Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Ernestová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/256/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206113
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613206113.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: V. Č.
D.. X.X.XXXX, bytom Z. D. S., o zaplatenie istiny 1.719,83 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 1 719,83 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 719,83
eur od 8.3.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1 719,83 eur od 21.3.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 5,73 eur a náhradu trov konania. Návrh na
uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti „údaje
o pohľadávke“ navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil odporca dňa 31.3.2009 na zmenkovú sumu vo výške 1 719,83 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 3.2.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 31.3.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 3.2.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu
úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd súd podľa bydliska
odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.
Tunajší súd po podaní návrhu postúpil vec Okresnému súdu Košice I v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, § 87 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku, § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004
Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007.
OkresnýsúdKošiceIvyslovilnesúhlasspostúpenímveciapredložilvecnarozhodnutieKrajskémusúdu
v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 4Ncb/163/2013-23 zo dňa 1.7.2013 vyslovil, ženesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel
k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská
Nová Ves podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku a § 87 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku z
dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď
predmetom konania sú nároky zo zmenky, sa jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy,očomsvedčíajDohodaovyplňovacompráve,oktorejmánadriadenýsúdvedomostizmnožstvá
vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a
preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť
nielen podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských
úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho
práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na
to, pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie
príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu
práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej
príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech
spotrebiteľa.
Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa 31. marca 2009
s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Z. D. S.
Dátum vystavenia: 31. marca 2009
Zmenková suma: 1 719,83 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jedentisícsedemstodeväťnásť eur 83 centov a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 3. februára 2011
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.
Poukazujúc na právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn.
4Ncb/163/2013-23 zo dňa 1.7.2013, súd prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského
práva.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/649/2012-11 zo dňa 17.9.2012 súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní, podala návrh na vykonanie exekúcie proti
odporcoviakopovinnémunavymoženieistiny1719,83eurspríslušenstvom.Súduvedenýmuznesením
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 26.6.2013
exekučné konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 03937/11 zo dňa 30.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2011 a
vykonateľnosť 16.6.2011. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému
veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 1 719,83 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd rozhodol na základe
zmenky vystavenej dňa 31.3.2009, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere.
Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky dňa 3.2.2011. Exekučnému
súdu bola predložená aj zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2009, uzavretá medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Na základe úverovej zmluvy bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 800,- eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12 mesačných
splátkachpo131,-eur,vrátanepoplatkuzaúvervovýške772,--eur.Exekučnýsúdnevydalpovereniena
vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že
jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským. Okrem iného uviedol,
že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatná
a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku,
nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú. Poukázal na
to, že článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol dohodnutý jednoznačne v prospechveriteľa a dlžník ho už nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne
v neprospech slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa a preto ide o neprijateľnú podmienku.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 961/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať
pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo
B, ako je uvedené v prílohe II.
Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.
Podľa bodu 13 Nariadenia č. 861/2007, pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia
pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2009, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebošek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súdu je známa okolnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.10.2013
predložil podľa čísla 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii
súdnemu dvoru prejudicionálnu otázku týkajúcu sa obdobného konania (vzhľadom k tomu, že ide o
hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky). Táto otázka znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho
vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Krajský súd Prešov následne prerušil konanie
do skončenia konania o tejto prejudicionálnej otázke.
Tunajší súd s poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach ako jemu nadriadený súd v tejto
veci už vyslovil, vo svojom uznesení sp. zn. 4Ncb/163/2013-23 zo dňa 1.7.2013 jednoznačný názor, že
tunajší súd má prednostne posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom podľa spotrebiteľského práva a
chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci konal, a to aj s poukazom na účel Nariadenia č.
861/2007 t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných
veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia č. 861/2007).
V zmysle Nariadenia č. 861/2007 súd skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť
návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami Slovenskej republiky, ktoré sú
vyššie uvedené v tomto rozsudku. Súd poukazuje na článok 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa
zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje
podľa nasledujúcich článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania t.j. nezasiela odporcovi
príslušné tlačivo C a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií
navrhovateľa priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená
a návrh nie je ani prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania
upravuje Nariadenie č. 861/2007 takýto postup súdu pred článkom 5 t.j. pred priebehom konania. Súd
preto postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo
samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.
Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a
písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho
činnosti dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup podľa
článku 5 a nasledujúcich Nariadenia č. 861/2007. Súd poukazuje na ustanovenie § 121 Občianskeho
súdneho poriadku, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe
súdu z jeho činnosti. Súdu je známe z množstva konaní vedených tunajším súdom, že pôvodný majiteľ
zmenky spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky
z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o
spotrebiteľské úvery. Súd sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho činnosti - rozhodnutiami
v exekučnom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 10Er/649/2012 s tým, že šlo o skutočnosti, ktoré netreba
dokazovať v pravom slova zmysle. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a
odporcom má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. To, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ zabezpečovala
úver poskytnutý spotrebiteľovi mal navrhovateľ možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že
nadobudol množstvo takýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe,že jeho predmetom činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, je poskytovanie úverov resp.
pôžičiek spotrebiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok nemeckého Spolkového súdneho
dvora II. ZR 191/62 zo dňa 25.2.1965, v zmysle ktorého ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a
jestvujú indície, že zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu
navrhovateľovi, lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom
činnosti ktorého je poskytovanie úverov.
Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho
predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa tak exekučným titulom
a na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi na vymoženie priznanej sumy
a jej príslušenstva v exekučnom konaní. Exekučný súd však žiadosť na vydanie poverenia zamietol a
následne exekučné konanie zastavil. Exekučné konanie je tak právoplatne skončené.
Súd nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného v exekučnom konaní t.j. predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi
predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy. Na základe úverovej
zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 800,- eur, ktorý mal odporca
splácať v 12 mesačných splátkach po 131,-- eur, zaplatil by teda celkove sumu 1 572,-- eur. Úver
zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok
úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda je
neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla
byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol odporcovi úver 800,-- eur, z ktorých 30 % predstavuje
sumu 240,-- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na
sumu 1 040,-- eur a nie na sumu 1 719,83 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka
zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom,
súdnom či exekučnom konaní. Ak teda predchodca navrhovateľa zabezpečoval spotrebiteľské úvery
zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon absolútne neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd
k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma
úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za
úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo
vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom
zmenkovéhoúrokusúdpovažujezapodmienku,ktorájevzmysleSmernice93/13/EHSvýslovnenekalá,
keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľaneprimeranevysokéhopríslušenstvapohľadávky.Vzhľadomnauvedenédohodaovyplnení
zmenky je, aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.
Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V danej veci spotrebiteľ - odporca
vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa na základe úverovej zmluvy a to zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom. Znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú
aj dohodu o vyplnení blankozmenky nemohol ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom
navrhovateľa a text zmluvných podmienok mohol len ťažko plne pochopiť. Súdu je známe z jeho činnosti,
že úverové podmienky predchodcu navrhovateľa sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ide
o pomerne dlhý text, ktorý obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so
zmenkou.
Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následné aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný,
kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom preskúmavania súdom. Súd
preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie č. 861/2007 včlánku 5 a nasledujúcich, s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia č. 861/2007 a článok 4 ods. 4
tohto nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.
Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa
spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd preskúmaval zmenku
v zmysle zákona č. 191/1995 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by
navrhovateľ úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou.
Preskúmaním zmenky z pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá
má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti.
Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za
túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote
štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za
predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj
vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011,
ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch
rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona
č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri
uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by súd žalobu
zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.