Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sd/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201180
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa

V. V., bytom M. B., V. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaľom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Seberíniho 21, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. júla 2014 číslo: XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozhodnutie odporkyne zo dňa 21. júla 2014 číslo: XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2
písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a
v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 773,23 Eur, ktoré je odporkyňa
povinná zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Jozefa Vaľa.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.7.2014 odporkyňa zamietla podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988) Zb., podľa § 255 a § 259 zákona
č.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlenzákonč.461/2003Z.z.)žiadosťnavrhovateľaostarobný
dôchodok zo dňa 6.6.2014.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods.
1 pís. e) zákona č. 100/1988 Zb. a uviedla, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa tohto ustanovenia
dosiahol dovŕšením 60 rokov veku 19.6.2003. Ďalej uviedla, že z obsahu spisového materiálu, najmä
z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. M.-T.-XX.XXX-XX/XXXX-VZ zo dňa 23.5.2014
vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 1.1.1990 podľa V. časti zákona č.
100/1988 Zb., t. j. podľa § 134 a §135 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1.7.2002 podľa § 126 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov považuje za invalidný výsluhový dôchodok.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa
za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služby vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Pretoženavrhovateľovivznikolnároknainvalidnýdôchodokpodľa§134a§135zákonač.100/1988Zb.,
t.j. podľa piatej časti tohto zákona, a tento dôchodok mu naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, nárok na starobný dôchodok, za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľovi

nevznikol.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali vrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť na účely nároku na dôchodok a určenie jeho

sumy ani obdobie služobného pomeru.
Zároveň podľa § 255 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje
zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na
invalidný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný výsluhový dôchodok.
Ku dňu 17.12.2002 navrhovateľ získal 4 564 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 184

dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba poberania invalidného dôchodku do 30. júna 2002.
Presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia.
Pretože navrhovateľ bez obdobia dôchodkového poistenia získaného pred 1. januárom 2004, ktoré
bolo zhodnotené na vznik nároku na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy nezískal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, čím nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok,

žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia.
Zdôraznil, že splnil podmienku odpracovania 20 rokov v I. pracovnej kategórií pre vznik nároku na
starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55 rokov veku podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení

s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Na pojednávaní poukázal na § 65 ods. 1, 2
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 17.12.2007 (kedy dovŕšil vek 60 rokov), podľa ktorého
splnil aj podmienku potrebnej doby poistenia (10 rokov).

Žiadal, aby krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné
potvrdiť.

Krajskýsúdpodľa§250lanasl.ustanovenízákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
je dôvodný, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Žiadosťou zo dňa 4.6.2014, odporkyni doručenou dňa 9.6.2014, navrhovateľ žiadal o priznanie
starobného dôchodku od 4.6.2011. V prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok je uvedené, že od 7.7.1966 do
1.8.1966 pracoval vo Vihorlate Snina, od 2.8.1966 do 30.8.1968 bol na základnej vojenskej službe, od
8.11.1968 do 31.12.1989 ide o dobu služobného pomeru a od 1.1.1990 doposiaľ ide o dobu poberania
výsluhovéhodôchodku.ZoznámeniaMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyzodňa23.5.2014č.M.-T.-

XX.XXX-XX/XXXX-VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný od 1.1.1990 podľa § 134 a § 135 zákona
č. 100/1988 Zb. invalidný dôchodok, ktorý sa od 1.7.2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok.
Pre výmer invalidného dôchodku bola navrhovateľovi v súlade s § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb.
započítaná preukázaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku s dopočítaním do 60. roku veku.
Započítaná mu bola doba od 17.12.1965 do 30.6.1966 v III. kategórií (štúdium po 18. roku veku) doba od

1.7.1966 do 1.8.1966 v III. kategórií (civilné zamestnanie), doba od 2.8.1966 do 30.8.1968 v I. kategórií
(vojak ZVS), doba 31.8.1968 až 25.10.1968 v III. kategórií (civilné zamestnanie), doba od 8.11.1968 do
31.12.1989 v I. kategórií (príslušník PZ) a doba od 1.1.1990 do 16.12.2007 v III. kategórií (dopočet do
60. roku veku).

Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení účinnom ku dňu 17.12.2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona v znení účinnom ku dňu 17.12.2007 dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Inak je dôchodkový vek upravený v § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a do II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo
o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Z § 209 ods. 4 zákona nesporne vyplýva, že povinnosťou odporkyne bolo v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

S odkazom na článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnené rozhodnutie

odporkyne porušuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu
v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania
dotknutého na jeho právach odoprie možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie a preto nie je
možné označiť napadnuté rozhodnutie za spravodlivé.

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v
dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej
časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú
či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá mala byť uvedená v odôvodnení rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Je potrebné

zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníka o správnosti postupu
správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia s tým, že reaguje na dva okruhy problémov;
na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä
skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli
vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež

aby sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka. Právne posúdenie veci znamená, že
správny orgán subsumuluje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.
Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí
obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis z ktorého správny orgán vo výrokovej časti
rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje správne rozhodnutie. Nestačí len citácia príslušného

predpisu ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah
medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci.Práve táto skutočnosť je dôvodom prečo je rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné. Z citovaného
rozhodnutia a odôvodnenia totižto nie je možné zistiť, prečo odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok. Rozhodnutie je všeobecné, nejasné, nezrozumiteľné aj z dôvodu, že odporkyňa

v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia cituje § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. a
argumentuje tým, že navrhovateľ dôchodkový vek s poukazom na toto ustanovenie dosiahol dovŕšením
60 rokov veku, 19.6.2003. Vzhľadom na dátum narodenia navrhovateľa však vek 60 rokov navrhovateľ
dovŕšil dňa 17.12.2007. Zároveň uvádza, že ku dňu 17.12.2002 navrhovateľ získal 4 564 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 4 dni, čo je doba poberania invalidného dôchodku do 30.6.2002,

pričom s poukazom na § 65 ods. 1, 2 zákona v znení účinnom k 17.12.2007 (kedy navrhovateľ dovŕšil
vek 60 rokov) poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek. Tieto podmienky navrhovateľ ku dňu 17.12.2007 splnil.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a
§ 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Len ak je rozhodnutie

náležite odôvodnené možno posúdiť či je zákonné.

Len ak je rozhodnutie náležite odôvodnené možno posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom.

Úlohu odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu a aby spĺňalo náležitosti § 209 ods. 1, 2, 4 zákona. Osobitne je
odporkyňa povinná jasne a zrozumiteľne vysvetliť, na základe akých skutočností a akej správnej úvahy
dospela k rozhodnutiu, je povinná sa podrobne zaoberať všetkými námietkami uvedenými v opravnom
prostriedku a rozhodnutie je povinná naformulovať tak, aby bolo zrejmé či a prečo navrhovateľ ku dňu
4.6.2011 (ako je uvedené v žiadosti) resp. ku dňu 17.12.2007 (v zmysle prednesu právneho zástupcu

na pojednávaní konanom dňa 12.2.2015) splniť podmienky pre priznanie starobného dôchodku.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p.. Krajský súd priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania tak ako ich špecifikoval
právny zástupca. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 11 ods. 4 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
vyhlášky) za tieto úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom 12.2.2015, účasť na konaní pred súdom 12.2.2015, cestovné Bratislava - Prešov 500 km a
späť 500 km = 1000 km á 0,18 Eurú1 km = 180 Eur + PHM 92 litrov á 1,216 Eur = 111,87 Eur, t. j. spolu
= 291,87 Eur 12.2.2015, náhrada za stratu času 12 polhodín Bratislava - Prešov a späť 12 polhodín,

spolu Bratislava - Prešov a späť 24 polhodín á 13,98 Eur v r. 2015 = 335,52 Eur 12.2.2015,
2 x právny úkon (12.2.2015) á 64,53 Eur = 129,06 Eur, 2 x režijný paušál v r. 2015 (12.2.2015) á 8,39 Eur
= 16,78 Eur, spolu 773,23 Eur (291,87+335,52+129,06+16,78). Právny zástupca si uplatnil náhradu trov
konania v celkovej sume 923,83 Eur. Súd priznal náhradu len v sume 773,23 Eur, keďže s poukazom na
§ 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v dávkových veciach

sociálneho poistenia vo výške 1/13 výpočtového základu čo je 64,53 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, proti výroku vo veci samej, odvolanie nie je prípustné
(§ 250s O.s.p.).
Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na
Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.