Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315205696
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315205696.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konané pred samosudkyňou D.. I. P., v právnej veci navrhovateľa: O.. Q. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, J., štátny občan SR, v zastúpení: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA,
s.r.o., so sídlom Q. cesta XX, T., proti odporkyni: J. J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, J., štátny
občanSR,vzastúpení:D..U.T.,N.XX,T.,orozvodmanželstvavspojenísúpravouvýkonurodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom:
1. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, J., štátny občan SR,
X.Adrián J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, J., štátny občan SR, mal. deti v zastúpení kolízneho
opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko

Senec, Krátka 1, 903 01 Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa: O.. Q. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporkyne: J.
J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, uzavreté dňa 28.04.2001, zapísané knihe manželstiev
matričného úradu Prešov, zväzok 38, ročník 2001, strana 268, poradové číslo 110 rozvádza.

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas
po rozvode nasledovného znenia:

Mal. deti: I. J., nar. XX.XX.XXXX a P. J., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok mal. detí: I. J., nar. XX.XX.XXXX a P. J., nar. XX.XX.XXXX budú obaja
rodičia.

Otec sa zaväzuje platiť na maloleté dieťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 250 ,-eur mesačne,
v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15- dňu v mesiacu vopred k rukám

matky.

Otecsazaväzujeplatiťnamaloletédieťa:P.J.,nar.XX.XX.XXXXvýživnévovýškeXXX,-eurmesačne,v
pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15- dňu v mesiacu vopred k rukám
matky.

Otec má právo styku s mal. deťmi: I. J., nar. XX.XX.XXXX a P. Sarnovský, nar. 20.09.2001 bez
obmedzenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov, ďalej len OSP) doručeným dňa 11.03.2015 na tunajší súd, ktoréhovýlučná miestna príslušnosť je daná podľa § 88 ods.1, písm. a) OSP žiadal, aby súd jeho manželstvo s
odporkyňou, uzavreté 28.4.2001 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešov, zv. 38, roč.
2001, str. 268, por.č. 110 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu

obnovenia manželského spolužitia a zároveň na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a
povinností k mal. deťom.

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods. 2 OSP pokus o ich zmierenie,
bezúspešne.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode, ktorá vec je
obligatórne spojená s konaním o rozvod manželstva podľa § 113 ods. 1 OSP rodičia (matka a otec mal.
dieťaťa) uzavreli dohodu podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ktorú zhodne voči súdu predniesli a žiadali
súdom schváliť v znení vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku a podľa § 25 ods. 1 Zákona
o rodine uzavreli aj dohodu o úprave styku otca s mal. deťmi na čas po rozvode v znení vymedzenom

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne

chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným
účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviťPodľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Nazákladevyššieuvedenéhomásúdzato,žepožiadavkykladenézákonom,abysúdskúmalobjektívnu
existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní

prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že
predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné
uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do
takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené
už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva
účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov,
uzavretú podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedená z

dôvodu, že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom mal. detí, rovnako sa neprieči odôvodneným
potrebám mal. detí, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného
prostredia mal. detí za skutkového stavu, že navrhovateľ po odchode zo spoločnej domácnosti býva
v byte svojich rodičov, pracuje ako moderátor - komentátor TV D. s mesačným príjmom XXXX eur, jejediným spoločníkom obchodnej spoločnosti A. X MEDIA, s.r.o. so sídlom v Senci. Jeho odôvodnené
mesačné náklady sú na bývanie v sume 150 eur mesačne, mesačné náklady za stravu cca 250 eur
mesačne, cestovné náklady na pohonne látky má vo výške 200 eur + servisné náklady v sume 300

eur, spláca hypotekárny úver s mesačnou splátkou v sume 301 eur , v celkovej výške 64 00 eur, ďalší
hypotekárny úver s mesačnou splátkou vo výške 420 eur mesačne, nesplatený zostatok úveru je 82
000 eur, obidva úvery sú na rodinný dom, v ktorom zostala bývať odporkyňa s deťmi, pričom aktuálna
trhová hodnota domu je 180-190 000 eur bez zariadenia, náklady na dom: elektrina 59 eur mesačne +
komunálne dane spolu do 300 eur. Navrhovateľ/otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Odporkyňa /matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome, matka pracuje ako
vychovávateľka, jej čistý príjem je vo výške 506 eur, poberá rodinné prídavky v sume 47 eur, iný príjem
nemá. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Maloletý P. má vek 14 rokov, je žiakom 8. Triedy, chodí do športovej florbalovej triedy. Jeho odôvodnené

mesačné náklady sú : strava 10 eur denne, oblečenie mesačne 50 eur, obutie ročne 200 eur, športové
oblečenie a obutie ročne 100 eur, celkové jeho ročné odôvodnené náklady sú v sume 6000 eur, v čom
nie sú náklady jeho bývania.
Maloletý I. má 11 rokov, je žiakom 5. triedy na základnej škole, nenavštevuje školský klub. Venuje sa
Danceflrovej škole., najvyššou položkou je oblečenie, obuv, strava , ktoré sú v rovnakej výške ako u

maloletého Kristiána.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods.3 OSP.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po

vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)