Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411205558
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4411205558.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: A. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika 73, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti odporkyni: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., A.
XXX, zastúpená: Ivan Raček, nar. 23.07.1956, bytom Nové Zámky, Ľ. Štúra 30, o zaplatenie 18.929,40
eura s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.
marca 2013 č. k. 9C/259/2011-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy

18.929,40 eura s 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.895,44 eura za obdobie od 22.03.2011
do 11.10.2011 m e n í tak, že návrh zamieta.

V ostatnej, vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa týkajúcej sa zaplatenia 9,5 % úroku z
omeškania zo sumy 24.895,44 eura za čas od 12.10.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v
ostatnej časti, týkajúcej sa príslušenstva, rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.929,40

eura s 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.895,44 eura za obdobie od 22.03.2011 do
zaplatenia a zároveň ju zaviazal zaplatiť náhradu trov konania v sume 1.119 eur a trov právneho
zastúpenia v sume 2.715,07 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že trestným rozkazom Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 21.01.2011 č.k. 3T/220/2010-592
bola odporkyňa uznaná vinnou, že na škodu cudzieho majetku, seba alebo iného obohatila tým, že
uviedla niekoho do omylu a spôsobila na cudzom majetku takým činom značnú škodu, za čo bola
odsúdená k súhrnnému trestu odňatiu slobody v trvaní 2 roky a tento trest jej bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Zároveň bola v trestnom rozkaze zaviazaná uhradiť poškodenému
- navrhovateľovi škodu vo výške 24.895,44 eura. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02.
2011. Ustanovenie § 517 ods. 2 OZ pripúšťa, aby si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania z peňažnej
sumy, ktorá predstavuje výšku škody, navrhovateľ si riadne a včas tento úrok z omeškania uplatnil, preto
mu ho súd priznal, pretože sa jedná o úroky z omeškania z istiny za obdobie od 24.04.2004 do podania
návrhu, teda do 21.03. 2011, čo predstavuje sumu 18.929,40 eura a z tejto sumy mu prislúchajú ďalšie
zákonné úroky vo výške 11 % za obdobie od 22.03.2011 až do zaplatenia. V trestnom rozkaze bolo totiž

rozhodnuté len o istine a nie o príslušenstve. Námietka odporkyne, týkajúca sa premlčania takéhoto
úroku, nebola dôvodná, pretože príslušenstvo sa nepremlčuje skôr, ako istina s poukazom na ust. §
110 ods. 3 OZ. Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1OSP. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 1.119 eur a z odmeny za
právne zastúpenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa a domáhala sa jeho
zmeny a zamietnutia žaloby, prípadne zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci na
nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa jej názoru pri nároku na náhradu škody, kedy čas plnenia
nie je určený dohodou ani právnym predpisom, jeho splatnosť treba posudzovať podľa ust. § 563 OZ.

V adhéznom konaní, aj keď si poškodený uplatní prvýkrát náhradu škody v prípravnom konaní, do
omeškania sa žalovaný dostane až po tom, čo má možnosť oboznámiť sa so spisom ako obvinený.
Preto aj v občianskom konaní sa musí jednať o také isté obdobie, pretože v prípade priznania úrokov
od skoršieho dátumu by sa jednalo o obchádzanie zákona, aj vyššie citovaného § 563 OZ v zmysle
absolútnejneplatnosti§39OZ.Naviac,navrhovateľsineuplatnilpríslušenstvovrámcitrestnéhokonania
a pokiaľ nebol odkázaný v tejto veci na občianskoprávne konanie, jeho právo nebolo uplatnené riadne a

počas trestného konania mu bežala premlčacia lehota, nedošlo k jej spočívaniu, a preto je toho názoru,
že jej uplatnená námietka premlčania do dňa podania predmetnej žaloby je dôvodná.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 OSP potvrdiť a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení

uviedol, že názory žalovanej považuje za účelové, v snahe oddialiť, resp. vyhnúť sa svojej povinnosti.
Neobstojí jej tvrdenie ohľadne premlčania nároku, pretože náhradu škody si riadne a včas uplatnil v
trestnom konaní. V trestnom konaní bolo rozhodnuté len v časti istiny bez príslušenstva, a preto ohľadom
príslušenstva podal návrh v občianskom súdnom konaní. Tiež neobstojí námietka premlčania, pretože
príslušenstvo sa nepremlčuje skôr, ako istina vzhľadom na ust. § 110 ods. 3 OZ. Tiež nesúhlasil s

názorom odporkyne, že sa dostane do omeškania potom, čo má možnosť sa oboznámiť so spisom ako
obvinená. Podľa jeho názoru sa odporkyňa dozvedela o tom, že je v omeškaní s vrátením istiny spolu
s príslušenstvom už v deň, kedy od navrhovateľa podvodným spôsobom vylákala finančné prostriedky,
pretože vedela, že spáchala úmyselný trestný čin podvodu a že takto vylákané peniaze musí vrátiť
poškodenému. V závere uviedol, že sa domáha len toho, čo od neho odporkyňa podvodným konaním

vylákala a čo mu právom patrí.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ OSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné sčasti podľa § 220 OSP ako vecne nesprávny zmeniť a sčasti

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na
tom skutkovom základe, že odporkyňa bola trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
21. 01. 2011 č.k. 3T/220/2010-592 zaviazaná zaplatiť mu škodu vo výške 24.895,44 eura. Rozsudok sa

stal právoplatným a vykonateľným dňa 22. 02. 2011, jeho pohľadávka doposiaľ uhradená nebola. Preto
požadoval úroky z omeškania zo žalovanej sumy a to spätne za čas od 24.04.2004 ku dňu podania
žaloby vyčíslené vo výške 18.929,40 eura a počnúc od podania žaloby 11 % úrok z priznanej sumy v
trestnom konaní 24.895,44 eura, teda od 22.03.2011 do zaplatenia. Bol toho názoru, že odporkyňa sa s
plnením svojho dlhu dostala do omeškania počnúc nasledujúcom dňom po tom, čo jej vyplatil posledné

finančné prostriedky, keď Okresný súd v Nových Zámkoch odsúdil odporkyňu za to, že minimálne v
období od 20.02.2004 do 23.04.2004 vylákala od navrhovateľa rôzne finančné prostriedky súvisiace s
prevodom a predajom bytov, ktoré jej aj navrhovateľ v tomto období vyplatil.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je
povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu,
dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka
popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia (splatnosť) dlhu má určujúci význam aj z hľadiska
omeškania, t.j. určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania. Ak je žalobou uplatnený nárok

vo forme úroku z omeškania, musí byť zrejmá povaha pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania
viažu. Úroky z omeškania sú totiž v zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Čas splnenia
(splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený dohodou alebo právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí.Typickýmnárokom,uktoréhonebývačassplneniapredmetomdohodyaaniniejestanovený
v Občianskom zákonníku, je nárok na náhradu škody. V takomto prípade právo určiť čas splnenia patrí
veriteľovi (poškodenému). Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný

veriteľom k plneniu. Zákon neobmedzuje veriteľa v tom, kedy má dlžníka o splnenie dlhu požiadať.
Forma výzvy k splneniu dlhu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú výzvu
sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi.
Aj páchateľ trestného činu je v omeškaní nasledujúci deň po dni, kedy bol požiadaný poškodeným o
zaplatenie dlhu (spôsobenej škody). Tým, že v trestnom konaní sa spravidla páchateľ dozvie o tom, že

bol veriteľom požiadaný o splnenie dlhu a to treba zdôrazniť najneskôr pri preštudovaní spisu, nie je
vylúčené, že bol poškodeným vyzvaný na splnenie dlhu (dozvedel sa o uplatnenom nároku inokedy a
teda aj skôr).

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa pri stanovení momentu, kedy sa odporkyňa

dostala do omeškania s plnením dlhu vyššie uvedenými zásadami dôsledne neriadil, a preto jeho
rozhodnutie v napadnutej časti nie je vecne správne.

V posudzovanej veci je nesporné, že odporkyňa bola trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 21.02.2011 uznaná za vinnú z trestného činu podvodu na tom skutkovom základe,

že vylákala od navrhovateľa rôzne finančné prostriedky. V trestnom konaní jej bola súčasne uložená
povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 24.895,44 eura. V danom prípade sa teda
navrhovateľom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viažu k pohľadávke vyplývajúcej zo
záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ust. § 420 a nasl. OZ. Pri určení času splnenia (splatnosti)
dlhu ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania,

bolo preto potrebné vychádzať z ust. § 563 OZ upravujúce prípady, kedy čas splnenia nie je vôbec
stanovený. Splatnosť záväzku a teda začiatok omeškania dlžníka nastáva v takomto prípade nasledujúci
deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k splneniu. Odvolací súd z obsahu spisu, ako aj pripojeného
trestného spisu zistil, že odporkyňa nebola oboznámená v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania,
pretože sa na tomto úkone nezúčastnila. Navrhovateľ nikdy v priebehu konania netvrdil, že by pred

podaním žaloby odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy vyzval a taktiež ani na odvolacom pojednávaní
nevedel uviesť, kedy bola odporkyňa vyzvaná na zaplatenie príslušenstva. Nevedel predložiť doklad o
tom, že by navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie úrokov, len uviedol, že predpokladá, že to bolo
vtedy, keď ju žiadal vrátiť aj istinu.

Úroky z omeškania sú v zmysle ust. § 121 ods. 1 príslušenstvom pohľadávky. Napriek tomu, že sú
príslušenstvom pohľadávky, neznamená to, že sú neoddeliteľne späté s pohľadávkou. Predstavujú
samostatný predmet hmotnoprávneho nároku. Možno ich samostatne uplatňovať a disponovať s nimi.
Vo vzťahu k pohľadávke sú len nárokom akcesorickým. Preto nie je správny názor navrhovateľa, že ak
sa právny úkon má týkať úrokov z omeškania, musí sa týkať i pohľadávky, ktorej sú príslušenstvom,

keď podľa jeho názoru ani nebolo potrebné, aby odporkyňu na zaplatenie príslušenstva vyzýval. Keďže
navrhovateľ nepreukázal v priebehu konania, že by odporkyňu vyzval na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky, treba v takomto prípade za kvalifikovanú žiadosť navrhovateľa o splnenie dlhu považovať
podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky. Návrh bol navrhovateľke doručený dňa 10.11.2011, teda
nasledujúcim dňom, počnúc dňom 12.10.2011 sa odporkyňa dostala do omeškania. Ak teda súd prvého

stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť príslušenstvo z priznanej sumy v trestnom konaní za obdobie do
21.03.2011 vo výške 18.929,40 eura a počnúc naďalej od tohto obdobia 11 % ročný úrok z omeškania
až do zaplatenia, rozhodnutie v tejto časti, týkajúce sa zaplatenia úrokov z omeškania za čas do 11.
10. 2011 (kedy bol navrhovateľke doručený návrh), nie je možné považovať za vecne správne, a pretoodvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne nesprávny podľa § 220 OSP zmenil a žalobu v tomto
rozsahu zamietol.

Odporkyňa sa teda dostala do omeškania počnúc dňom 12.10.2011, a preto týmto dňom jej vzniklo právo
na úroky z omeškania a to vo výške 9,5 % a nie 11 % tak, ako požadoval navrhovateľ. Výška úrokov z
omeškania k 1. dňu omeškania totiž v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z. predstavovala úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne.

Z uvedených dôvodov preto vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5
% ročne za čas od 12.10.2011 do zaplatenia, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto vyhovujúcej
časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ostatnej časti, presahujúcej príslušenstvo
pohľadávky nad 9,5 % ročne, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a
žalobný návrh v tomto rozsahu zamietol, pretože ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ má právo na
úroky z omeškania len vo výške 9,5 % ročne.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 3 v spojení s ust. § 224 ods. 1
a § 150 ods. 1 OSP. Navrhovateľ bol v konaní vo veľkej časti neúspešný, keď sa domáhal zaplatenia
úrokov z omeškania počnúc od obdobia 23.04.2004 až do zaplatenia, pričom po zmene rozsudku súdu
prvého stupňa mu boli priznané úroky z omeškania len za čas od 12.10.2011 do zaplatenia a to len vo

výške 9,5 % ročne a nie vo výške 11 % ročne tak, ako požadoval, preto vzniklo právo na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP odporkyni, avšak odvolací súd jej s poukazom na ust. § 150
ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v samotnom charaktere prejednávaného sporu,

keď treba zdôrazniť, že páchateľ trestného činu je v omeškaní a to treba zdôrazniť najneskôr deň po
tom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške (t.j. ako bol vyzvaný na zaplatenie dlhu),
teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu. Odporkyňa pri študovaní spisu nebola,
preto k zmene samotného rozsudku súdu prvého stupňa vo väčšom rozsahu došlo práve v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že odporkyňa sa dostala do omeškania až nasledujúcim

dňom po doručení žaloby. Odporkyňa napriek tomu, že bola uznaná vinnou, doposiaľ istinu, ktorú bola
zaviazaná zaplatiť v trestnom rozkaze, neuhradila, a preto z týchto dôvodov jej odvolací súd náhradu
trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.