Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/366/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228894
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109228894.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcu: X. Y.,

Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Č.. XX, zastúpený JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Hlavná 77 proti žalovanému: N. S. Ž. R., G..Y.., E. X, X., Z.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22 v konaní o určenie platnosti poistnej zmluvy
takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že poistná zmluva I.-X. Č.. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa
21.10.2001 j e p l a t n á.

Poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným z tejto zmluvy t r v á.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 710,53 €, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Radoslava Hodora, advokáta, Hlavná 77, Košice do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2009 sa domáhal určenia, že zrušenie poistnej zmluvy I.-X.

Č.. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.10.2001 ku dňu 16.5.2008 na základe
oznámenia žalovaného zo dňa 20.6.2008 je neplatné. Určuje, že poistná zmluva I.-X. Č.. XXXXXXXXXX
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.10.2001 je platná a naďalej trvá.

Právny zástupca žalobcu dňa 17.9.2014 návrh v časti o určenie, že zrušenie poistnej zmluvy č. I.-X. Č..
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.10.2001 ku dňu 16.5.2008 na základe
oznámenia žalovaného zo dňa 20.6.2008 je neplatné berie späť a v tejto časti konanie žiada zastaviť.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním
doručeným súdu dňa 4.2.2011. Návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne žiadal, aby mu priznal
náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že N. S. životná poisťovňa,
a.s. Košice je akciovou spoločnosťou založenou v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka a predmetom jej činnosti je poisťovacia činnosť v súlade s klasifikáciou poistných odvetví.
Jej obchodná a podnikateľská činnosť je podmienená nielen Obchodným zákonníkom, ale aj ďalšími

predpismi súkromného práva, resp. verejnoprávnymi predpismi, ktoré sa dotýkajú akéhokoľvek
podnikateľského subjektu, ale zároveň je veľmi striktne podriadená špecifickým predpisom, ktoré do
širokých pôsobnosti upravujú podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti, predovšetkým sa jedná o zákon
č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákon č. 747/2004Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, súčasťou
obchodného plánu činnosti poisťovne boli tiež údaje o sadzbách poistného, vrátane ich kalkulácii, údaje
o tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú. Predmetom poistnoprávneho vzťahu

medzi navrhovateľkou a odporcom bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K (kód UDP-K znamená
skratku úmrtie, dožitie, poistenie - kapitálové), kalkulovaný pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého
podstatou je kalkulácia sadzby poistného, vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi
poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho
vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti

navrhovateľky a odporcu z poistenia, teda vyjadrenie koľko do poistenia má dať poistník, aby koľko a v
prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa.

Žalovaný v tomto písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v období od 30.4.2007 do
21.2.2008 prebehol v sídle odporcu dohľad na mieste vykonaný Národnou bankou Slovenska. Táto
ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s

poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce
niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko-slovenská
poisťovňa (právny predchodca odporcu) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Povinnosť
prijať a splniť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade bola uložená Národnou
bankou Slovenska odporcovi listom zo dňa 18.3.2008. Národná banka Slovenska označila ako zistený

nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s
poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na
základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v
termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Zároveň predstavitelia dohľadu uviedli, že matematicky je
problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzby UDP-K z poistnej sumy

na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Z popísaného skutkového stavu vyplynula pre
odporcu nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby
poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia a nie iba dve (odkupná hodnota, poistná
suma pre prípad smrti) z troch (poistná suma pre prípad dožitia). Z toho logicky vyplynuli 3
alternatívne riešenia a to:

a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia
b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia
c) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej
hodnoty,ktorákdanémumomentupoistnomatematickyzodpovedaladovtedyinkasovanémupoistnému.

Prepočet sa nijako nedotýkal nároku na poistné plnenie v prípade smrti poisteného.

Žalovaný poukázal ďalej na to, že opatrenia prijaté poisťovňou (žalovaným) neboli svojvoľné, ale
prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym
predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynu orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania

ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.

Žalovaný poukázal ďalej na to, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800 až 802 Občianskeho
zákonníka sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu
výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre

odstúpenie odporcu z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany navrhovateľky v momente
uzatvárania poistnej zmluvy. Uviedol však, že výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia nie
je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom, ale že je iba demonštratívny. Podľa odporcu špeciálna
právna úprava na jednej strane za určitých predpísaných skutkových okolnosti nevylučuje iné možné
spôsoby ukončenia poistenia uvedené v Občianskom zákonníku na inom mieste (najmä vo všeobecnej

časti Občianskeho zákonníka, či vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka dotýkajúcich
sa záväzkovej časti Občianskeho zákonníka). Podľa odporcu § 493 Občianskeho zákonníka pripúšťa
výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných
strán. V skutkovo výnimočných situáciách je podľa odporcu právne možné zmluvný vzťah meniť aj
jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa.

Z výpovede žalobcu bolo zistené, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č.I.-X. Č.. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.10.2001. Dátum konca poistenia bol 21.10.2016. Celkové poistné 510,- Sk. Poistné platil
mesačne, doba platenia poistného bola 10 rokov, poistná suma pre prípad smrti 70.000,- Sk a nadožitie 105.600,- Sk. Poistné platil pravidelne. Žalobca uviedol, že svoje zmluvné povinnosti si plnil
riadne a včas až do roku 2008. Zmluvný vzťah prebiehal v súlade s poistnou zmluvou, pričom k
žiadnej poistnej udalosti nedošlo. Listom zo dňa 25.4.2008, ktorý bol nazvaný „prepočet a zvýšenie

poistného“ mu žalovaný oznámil, že dohodnutá výška poistného bola žalovaným určená na základe
poistno-matematického modelu, ktorý bol pre žalovaného ako produkt UDP-K v roku 2005 schválený
Ministerstvom financií SR v tom čase orgánom vykonávajúcim dozor nad poisťovňou. Žalovaný mu v
liste oznámil, že vo februári 2008 obdržal list od NBS SR ako právneho nástupcu MF SR, ktorým bola
žalovanémuuloženápovinnosťprepočítaťproduktyUDP-Katýmzvýšiťpoistnéodzačiatkutak,abybolo

možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. V liste zo dňa 25.4.2008 žalovaný tvrdil,
že spätne zvýšenie dohodnutého poistného nezapríčinil on, ale nesprávny postup štátnych orgánov.
Podľa žalovaného sa má prepočítanie t.j. zvýšenie poistného bezvýnimočne vzťahovať aj na poistné
zmluvy už s ukončenou dobou platenia poistného, ale netýka sa poistných zmlúv, ktorých súčasťou je
vernostný bonus v podobe zníženia poistného o 40,- Sk mesačne.

V predmetnom liste mu žalovaný navrhol zachovať faktickú výšku poistného využitím mechanizmov
kompenzácie, k čomu je však potrebné jeho aktívne, alebo pasívne stanovisko vyjadrené v prílohe listu
nazvanom Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve.

V stanovisku sú uvedené tri návrhy, ktoré smerovali k zvýšeniu poistného. Žalovaný následne listom zo

dňa 15.5.2008 špecifikoval svoj návrh na zmenu zmluvných podmienok poistnej zmluvy.

Žalobca k podmienkam nepristúpil.

Zuvedenéhodôvodumužalovanýlistomzodňa2.3.2008,ktorýmoznamovalzmenusvojhoobchodného

mena oznámil, že dňa 15.6.2008 došlo z dôvodu neakceptovania žiadneho z ponúknutých návrhom k
zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi ním a žalovaným.

Žalovaný mu týmto listom oznámil, že na základe toho, že ako poistený nemôže pokračovať v poistení,
ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 16.5.2008 o 00.00 k zániku poistenia a poistné udalosti,

ktoré nastanú po tomto termíne už nebudú poistnou zmluvou kryté.

K oznámeniu o zániku poistenia sa žalobca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol,
že je právne bezvýznamné a že poistná zmluva je naďalej platná, trvajú aj vzájomné práva a povinností
účastníkov v nej dojednané. Na jednostranné ukončenie poistnej zmluvy neexistuje právny titul, preto

si myslí, že poistná zmluva naďalej trvá.

Žalobca uviedol, že neprevzal finančné prostriedky, ktoré mu boli žalovaným doručené prostredníctvom
poštového šeku ako odkupné.

Z predloženej poistnej zmluvy I.-X. Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca ako poistník uzavrel so
žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 21.10.2001. Poistenie bolo dojednané
pre prípad smrti a dožitia, pričom výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 70.000,-
Sk a pre prípad dožitia vo výške 105.600,- Sk. Poistenie bolo dojednané účastníkmi zmluvy na poistnú
dobu 15 rokov, doba platenia poistného bola dojednaná na 10 rokov. Žalobca mal platiť poistné mesačne

vo výške 482,- Sk. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.
Ďalej bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platnú poistnú zmluvu pre prípad dožitia, pre
prípad smrti.

Žalovaný predložil súdu list zo dňa 25.4.2008 nazvaný ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému

produktu UDP-K adresovaný žalobcovi, v ktorom uvádza, že predkladá tri alternatívy ako postupovať
v zmluvnom vzťahu, pretože došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z
jeho poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných
poistnomatematických metód a postupov.

Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.2.2011 uviedol, že poukazuje na skutočnosť,
že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť
plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším
opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisovv spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za
predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Plnením poisťovne z poistnej
zmluvy nie je výplata poistného plnenia, ale je poskytovanie odplatnej finančnej služby, ktorej obsahom

je krytie riziká vzniku náhodnej škodovej udalosti. Redukovanie otázky záväzku poistiteľa, resp. plnenia
z poistnej zmluvy poistiteľa iba na poistné plnenie, predstavuje nesprávnu interpretáciu obsahu a zmyslu
poistno-právneho vzťahu. Z doterajšieho priebehu konania a najmä z predložených listinných dôkazov
nepochybne vyplýva, že po vzniku poistného vzťahu skutočne došlo k zmenám právneho predpisu,
ktorý sa dotkol spôsobu výpočtu poistného. Bolo preukázané, že odporca bol opatrením orgánu štátnej

správy nad poisťovníctvom zaviazaný k odstráneniu nedostatkov v poisteniach. Poistenie je v súčasnom
ponímaníprávnymvzťahomstakýmobsahom,ktorýjednesurčovanýibaust.§788anasl.OZ.Poistenie
uzavreté pred rokom 2002, teda aj poistenie uzavreté navrhovateľom a odporcom v tomto konaní však
takýmto vzťahom nebolo. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované
zmluvy.

Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie písomným podaním, kedy poukázal, že zákonom č. 186/2004 Z.z.
bol vrámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový paragraf 70a, podľa ktorého odseku
1 poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších
predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do
30.4.2005, resp. do 20.3.2007. V dôsledku tejto skutočnosti odporca musel postupovať a postupoval v

súladestýmtozákonomabezodkladnepozistenírozhodujúcichskutočnosti(nesprávneurčenépoistné)
zosúladil svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Toto zosúladenie sa
odporca vrámci existujúcich zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých sa vzniknutý
problém dotýkal. Navrhovateľke odporca ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti výšky
poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia pre

prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom. Napokon bola navrhovateľke
ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. Týmito krokmi sa odporca snažil
dostať existujúce zmluvy UDP-K do súladu s novým znením zákona o poisťovníctve, čo sa mu však v
prípade navrhovateľky nepodarilo, pretože navrhovateľka nepristúpila na dohodu a trvala na pôvodne
dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja navrhovateľky v spojení so zmenou zákona o

poisťovníctve došlo u odporcu k vzniku objektívnej, následnej, právnej nemožnosti plnenia, nakoľko
odporca nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j.
odporca nemohol byť naďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto
plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistnomatematicky byť.
Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného plnenia, ktoré

vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť.

Žalovaný v ďalšom uviedol, že zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by
okrem riziká vzniku sankcií, ktoré pre odporcu vyplývali zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z opatrenia orgánu
dohľadu na odstránenie nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku,

jednak zvyšovanie škody na strane štátu. Úspech navrhovateľa v súdnom konaní by znamenal, že
odporca je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v
rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by
bolo rozširovanie škody na strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko
oproti bezprávnemu zvýhodneniu navrhovateľky v tom, žeby jej malo byť vyplatené také neadekvátne

poistné plnenie, ktoré si predtým nepredplatila. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne, ani
spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave za pomoci prílišného právneho formalizmu nenáležite
zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému. Preto uviedol, že poistenie zaniklo
v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575
ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším

opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.

Žalovaný uviedol, že úspech žalobcu v súdnom konaní by znamenal, že žalovaný je povinný poskytovať
takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým
orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na

strane žalovaného a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu
zvýhodneniu žalobcu v tom, že by mu malo byť vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si
poistným nepredplatil. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne ani spravodlivé, pretože v danomskutkovom stave za pomoci prílišného právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného účastníka
konania oproti účastníkovi druhému.

Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu
nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení
s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.

Podľa ust. § 80, písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo

rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacou žalobou sa žalobca v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právnyvzťahaleboprávotuje.Takéhotourčeniasamôžedomáhaťvtedy,akmánatomnaliehavýprávny
záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo je
neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení navrhovateľa

odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od
žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý

nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda
nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.

V danom prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistný

vzťah založený medzi ním a žalovaným poistnou zmluvou č. I.-X. Č.. XXXXXXXXXX existuje, nakoľko
je nesporné, že za súčasného stavu, keď žalovaný má za to, že táto poistná zmluva zanikla, by bez
takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe
bude mať pre navrhovateľa za následok odstránenie jeho terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom,
že v súčasnosti navrhovateľ bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ním a odporcom

trvá, či zmluva existuje, alebo či zanikla, a teda nevie, či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej zmluvy mu
má odporca vyplatiť poistné plnenie, mu toto poistné plnenie v zmluve dohodnuté bude alebo nebude
odporcom ako poisťovateľom vyplatené.

Z čl. 7 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len „VPP“ ) platných od 1.6.1995

vyplýva, že výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených
poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.

Z čl. 3, bodu 8 VPP vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník
odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 cit. zákona, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 cit. zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo
boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného
poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho
uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie
osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé

poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok
by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 573 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.Podľa ust. § 573 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Vdanomprípadebolomedziúčastníkmikonanianespornéavykonanýmdokazovanímbolonepochybne
preukázané, že žalobca ako poistník ( poistenec ) a žalovaný ako poisťovateľ dňa 21.10.2001 uzavreli v

písomnej forme poistnú zmluvu I.-X. Č.. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie
osoby žalobcu pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na
21.10.2001 a koniec poistenia 21.10.2016. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov, doba platenia
poistného 10 rokov, poistné spolu platené mesačne vo výške 482,- Sk. Súd mal za to, že predmetná
poistná zmluva bola uzavretá platne v súlade s ust. § 788 OZ. Jej neoddeliteľnou súčasťou v zmysle

ust. § 788 ods. 3 OZ tvorili všeobecné poistné podmienky poistiteľa - odporcu. Navrhovateľ v poistnej
zmluve vyhlásil, že s týmito podmienkami bol oboznámený pred uzavretím zmluvy. Účastníci konania
sa v zmluve dohodli, že v zmysle ust. § 808 ods. 2 OZ poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do
2 mesiacov po uzavretí zmluvy, inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred
koncom kalendárneho poistného obdobia.

Nepochybne bolo taktiež preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca riadne plnil
svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a teda platil dohodnuté poistné, čo vyplýva aj z informácie
o finančnom stave poistnej zmluvy, ktorá listina tvorí spisový materiál odporcu, týkajúci sa predmetnej
poistnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu
žalovaný zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia na ktoré sa
žalovaný zaviazal. K tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Žalovaný má za to, že inkasované poistné je nižšie ako má byť podľa poistno-matematických metód

a postupov, preto od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby v budúcom záväzku v podobe
poistenia pokračoval. Z uvedeného dôvodu v roku 2008 žalovaný zaslal žalobcovi list, ktorým ho vyzval
na vyjadrenie svojho stanoviska k uvedenej otázke, pričom ponúkol tri alternatívy riešenia ďalšieho
trvania poistného vzťahu s doložkou, že ak žalobca nevyjadrí svoj názor a niektorú z alternatív si nezvolí,
dôjde k ukončeniu poistenia podľa alternatívy c/ a žalobcovi bude na jeho účet poukázaná odkupná

hodnota poistenia vo výške určenej žalovaným.

Zo vzájomnej písomnej korešpondencie účastníkov konania vo vzťahu k uvedenej otázke súd zistil,
že žalobca zaslal žalovanému svoje písomné stanovisko, z ktorého vyplýva, že žiadnu z ponúknutých
alternatív žalovaného neprijíma, naopak trval na pôvodných podmienkach uzavretej poistnej zmluvy a

výslovne uviedol, že neakceptuje zrušenie zmluvy.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobcovi, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu predmetnej
poistnej zmluvy, pretože poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a
došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11, ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie

R. N. G..Y..

Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, že žalobca neprijal od žalovaného sumu
24.658,- Sk ( t.j. odkupná hodnota + nespotrebované poistné ), ktoré mu malo byť vyplatené šekovou
poukážkou.

Vzhľadom na právny dôvod žalobcom uplatneného nároku sa súd primárne vyporiadal s otázkou, či
v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konaniauzavretím poistnej zmluvy, ktorá otázka je prejudiciálnou vo vzťahu k následkom, viažucim sa k zrušeniu
zmluvy ( vzájomné vyporiadanie zmluvných strán ).

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Obč. zák. (4. oddiel upravujúci
zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa
od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z ust. § 800 ods. 2 Obč. zák. vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať
do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná
poistnázmluva,uzavretámedziúčastníkmikonania.Vdanomprípadekzánikupoistnejzmluvyzdôvodu
výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Obč. zák. v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným ku

koncu poistného obdobia v danom prípade neprichádzala do úvahy vôbec, pretože v danom prípade išlo
o poistenie osoby žalobcu a ust. § 800 ods. 3 Obč. zák. vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany
poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz
výpovede tohto druhu poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou poistenia,
v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po

dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa
nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Obč. zák., čo napokon účastníkmi konania ani nebolo tvrdené.

K zániku poistenia v danom prípade nedošlo ani v zmysle ust. § 802 ods. 1 Obč. zák. Žalovaný ako
poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ust. §
793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce
sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany

odporcu v zmysle ust. § 800 ods. 2 Obč. zák..

Keďže k zániku poistenia na základe osobitných skutočností, predpokladaných zákonom v
ustanoveniach, upravujúcich poistnú zmluvu nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi
zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené vo VIII.časti, 1.hlave Občianskeho zákonníka,

upravujúcej Záväzkové právo (§ 488 a nasl.).

V danom prípade žalovaný tvrdil, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej
nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 575 Obč. zák., podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným,
povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie
je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho

platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného ( nielen pre osobu dlžníka ),
záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky

právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť
predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť ( úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách ( napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej

povahy ). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je
síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať
prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným
po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre
nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie
alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú
vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie
je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po
dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie)
a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal
a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná.
Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky
v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Odporca teda akceptoval výšku odporcom

navrhnutého poistného v čase uzavretia zmluvy.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo
faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,
tvrdil existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno charakterizovať

ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie je objektívne
možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo
vyžadovať, pretože výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré
sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že samotná
hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné

plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade nejde o
nemožnéplnenie,alelenoobtiažneplnenie,pretožejezrejmé,žetotoplnenieodporcamôžeuskutočniť,
hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575

Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Ďalej súd dospel k tomu záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu resp. k zrušeniu poistnej zmluvy
medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

V danom prípade nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými
stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva,
že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od
uzavretia zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania v zmysle ust. § 570 ods. 1 Obč.
zák. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom ( privatívna novácia ). K
takejtodohodebybolodošlovprípade,žebybolnavrhovateľakceptovalalternatívneriešeniaponúknuté
navrhovateľom pod písm. a/ a b/ a to v písomnej forme, tak ako to ustanovuje § 570 ods. 2 Obč. zák.

v spojení s ust. § 791 ods. 1 Obč. zák.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje bez toho,
aby vznikol nový záväzok ( dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa môže uskutočniť len na
základe dohody zmluvných strán, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá
zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy
je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán
smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou,

tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 573 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma ( pokiaľ zákon alebo poistné

podmienky neustanovujú inak, čo v danom prípade, neustanovujú ).

V danom prípade je zrejmé, že žalovaný učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom
zo dňa 25.4.5008 eventuálne listom zo dňa 20.6.2008, ktorými v rámci ponúknutých alternatív riešenia
poistného vzťahu žalobcovi navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia

vo výške 24.658,-Sk.

Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z obsahu listov žalobcu, ktorými reagoval na návrh žalovaného na zrušenie poistnej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca návrh na zrušenie zmluvy neakceptoval, naopak jednoznačne
trval na pôvodnej zmluve a splnení týchto podmienok, ktoré boli dohodnuté.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný vôbec nevzal do úvahy, že žalobcov návrh

žalovaného na zrušenie, resp. zánik poistnej zmluvy neakceptoval, ale jednostranne vyhlásil zánik
poistenia a vyplatil žalobcovi odkupnú hodnotu poistenia, ktorú jednostranne vypočítal, výšku ktorej
navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, ktorú však neprevzal. Vzhľadom k oznámeniu, že došlo k zániku
poistenia, preto žalobca svoje práva uplatnil súdnou cestou, žalobou na určenie, že poistná zmluva
medzi žalobcom a žalovaným je platná a že poistný vzťah naďalej trvá.

Tvrdenie žalovaného o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že
Národná banka Slovenska mu na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia
smerujúce k náprave súd uvádza:

Podľaust.§31azákonač.186/2004Z.z.,ktorýmbolnovelizovanýzákonč.95/2002Z.z.opoisťovníctve,
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovalatrvalúsplniteľnosťvšetkýchichzáväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u
odporcu prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (odporcu)
nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických
rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004
Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 21.10.2001, teda v čase kedy vyššie citované
zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz
spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením
neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti

a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to
znamená princíp retroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza
zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp retroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich
vzťahstaréhoanovéhopredpisu,ktoréspočívajúvnutnostiochranynadobudnutýchprávanepripúšťajú,
abysaprávnevzťahyanárokyznich,ktorévzniklipodľastaréhopráva,posudzovalipodľanovéhopráva.

Sprihliadnutímnavyššieuvedenýprincípdospelsúdkzáveru,ženapriektomu,že pouzavretízmluvy

o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže navrhovateľ odporcom navrhnuté alternatívne riešenia zmeny
obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal,
účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 21.10.2001.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný
k 21.10.2016) za danej skutkovej situácie, kedy navrhovateľ nesúhlasil s predčasným zánikom poistenia

a nepristúpil na uzavretie dohody o zrušení poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej forme, načo
odporca nereflektoval a správal sa tak, ako keby k zániku poistenia napriek tomu došlo, navrhovateľovi
neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného
skutkového stavu, teda súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že poistná zmluva existuje
a účastníci konania sú ňou viazaní.

V súlade s ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie v časti o určenie, že zrušenie poistnej zmluvy I.-X. Č..
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.10.2001 ku dňu 16.5.2008 konanie
zastavil v súlade s dispozitívnym úkonom právneho zástupcu žalobcu.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O náhrade trov konania v danom prípade súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech (neúspech vo veľmi nepatrnej časti) priznal právo na
náhradutrovpotrebnýchnaúčelnébráneniesvojhoprávaprotižalovanému,ktorývsporeúspechnemal.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval právne úkony nasledovne: príprava a prevzatie právneho
zastúpenia, podanie žaloby dňa 5.11.2009, 2 úkony po 53,49 €, režijný paušál 2 x po 6,95 €, účasť na
pojednávaní dňa 20.10.2010 55,49 € + režijný paušál 7,21 €, podanie vyjadrenia k návrhu žalovaného
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1, písm./b a c/ O.s.p. zo dňa 8.2.2011 57 € + režijný paušál

7,41 €, účasť na pojednávaní dňa 8.2.2011 57 € + režijný paušál 7,41 €, podanie vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného zo dňa 7.5.2012 57 € + režijný paušál 7,63 €, podanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného
vo vzťahu k prechodným a záverečným ustanoveniam žalovaného 57 € + režijný paušál 7,63 €, podanie
vyjadrenia k návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p. a predloženiepredbežnej otázky ESD zo dňa 8.4.2013 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, podanie vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo
dňa 12.6.2013 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 58,69 € + režijný

paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní dňa 10.4.2014 61,87 € + režijný paušál 8,04 €, spolu uplatnené
trovy právneho zastúpenia 710,53 €.

Podľa ust. § 149 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.