Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/297/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111230147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111230147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: Bytový podnik
mesta Košice, s. r. o., IČO: XX XXX XXX, Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovanej: I. Q., nar.
X.XX.XXXX, bydlisko T. X, A., o 1 644,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 29. novembra 2012 č. k. 37C/78/2012 - 59

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu o poplatok z omeškania zo sumy 1 084,61 € od 16.7.2010 do 26.3.2012
z a m i e t a a vo zvyšnom rozsahu, okrem výroku o zročnosti, rozsudok p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok vo výroku o zročnosti celej prisúdenej pohľadávky vrátane príslušenstva a trov konania
tak, že tieto žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť v splátkach po 30 € mesačne, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia s tým, že omeškanie
s plnením už aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví v celom rozsahu
vyhovel žalobe, ktorou žalobca od žalovanej sa domáhal splnenia záväzku zaplatiť nedoplatok jednak

z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v
sume 1 084,61 € a jednak na nájomnom za rovnaké časové obdobie v sume 559,40 € a tiež zákonný
poplatok z omeškania s plnením týchto peňažných záväzkov, pretože uplatnené nároky posúdil za
plne opodstatnené. Vychádzal zo zistenia, že v rozhodnom období na základe zmluvy o nájme bytu z
20.3.1995 žalovaná bola nájomcom bytu č. XX V. A., Z. R.. T. X, a preto mala povinnosť prenajímateľovi
platiťnájomnéaúhraduzaplneniaposkytovanésjehoužívaním.Nájomné53,77€mesačnebolosplatné
mesačne pozadu do 5. dňa každého nasledujúceho mesiaca. Dlh žalovanej na nájomnom v roku 2009

predstavoval 559,40 € (za mesiace 01 a 02 po 34,81 €, za 03 a 04 po 44,81 €, za 05 a 06 po 53,77 €, za
07 a 08 po 43,77 €, za 09 až 11 po 53,77 € a za 12 v sume 43,77 €). V zmysle vyúčtovania nákladov za
služby spojené s bývaním s dátumom vyhotovenia 27.9.2010 podľa doručenky žalovanej doručeného
26.5.2010 skutočné náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu predstavovali 1 094,61 €, z ktorých
žalovaná preddavkovo uhradila 10 €, výška jej nedoplatku za poskytnuté plnenia preto predstavuje 1
084,61 €. Celkový nedoplatok žalovanej určil preto sumou 1 644,01 € (559,40 + 1 084,61). Vec právne
posúdil podľa §685, 696 ods. 2 a 697 Obč. zák. o osobitných ustanoveniach o nájme bytu a nájomnom

a úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu. Poplatok z omeškania s poukazom na §4 NV SR č.
87/1995 Z.z. v zákonnej výške (za obdobie do 30.6.2010 denne 1 ‰, resp. za obdobie od 1.7.2010 do
budúcna denne 0,5 ‰ z dlžnej sumy, vždy najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania)
žalobcovi priznal po 5 dňoch od splatnosti záväzku, t. j. pri nájomnom počnúc 11. dňom nasledujúcehomesiaca až do zaplatenia a pri nedoplatku z vyúčtovania, ktorý mala zaplatiť do 30 dní od jeho doručenia,
t. j. v danom prípade do 25.6.2010, poplatok z omeškania žalobcovi priznal podľa návrhu žalobcu počnúc
dňom 16.7.2010, hoci uzavrel, že nárok na poplatok z omeškania mu vznikol už počnúc dňom 1.7.2010.

Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov súdneho poplatku 98,50 € (§142 ods. 1 v spojení s §151 ods.
1 OSP).

Proti rozsudku žalovaná podala odvolanie namietajúc, že rozsudok je nesprávny. Jednak namietala, že
konanie dňom 25.2.2010 bolo právoplatne zastavené dokladajúc o tom fotokópiu uznesenia Okresného

súdu Košice I vo veci sp. zn. 36C/117/2007. Ďalšou námietkou bola obrana, že žalobca spornú
pohľadávku 1 664,01 € s príslušenstvom proti nej neprípustne uplatňuje duplicitne, keďže je zahrnutá aj
v inom konaní na odvolacom súde. Zmienila sa tiež o tom, že žalobcu žiadala o splátky s odôvodnením,
že má exekúciu na dôchodok, z ktorého dostáva preto iba pomernú časť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecnesprávny,pretožesúdprirozhodovanívychádzalzprávnerelevantnýchskutočností,zoskutkového
stavu, ktorý riadne a podrobne preskúmal, aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, odôvodnenie
rozsudku posúdil ako dostatočné a plne sa s ním stotožnil. Poprel, žeby dlh, zaplatenia ktorého žalobou
sa domáha v tomto konaní, uplatnil aj v inom súdnom konaní. Odvolanie žalovanej označil za účelové,
tendenčné a nedôvodné, s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť dlh.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202, a 204 OSP)
v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. O odvolaní rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 24.3.2015 o 9,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/
II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 12.3.2015 boli zverejnené na úradnej
tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho (až na
hodnotenie listinného dôkazu svedčiaceho o doručení vyúčtovania nákladov za služby spojené s
bývaním vzhľadom na dátum vyhotovenia samotného vyúčtovania) správne zistil skutkový stav a vo
veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu

vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových záverov nič nezmenili ani odvolacie námietky
žalovanej. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,jasnýazrozumiteľný,nesignalizujemožnosťporušenia
procesných práv účastníka konania. Pokiaľ vec na základe v danom čase dostupných poznatkov
postupujúc v súlade s §101 ods. 2 OSP prejednal a meritórne rozhodol rozsudkom na pojednávaní

konanom v neprítomnosti žalovanej, samotná táto skutočnosť nenapĺňa ustanovenie §221 ods. 1 písm.
f) OSP, hoci následne sa ukázalo, že pre takýto postup neboli splnené podmienky, pretože žalovaná z
vážneho dôvodu, ktorý zároveň aj preukázala, 2 hodiny pred začatím pojednávania písomne požiadala
o odročenie pojednávania. Opísaným postupom súdu žalovanej totiž sa odňala možnosť konať pred
súdom len pre časť konania a aj to len do takej miery, že následne mohla uplatniť (a aj uplatnila) svoj

vplyv na výsledok konania, pretože proti rozsudku, ktorý jej bol riadne doručený, podala odvolanie .

Súd v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam,
dostatočne,mimoriadneprecízneapresvedčivoobjasnilskutkovýaprávnyzákladrozhodnutia.Odvolací
súd (až na uvedenú výnimku) vo výroku vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1

OSP preto potvrdil. V celom rozsahu pritom sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa,
v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §219 ods. 2 OSP preto sa obmedzil len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení
preto už neopakuje. Pokiaľ žalovaná proti rozsudku sa bránila, že konanie proti nej bolo právoplatne
zastavené, išlo o iné súdne konanie medzi tými istými účastníkmi, predmetom ktorého bolo vypratanie

sporného bytu, čo z hľadiska záväzku žalovanej zaplatiť v tu posudzovanej veci uplatnené nedoplatky
vočižalobcovi,jeprávnebezvýznamným.Pokiaľsabránila,žežalobcažalovanúsumuprotinejuplatňuje
duplicitne, túto obranu nepreukázala. Odvolacie námietky žalovanej sú preto bez vplyvu na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku v naznačenom rozsahu.Vychádzajúc z § 697 Obč. zák., v zmysle ktorého nájomca je povinný prenajímateľovi zaplatiť poplatok
z omeškania, ak nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu nezaplatí do piatich

dní po jej splatnosti, žalobcovi právo na poplatok z omeškania so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania
nákladov za plnenia poskytovaného s užívaním sporného bytu logicky nemohlo vzniknúť skôr, než
vyúčtovanie vôbec bolo vyhotovené, keďže nedoplatok z neho plynúci bol splatným do 30 dní od
doručenia vyúčtovania žalovanej. V posudzovanej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
žalovanú pritom zaviazal povinnosťou žalobcovi platiť poplatky z omeškania so zaplatením nedoplatku

z vyúčtovania vyhotoveného 27.9.2010 počnúc dňom predchádzajúcim samotnému vyhotoveniu
vyúčtovania (16.7.2010). Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie takýto záver súdu okrem toho,
že je v rozpore so zásadami formálnej logiky, keďže doručenie vyúčtovania nemôže predchádzať
jeho vyhotoveniu, je v rozpore aj s obsahom spisového materiálu. Odvolací súd aj bez zopakovania
dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa v danom rozsahu preto aj bez výslovných
odvolacích námietok žalovanej (§212 ods. 3 OSP) skutkový stav mohol zistiť odchylne od súdu prvého

stupňa. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepredložil iný, než zmienený nehodnoverný dôkaz o
doručení sporného vyúčtovania žalovanej dňom 26.5.2010 (v skutočnosti 27.5.2010), odvolací súd pri
svojom rozhodovaní o počiatku omeškania žalovanej so splnením záväzku zo sporného vyúčtovania
vychádzal z jediného dostupného dôkazu o nepochybnom doručení sporného vyúčtovania žalovanej
dňom 18.2.2012 spolu so žalobou podanou v tejto veci. V zmysle textu vyúčtovania nedoplatok z neho

plynúci žalovaná mala vysporiadať do 30 dní od doručenia vyúčtovania, t. j. do 19.3.2012 (pondelok).
Aplikujúc §697 Obč. zák. v prípade vyrovnania záväzku do 5 dní po jeho splatnosti, t. j. do 26.3.2012
(pondelok; koniec lehoty pripadol na sobotu 24.3.2012) žalovanej ako nájomcovi nevznikla povinnosť
prenajímateľovi platiť aj poplatok z omeškania, táto povinnosť jej vznikla až počnúc nasledujúcim dňom,
t. j. 27.3.2012. Žalobou uplatnený poplatok z omeškania so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania od

16.7.2010 do 26.3.2012 je preto neopodstatnený. Odvolací súd rozsudok v tomto rozsahu podľa §220
OSP preto zmenil tak, že žalobu zamietol.

Podľa §160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže určiť dlhšiu lehotu, prípadne môže určiť, že peňažné plnenie

sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd po posúdení pomerov
žalovanej, pre ktoré táto uznesením súdu prvého stupňa z 28.6.2012 bola oslobodená od súdnych
poplatkov (starobný dôchodok 216,23 € mesačne, nemajetná, zadlžená voči 4 rôznym veriteľom,
rozvedená, býva v spornom byte, výdavky cca 100 € mesačne), nepovažoval za reálne možné, aby

žalovaná rozsudkom prisúdenú pohľadávku zaplatila naraz, či už do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
prípadne v súdom určenej dlhšej lehote. Dospel preto k záveru, že v danom prípade u žalovanej
boli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie možnosti prisúdenú peňažnú pohľadávku splácať v
splátkach. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok aj vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia podľa
§220 OSP zmenil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vychádzajúc z príjmu a celkových

zistených pomerov žalovanej, ako sú uvedené zhora, výšku splátok určil sumou 30 € mesačne, pod
stratou výhody splátok.

V odvolacom konaní obaja účastníci boli úspešní len sčasti, odvolací súd podľa §224 ods. 1 v spojení
s §142 ods. 2 OSP vyslovil preto, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.