Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/477/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311200897
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311200897.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: BIO Diesel Business
Department s.r.o., Ružinovská 1, Bratislava, IČO: 35 797 576, práv. zást. JUDr. Henrieta Danišová,
advokátka, Muchovo nám. 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R.P.T., s.r.o., Bazová 9, Bratislava, IČO:
45 620 407, 2/ T. K., B. X/F, A., 3/ V. Š., M. XX, W. a 4/ T. C., R. XX, A., všetci práv. zastúpení
advokátom JUDr. Martinom Abrahámom, Koceľova 25, Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 23Cb 21/2011 - 205
zo dňa 26.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave n e p r i p ú š ť a návrh žalobcu na zmenu petitu žaloby.

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania.

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb 21/2011-205 zo dňa
26.09.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/ až 4/ na náhradu trov odvolacieho konania sumu 1.332,54
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na začatie konania a uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť na náhradu trov žalovaných sumu 14.300,30 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd určil, že právny úkon postúpenia
pohľadávky medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej získal žalovaný v 1.
rade vlastnícke právo k záložnému právu na nehnuteľnosti bytov vedených na LV Č.. XXXX, A. Č.. XX
P. XX, na L.. R. XX na W. E.-K. XXXXX/X, M. B. K. M. A., Y. A. J., Y. V. Č. N. V., je od začiatku neplatný.

Návrh odôvodnil tým, že právny úkon postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným
v 1. rade je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že neboli dodržané podmienky stanovené
v § 59a Obch. zákonníka.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že zmluva o postúpení medzi žalovanými v 2., 3. a
4. rade a žalovaným v 1. rade bola uzavretá dňa 04.10.2010, teda ešte predtým, ako sa žalovaní v 2., 3.

a 4. rade stali spoločníkmi žalovaného v 1. rade. Nestotožnil sa preto s právnym argumentom žalobcu,
že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v rozpore s § 59a Obch. zákonníka. Zo znenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že keďže zmluva bola uzavretá ešte predtým, ako sa žalovaní v 2., 3 a 4. radestali spoločníkmi žalovaného v 1. rade, nemožno na tento právny úkon vzťahovať citované ustanovenie
a nie je neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka.

Žalobca v konaní svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom a podľa názoru súdu
prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd jeho žalobu zamietol.

Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 59a Obch. zák. a § 39 Obč. zákonníka. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýkal súdu prvého stupňa odňatie možnosti konať pred súdom, keď súd vec prejednal a rozhodol bez
jeho účasti, hoci na všetky pojednávania, na ktoré sa nedostavil, zaslal riadne ospravedlnenie.

Vo svojom odvolaní opätovne tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá 15.10.2010, teda
v čase, keď žalovaní v 2., 3. a 4. rade boli už spoločníkmi žalovaného v 1. rade. Poukázal na § 59a
ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého zmluva mala byť schválená valným zhromaždením, čo sa nestalo a v
zmysle ods. 1/ cit. ust. mal byť vypracovaný znalecký posudok, čo taktiež nebolo realizované.

V ďalšej časti sa zaoberal teoretickým výkladom § 59a Obch. zák. a poukazoval na rozpory v tvrdeniach
žalovaných, že pohľadávka bola postúpená dňa 01.10.2010, čo následne opravili na 04.10.2010.
Namietal i výšku priznanej náhrady trov konania.

K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvého stupňa sa v priebehu dokazovania zaoberal všetkými
tvrdeniami žalobcu v odvolaní a poukázal na jeho pasivitu v predmetnom spore ako i v 9 ďalších sporoch
vedených na OS BA III, čo svedčí o tom, že mu nejde o získanie rozhodnutia, ale o ďalšie poškodzovanie
nadobúdateľov, ktorí v rokoch 2008-2009 vyplatili na zálohách viac ako 800.000 eur a napriek tomu

nemali inú možnosť nadobudnúť byty ako prostredníctvom ďalšej investície, pretože im hrozila strata
„strechy nad hlavou“. V ďalšej časti podrobne rozoberal skutkový stav a zdôraznil, že pohľadávka nie
je majetkom v zmysle § 59a Obch. zákonníka. Záverom sa zaoberal správnosťou priznanej výšky trov
konania.

Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.01.2013, z ktorého sa žalobca ospravedlnil a
požiadal o odročenie z dôvodu zmeny právneho zástupcu. Odvolací súd akceptoval jeho žiadosť a
nariadený termín zrušil.

Žalobca podaním zo dňa 22.04.2013 navrhol zmenu petitu návrhu tak, že súd určí, že vlastníkom

nehnuteľností vymenovaných v petite návrhu je žalobca (byt na Legionárskej ul. s prísl.). Odvolací súd
jeho návrhu na zmenu petitu žaloby nevyhovel, pretože výsledky doterajšieho konania a dokazovania
by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Odvolací súd zaslal právnym zástupcom oznámenie o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku,

ktorý termín bol určený na deň 03.07.2013. Právnej zástupkyni žalobcu bolo oznámenie doručené dňa
20.06.2013 a dňa 25.06.2013 doručila súdu späťvzatie návrhu vo veci samej z dôvodu, že žalobca
si uplatnil súdnou cestou (ôsmymi osobitými žalobami) určenie vlastníctva k bytom na Jiskrovej a
Legionárskej ulici.

Odvolací súd preto upustil od vyhlásenia rozsudku a späťvzatie návrhu na začatie konania zaslal
žalovaným na vyjadrenie v zmysle § 208 O.s.p. Výzvu právny zástupca žalovaných prevzal dňa
10.07.2013 a podaním zo dňa 17.07.2013 oznámil odvolaciemu súdu, že nesúhlasí so späťvzatím
návrhu. Zároveň v podaní uviedol i dôvody nesúhlasu, a to najmä zmätočnosť návrhu (zneužívanie práva
na súdnu ochranu), ďalej to, že rozhodnutie v predmetom spore plní zjednocujúcu funkciu (poukaz na 9

žalôb podaných žalobcom), zabezpečuje jednotnosť súdneho rozhodovania, dĺžku konania a súvisiacich
konaní a v ďalšom sa zaoberal skutkovými okolnosťami v časti „všeobecné námietky“.K nesúhlasu žalovaných so späťvzatím podal stanovisko žalobca, v ktorom vysvetľoval dôvody
späťvzatia a poukázal na dve rozhodnutia odvolacieho súdu (2Cob 291/2012 a 1Cob 20/2012) a
teoreticky rozoberal § 59a, 27 ods. 3 Obch. zák. a z toho vyvodzoval, že zmluva (kúpna? - otázka

odvolacieho súdu) nemôže spôsobovať zamýšľané právne následky, ak nie sú splnené podmienky
stanovené v § 59a Obch. zákonníka. Zaoberal sa i riešením svojej pohľadávky voči veriteľovi Č. P..B..
a svojou snahou o jej uspokojenie. Opätovne tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá
15.10.2010atvrdil,žezmluvusdátumom04.10.2010podpisovaližalovanídodatočnepreúčelysúdneho
konania.

Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 208 druhá veta O.s.p. späťvzatie návrhu na začatie konania
nepripustil. Podľa citovaného ustanovenia odvolací súd nepripustí späťvzatie návrhu, ak druhý účastník
s tým nesúhlasí, a preto dôvodmi žalovaných ani žalobcu sa pri rozhodnutí o nepripustení späťvzatia
nezaoberal.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svojím postupom neodňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom, ale žalobca nevyužil svoje procesné práva, ktoré mu občiansky súdny poriadok dáva. Z
obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na

pojednávanie, nariadené na deň 08.06.2011, dňa 12.05.2011 a na pojednávanie na deň 07.09.2011
prevzal predvolanie dňa 16.06.2011. Z oboch termínov sa ospravedlnil z dôvodu, že musel náhle
odcestovať, pričom k ospravedlneniu nepriložil žiadny dôkaz o svojom tvrdení. Súd prvého stupňa
napriek tomu pojednávania odročil a nariadil nový termín na deň 26.09.2011, z ktorého termínu, hoci
predvolaniePZžalobcuprevzaldňa13.09.2011,saanineospravedlnil.Súdprvéhostupňapretosprávne

postupoval, keď konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že konanie žalobcu treba kvalifikovať ako pokus o predlžovania konania.

Súd prvého stupňa v konaní bez akýchkoľvek pochybností zistil, že zmluva o postúpení pohľadávky
medzižalovanýmv1.radeakopostupníkomažalovanýmiv2.,3.a4.radeakopostupcamibolauzavretá

04.10.2010, a nie ako tvrdí žalobca dňa 15.10.2010. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sa stali spoločníkmi
žalovaného v 1. rade, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, až 15.10.2010. Ustanovenie § 59a
Obch. zák. sa preto na predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok nevzťahuje. Citované ustanovenie sa
vzťahuje len na odplatné získanie majetku spoločnosťou od jej spoločníka (alebo zakladateľa). Žalobca
svojetvrdenieotom,žezmluvaopostúpenípohľadávokbolaantidatovanánijakonepreukázalaodvolací

súd i vzhľadom na ďalšie procesné úkony žalobcu v odvolacom konaní má zato, že je zrejme správny
názor žalovaných o zneužívaní práva na súdnu ochranu.

Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Súd prvého stupňa s prihliadnutím na ustanovenie § 9 ods. 1 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. správne
rozhodol i o trovách konania a ich výšku stanovil v súlade s § 10 cit. vyhlášky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil ako vo výroku vecne správny.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že otázkou aktívnej legitimácie žalobcu sa súd prvého stupňa
nezaoberal, ale podľa právneho názoru odvolacieho súdu aktívna legitimácia žalobcu v konaní nie je
daná. Zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia totiž nevyplýva, že Č., ako pôvodný veriteľ žalobcu,

nemohla svoju pohľadávku voči žalobcovi z titulu nezaplateného úveru postúpiť inej osobe (osobám).
Bolo vecou postupníka, či pohľadávku získanú od Č. postúpil ako postupca ďalšiemu subjektu. Tieto
právne úkony sa nijako nedotýkali žalobcu ako dlžníka Č. a neskôr ďalších postupníkov.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že ich náhradu priznal úspešným žalovaným. Žalovaným v konaní vznikli trovy z titulu právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie k späťvzatiu návrhu) + režijný

paušál + 20% DPH, čo je spolu 1.332,54 eur, ktoré si žalovaní vyčíslili v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.