Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210038
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214210038.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXX,
o vymoženie sumy 719,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 5Er/687/2014-18 zo dňa 31.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka
60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 13276/14. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s odkazom najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do
31.12.2014). V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 03794/13 zo dňa 19.07.2013. Pohľadávka oprávneného
vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 400700835 zo dňa 16.08.2011, podľa ktorej oprávnený poskytol

povinnému úver vo výške 350 eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému spolu s poplatkom
za jeho poskytnutie. Účastníci uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu dňa 16.08.2011, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, no podľa názoru súdu spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi znemožňovala zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská
doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňala záujem na ochrane

spotrebiteľa, lebo z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe
spôsobu riešenia prípadných sporov nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s
ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo
sa podrobiť aj rozhodcovskému konaniu. Keďže rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a fakticky ho nútila podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal
skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva
riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v súvislosti s
uzavretím úverovej zmluvy toho istého dňa. Exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky je materiálne nevykonateľný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistenýskutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti a nesprávne aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.
244/2002 Z. z. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak

rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnychnáležitostíexekučnéhotitulutak,akovyžaduje§34zákonaorozhodcovskomkonaní,pričom
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Poukázal
aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Postupom súdu
v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania

o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak

zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal
povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd. Čo sa týka námietky súdu o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Súd podľa neho konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na

dôvažok uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj
dostatočne odôvodnil. Preto odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia
bez toho, aby tieto dôvody vrátane citácie zákonných ustanovení opakoval. Uzavretá zmluva o úvere je
nespornespotrebiteľskouzmluvouvpodobeštandardnéhoformulárovéhosystému,atoajnapriektomu,

že povinný v zmluve vyhlásil, že ide o prostriedky na výkon zamestnania. Také vyhlásenie nepostačovalo
na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ mal preukázať opodstatnenosť
úveru na výkon zamestnania a súvis úveru so zamestnaným povinného. Súd prvého stupňa správne
posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval na danú vec ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka.

Povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pričom
dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, v nadväznosti na ustanovenie
§ 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku, už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lebo súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý pre neplatnú rozhodcovskú zmluvu nemal byť vydaný a rozhodcovský
súd nemal ani právomoc spor účastníkov konania rozhodovať.

Odvolací súd prijal záver, že súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie správne zamietol, preto súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.