Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/224/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713214508
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713214508.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., so sídlom v T., H. XX, O.: XX XXX
XXX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, M., vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 14346/13, o vymoženie 136,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa

14.02.2014, č. k. 5Er/549/2013-15 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že dňa 27.08.2013 bola súdu prvého stupňa predložená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 10310/11 zo dňa 12.03.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.
Súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v súlade s
citovanýmiustanoveniamipreskúmalsúladžiadostioudeleniepoverenia,návrhunavykonanieexekúcie
a exekučného titulu so zákonom. Zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.11.2010 uzatvorená
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800,-
eur. Túto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č.
129/2010 Z. z.. Zmluvné strany sa v Rozhodcovskej zmluve dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2010 budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Súd prvého stupňa posúdil túto rozhodcovskú doložku
ako platnú, a to vzhľadom na to, že dávala obom zmluvným stranám rovnakú príležitosť vybrať si, či
ako žalobcovia predložia spor na rozhodnutie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Okrem
uvedeného povinný ako účastník rozhodcovského konania ani nevyužil možnosť namietať platnosť

rozhodcovskej zmluvy, ani podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V ďalšom poukázal na to, že záväzok z predmetnej
zmluvy bol zabezpečený neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 29.11.2010, kde povinný
vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky, na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ
zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa

súdu prvého stupňa takáto dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod
13), je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka, pretože je dohodnutá jednoznačne vprospechveriteľaapovinnýjunemoholnijakýmspôsobomovplyvniť.Ustanoveniebodu13všeobecných
podmienok je teda v rozpore so zákonom. V rozpore s dobrými mravmi bol dohodnutý aj zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené mal za to, že rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým
mravom, preto žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej
veci zamietol. Tiež poukázal na to, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka
konania(oprávneného),čojepodľanálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS322/2010
zo dňa 13.04.2011 okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie. Zo všetkých uvedených dôvodov

súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa

(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale

má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd

nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v

odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal,
že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinným podľa
ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami
v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a s Rokovacím
poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný
súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Vo vzťahu k aplikovaniu záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011, sp.
zn. III. ÚS 322/2010 na uvedený prípad citoval ust. § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a uviedol, že nález
ústavného súdu predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho)
konania zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie ústavného súdu nemá všeobecnú

platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov
Slovenskej republiky, ktoré v obdobných prípadoch konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
nie je vylúčený z vykonávania exekúcie (napr. uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.04.2010, č.
k. 22Er/29/2009-44). Podľa oprávneného skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancomoprávneného nezakladá samo o sebe taký pomer k účastníkovi konania, ktorý by mal za následok
vznik pochybností o jeho nezaujatosti a viedol by k vylúčeniu súdneho exekútora z exekúcie. Navyše, v
danom prípade sa jednalo len o radového zamestnanca, kde jeho pracovné zaradenie neumožňovalo

akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávneného. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu
existujúcu judikatúru, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.09.1999, sp. zn.
22Cdo/227/1999 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 1882 (publikované v
č. 8/2009 Zb. NSS), ktoré riešia otázku zaujatosti sudcu / zamestnanca správneho orgánu v prípade,
ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto rozhodnutia sú podľa názoru oprávneného

aplikovateľné aj na súdneho exekútora.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti jej rozhodnutiu
zákonná sudkyňa podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodla tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila
vec na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10310/11 zo dňa 12.03.2012, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2012
a vykonateľnosť dňa 19.04.2012. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 29.11.2010 k

Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 29.11.2010 medzi H., s.r.o. a povinným.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z

dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný

nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a
posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2010 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

Čo sa týka posúdenia rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, ako
neplatnej, ušlo pozornosti odvolateľa, že súd prvého stupňa túto doložku posúdil ako platnú a

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol predovšetkým pre
nepreskúmateľnosť exekučného titulu a pre rozpor dohody o vyplnení zmenky, nároky z ktorej boli
predmetom rozhodcovského konania, so zákonom.

Napriek uvedenému sa odvolaciemu súdu žiada povedať, že predmetnú rozhodcovskú doložku

nemožno považovať za platne uzavretú. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka
uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.11.2010. Podľa čl. II.1 tejto zmluvy sa strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.11.2010
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa čl. II.2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku

vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd voveci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané
v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.

Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp.,
že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy

boli uzavreté v jeden deň.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahomktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v

ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez

právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

Napriek rozdielnym záverom prvostupňového a odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne

správne a ako také ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k aplikovaniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011, sp. zn. III.
ÚS 322/2010 na uvedený prípad je potrebné uviesť, že vychádzajúc zo záverov citovaného rozhodnutia
je zrejmé, že ak bol súdny exekútor zamestnancom účastníka exekučného konania (táto skutočnosť

nebola medzi účastníkmi konania sporná), ide o okolnosť vylučujúcu ho z vykonávania exekúcie podľa
§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným
pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor
svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a
nestranne podľa § 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná

s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom exekučného konania. Aj keď v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. vyššie citovaný
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je všeobecne záväzný, neznamená to, že vzhľadom na
podobnosťskutkovýchokolnostíprípaduavzáujmezachovaniajednotnejsúdnejpraxeznehonemožno
vychádzať. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené

predpoklady na vedenie konania a toto zastaviť, ak zistí existenciu dôvodov, ktoré bránia nútenému
vymáhaniu pohľadávky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v

tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.