Uznesenie – Vyrovnanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/52/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209204030
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6209204030.25

Uznesenie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v právnej veci navrhovateľa 1.) C. N., nar. XX. XX. XXXX a 2.) G. N., nar.
XX. XX. XXXX, obaja bytom W.. L.Á. XXX/X R., obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom
so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti odporcovi G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T. G. XXXX, M., zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Zvolen, Sládkovičova 2, o
zaplatenie 82.984,80 Eur istiny s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 19. 09. 2013 č. k. 43Cob/102/2013-609 zrušil rozsudok
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 09. 01. 2013 č. k. 7Cb/52/2009-508, ktorým Okresný súd
vo Veľkom Krtíši rozhodol o základe navrhovateľom uplatneného peňažného nároku, ktorý si pôvodne
uplatnil dňa 04. 11. 2008 v konaní 3Cb/77/02 v postavení odporcu tak, že tento nie je opodstatnený z
dôvodu, že prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca v tomto konaní voči pohľadávke
navrhovateľov 1, 2 na zaplatenie 82.984,80 Eur istiny z titulu náhrady ujmy vzniknutej v dôsledku
predbežného opatrenia nariadeného súdom, ktorým im bolo znemožnené ako spoluvlastníkom užívať
stavby a pozemky zapísané na LV č. XXX a XXX (areál bitúnku).

Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu vo Vekom Krtíši
uviedol, že okresným súdom zistený skutkový stav, na základe ktorého posudzoval začiatok plynutia
premlčacej lehoty pre uplatnenie práva na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 O. s. p. nie je správny
a nie je preto ani správne posúdenie námietky odporcu o premlčaní navrhovateľov 1, 2 uplatneného
práva. Podľa názoru Krajského súdu pre uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho
zákonníka navrhovatelia a ich lehota na uplatnenie práva na náhradu škody bola do 16. 04. 2009. Krajský
súd v Banskej Bystrici v predmetnom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okresný súd v ďalšom konaní
preskúma základ nároku navrhovateľa uplatnený výlučne podľa § 77 ods. 3 O. s. p., ktorý nie je možné
zamieňať s nárokom navrhovateľov 1 a 2 na úhradu za užívanie podľa § 137 a § 139 Občianskeho
zákonníka ako právo na náhradu škody, ktoré malo vzniknúť podľa § 77 ods. 3 O. s. p., nadväznosti
na ustanovenie o náhrade škody upravené v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Krajský súd v
Banskej Bystrici v predmetnom rozhodnutí ďalej uviedol, že pokiaľ okresný súd zotrvá na názore, že
základ nároku navrhovateľov 1, 2 nie je daný, tento svoj názor právne opätovne vyhodnotí na základe
vykonaného dokazovania a o nároku navrhovateľov 1, 2 rozhodne bez toho, aby sa zaoberal ďalšími
predpokladmi navrhovateľmi 1, 2 uplatnenej ujmy v peňažnej forme rozhodnutím vo veci samej.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši doplnil dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom v Banskej
Bystrici vo vyššie citovanom uznesení.

Navrhovatelia sa na pojednávaní pridržiavali podaného písomného návrhu a žiadali, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť im 82.984,80 Eur, pričom pri zdôvodňovaní právneho nároku na žalovanú
sumu uviedli, že sa domáhajú odškodnenia, resp. úhrady ujmy, ktorá im bola spôsobená v dôsledku
rozhodnutia súdu z úradnej moci, keď im bola odňatá možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti a
akýkoľvek iný právny názor, že by nárok nemali mať by znamenal, že ak by nebolo realizované
oprávnenie na zriadenie predbežného opatrenia, potom by tu teoreticky existovala možnosť vzniku
zodpovednosti štátu, lebo právo navrhovateľov vyplývajúce z ich vlastníckeho práva im bolo odňaté.

Odporca v zastúpení právnym zástupcom sa vyjadril k veci podaním zo dňa 06. 12. 2013, kedy v
predmetnom vyjadrení uviedol, že petit predbežného opatrenia sa nevzťahoval na užívanie hnuteľných
vecí a tieto veci navrhovateľ ani nikdy neužíval, z uvedeného dôvodu je toho názoru, že skúmanie
tejto otázky v súdnom konaní je irelevantné, zároveň poukázal, že podľa § 77 ods. 3 O. s. p., ak
predbežné opatrenie zaniklo z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo
právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným
opatrením vznikli, uviedol, že v danom prípade nejde o takýto prípad.

Navrhovatelia v zastúpení právnym zástupcom podaním zo dňa 27. 01. 2014 podali vyjadrenie k nimi
uplatnenému nároku, kedy v predmetnom vyjadrení poukázali na genézu ich nároku s tým, že pokiaľ
prebiehalo konanie o určenie, kto bude predmetné nehnuteľnosti užívať platilo predbežné opatrenie,
ktoré dávalo odporcovi oprávnenie bitúnok, ako podnikateľský objekt užívať. Odporca žiadal o vydanie
predbežného opatrenia s odkazom na uvedený návrh na začatie konania vo veci samej, inak by
predbežné opatrenie zaniklo, ak by bol spor vyhral vzniklo by mu právo na užívanie nehnuteľnosti
aj spätne, pričom za toto obdobie by mu vznikli nároky, ktoré uznal čiastočne čo do základu aj
samotný odporca. Keďže však zánik predbežného opatrenia nastal z iných dôvodov, je jeho procesné a
hmotnoprávne postavenie limitované ustanovením § 77 ods. 3 O. s. p. a to tak, že protistrana v pôvodnom
konaní navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli, lebo má za
to, že predbežné opatrenie bolo vydané bez opory v práve. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 a judikatúru najvyššieho súdu Českej republiky zperiodika Soudní
judikatura č. 9/2002, 9/2003, pričom podľa týchto právnych názorov, ak súd rozhoduje o nároku na
plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich podriadiť uplatnený nárok pod inú hmotnoprávnu
normu, než ktorú uvádza žalobca je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o
nároku rozhodnúť bež ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia žalobca (zrejme žiada) v
predmetnom vyjadrení uviedol, že je nesporné čoho sa domáha navrhovateľ a to priznania sumy, ktorá
predstavuje ujmu, ktorá mu vznikla po tom ako zaniklo predbežné opatrenie z iných dôvodov než uvádza
§ 77 ods. 1 O. s. p., za užívanie označených nehnuteľností a priestorov v predbežnom opatrení, ktoré
v zásade stratilo svoje opodstatnenie, ale hlavne základ.

Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol a to aj s prihliadnutím na
predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 05. 2012, aby prihliadol na
skutočnosti a dôvody v predmetnom rozhodnutí, podľa tohto postupoval pri rozhodovaní, v prípade
úspechu si uplatnil trovy konania.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 O. s. p., predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom
určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci
samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý
malo trvať.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 O. s. p., predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného
dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne
o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Už Krajský súd v Banskej
Bystrici pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2012 č. k. 43Cob/196/11

uviedol, že z ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p. vyplýva, že ten, kto navrhol nariadenie predbežného
opatrenia je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli, avšak len vtedy, ak
nariadené predbežné opatrenie zaniklo (§ 77 ods. 1 O. s. p.), alebo ak bolo zrušené. Ak sa však návrhu
navrhovateľa vo veci samej, v ktorej bolo nariadené aj predbežné opatrenie vyhovelo, alebo ak bolo
právo navrhovateľa uspokojené, odporcovi právo na náhradu ujmy nevzniká. Krajský súd v Banskej
Bystrici ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pri posúdení právna na nahradenie
ujmy, ktoré si uplatnil C. N. s manželkou je potrebné vychádzať výlučne z výsledkov konania vedeného
pod č. k. 3Cb/77/02, predmetom ktorého bolo dosiahnuť rozhodnutie, aby prevádzku bitúnku, rozrábky
a výroby mäsových výrobkov zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX bol oprávnený užívať výlučne G. N.,
fyzická osoba, podnikateľ, cieľ, ktorý sledoval G. N. podaním takéhoto návrhu v konaní 3Cb/77/02 bol
dosiahnutý tým, že v ním súbežne vedenom konaní pod č. k. 8Cb/14/2002, v ktorom sa domáhal G.
N. s manželkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tým istým nehnuteľnostiam a aby
ich prikázal do BSM G. N. a M.N. N., bolo právoplatne rozhodnuté vyhovením ich návrhu za náhradu v
prospech odporcu 1 C. N. a odporcu 2 G. N. a to vo výške 1.896.000,-- Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici
v predmetnom uznesení ďalej uviedol, že predpoklad zodpovednosti za vzniknutú ujmu sú nie len tie,
že predbežné opatrenie zaniklo, alebo bolo zrušené z iného dôvodu, ako z toho, že sa návrhu vo veci
samej vyhovelo, ale aj to, že existuje príčinná súvislosť medzi predbežným opatrením, ktoré zaniklo z
iného dôvodu ako z toho, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo bolo zrušené a vzniknutou ujmou,
pričom je treba zdôrazniť, že predpokladom vzniku ujmy nepatrí zavinenie.

Okresný súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, zodpovednosť za škodu,
alebo inú ujmu spôsobenú nariadením predbežným opatrením nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal a
to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom, alebo nie, podstatné
je len to, že k jeho zániku, či zrušeniu došlo z iného dôvodu, než preto, že návrhu vo veci samej bolo
vyhovené, alebo preto, že právo navrhovateľa nebolo uspokojené. Reaguje tak na vyjadrenie právneho
zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 20. 11. 2013, kedy tento uviedol, že v dôsledku rozhodnutia
súdu z úradnej moci bola navrhovateľom odňatá možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti a akýkoľvek
iný právny názor, že by nárok nemali by znamenal, že ak nebolo realizované oprávnenie na zriadenie
predbežného opatrenia, potom by tu teoreticky mohla vzniknúť zodpovednosť štátu. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
vychádza z predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch, na ktorých základe bolo
nezákonné rozhodnutie vydané nezakladá na rovnakom, alebo i širšom rozsahu zodpovednosť iného
subjektu, znamená to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je spojená s
výkonom štátnej správy tam, kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti
pripisuje tomu, kto k nej dal podnet bez zreteľa k tomu, či výsledok (rozhodnutie) bol dosiahnutý v
súlade so zákonom, či išlo o rozhodnutie správne, alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie zrušené
a teda rozhodnutie nezákonné „vo význame ktorý je tomuto pojmu daný zákonom č. 58/1969 zbierky).
V prípade uvedenom v § 77 ods. 3 O. s. p. škoda, alebo iná ujma vzniká síce ako dôsledok obmedzení
založených predbežným opatrením, protiprávnosť (ako jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu podľa zákona č. 58/1969 Z. b.) sa však nespája s nezákonnosťou predbežného opatrenia, ale
s tým, či k zániku, alebo zrušeniu došlo z iných než § 77 ods. 3 O. s. p. uvedených príčin. Uvedené
zákonné ustanovenie predstavuje zvláštnu hmotnoprávnu, skutkovú podstatu náhrady škody, ktorá
bola spôsobená predbežným opatrením ak predbežné opatrenie zaniklo, alebo bolo zrušené z iného
dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené. Zodpovedným subjektom je navrhovateľ (v tomto prípade odporca). V tejto súvislosti súd
zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 09. 2013 č. k. 43Cob
102/2013, kedy krajský súd (strana 11 predmetného rozhodnutia, posledný odsek) uviedol, že pokiaľ
v prejednávanej veci v konaní 3Cb 77/2002 súd rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že jednému zo spoluvlastníkov a to C. N. s manželkou z
fyzického užívania veci na dobu určitú vylúčil v dôsledku čoho nemohol vec v rámci svojho podielu užívať,
ide o obmedzenie práva, ktoré je dovolené zákonom- § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za ktoré
patrí vylúčenému spoluvlastníkovi náhrada vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník,
ktorý užíva vec nad rámec svojho podielu, neužíva v takomto prípade vec bez právneho dôvodu,
preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom
a spoluvlastníkovi, ktorý nemôže realizovať svoje spoluvlastnícke právo vzniká právo na náhradu za
jeho obmedzenie. Takúto náhradu si navrhovatelia 1, 2 pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cb
77/02 o výške 2.500.000,-- Sk uplatnili, avšak tento návrh vzali svojim zavinením späť. Len ak užíva

spoluvlastník spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu a teda
bez dohody spoluvlastníkov, alebo bez rozhodnutia súdu bol by povinný podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil ostatným spoluvlastníkom, o ktorý prípad sa
v prejednávanej veci nejedná. Súd však, pokiaľ sa týka samotného práva na náhradu ujmy, ktorý si
uplatnili navrhovatelia bol toho názoru, že právo navrhovateľov na náhradu ujmy zaniklo. V tejto súvislosti
súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 05. 2012
č. k. 43Cob/196/2011, kedy na strane 11 v druhom odseku Krajskú súd zdôrazňuje a poukazuje na
ustanovenie § 77 ods. 3 O. s. p., z ktorého vyplýva, že ten, kto navrhol nariadenie predbežného opatrenia
je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli, avšak len vtedy, ak nariadené
predbežné opatrenie zaniklo, alebo ak bolo zrušené. Ak sa však návrhu navrhovateľa vo veci samej, v
ktorej bolo nariadené aj predbežné opatrenie vyhovelo, alebo ak bolo právo navrhovateľa uspokojené,
odporcovi právo na náhradu ujmy nevzniká. Krajský súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že je nutné
zdôrazniť, že pri posúdení práva na nahradenie ujmy, ktoré si uplatnili C. N. s manželkou je potrebné
vychádzať výlučne z výsledkov konania vedeného pod č. k. 3Cb 77/2002, predmetom ktorého bolo
dosiahnuť rozhodnutie, aby prevádzku bitúnku rozrábky a výroby mäsových výrobkov zapísaných na LV
č. XXX a XXX bol oprávnený užívať výlučne G. N. ako fyzická osoba podnikateľ. Cieľ, ktorý sledoval
G. N. podaním návrhu v konaní 3Cb 77/2002 bol dosiahnutý tým, že v ním súbežne vedenom konaní
pod sp. zn. 8Cb 14/2002, v ktorom sa domáhal G. N. s manželkou zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, aby im súd prikázal do BSM G. N. a manželky Lýdie,
bolo právoplatne rozhodnuté a to vyhovením ich návrhu za náhradu v prospech C. N. s manželkou vo
výške 1.896.000,-- Sk. Z uvedeného je nesporné, že právo navrhovateľa bolo uspokojené a to vtedy,
keď bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k týmto nehnuteľnostiam, kedy
tieto nehnuteľnosti boli prikázané do BSM G. N. a M. N. a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 31. 05. 2006. Z ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p., teda potom vyplýva, že C. N. s manželkou právo
na náhradu ujmy nevzniká, keďže právo G. N. bolo uspokojené. Aj s prihliadnutím na uvedené súd preto
potom návrh navrhovateľov zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže
o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že na miesto určenia výšky trov uzná účastníkovi náhradu trov
konania vyjadrenú zlomkom, alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške
náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo
výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.