Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. október 2006

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/205/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1195899803
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2006:1195899803.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej

veci navrhovateľa: Družstvo Medená 17, Medená č. 17, 811 02 Bratislava, IČO: 31 376 291, zastúpený
právnou zástupkyňou: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Koceľova č. 9, 821 08 Bratislava, proti
odporcovi v 1. rade: F.. D.. T. X., bytom F. Č.. XX, XXX XX B., odporkyni v 2. rade: F.. F. X., bytom F.
Č.. XX, XXX XX B., obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Milan Škultéty, advokát, Radlinského č.
27, 811 07 Bratislava, o návrhu navrhovateľa o určenie, že pivnica nie je príslušenstvom bytu a iné a o
vzájomnom návrhu odporcov, že pivnica je príslušenstvom bytu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo
Výške 34 363.- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2. rade trovy konania vo
výške 8 534.- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že pivnica o výmere 69, 496 m2 nachádzajúca sa v suteréne obytného domu na F. R. Č..
XX v B., súpisné číslo XXXXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Q. F., je príslušenstvom
4 - izbového bytu nachádzajúceho sa na 2. poschodí tohto obytného domu, ktorého nájomcovia sú
odporcovia.

Súd vzájomný návrh odporcov vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu 7000145244/8180, Štátna pokladnica ,VS
2820595 náhradu trov konania štátu vo výške 1 948.- Sk, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 09. 1995 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym
zástupcom domáhal vypratania odporcom pivničných priestorov o rozlohe 52 m2 nachádzajúcich sa v

obytnom dome na F. č. XX v B.(čl. 4).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 03. 2003 navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu rozšíriť okruh odporcov o manželku odporcu F. X. ako odporkyňu v 2. rade. Súduznesením zo dňa 31. 03. 2003 pripustil vstup Magdalény Petrovej do konania na strane odporcu ako
odporkyňu v 2. rade (čl. 255).
Počas konania podaním doručeným súdu dňa 05. 06. 1997 navrhovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu navrhol prvú zmenu návrhu (petitu), nakoľko navrhovateľ pivničné priestory si
svojpomocne vypratal už sám, domáhal sa v tejto zmene návrhu určenia, že vlastníkom pivničných
priestorov o rozlohe 82, 5 m2 nachádzajúcich sa v obytnom dome je navrhovateľ a súčasne žiadal
určiť, že odporcovia nie sú vlastníkmi pivničných priestorov (čl. 25, 26). O tejto zmene návrhu súd
nerozhodoval, nakoľko podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2005 navrhovateľ v zastúpení svojej

právnej zástupkyne uviedol, že netrvá na tomto podaní a medzi tým, už súd rozhodol o druhej
navrhovanej zmene návrhu zo dňa 27. 09. 1999.
Podaním doručeným tunajšiemu dňa 27. 09. 1999 a následne i na pojednávaní dňa 22. 11. 1999 a 11.
01. 2002 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol druhú zmenu návrhu (petitu)
tak, že žiadal určiť, že pivnica o výmere 82, 5 m2 nachádzajúca sa v suteréne obytného domu nie je
príslušenstvom bytu, ktorého nájomcami sú odporcovia a súčasne žiadal určiť, že odporcovia nie sú

oprávnenými nájomcami pivnice o výmere 82, 5 m2 (čl. 69, 104, 181). Súd na pojednávaní dňa 11. 01.
2002 uznesením pripustil vyššie uvedenú navrhovanú zmenu návrhu (čl. 181).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 03. 2003 navrhovateľ v zastúpení svojím právnym
zástupcom navrhol tretiu zmenu návrhu (rozšírenie petitu) tak, aby súd okrem uvedeného v druhej
pripustenej zmene návrhu rozhodol v tejto veci tak, že nahradí vyhlásenie vôle odporcu v 1. rade

a odporkyne v 2. rade k uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu s navrhovateľom ( čl. 231 až 233). Súd
uznesením zo dňa 25. 01. 2006 túto zmenu návrhu nepripustil (čl. 359).
Na pojednávaní dňa 13. 01. 2006 navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom navrhol štvrtú
zmenu návrhu (petitu) (čl. 350). Súd uznesením zo dňa 25. 01. 2006 túto zmenu pripustil. Konečné
znenie petitu je, že súd určuje, že pivnica o výmere 82, 5 m2 alebo 69, 496 m2 nachádzajúca sa

v suteréne obytného domu nie je príslušenstvom bytu, ktorý je v nájme odporcov a súd určuje, že
odporcovia nie sú oprávnenými nájomcami pivnice o výmere 82, 5 m2 (čl. 181, 350, 359).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 07. 2000 navrhovateľ prostredníctvom svojho ďalšieho
nového právneho zástupcu zobral návrh doručený tunajšiemu súdu dňa 08. 09. 1995 späť. Odporca v
1. rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 08. 2000 nesúhlasil so späťvzatím návrhu. Súd

uznesením zo dňa 29. 09. 2000 nepripustil späťvzatie návrhu navrhovateľom dňa 25. 07. 2000. Na
základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 13 Co 66/01 - 176 zo dňa 30.
04.2001napadnutéprvostupňovérozhodnutieonepripusteníspäťvzatianávrhunavrhovateľompotvrdil.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15. 05. 1994 na ustanovujúcej schôdzi bolo v súlade
s ustanovením § 221 Obchodného zákonníka založené Družstvo Medená 17, so sídlom Medená 17,

811 02 Bratislava, (navrhovateľ). Družstvo bolo zapísané v obchodnom registri bývalého Obvodného
súdu Bratislava I vo vložke č. 1954/B. Odporcovia sú riadnymi členmi tohto družstva. Dňa 26. 09.
1994 uzatvoril navrhovateľ s Hlavným mestom SR Bratislava kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal
vlastníkom obytného domu súp. č. XXX na F. č. XX v B. (ďalej len „obytný dom“). Vklad vlastníckeho
práva navrhovateľa k tomuto obytnému domu bol príslušným katastrálnym úradom povolený pod č. V -

3349/94 dňa 27. 09. 1994. Súčasťou obytného domu sú aj pivničné priestory o celkovej rozlohe 180 m2
nachádzajúce sa v suteréne obytného domu. Na schôdzi družstva bolo dňa 05. 11. 1994 členmi družstva
odsúhlasené prerozdelenie týchto pivničných priestorov medzi členov družstva, ktorí sú aj nájomníci
bytov nachádzajúcich sa v obytnom dome. Odporca v 1. rade spolu s odporkyňou v 2. rade neoprávnene
užíva pivničné priestory o rozlohe 52 m2 (ďalej len „pivničné priestory“). Odporcovia boli písomne

navrhovateľom ako ja na schôdzach navrhovateľa v rokoch 1994 a 1995 vyzvaní na ich vypratanie, čo
však neurobili s odôvodnením, že pivničné priestory užívajú oprávnene, pretože tvoria príslušenstvo ich
bytu a majú ich zapísané v tzv. pasparte svojho bytu, ktorý vyhotovil správca obytného domu na pokyn
vtedajšieho vlastníka obytného domu - Správa a údržba bytov Staré mesto obytného domu v čase, keď
vlastníkom obytného domu bolo ešte Hlavné mesto SR Bratislava. Takéto zdôvodnenie oprávnenosti

užívania pivničných priestorov je podľa navrhovateľa právne bezvýznamné, pretože zmenou vlastníka
obytného domu nastal nový právny stav, kedy nový vlastník obytného domu môže inak rozhodnúť
o prerozdelení a následnom užívaní spoločných priestorov, ktorých súčasťou sú pivničné priestory.
Navrhovateľ má za to, že odporcovia užívajú pivničné priestory neoprávnene a preto sa svojím návrhom
najprv domáhal uloženia povinnosti odporcom ich vypratať a následne po pripustených zmenách tohto

návrhu sa domáhal určenia, že pivnica o výmere 82, 5 m2 alebo 69, 496 m2 nachádzajúca sa v suteréne
obytného domu nie je príslušenstvom bytu, ktorý je v nájme odporcov a určenia, že odporcovia nie sú
oprávnenými nájomcami pivnice o výmere 82, 5 m2.Na pojednávaní dňa 26. 09. 1996 podal odporca v 1. rade vzájomný návrh, v ktorom sa domáhal určenia,
žepivničnépriestory,ktorépatriakjehobytutvoriasúčasťtohtobytu(čl.18). Vzájomnýnávrhdňa21.10.
1996 skonkretizoval a domáhal sa v ňom určenia, že pivnica o celkovej výmere 82, 5 m, ktorá je uvedená

v príslušnom pasporte bytu sa určuje ako príslušenstvo bytu odporcov (čl. 20). Na základe výzvy súdu
na opravu tohto vzájomného návrhu na pojednávaní dňa 25. 11. 1996 odporcovia už prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vzájomný návrh písomne dňa 27. 07. 1998 a následne na pojednávaní dňa
10. 08. 1998 opravil tak, že odporcovia sú oprávnenými užívateľmi pivničného priestoru o rozlohe 82, 5
m2 nachádzajúceho sa v obytnom dome, ktorý je príslušenstvom predmetného bytu(čl. 35, 36, 39).

Odporcovia následne prostredníctvom svojho ďalšieho nového právneho zástupcu podaním doručeným
súdu dňa 07. 06. 1999 požiadal o prvú zmenu vzájomného návrhu (rozšírenie petitu) tak, že súd určuje,
že pivnica o výmere 82, 5 m2 nachádzajúca sa v suteréne obytného domu je príslušenstvom bytu na 2.
poschodí obytného domu, ktorý je v nájme odporcov a súd určuje, že oprávnenými nájomcami pivnice
o výmere 82, 5 m2 nachádzajúcej sa v suteréne obytného domu sú odporcovia, ďalej žiadal uložiť
navrhovateľovi povinnosť vypratať túto pivnicu a uložiť navrhovateľovi povinnosť zdržať sa zásahov

znemožňujúcich výkon nájomného práva odporcov k pivnici. (čl. 54 až 57). Súd na pojednávaní dňa 11.
01. 2002 uznesením pripustil vyššie uvedenú navrhovanú zmenu vzájomného návrhu (čl. 181).
Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13. 01. 2006 navrhol druhú
zmenu vzájomného návrhu a to v časti týkajúcej sa rozlohy pivničných priestorov z 82, 5 m2 na rozlohu
69, 496 m2 (čl. 350). Súd túto zmenu vzájomného návrhu uznesením zo dňa 26. 01. 2006 pripustil

(čl. 360). Konečné znenie petitu je, že súd určuje, že pivnica o výmere 69, 496 m2 nachádzajúca sa
v suteréne obytného domu je príslušenstvom bytu na 2. poschodí obytného domu, ktorý je v nájme
odporcov a určuje, že sú oprávnenými nájomcami pivnice o výmere 69, 496 m2 nachádzajúcej sa v
suteréne obytného domu, uložiť navrhovateľovi povinnosť vypratať túto pivnicu a uložiť navrhovateľovi
povinnosť zdržať sa zásahov znemožňujúcich výkon nájomného práva odporcu v 1. rade k pivnici. (čl.

54 až 57, 350, 360).
K návrhu navrhovateľa sa odporcovia vyjadrili písomným podaním, ktoré predložil na pojednávaní 26.
09. 1996 a následne všetkými písomnými podaniami doručenými počas konania súdu. V štvorizbovom
byte č. 4 nachádzajúcom sa v obytnom dome bývajú s celou svojou rodinou od roku 1986. Dňa 20.
05. 1986 bola schválená bývalým Obvodným národným výborom Bratislava I výmena bytov s O. F., na

základe ktorej sa stali užívateľmi (nájomcami) štátneho (neskôr obecného) bytu č. 4 nachádzajúceho
sa na 2. poschodí obytného domu. Súčasťou tohto bytu sú od začiatku trvania ich nájomného vzťahu
i pivnica pozostávajúca z jednej miestnosti o rozlohe 82, 5 m2, nachádzajúca sa v suteréne obytného
domu. Pivničné priestory užívajú počas celého trvania nájomného pomeru k bytu. Tento skutočný stav
je právne potvrdený tzv. pasportom bytu zo dňa 06. 12. 1993, z ktorého vyplýva, že pivničné priestory

nachádzajúce sa mimo bytu sú príslušenstvom bytu. Pivničné priestory im boli pridelené vo veľmi zlom
stave, nikto ich neužíval, odporcovia si ich na vlastné náklady poupratovali, vykonali tam drobné úpravy,
vzorne sa o nich starali, odporca v 1. rade si tam chcel vybudovať veterinárnu ordináciu. V roku 1994 sa
stal vlastníkom obytného domu navrhovateľ, ktorý si neopodstatnene začal uplatňovať nárok na pivničné
priestory, ktoré tvoria súčasť ich bytu. Navrhovateľ si pivničné priestory svojpomocne bez právneho

titulu vypratal, predelil železnými priečkami a dal do užívania ostatným nájomníkom obytného domu.
Návrh navrhovateľa žiadali zamietnuť z dôvodu, že pivničné priestory užíva oprávnene, pretože sú
príslušenstvom jeho bytu. Žiadali vyhovieť ich vzájomnému návrhu.
Počas konania navrhovateľ v zastúpení svojho právneho zástupcu (počas konania došlo u navrhovateľa
niekoľkokrát k zmene právneho zástupcu) uvádzal, že pivnica o výmere 82, 5 m2 alebo 69, 496

m2 ( k alternatívnemu určeniu rozlohy pivnice dospel navrhovateľ po oboznámení sa so znaleckým
posudkom) nachádzajúca sa v suteréne obytného domu nie je príslušenstvom bytu, ktorý je v nájme
odporcov. Uvádzal, že odporcovia nie sú oprávnenými nájomcami tejto pivnice. Odporcovia sa stali
užívateľmi (nájomcami) štvorizbového bytu na 2. poschodí v obytnom dome na základe výmeny bytu
v roku 1986. Podľa vtedy platnej právnej úpravy sa v dokladoch preukazujúcich právny vzťah k

bytu v tzv. evidenčnom liste nezaznamenávala skutočnosť, že k bytu patrí pivnica a a akej výmere.
V evidenčnom liste sa vtedy zaznamenávalo iba to, ak k bytu pivnica nepatrila. Preto spochybňuje
tvrdenie odporcov odvolávajúcich sa na to, že pri pridelení bytu im bola pridelená i pivnica o výmere
69, 496 m2. Nespochybňuje tú skutočnosť, že im pivnica pridelená bola, ale nie v takej výmere v akej
ju fakticky užívajú. Počas konania navrhovateľ namietal tzv. pasportizáciu, o ktorú opierali svoje právo

užívania pivničných priestorov odporcovia. Uvádzal, že pasportizáciu vykonával v roku 1993 správca
obytného domu, jej vykonávanie nemalo oporu v žiadnom právnom predpise, pri jej realizácii došlo k
značným pochybeniam a nejasnostiam. Pasportizácia nepreukazuje užívacie právo odporcov na sporné
pivničné priestory, nemá žiadnu právnu silu. Keď sa navrhovateľ stal vlastníkom obytného domu malpochybnosti o správnosti tzv. pasportizácie vykonanej predchádzajúcim vlastníkom obytného domu
a preto na členskej schôdzi družstva členovia družstva rozhodli o prerozdelení pivničných priestorov
medzi všetkých nájomcov bytov obytného domu a súčasne schválili zámer o predaji časti suterénnych

priestorov tretej osobe, pričom výnos z predaja alebo prenájmu mal byť použitý na splácanie kúpnej
ceny za obytný dom. Navrhovateľ poukazoval na to, že v čase nadobudnutia užívacieho práva odporcov
k bytu pivničné priestory netvorili v tom čase príslušenstvo bytu. Túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje
zápisnica o prevzatí bytu odporcami zo dňa 26. 06. 1986, rozhodnutie o schválení výmeny bytov zo dňa
20. 05. 1986, zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 14. 07. 1986 a evidenčný list zo dňa

14. 07. 1986 a 02. 02. 1988. Z týchto dokladov nevyplýva skutočnosť, ktorú tvrdia odporcovia, že pri
pridelení bytu im boli ako príslušenstvo bytu pridelené i pivničné priestory.
Právny zástupca odporcov počas konania uvádzal, že sporný pivničný priestor je podľa ustanovenia
§ 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom bytu, ktorého nájomcovia sú odporcovia a nie
spoločnými priestormi obytného domu. Táto skutočnosť vyplýva z evidenčného listu bytu, z ktorého
vyplýva, že príslušenstvom bytu pri jeho pridelení odporcom bola i pivnica. Absencia uvedenia

výmery pivnice v evidenčnom liste v súlade s vtedy platnou právnou úpravou neznamená, že pivnicu
nepoužívali a že nebol príslušenstvom ich bytu. Starý vlastník obytného domu tento stav počas tzv.
pasportizácie deklaroval, pričom vtedy k pasportizácii nemali ostatní nájomníci bytov v bytovom dome
žiadne námietky, nenamietali ostatní nájomníci bytov v obytnom dome, že deklarovaný stav nie je
správny. Táto skutočnosť je preukázaná tým, že odporcovia tento pivničný priestor v takejto rozlohe

užívali od momentu pridelenia bytu v roku 1986, čo potvrdila i predchádzajúca užívateľka bytu O. F..
Príslušenstvom prideleného bytu bola i pivnica pozostávajúca z jednej veľkej miestnosti o rozlohe 82,
5 m2, ktorá sa nachádza v suteréne obytného domu. Počas konania túto rozlohu na základe nového
zamerania rozlohy pivnice súdnym znalcom počas znaleckého dokazovania zmenili na rozlohu 69,
496 m2, pričom nie je sporné, že sa jedná o totožný pivničný priestor. Pivnicu od začiatku nájomného

vzťahu odporcovia užívali v takejto rozlohe v súlade s evidenčným listom. Až do obdobia kedy sa
navrhovateľ stal novým vlastníkom obytného domu nebolo pochybností, zo strany starého vlastníka,
jeho správcu alebo ostatných užívateľov bytov v obytnom dome, o tom aká pivnica, v akej rozlohe je
príslušenstvom bytu odporcov. Tieto pochybnosti vniesol až navrhovateľ ako nový vlastník, pretože má s
týmito pivničnými priestormi zjavne komerčné účely. Samotná zmena vlastníctva obytného domu nemá

podľa ustanovenia § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka za následok zmenu právneho postavenia
existujúceho nájomného vzťahu odporcov k bytu, vrátane príslušenstva bytu. Táto zmena nemá za
následok zmenu podmienok alebo zánik nájomného vzťahu odporcov k bytu.
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom oboch odporcov, výsluchom svedkov - O.
F., D.. F. Q., V. Š., X. R., D.. A. O., F.. I. A., D.. T.. X. O., P. C., výsluchom súdneho znalca Ing.

Gerharda Horňáka, znaleckým posudkom č. 41/2002 zo dňa 13. 12. 2002 súdneho znalca z odboru
stavebníctva, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností Ing. Gerharda Horňáka, listinnými
dôkazmi- rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 20. 05. 1986, zápisom o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 14. 07. 1986, zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 26. 06. 1986, tlačivom
pre výpočet pri premeriavaní bytu zo dňa 27. 05. 1986, evidenčným listom O. F., evidenčným listom

odporcov zo dňa 14. 07. 1986, evidenčným listom odporcov zo dňa 02. 02. 1988, evidenčnými listami
zo dňa 02. 02. 1988 ostatných užívateľov bytov v obytnom dome, pasportom bytu odporcov zo dňa 06.
12. 1993, pasportami bytov ostatných nájomcov bytov v bytovom dome z roku 1993, listom správcu
zo dňa 25. 04. 1994 o opravu nájomného odporcom, listom správcu zo dňa 13. 01. 1995, dokladmi
preukazujúcimi vznik navrhovateľa, Stanovami družstva, dokladmi preukazujúcimi vlastnícke právo

navrhovateľa k obytnému domu (uznesenie o schválení predaja obytného domu, kúpna zmluva, výpis z
listuvlastníctva),čestnýmiprehláseniamiostatnýchnájomcovbytovvobytnomdome,vrátaneniektorých
predchádzajúcich užívateľov bytov, vyjadrením bývalého vlastníkmi obytného domu k pasportizácii, ako
aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Súd počas konania pripustil všetky návrhy na doplnenie dokazovania v tejto veci navrhované účastníkmi

konania. Súd upustil od vykonania výsluchu pripusteným svedkom P.. F. P. a to vzhľadom na nemožnosť
zabezpečenia jeho účasti na pojednávaniach, reagujúc tak na vyjadrenia účastníkov konania o netrvaní
na výsluchu tohto svedka. Ostatné návrhy na doplnenie dokazovania navrhované navrhovateľom počas
celého konania, a o ktorých ešte nebolo súdom rozhodnuté, navrhovateľ v záverečnej fáze konania
zobral späť.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol i na všetky písomné podania účastníkov konania, prihliadol na
všetky prednesy účastníkov konania a ich právnych zástupcov na jednotlivých pojednávaniach počas
celého konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil tento skutkový stav:Z Rozhodnutia bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č. 254-7-4898/85/86-Pal zo dňa 20.
05. 1986 súd zistil, že bola schválená podľa ustanovenia § 30 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s
bytmi dobrovoľná výmena bytov medzi odporcami a O. F..

Zo Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenú medzi odporcami a Bytovým podnikom
Bratislava I, domová správa č. 2 dňa 14. 07. 1986 súd zistil, že týmto úkonom došlo k prevzatiu do
osobného užívania bytu odporcami s tým, že v tejto dohode bolo dohodnuté platenie úhrady za užívanie
bytu a za služby spojené s užívaním bytu. Skutočnosť, či súčasťou bytu bola pivnica nie je v tomto zápise
nijakým spôsobom zaznamenaná.

Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu podľa vyhlášky č. 60/1964 Zb. zo dňa 14. 07.
1986 odporcov ako užívateľov bytu, ktorý vyhotovoval Bytový podnik Bratislava I, domová správa č. 2
súd zistil, že v tomto evidenčnom liste nie je doslovne nezaznamenaná skutočnosť, či je súčasťou bytu
pivnica. Existencia pivnice (bez uvedenia rozlohy) ako súčasti bytu je nepriamo uvedená iba v časti V.
bod 38 a časti VI bod 48 evidenčného listu, z ktorých vyplýva, že ak súčasťou bytu by pivnica nebola,
tak by v týchto častiach evidenčného listu bolo zaznamenané zníženie úhrady za byt, čo nie je. Medzi

účastníkmi konania nebol sporný právny titul vzniku užívania (neskôr nájmu) odporcov k bytu. Spornou
bola v tejto súvislosti skutočnosť, či súčasťou bytu pri jeho pridelení odporcom v roku 1986 bola pivnica
a v akej rozlohe.
Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu podľa vyhlášky č. 60/1964 Zb. zo dňa 10.
09 1985 O. F., predchádzajúcej užívateľky bytu, ktorý taktiež vyhotovoval Bytový podnik Bratislava

I, domová správa č. 2, súd zistil, že ani v tomto evidenčnom liste nie je doslovne zaznamenaná
skutočnosť, či je súčasťou bytu pivnica. Z ustanovenia časti V. bod 38 a časť VI bod 48 evidenčného listu
vyplýva, že súčasťou bytu pivnica bola, pretože v tejto časti evidenčného listu nebol o zaznamenané
zníženie úhrady za byt za chýbajúce základné zariadenia. Túto skutočnosť vo svojom výsluchu potvrdila
i svedkyňa O. F., nevedela sa však vyjadriť ku konkrétnej výmere a veľkosti tejto pivnice, uviedla iba,

že sa jednalo o väčšiu pivnicu, pivnicu nepoužívala, bola zahádzaná uhlím. Z Tlačiva pre výpočet pri
premeriavaní bytu (príloha evidenčného listu) O. F. zo dňa 27. 05. 1986 vyplýva, že súčasťou tohto bytu
bola ja pivnica. Táto skutočnosť je v tomto liste zaznamenaná tak, že v položke pivnica je podčiarknuté
áno.
Zo Zápisnice o prevzatí bytu odporcami dňa 26. 06. 1986 vyhotovenej Bytovým podnikom Bratislava I,

domovou správou č. 2 nie je možné zistiť skutočnosť, či súčasťou bytu pri jeho pridelení bola pivnica,
pretože tato skutočnosť (pozitívna alebo negatívna) nie je v zápisnicu zaznamenaná.
Z Pasportu bytu odporcov (technický stav bytu) vyhotovený zamestnancom správcu bytu Správa a
údržba Staré Mesto D.. Q. dňa 06. 12. 1993 časti pasportu - externé miestnosti a priestory bytu
nachádzajúce sa mimo bytu, ale patriace k nemu vyplýva, že súčasťou bytu je okrem iného i pivnica o

podlahovej ploche 82, 5 m2. Na základe vykonanej pasportizácie služobným listom zo dňa 25. 04. 1994
požiadal zamestnanec, ktorý vykonával pasportizáciu správcu obytného domu o opravu nájomného,
vrátane výpočtového listu, za byt odporcov. V tomto služobnom liste je uvedená pivnica o rozlohe 82,
5 m2 ako súčasť bytu.
Po súhlase primátora Hlavného mesta SR Bratislavy a schválení predaja obytného domu Miestnym

zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto uznesením č. 28/1994 dňa 22. 03. 1994 bola dňa
26.09.1994uzatvorenákúpnejzmluvyč.32/94medziHlavnýmmestoSRBratislavaakopredávajúcima
navrhovateľom ako kupujúcim sa navrhovateľ stal vlastníkom obytného domu. Vklad vlastníckeho práva
navrhovateľa k obytnému domu bol povolený ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú.
Q. F. zo dňa 30. 11. 1994 pod č. V-3349/94 dňa 27. 09. 1994.

Na základe návrhu účastníkov konania na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania
za účelom určenia výmery pivnice súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností Ing. Gerhardom Horňákom, ktorého
úlohou bolo určiť, či sa v suteréne obytného dmi nachádza pivnica o výmere 82, 5 m2 a určiť výmeru
pivničného priestoru, ktorý zhodne určia účastníci konania ako sporný pivničný priestor. Súdny znalec

Ing.GerhardHorňákvzávere znaleckéhoposudkuč.41/2002zodňa13.12.2002uviedol,ževsuteréne
obytného domu sa pivnica o výmere 82, 5 m2 nenachádza a že výmera účastníkmi konania označeného
priestoru ako sporného pivničného priestoru predstavuje 69, 496 m 2. Odporcovia nemali námietky k
tomuto znaleckému posudku. Navrhovateľ namietal, že znalecký posudok nemôže deklarovať existenciu
užívacieho práva odporcov k spornému pivničnému priestoru.

Z výsluchu svedkyne mimo pojednávania (vzhľadom na jej vek a zdravotnú indispozíciu) O. F.,
predchádzajúcej užívateľky bytu, súd zistil, že svedkyňa potvrdila, že s bytom bola pridelená väčšia
pivnica, avšak konkrétnu rozlohu nevedela uviesť(čl. 160).Z výsluchu svedka D.. F. Q., zamestnanca správcu obytného domu, ktorý vykonával v celom obytnom
dome pasportizáciu bytov, súd zistil, že od jesene 1991 správca majetku Hlavného mesta SR Bratislavy
vykonával vo všetkých svojich obytných domoch tzv. pasportizáciu. Táto znamenala faktické zameranie

rozlohy všetkých priestorov bytov a odstránenie rozdielov medzi skutočným stavom a starými papiermi,
ktoré nezodpovedali skutočnosti. Pasportizáciu v obytnom dome vykonával svedok osobne, vykonával
ju i u odporcov, na presné detaily si nepamätal. Uviedol, že vymeral a následne i papierovo vyznačil
všetky priestory, ktoré mu označil odporca, vrátane pivnice v suteréne obytného domu. Bolo zjavné, že
túto pivnicu používal, mal od nej kľúče, predtým ho videl tento priestor čistiť, vynášať odpad. Svedok

uviedol, že v tejto veci ho oslovili obaja účastníci konania, obom podpísal čestné prehlásenie o tejto veci.
Uviedol, že čestné prehlásenie pre navrhovateľa podpísal pod nátlakom, znenie čestného prehlásenie
mu nadiktoval navrhovateľ. Uviedol, že premeriavanie priestorov bolo vykonávané poctivo, premeral
v každom byte priestor, ktorý mu nájomníci označili, vrátane označenia svojich pivničných priestorov.
Pasportizačné listy vyhotovené na základe pasportizácie museli byť vždy odsúhlasené nájomníkmi (čl.
192).

Z výsluchu svedkyne V. Š., zamestnankyne - techničky správcu obytného domu v rokoch 1982 až 1997,
súd zistil, že pôsobila ako správkyňa obytného domu do roku 1990, správcovstvo obytného domu potom
bolo pridelené D.. F. Q.. Bola pri výmene bytu O. F. s odporcami. Odporcovia, keďže išlo o dobrovoľnú
výmenu bytu poznali stav bytu. V zápisnicu o prevzatí bytu nie je uvedená pivnica preto, lebo nebola
v tom čase funkčná. Uviedla, že má vedomosť o tom, že sa odporcovia s O. F. dohodli, že si pivnicu

sami vypracú, pretože pivnica bola veľmi zaprataná. Pamätá si, že išlo o veľký priestor, rozlohu nevedela
uviesť. Až do roku 1996 bolo irelevantné aký mala pivnica rozmer, platilo sa za jej užívanie rovnako. Pre
odporcov podpisovala čestné prehlásenie v tejto veci, avšak k tomu ju nikto nenútil. Do roku 1993 sa
neviedlažiadnapresnáevidenciapivníc,častokrátužívateliabytovužívalipivnicetak,akosiichvypratali,
keďže v starom meste boli suterénne priestory v zanedbanom stave, to nastalo až po spomínanej

pasportizácii (čl. 195).
Z výsluchu svedka X. R., ktorý býval v obytnom dome na 3. poschodí od roku 1955 do 1989, súd zistil, že
si pamätá obdobie, kedy sa odporcovia nasťahovali do bytu namiesto O. F.. Uviedol, že čo sa týka pivníc,
vnímal ich do doby dokedy sa kúrilo uhlím, pretože uhlie bolo zložené v suteréne obytného domu. Keď
prešli na etážové kúrenie, prestali ho pivnice zaujímať. Nevedel uviesť, ktorú pivnicu používal odporca

(čl. 198).
Z výsluchu svedkyne F.. I. A. súd zistil, že svedkyňa v bytovom dome bývala s rodičmi v rokoch 1965 až
1980. Po jej odchode z tohto bytu ostali v byte bývať jej rodičia (manželia U.), dodnes v tomto byte býva
jej sestra F.. F. B.. V čase kedy tam bývala, mali v pivnici uhlie, ktorým sa vtedy ešte kúrilo. Jej presnú
rozlohu nevedela uviesť. Ich pivnica bola oddelená od ostatných pivníc (kobiek) drevenými latkami.

Nevedela uviesť, ktorú pivnicu užívala O. F.D. (čl. 366).
Z výsluchu svedka D.. T.. X. O. súd zistil, že v roku 1994 po oslovení navrhovateľom mu bola zadaná
úloha ako architektovi zakresliť stav suterénnych priestorov, k samotnému zakresleniu došlo v novembri
1994 po ich ohliadke. Uviedol, že vyhotovil tzv. technickú skycu ako prvotný technický výkres, ďalšie
úkony už nerealizoval a nemá ani o nich vedomosť. Technický výkres sa môže ďalej dopĺňať, meniť,

ale odchýlky by mali byť iba rádovo niekoľko centimetrov, základné rozmery ba mali ostať zachované.
Jednotlivé miestnosti uvedené v technickom výkrese pomenoval podľa ich označenia navrhovateľom.
Do suterénu obytného domu ho pusti navrhovateľ, nevedel uviesť, či videl všetky priestory, zakreslil len
to, čo mu bolo ukázané a označené, preto je výpovedná hodnota tohto výkresu taká, akú navrhovateľ
požadoval (čl. 367).

Z výsluchu svedka P. C. súd zistil, že v obytnom dome býval od roku 1960 do roku 1990, bol susedom
odporcov. Uviedol, že mal pivnicu, bola látková, využíval ju veľmi málo. Nechodil veľmi do pivnice a
suterénu, nemali tam skoro nič, všetko mali uskladnené v svojom byte, v slúžkovskej izbe. Nevedel
uviesť, kde a akú mala pivnicu O. F. a odporcovia(čl. 368).
Z výsluchu D.. A. O. súd zistil, svedok pôsobil ako riaditeľ Správy a údržby Staré Mesto, ktorá

pôsobila ako príspevková organizácia Hlavného mesta SR Bratislavy. Pasportizácia v porevolučnom
období mala slúžiť na zaevidovanie právneho a faktického stavu obecných nájomných bytov, vrátane
pivníc prislúchajúcich k bytom. Uskutočnila sa na základe rozhodnutia vlastníka obytných domov.
Pasportizáciu robila vždy správa toho ktorého obytného domu. Pri pasportizácii dochádzalo k fyzickému
premeriavaniu bytov a pivníc. Pasportizačný list vždy podpisoval správca, ktorý ju vykonával a nájomník.

Ak nájomník nesúhlasil s pasportizáciou, mohol ju nepodpísať, mohol uviesť k nej námietky. Ak
pasportizačný list nájomník podpísal malo sa za to, že so všetkým v pasportizačnom liste uvedenom
súhlasil. Priestory, ktoré neboli zaradené ako príslušenstvo bytu boli zaradené ako spoločné priestorybytového domu. Pasport nemenil právny stav, iba zdokumentoval skutkový stav, čo má kto v akej rozlohe
prenajaté.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v roku 1986 (ďalej len „Občiansky
zákonník“) príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Podľa ustanovenia § 153 Občianskeho zákonníka štátne, družstevné a iné socialistické organizácie
prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie
je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodnutím o pridelení bytu vydaným
miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi
aleboinýmiskutočnosťamiustanovenýmitýmtozákonomvznikneobčanoviprávo,abysnímorganizácia
uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní
a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 Občianskeho zákonníka o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše
zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel.
V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt
včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob

určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s
užívaním bytu (ďalej len „vyhláška o úhrade za užívanie bytu“) za vedľajšie miestnosti bytu sa považujú
predsieň, neobytná hala, komora a ďalšie neobytné miestnosti určené na to, aby sa s bytom spoločne
užívali. Do podlahovej plochy vedľajších miestností bytu sa započítava aj podlahová plocha obytnej

kuchyne výmerou 12 m2, prípadne celá plocha neobytnej kuchyne. Nezapočítava sa podlahová plocha
záchodu, kúpeľne, kúpeľňového alebo sprchovacieho kúta, zásobárne a pivnice.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 vyhlášky o úhrade za užívanie bytu k základnému prevádzkovému
zariadeniu bytu patria sporáky, priestory na uskladnenie potravín a paliva (zásobáreň a pivnica),
hygienické zariadenia, rozvody plynu, elektrickej energie a vody a odvody odpadových vôd.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. f) vyhlášky o úhrade za užívanie bytu ročné sadzby uvedené v
odseku 1 sa znížia ak súčasťou bytu nie je pivnica o 10 Kčs.
Podľa ustanovenia § 29 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (ďalej len „zákon o hospodárení s
bytmi“) užívatelia bytu si môžu vymeniť byty, ak sa tým dosiahne účelnejšie využitie bytového priestoru,

najmä ak je to potrebné z dôvodov zdravotného stavu užívateľa bytu alebo príslušníkov jeho domácnosti
alebo z dôvodov skrátenia vzdialenosti od pracoviska.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o hospodárení s bytmi, výmenu bytu musí schváliť miestny
národnývýbor.Aksúbyty,ktorésamajúvymeniť,vrôznychobciach,schvaľujúvýmenumiestnenárodné
výbory v týchto obciach.

Z vykonaného dokazovania a následne jeho vyhodnotenia súd ustálil nasledovné:
Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal určenia, že pivnica o výmere 82, 5 m2 alebo 69, 496
m2 nachádzajúca sa v suteréne obytného domu nie je príslušenstvom bytu, ktorý je v nájme odporcov.
Súčasne sa domáhal určenia, že odporcovia nie sú oprávnenými nájomcom pivnice o výmere 82,5m2.

Počas celého konania namietal, že odporcom spolu s bytom nebola na základe výmeny bytov v roku
1986 pridelená i pivnica (pivničné priestory) o rozlohe 82,5m2 alebo 69,496m2, ktoré odporcovia fakticky
užívajú dodnes. Argumentoval tým, že z dokladov predložených účastníkmi konania, najmä zo zápisnice
o prevzatí bytu odporcami zo dňa 26. 06. 1986, rozhodnutia o schválení výmeny bytov zo dňa 20. 05.
1986, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 14. 07. 1986 a evidenčného listu zo dňa

14. 07. 1986 a 02. 02. 1988 nevyplýva skutočnosť, ktorú tvrdia odporcovia, že pri pridelení bytu im boli
ako príslušenstvo bytu pridelené i pivničné priestory o rozlohe vyššie uvedenej. Navrhovateľ pripustil, že
odporcom pivnica pridelená bola, ale nie v takejto podlahovej ploche ako ju fakticky odporcovia užívajú.
Namietali ako právny titul preukázania skutočnosti, že pivnica o rozlohe 82,5m2 alebo 68,496m2 je
príslušenstvombytuodporcovtzv.pasportizačnýlistzodňa06.12.1993,ktorývyhotovilvtedajšísprávca

obytného domu.
Odporcovia, nesúhlasili s touto argumentáciou a uvádzali, že pivnica o rozlohe 69, 496 m2 nachádzajúca
sa v suteréne obytného domu je súčasťou bytu, je jeho príslušenstvom a to od momentu kedy sa
stali užívateľmi bytu na základe dobrovoľnej výmeny bytov. Táto skutočnosť je podľa ich názorupreukázaná výpoveďou svedkyne O. F., predchádzajúcej užívateľky bytu a evidenčným listom zo dňa
14. 07. 1986. Poukazovali na to, že až do doby kedy a stal navrhovateľ novým vlastníkom obytného
domu neexistovali žiadne pochybnosti o tejto skutočnosti, naopak takýto stav akceptovali všetci ostatní

užívatelia bytov v obytnom dome. Tieto pochybnosti vniesol až navrhovateľ ako nový vlastník zjavne
z účelových komerčných dôvodov. Samotná zmena vlastníctva obytného domu nemá podľa odporcov
za následok zmenu právneho postavenia existujúceho nájomného vzťahu odporcov k bytu, vrátane
príslušenstva bytu. Naopak svojím vzájomným návrhom v záujme vyriešenia vzniknutého problému
a nastolenia právnej istoty v predmetných vzťahoch, sa domáhali, určenia, že pivnica o výmere 69,

496 m2 nachádzajúca sa v suteréne obytného domu je príslušenstvom bytu na 2. poschodí obytného
domu, ktorý je nájme odporcov a určenia, že oprávneným nájomcami pivnice o výmere 69, 496 m2
nachádzajúcej sa v suteréne obytného domu sú odporcovia. Súčasne sa domáhali uloženia povinnosti
navrhovateľovi vypratať túto pivnicu a uložiť mu povinnosť zdržať sa zásahov znemožňujúcich výkon
nájomného práva odporcov k pivnici.
Súd po vyhodnotení všetkých skutkových zistení týkajúcich sa návrhu i vzájomného návrhu, po

vyhodnotení všetkých argumentov a námietok vznesených účastníkmi konania dospel v tejto veci k
nasledovnému záveru.
V predmetnej veci nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že odporcovia sa na základe Rozhodnutia
bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č. 254-7-4898/85/86-Pal zo dňa 20. 05. 1986,
ktorýmbolaschválenádobrovoľnávýmenabytovmedziodporcamiaO.F.,staliakomanželiaspoločnými

užívateľmi bytu (neskôr nájomcami). Zo Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenú medzi
odporcami a Bytovým podnikom Bratislava I, domová správa č. 2 dňa 14. 07. 1986 a z evidenčného listu
pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 14. 07. 1986 odporcov ako užívateľov bytu ako dokladov,
ktorými odporcovia preukazovali svoje právo užívať pivnicu o rozlohe 69, 496 m2, súd ustálil, že aj keď v
týchto dokladoch nie je doslovne zaznamenaná skutočnosť, že súčasťou bytu ako jeho príslušenstvo je

pivnica (doslovná absencia tejto skutočnosti nie je v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou a praxou)
má za to, že pri pridelení bytu bola súčasťou bytu ako jeho príslušenstvo pivnica o výmere 69, 496 m2.
Túto skutočnosť potvrdzuje i časť V. bod 38 a časti VI bod 48 tohto evidenčného listu, z ktorého vyplýva,
že ak by pivnica nebola súčasťou bytu, tak by v týchto častiach evidenčného listu bolo zaznamenané
zníženie úhrady za byt. Táto skutočnosť je potvrdená i výsluchom svedkyne O. F., predchádzajúcej

užívateľky bytu, s ktorou prebehla výmeny bytov, ktorá potvrdila existenciu väčšej pivnice, aj keď
konkrétne rozmery nevedela uviesť. Tvrdenie tejto svedkyne je preukázané i jej evidenčným listom zo
dňa 10. 09 1985 a Tlačivom pre výpočet pri premeriavaní bytu (príloha evidenčného listu) zo dňa 27.
05. 1986, z ktorého rovnako vyplýva, že súčasťou tohto bytu bola ja pivnica.
V roku 1986 kedy došlo k výmene bytov podľa ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky o úhrade za užívanie

bytu sa v evidenčných listoch pre výpočet úhrady za užívanie bytu sa neuvádzala existencia lebo
neexistencia pivnice, vrátane rozlohy, ako základného prevádzkového zariadenia podľa ustanovenia §
7 ods. 2 vyhlášky o úhrade za užívanie bytu, pretože podlahová plocha pivnice ako príslušenstva bytu
podľa ustanovenia §121 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nezapočítavala do podlahovej plochy bytu
(podobne ako napr. Podlahová plocha WC, kúpeľňového alebo sprchovacieho kúta a zásobárne). V

evidenčnom liste sa zaznamenávala iba skutočnosť, ak súčasťou bytu pivnica nebola, vtedy sa v časti V.
bod 38 a časti VI bod 48 evidenčného listu zaznamenávalo zníženie úhrady za byt v zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 3 vyhlášky o úhrade za užívanie bytu. Z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrenia bývalého
vlastníka obytného domu č. 31839/2004 zo dňa 23. 03. 2004, súd ustálil, že súčasťou všetkých bytov
nachádzajúcich sa v obytnom dome bola pivnica, vrátane bytu odporcov. Svedkovia D.. A. O., riaditeľ

bývalého správcu obytného domu a jeho zamestnanci D.. F. Q. a V. Š. potvrdili tieto skutočnosti a uviedli,
že v tom čase nebola presná evidencia pivníc bytov a ich rozlohy, užívatelia štátnych, neskôr obecných
bytov užívali pivnice častokrát podľa vlastného uváženia a záujmu o zničené priestory, ktorými pivnice
v centre mesta väčšinou boli.
Súd má za to, že skutočnosť, že sporná pivnica je príslušenstvom bytu odporcov je preukázaná i tzv.

pasportizačným listom vyhotoveným dňa 06. 12. 1993 správcom obytného domu. Súd súhlasí s názorom
navrhovateľa, že tento doklad nepreukazuje deklaratórne existenciu spornej pivnice ako príslušenstvo
bytu a nezakladá žiadne práva odporcov k pivnici. Súd má za to, že tento doklad iba kopíruje s dovtedy
existujúcim právny a skutočným stavom veci.
V časti vzájomného návrhu odporcov týkajúcej sa uloženia navrhovateľovi povinnosť vypratať túto

pivnicu a uloženia navrhovateľovi povinnosť zdržať sa zásahov znemožňujúcich výkon nájomného práva
odporcov má súd za to, že odporcovia počas konania nepreukázali skutočnosti, ktorých sa v tejto časti
domáhali. Navrhovateľ v súčasnej dobe pivnicu neužíva, nemá od nej ani kľúče. Pivnica je v dispozíciiodporcov, majú od nej kľúče, majú v nej uskladnené rôzne veci. Tieto skutočnosti uviedol navrhovateľ a
odporcovia ich potvrdili. Žiadne iné skutočnosti v tejto veci odporcovia neuviedli.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd konštatuje, že sporný pivničný priestor je

príslušenstvom bytu odporcov, čím v časti vyhovel vzájomnému návrhu odporcov. Preto súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Súd vzájomný návrh odporcov vo zvyšnej
časti týkajúcej sa uloženia povinnosti navrhovateľovi vypratať túto pivnicu a uloženia navrhovateľovi
povinnosť zdržať sa zásahov znemožňujúcich výkon nájomného práva odporcov k pivnici, zamietol,
nakoľko odporcovia v tejto časti vzájomného návrhu neuniesli dôkazné bremeno.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že predmetný návrh je nedôvodný a preto ho v
celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Keďže vo veci mali úspech odporcovia, súd priznal odporcom ich právnym zástupcom uplatnenú

náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, tak ako ich vyčísli v zákonnej lehote. Súd
priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 4 500.- Sk (súdne poplatky vo výške 500.-
Sk, 1 500.- Sk, preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 2 500.- Sk) a náhradu trov právneho
zastúpenia právneho zastúpenia 26 423.- Sk + 19% DPH vo výške 34 440.- Sk, všetko spolu 34 363.- Sk
a to podľa vyčíslenia doručeného súdu v zákonnej lehote dňa 10. 10. 2006. Súd priznal odporkyni v 2.

rade náhradu trov právneho zastúpenia právneho zastúpenia vo výške 7 560.- Sk + 19% DPH vo výške
974.- Sk, spolu 8 534.-Sk a to podľa vyčíslenia doručeného súdu v zákonnej lehote dňa 10. 10. 2006.
Súd podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil navrhovateľovi zaplatiť štátu
na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu vo výške 1 948.- Sk ( náhradu za priznanú odmenu
súdnemu znalcovi Ing. Gerhardovi Horňákovi vo výške 1 600.- Sk, po odrátaní uhradeného preddavku

vo výške 2 500.- Sk, a priznané svedočné svedkyni F.. I. A. vo výške 340.- Sk) a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis