. Obidvaja si ju prečítali a Ladislav Sakali ich ešte v tejto

prevádzke podpísal. Po tomto prišiel C. J. so svojím autom, do ktorého nasadli svedok, Z. a V. R. a
odviezol ich k notárke. G. J. išiel sám svojím vlastným autom. R. išiel s Z. R. do kancelárie notárky, kde
boli overené podpisy Z. R. a svedok zaplatil poplatok notárovi. Osobitne pracovníčka notárky sa spýtala
Z. R., či mu je jasné, čo podpisuje, na čo jej Z. R. odpovedal, že je mu to jasné. Počas overovania
podpisu Z. R., G. J. a V. R. čakali pred kanceláriou vo vestibule budovy. Keď svedok vyšiel s Z. R. z

kancelárie notárky, zmluvy s overenými podpismi odovzdal V. R.. V takej istej zostave, ako išli k notárke,
sa vrátili do predmetného domu, vošli na dvor a G. J. za prítomnosti svedka, V. R. a Z. R.ho odovzdal
kúpnu cenu v hotovosti Z. R.. Na to Z. Sakali peniaze dal svojmu synovi V., ktorý ich následne prepočítal
a dohodli sa ústne, že Z. a V. R. môžu v dome bývať do konca roka 2009.

Zo zdravotnej dokumentácie Z. R. súd zistil, že posledné záznamy z vyšetrení u jeho všeobecnej
lekárky sú z roku 2002. Zo správy pre ošetrujúceho lekára a z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice
na Rastislavovej 43 v Košiciach bolo zistené, že Ladislav R. bol hospitalizovaný od 25.11.2009 do
2.12.2009 na Klinike úrazovej chirurgie a od 1.12.2009 do 2.12.2009 na JIS. Ako dôvod hospitalizácie
je uvedené, že asi pred troma dňami spadol a od úrazu sa nevedel postaviť. Našli ho susedia. Bol

privezený rýchlou záchrannou službou v značne zanedbanom stave, bol znečistený, mal vši a svrab. Bol
prijatýprepertrochaterickúzlomeninupravéhofemuru.Dňa1.12.2009dochádzakvýraznémuzhoršeniu
celkového stavu, bol preloženú na JIS a dňa 2.12.2009 dochádza k zástave srdcovej činnosti, o 6,00
hod. bol konštatovaný exitus. Ako príčina smrti je uvedená pľúcna embólia. Zo zdravotnej dokumentácie
Z. R. nevyplýva, žeby kedykoľvek počas svojho života bol liečený na alkoholizmus.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Košiciach č. V-XXXX/XX, predmetom ktorého konania bolo
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcov k predmetným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim Ladislavom R. dňa 23.4.2009vyplýva, že Správa katastra Košice svojím rozhodnutím zo dňa 5.5.2009 konanie prerušila na 30 dní
z dôvodu chyby v označení parcelného čísla. Toto rozhodnutie správa katastra doručovala všetkým
účastníkom konania, teda odporcom v 1. a 2. rade, ktorým táto listina bola doručená dňa 13.5.2009 a

taktiež bola doručovaná Z. R.. Podľa výpovede V. R. na doručenke listovej zásielky, ktorá bola určená do
vlastných rúk pre Z. R., sa nachádza podpis V. R. zo dňa 13.5.2009. V. R. však tvrdil na pojednávaní dňa
28.6.2011, že aj keď sa na doručenke nachádza jeho podpis, on túto zásielku zo správy katastra nikdy
neprevzal a teda nikdy ani nemohol odovzdať svojmu otcovi Z. R. a nepozná ani obsah rozhodnutia
správy katastra.

Súd vykonal dokazovanie vyšetrovacím spisom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej
a kriminálnej polície O.: F.-X-OEK-KE-XXXX, a to oboznámením zápisnice o výsluchu svedka V. R. z
č.l. 37-41 vyšetrovacieho spisu a oboznámením zápisnice o výsluchu svedka V. B., administratívnej
pracovníčky Notárskeho úradu JUDr. Viery Ogurčákovej so sídlom v Košiciach, Zborovská 2 z č.l. 46-49
vyšetrovacieho spisu.

V. R. vo svojej výpovedi uviedol, že v rodinnom dome býval so svojím otcom od svojho narodenia. Jeho
otec už dlhšiu dobu - asi desať a možno aj viac rokov spätne vo väčšom množstve užíval alkoholické
nápoje, veľa fajčil a nestaral sa o svoje zdravie. Bol však pri plnom vedomí. O otca sa staral Ľubomír R.,
ako aj jeho súrodenci. Každý v rámci svojich možností sa oňho osobne starali a aj prispievali mu na jeho
živobytie. Okrem neho a jeho otca od roku 2002 v dome pravidelne bývali ešte ďalší šiesti podnájomníci,

ktorí mu platili cca 50,- eur na jednu osobu na mesiac. Od 5.11.2009 bol zadržaný a umiestnený do
vyšetrovacej väzby, z ktorej bol prepustený dňa 4.2.2010. O tom, že jeho otec predal rodinný dom dňa
23.4.2009, sa dozvedel až v decembri 2009 po jeho smrti od svojich súrodencov.
Uviedol, že G. J. podľa mena nepozná. G. J. aj nejaký H., ktorý je priateľom J. L., chodili za jeho otcom
a nosili jeho otcovi aj jemu alkohol aj cigarety. Tieto osoby jeho otca v priebehu roka 2009 asi päťkrát

zobrali vonku do mesta, avšak on nevie, za akým účelom; ani otec mu to nepovedal. Raz mu otec
povedal, že bol podpísať „predaj vína cez cestu“, avšak on to neoveroval a on s ním nikde nebol. Otec mu
nikdy nehovoril, že chce predať dom, práve naopak, hovoril, že dom nikdy nepredá. U otca nikdy nevidel
peniaze ani účty. O predaji rodinného domu nemal žiadne informácie a keby sa o tom bol dozvedel skôr,
iste by urobil kroky so svojimi súrodencami, aby tomu zabránil.

Svedkyňa V. B. vo svojej výpovedi uviedla, že pod číslom 308839/2009 zo dňa 23.4.2009 overovala
pravosť podpisu Z. R., bytom F. - L., P. X na plnomocenstve, ktorým splnomocnil G. J. na zastupovanie
v právnych úkonoch ohľadom LV č. XXXX katastrálneho územia Barca. Keďže plná moc už bola vopred
Z. R. podpísaná, preto v doložke o osvedčení pravosti podpisu uviedla, že Z. R. uznal podpis za svoj

vlastný, pred ňou vlastnoručne podpísal overovaciu knihu. Pod číslom 308789/2009 zo dňa 23.4.2009
overovala pravosť podpisu Z. R. na kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV
č. XXXX katastrálneho územia Barca, na základe ktorej predával E. J. a jeho manželke P. predmetné
nehnuteľnosti. V danom prípade tiež predložil podpísanú kúpnu zmluvu, preto v doložke o osvedčení
pravosti podpisu je uvedené, že Z. R. uznal podpis za svoj vlastný, preto ho požiadala, aby pred ňou

vlastnoručne sa podpísal do overovacej knihy. Kúpna zmluva bola vyhotovená v šiestich exemplároch
a splnomocnenie v štyroch. Vzhľadom na odstup času si nepamätá, či Ladislav R. bol opitý, resp. či mal
vypité a vedel, čo robí, avšak pokiaľ by mala podozrenie v čo len najmenšom náznaku, že je opitý, alebo
má vypité, overenie podpisu by neurobila v žiadnom prípade. Za overenie podpisu na kúpnej zmluve
bola zaplatená v hotovosti čiastka 14,69 eur a za overenie podpisu na plnej moci 9,95 eur.

Z rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 11C 1094/80 zo dňa 27.11.1980, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.1.1980 vyplýva, že bolo rozvedené manželstvo Z. R. s jeho manželkou V. R.. Z
odôvodneniarozsudkuvyplýva,ženavrhovateľkažiadala,abysúdjejmanželstvosodporcomrozviedolz
dôvodu vážnych rozporov medzi manželmi, ktoré spočívali okrem iného v tom, že odporca často požíval

alkoholické nápoje.

Podľa ust. § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa posúdenia súdu navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení tým, že
je ich právne postavenie neisté a bez určenia vlastníckeho práva sa nemôžu ako zákonní dedičia po
nebohom Ladislavovi R. domáhať dedičstva.V tomto konaní sa navrhovatelia domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
ich otcovi nebohom Z. R., zomrelom dňa X.XX.XXXX. Ako predbežnú otázku žiadali určiť, že kúpna
zmluva, ktorú uzavrel ako predávajúci Z. R. a odporcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci, predmetom ktorej

bol prevod nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov patriacich do výlučného vlastníctva Z. R., je
neplatná v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,
nemá spôsobilosť na právne úkony. Tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľov - ich
otec Z. dňa 23.4.2009 ako predávajúci uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi kúpnu zmluvu,
nazákladektorejpreviedolnehnuteľnostipatriacedojehovýlučnéhovlastníctvazapísanénaLVč.XXXX

katastrálneho územia Barca, okres Košice IV, obec Košice - Barca do bezpodielového spoluvlastníctva
kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu 59.749,05 eur, ktorá bola splatná pri podpise zmluvy, pričom
predávajúci podpisom na tejto zmluve potvrdil, že pri podpise zmluvy prevzal od kupujúcich kúpnu cenu
za nehnuteľnosť v celej výške.

Navrhovatelia mali za to, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatná, keďže nebola uzavretá slobodne
v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru dospeli na základe toho, že Z. R.
za bežných okolností vôbec z domu nevychádzal a v tento deň bol odvezený troma mužmi na notársky
úrad (Marekom E., C. J. a G. J.). Z. R. bol starý, zanedbaný a v zlom fyzickom stave, čiže mali za
to, že bol vykonaný nátlak na Z. Sakaliho, a preto zmluvu neuzavrel slobodne. V ďalšom tvrdili, že

zmluva je absolútne neplatná, keďže nebola uzavretá v súlade s ust. § 38 S. zákonníka, keďže Z. R.
bol dlhodobo alkoholikom, a teda v čase podpísania zmluvy nevedel posúdiť následky svojho konania.
Tým, že odporcovia zneužili túto situáciu, je navyše uvedená kúpna zmluva uzavretá aj v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čo je ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti
tejto kúpnej zmluvy.

Všetci navrhovatelia zhodne tvrdili, že ich otec bol starý, chorý, ťažký alkoholik, ktorý v čase podpísania
kúpnej zmluvy už z domu v podstate vôbec nevychádzal, starali sa o neho jeho deti, teda navrhovatelia.
Tieto tvrdenia navrhovateľov však vyvrátili výpovede svedkov, a to Z. K. a G. G.. Z. K. ako bezprostredný
sused Z. R. uviedol, že v priebehu roka 2009, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, stretával Z. R.

náhodne, väčšinou keď Z. R. išiel nakupovať. Pri týchto stretnutiach sa zvykli porozprávať. Z. R., ktorý
v predchádzajúcom období bol často opitý, v poslednom roku jeho života ho svedok už opitého nevidel.
Javil známky choroby, avšak s určitosťou uviedol, že nešlo o žiadnu psychickú chorobu, pretože Z. R.
hovoril jasne, zrozumiteľne a nebol dezorientovaný.
Svedok G. G., ktorý bol jedným z nájomcov bývajúcich v dome Z. R., a to posledných 5 rokov pred

smrťou Z. R., uviedol, že Z. R. síce zvykol piť pivo, avšak v poslednej dobe pred smrťou nezvykol byť
opitý, aj keď sa pohyboval ťažko podopierajúc sa alebo s pomocou inej osoby, ale chodil po dome a
dokonca aj po schodoch a nejavil známky žiadnej psychickej choroby.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia nepreukázali súdu svoje tvrdenie, že ich právny predchodca
- ich otec Z. R., bol v čase podpísania predmetnej kúpnej zmluvy nespôsobilý na právne úkony, ako

ani to, že konal v duševnej poruche, skorá ho robila na tento úkon neschopným, resp. že by v čase
podpisovania kúpnej zmluvy bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Túto skutočnosť napokon potvrdila
aj pracovníčka notárskeho úradu, ktorá vykonávala overenie podpisu Z. R. na predmetnej zmluve.

V ďalšom navrhovatelia tvrdili, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom

na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda že nebola urobená slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne.Súd po preskúmaní predmetnej kúpnej zmluvy zistil, že kúpna zmluva je dostatočne určitá a
zrozumiteľná, obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré kúpna zmluva má v zmysle ust. § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka obsahovať. Tvrdenie navrhovateľov, že Ladislav R. pri podpisovaní zmluvy

nekonal slobodne a vážne, pretože tým, že sa na notársky úrad dostavil v doprovode troch „statných
mužov“, bol naňho robený nátlak.
Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkov H. E., G. J., pracovníčky notárskeho úradu V. B. a
napokon ani z výpovedí navrhovateľov v 4. a v 2. rade nevyplýva, že by bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak
na Ladislava R. za tým účelom, aby predmetnú kúpnu zmluvu podpísal. Aj navrhovateľ v 4. rade, ktorý

vo svojej výpovedi poprel, že by sprevádzal svojho otca v deň podpísania kúpnej zmluvy až na notársky
úrad tak, ako to tvrdili svedkovia G. J. a H. E., ani tento netvrdil, že by v deň, keď viedli jeho otca, najskôr
na Plážové kúpalisko Nad jazerom a neskôr aj na notársky úrad, že by jeho otec išiel nedobrovoľne,
resp. že by bol naňho vyvíjaný akýkoľvek nátlak. Navrhovateľ v 4. rade, ale aj navrhovateľ v 2. rade
zhodne tvrdili, že na druhý deň sa pýtali svojho otca na okolnosti predchádzajúceho dňa a samotný Z.
R. nespomenul svojim synom vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku, prípadne vyhrážok.

Ďalšie tvrdenia navrhovatelia ohľadom toho, že Z. R. podpisoval predmetnú zmluvu v tej domnienke, že
podpisuje akúsi nájomnú zmluvu na „predaj vína cez cestu“, súdu nepreukázali, preto ju súd považoval
za nedôvodnú.

V ďalšom navrhovatelia tvrdili, že vzhľadom na ich predchádzajúce námietky, uzavretie predmetnej

kúpnej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súdu však ani
len nešpecifikovali, v čom konkrétne spočíva rozpor s dobrými mravmi a už vôbec nepredložili žiadne
dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Preto súd aj tieto tvrdenia považoval za nedôvodné.

Navyše súd poukazuje na tú skutočnosť, že konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností Správou katastra v Košiciach bolo prerušené pre nesprávne označenie parcelných čísiel
a rozhodnutie o prerušení konania bolo doručované do vlastných rúk Z. R., pričom prevzatie tejto
doporučenej zásielky potvrdil svojím podpisom syn Z. R. - navrhovateľ v 4. rade, V. R. a teda aj z
tejto listiny mal možnosť dozvedieť sa o tomto konaní a ešte v roku 2009, za života svojho otca mohol
urobiť relevantné právne kroky, ktoré by zabránili povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Navrhovateľ v 4. rade napriek tomu, že o tejto skutočnosti musel vedieť, neinformoval o
tom svojich súrodencov a ani svojho otca (ktorý aj podľa neho mal byť uvedený pri podpisovaní kúpnej
zmluvy do omylu v tom, že nemal podpisovať kúpnu zmluvu, ale nájomnú zmluvu o predaji vína cez
cestu) a neurobil žiadne kroky pre to, aby situáciu navrátil do pôvodného stavu.

Navrhovatelia v ďalšom namietali aj to, že nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny za predmetný rodinný dom,
pretože po smrti ich otca, ktorý zomrel len 7 mesiacov po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, nenašli
žiadnu finančnú hotovosť medzi vecami svojho otca.
Z výpovedí svedkov H. E. aj G. G. však vyplýva, že Z. R. po tom, ako mu bola odovzdaná kúpna cena
G. J. v hotovosti v deň podpísania kúpnej zmluvy, tieto finančné prostriedky odovzdal svojmu synovi

V. R., a teda samotná tá skutočnosť, že sa medzi vecami Z. R. po jeho smrti nenašla žiadna finančná
hotovosť, sama osebe neznamená, že kúpna cena nebola zaplatená. Navyše svedok Dušan G. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedol, že v čase po predaji rodinného domu navrhovateľ v 4. rade V. R. pred
nájomníkmi ukazoval viackrát veľkú finančnú hotovosť a často hrával karty a hry na hracích automatoch.
Aj samotný navrhovateľ v 4. rade potvrdil, že hráva karty, šípky, hry na hracích automatoch.

Na základe uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd návrh navrhovateľov zamietol z
dôvodu, že neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže v tomto konaní boli odporcovia plne úspešní, súd im priznal náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného
opatrenia v sume 33,- eur a z trov právneho zastúpenia advokátom vyčíslených podľa ust. § 11 ods. 1

písm. c) a ust. § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvplatnomznenízadeväťúkonovprávnejpomoci prizákladnejsadzbeza
jeden úkon vo výške 1/13-iny výpočtového základu za 1. prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 1.3.2010 v
sume 88,78 eur (55,49 eur - 20 % x 2) + 7,21 eur režijný paušál, 2. odvolanie proti uzneseniu o nariadenípredbežného opatrenia zo dňa 9.3.2010 v 1 v sume 44,39 eur + 7,21 eur režijný paušál, 3. účasť na
pojednávaní dňa 31.8.2010 v sume 55,48 eur (55,49 eur - 50 % x 2) + 7,21 eur režijný paušál, 4. účasť
na pojednávaní dňa 12.10.2010 v sume 55,48 eur + 7,21 eur režijný paušál, 5. účasť na pojednávaní

dňa 16.11.2010 v sume 55,48 eur + 7,21 eur režijný paušál, 6. účasť na pojednávaní dňa 18.1.2011 bez
prejednaniaveciv1/4vsume14,25eur+7,41eurrežijnýpaušál,7.účasťnapojednávanídňa29.3.2011
v sume 57,- eur + 7,41 eur režijný paušál, 8. účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011 bez prejednania veci
v 1/4 v sume 14,25 eur + 7,41 eur režijný paušál, 9. účasť na pojednávaní dňa 28.6.2011 v sume 57,-
eur + 7,41 eur režijný paušál, spolu v sume 540,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.