Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/177/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111209751
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111209751.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným v 1. rade: M. Š.W., J..
XX.XX.XXXX, J. G. K. XX, K., v 2. rade: Z. Š., J.. XX.X.XXXX, J. G. K.Ě. XX, K., obaja zastúpení
opatrovníčkou M. Z., N. Y. Q. N.Ú. I. J. Y., v 3. rade: V. E., J.. X.X.XXXX, G. K. J. XX, H., právne
zastúpenému JUDr. Vladimírom Janočkom, advokátom so sídlom Mlynská 1, Košice, o zaplatenie 5.774
EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 3,79%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 4.678,83
EUR od 2.6.2009 do zaplatenia,

žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.189,04 EUR spolu s 9%-tným
ročným úrokom z omeškania od 6.6.2009 do zaplatenia, tak že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 11.4.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť
žalobcovi sumu 5.774 EUR s 12,79%-tným ročným úrokom z omeškania z istiny 4.678,83 EUR od
1.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. V
rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 16.7.2004 poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 6.638,78 EUR, pričom
žalovanív1.a2.radesazaviazalisplácaťdoprideleniacieľovejsumyúrokyzmimoriadnehomedziúveru
vo výške 7,79% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,12 EUR a do nasporenia 35%

cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
vklady vo výške 46,47 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a
2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 46,47 EUR. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej
povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade omeškaním v splácaní (článok 5 zmluvy), odstúpil žalobca listom
zo dňa 26.5.2009 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1.

a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti
v 7-dňovej lehote.
Žalovanému v 3. rade bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listom zo dňa 26.5.2009,
doručeným dňa 29.5.2009 s upozornením, že ak žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatia celý dlh, budežalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho
exekútora.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaných v 1. a 2. rade, bol im
ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Žalovanýv3.radevrámcivýsluchupredsúdomvypovedal,žežalovanýmv1.a2.radepodpísalručenie,
keďže spolu so žalovaným v 1. rade pracovali ako vojaci z povolania v kasárňach v G.. Po zrušení

kasární v G. bol žalovaný v 1. rade prevelený do V. M. Q. O. S., pričom asi 3 - 4 roky po tom, keď už
bol I. S. mu bol doručený list týkajúci sa skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplácajú úver. Zároveň
poukázal na to, že keď mu prvýkrát prišiel list od žalobcu, bola tam uvedená aj nejaká kontaktná osoba,
s ktorou aj telefonoval a povedal, že žalovaný v 1. rade poberá výsluhový dôchodok, preto predpokladal,
že vec je už vysporiadaná.

Z prehľadov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný v 1. rade vložil na účet stavebného sporenia
č. zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 2.306,93 EUR, do ktorej nie sú zarátané úroky a štátna
prémiastavebnéhosporenia.Zďalšiehodokladuvyplýva,žežalovanýv1.radevložilnaúčetmedziúveru
č. zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 2.026,64 EUR, teda spolu vložil sumu celkovo 4.333,57
EUR a žalobcom mu bola poskytnutá suma 6.522,61 EUR.

Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia
predpisu.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky
typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia.

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné
považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky,
keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a
právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004
v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava
má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne

teda zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako takzvaná typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle už spomínanej smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú
zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené
znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kdenenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda zmluvne strany dojednali si
úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje
úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania

nad výšku prípustnú podľa predpisov Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne
neplatnúpodmienkuspotrebiteľskejzmluvy.Súdjepovinnýnaneplatnosťzmluvnejpodmienkyprihliadať
a nepriznať na základe nej požadované plnenie.
Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania

dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu
ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z prepisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho
poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a zákonom o spotrebiteľskom
úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj
na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú

zmluvu aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre
spotrebiteľa výhodnejšia.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 96 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so

späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo
ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 26.5.2009. Žalobca sám zvolil túto formu

ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od
začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 OZ sa totiž
zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal
byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu.
Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o stavebnom sporení a mimoriadnom medziúvere od začiatku,

sú účastníci povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie
nesplatenéhoúveruposkytnutéhovovýške6.522,61EUR,pričomibatátosuma,tedaniesuma6.638,78
EUR ako to uvádza žalobca, bola žalovaným v 1. a 2. rade na základe ním predložených dokladov
poskytnutá skutočne poskytnutá. So žalobcom poskytnutého prehľadu úhrad zároveň nepochybne
vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalobcovi celkovo sumu 4.333,57 EUR. Keďže pri zrušení

zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel
týchto súm t.j. sumu 2.189,04 EUR (6.522,61 - 4.333,57 = 2.189,04 EUR), preto súd túto sumu žalobcovi
priznal a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podaním zo dňa 23.7.2012 žalobca súdu oznámil, že pôvodne žalovaná suma 5.774 EUR pozostáva z

istiny 4.678,83 EUR a 12,79 %-tného ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy ku dňu 31.3.2011, čo
predstavuje sumu 1.095,17 EUR. Týmto podaním žalobca zároveň navrhol zaviazať žalovaných zaplatiť
sumu 4.678,83 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 2.6.2009 do zaplatenia.Z obsahu uvedeného podania je teda zrejmé, že žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 3,79%-
tného ročného úroku z omeškania (pôvodne žalovaný úrok vo výške 12,79% - 9% = 3,79%), preto súd
v tejto časti konanie v súlade s ustanovením § 96 O.s.p. zastavil.

Vzmluvesúúčinkyodstúpeniaodzmluvyuvedenévčl.VII.,kdesiúčastnícidohodlimožnosťodstúpenia
od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy,
ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je konkretizované čo
sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a tým aj neplatnú

v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Zároveňjepotrebnéupozorniťnato,žeajvprípadekonkretizáciepoplatkov,ktoréspotrebiteľmázaplatiť
pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by totiž
v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec
povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by

boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o
rozporsozákonom,t.j.§54ods.1OZvspojenís§39OZa takétozmluvnédojednaniejepretoneplatné.

Podľa § 517 ods. 1 OZ prvej vety, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 563 OZ ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobca vyzval žalovaných na vrátenie dlhu listom zo dňa 26.5.2009, v ktorom stanovil na zaplatenie

lehotu 7 dní od doručenia tohto listu, ktorý bol žalovanému v 3. rade doručený dňa 29.5.2009, dlh teda
mal byť vyrovnaný do 5.6.2009. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od
6.6.2009 do zaplatenia a to z prisúdenej istiny, pričom v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania
za obdobie od 2.6.2009 do 5.6.2009 žalobu taktiež zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže úspech žalobca a žalovaných
bol približne rovnaký (úspech žalobcu 46,8%, úspech žalovaných 53,2%), súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.