Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201744
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201744.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačleniek

senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: A. E., bytom Q. XXX/XX,
XXX XX F. Z., právne zastúpený: FIAČAN & PARTNERS s.r.o., M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský
Mikuláš, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2,
P.O.Box 57, 820 12 Bratislava 212, za účasti: Okresný úrad Žilina, Janka Kráľa 4, Žilina, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX. septembra XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. PO-XXXX/XXXX/SI zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Katastrálneho úradu
v Žiline č. Vo-XX/XXXX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX.

Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX povolila vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2003 uzatvorenej

medzi predávajúcim v I. rade P.. U. C. - B and MK R. L. a predávajúcim v II. rade P.. U. C., bytom F.
Z., ul. A., č. 425 a A. E., bytom Q. ul. č. XXX/XX, F. Z. ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol
prevod bytového domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/XX- zastavaná plocha o
výmere XXXmX, ako aj pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXXX m2, k.ú. F. Z.. Proti
tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš dňa 17.07.2003 Protest č.
Pd XXXX/XX-XX. Prokurátor namietal, že rozhodnutím o povolení vkladu boli porušené ustanovenia §
31 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v spojení s ust. § 29 ods. 5 a 7 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ust. § 3, § 32 a § 46 Správneho poriadku. Prokurátor
svoj protest odôvodnil ďalej tým, že zo zmluvy o predaji časti podniku č. XX /XXXX uzavretej dňa
XX.XX.XXXX medzi P. Q. š.p. v likvidácií a P.. U. C. vyplýva, že P.. U. C. predmetný bytový dom s.č.
XXXX získal na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo XX/XX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel protestu
prokurátora (č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). Následne bol proti rozhodnutiu Vo XX/XX-SI(Pd)

podaný protest Prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím č. F.-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel
protestu prokurátora Krajskej prokuratúry a zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo XX/XX
- SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím č. Vo-XX/XXXX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX Katastrálnyúrad v Žiline vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd XXXX/XX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX a zrušil rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V-XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalobca, pričom Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky rozhodnutím č. F.-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie Vo-XX/
XXXX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 364/2004-59 zo dňa 08.06.2006 zrušil rozhodnutie č. F.-
XXXX/XXXX-Sl zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 18.09.2006 vydala predsedníčka Úradu geodézie, kartografie

a katastra SR rozhodnutie č. P-XXXX/XXXX, ktorým potvrdzuje rozhodnutie č. F.-XXXX/XXXX/Sl zo
dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom č. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009 Krajský súd v Bratislave zrušil
rozhodnutie č. LPO-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo
dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. 2Sžo 346/2009 potvrdil Najvyšší súd SR
rozsudok tunajšieho súdu č. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009.

Katastrálny úrad v Žiline listom zo dňa 15.03.2011 oznámil účastníkom, že vo veci znova koná a vyzval
ich, aby sa k veci vyjadrili. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo -XX/XXXX-SI/(Pd) zo dňa
XX.XX.XXXX protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX vyhovel a právoplatné rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil Správe katastra Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie. Proti tomuto

rozhodnutiu sa odvolal žalobca s tým, že jeho odvolanie bolo rozhodnutím žalovaného č. PO-XXXX/
XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a rozhodnutie Katastrálneho úradu č. v Žiline č. Vo-XX/XXXX-
Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené. Toto rozhodnutie potom žalobca napáda žalobou v konaní pred
tunajším súdom sp. zn. 3S 209/2011.

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keďže správne orgány
nerešpektovali predchádzajúce súdne rozhodnutia v danej veci, pričom sa ani nevysporiadali s otázkou,
prečo sa od právneho názoru súdu odklonili a preto má žalobca napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutia za nepreskúmateľné a odporujúce princípom právnej istoty a má tiež za to, že napadnuté
rozhodnutie je nesprávne aj z vecných dôvodov.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu. Má za to, že skutkový a právny stav, z ktorého vychádzali správne orgány
v napadnutých rozhodnutiach, bol známy a nezmenený už v čase, keď o predmetnej veci rozhodoval
súd v predchádzajúcom konaní. Pri tomto istom skutkovom a právnom stave súd vyslovil právne závery,

ktoré sú zhodné s tvrdeniami žalobcu a v predchádzajúcom súdnom konaní predchádzajúce rozhodnutia
žalovaného a Katastrálneho úradu v Žiline boli zrušené a vec vrátená správnym orgánom na ďalšie
konanie. Ak by boli skutkové a právne závery správnych orgánov správne, už v predchádzajúcom
konaní by súdy žalobcovu žalobu zamietli. Má za to, že v rozhodnutiach krajský ako aj najvyšší súd
vyslovili právny názor, že by bol v rozpore so zákonnými ustanoveniami záver, že je potrebné aj verejnú

súťaž, na základe ktorej P.. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu zákona
č. 92/1991 Zb. Žalobca poukazuje na to, že súd uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu nie je
zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil v prípade, keď dospel k záveru, že napriek vyššie citovaným
zákonným ustanoveniam je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná nehnuteľnosť,
zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb., hoci nehnuteľnosť bola získaná formou verejnej súťaže a

následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Taktiež
na žalobcom predložený rozsudok NS SR č.3Cdo 80/2002 mal vysloviť názor, že zákon č. 92/1991
Zb. možno použiť na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe
„Privatizačných projektov“. Z uvedeného potom podľa žalobcu vyplýva, že sa súdy v celom rozsahu
stotožnili s jeho argumentáciou týkajúcou sa aplikácie ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., ako

aj aplikácie ust. § 5 a § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. tak, ako ju žalobca uviedol v žalobe zo
dňa 23.05.2005. Žalobca teda tvrdí, že súdy judikovali, že len ak by P.. U. C. nadobudol predmetnú
nehnuteľnosť na základe privatizačného projektu, bolo by potrebné aplikovať ust. § 29 ods. 7 zákona
č. 182/1993 Zb. Ustanovenie § 47 ods. 1 je potrebné aplikovať v spojení s § 5 zákona č. 92/1991
Zb., ktorý na prevod majetku podľa tohto zákona vyžaduje výhradne privatizačný projekt a tiež, že

verejnú súťaž nemožno zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb. Katastrálny úrad v Žiline a následne
žalovaný sa týmto právnym názorom súdu neriadili. Správne orgány v tomto konaní nezistili žiadne nové
skutočnosti a dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci. Najmä nezistili, že by bol v danej veci
vyhotovený privatizačný projekt, resp. zistili, že privatizačný projekt nebol, keďže nešlo o privatizáciuštátnehopodniku,alelenspeňaženiejehočastivrámcijeholikvidácie.Inapriektejtoskutočnostirozhodli
správne orgány v rozpore s právnym názorom súdu. Správne orgány neboli oprávnené nanovo vykladať
jednotlivé právne úkony a právne predpisy, ale boli povinné súdom vyslovené názory aplikovať na

daný prípad. Ani novo koncipované právne závery katastrálneho úradu, ktoré žalovaný v napadnutom
rozhodnutí len zopakoval, podľa žalobcu neobstoja. Ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. v žiadnom
prípade nevylučujú, aby privatizačný projekt určitého štátneho podniku v zmysle § 5 obsahoval takú
skutočnosť, že v rámci prevodu majetku štátu na iné osoby (privatizácia) bude podnik alebo časť podniku
alebo iný majetok speňažený likvidátorom postupom podľa § 47 b ods. 1. Znamená to, že ak by malo ísť

o privatizáciu, mal byť vyhotovený privatizačný projekt štátneho podniku, ktorý by obsahoval aj postup
likvidátora pri predaji časti podniku spôsobom podľa § 47b ods. 1. Takýto privatizačný projekt však
vyhotovený nebol, a preto postup likvidátora nie je postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb., ale ide
o všeobecné oprávnenia likvidátora pri likvidácií štátneho podniku vyplývajúce z osobitných právnych
predpisov (zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, Obchodný zákonník). Napokon likvidátor podľa
tohto ustanovenia ani nepostupoval, ale postupoval výnimkou so súhlasom nadriadeného orgánu. Aj v

ďalšej časti odôvodnenia nebol správny orgán oprávnený polemizovať s možnosťou aplikácie rozsudku
NS SR č. 3Cdo 80/2002, ale sa týmto rozsudkom riadiť, pretože takýto právny názor vyslovil súd konajúci
voveci.Žalobcapoukazujenaskutočnosť,žeust.§47bods.1zákonač.92/1991Zb.niejeustanovením,
ktoré zakladá samotné oprávnenie likvidátora speňažovať likvidovaný majetok, ale upravuje spôsob
speňažovania tohto majetku (predaj na verejnej dražbe). Oprávnenie likvidátora speňažovať likvidovaný

majetok vyplýva z jeho postavenia ako štatutárneho orgánu likvidovaného subjektu (§ 70 ods. 3
Obchodného zákonníka, § 15a ods. 4 zákona o štátnom podniku) a samotného účelu likvidácie, ktorým
sa rozumie prevod majetku štátu na iné osoby na účel speňaženia majetku a vyporiadania všetkých
záväzkov zrušeného podniku. Je teda zrejmé, že v tomto prípade likvidátor podniku speňažoval majetok
v rámci likvidácie podniku a so súhlasom príslušného orgánu. Nemohlo teda ísť o nadobúdanie majetku

podľa zákona č. 92/1991 Zb. Z uvedeného potom žalobcovi vyplýva, že P.. U. C. nebol osobou, ktorá
nadobudla bytový dom do vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. a teda sa na neho nevzťahovalo
obmedzenie podľa § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Z tohto dôvodu je potom podľa žalobcu zmluva
č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX platná. Aj z preambuly zmluvy o predaji časti podniku vyplýva,
že P.. U. C. nadobúdal časť podniku výnimkou z § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., teda nie na

verejnej dražbe, ale na základe odporúčania Ministerstva hospodárstva SR listom zo dňa 19.07.1993 a
so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu Národného majetku SR listom zo dňa 29.07.1993. O
týchto skutočnostiach bol predložený list Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR
zo dňa 29.07.1993 a list Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 19.07.1993. Žalobca teda poukazuje na
to, že prevod majetku podľa zákona č. 92/1991 Zb. sa vykoná len podľa schváleného privatizačného

projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní
(§ 5), schváleného príslušným orgánom (§ 10), pričom privatizovaný majetok prechádza dňom zrušenia
podniku alebo dňom vyňatia časti majetku na Fond národného majetku (§ 11) a predaj privatizovaného
majetku uskutoční fond na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verejnej dražbe (§ 14).
Z uvedených ustanovení potom žalobcovi vyplýva, že ho možno použiť len na tzv. veľkú privatizáciu

vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov schválených či už
cez Fond národného majetku. Potom len v prípadoch prevodu majetku štátu na iné osoby na základe
privatizačných projektov je výkon vlastníckeho práva limitovaný zákonom. V predmetnej veci zmluvná
voľnosť scudziteľa predmetného obytného domu - P.. U. C., ktorá je garantovaná čl. 20 Ústavy SR,
nebola ničím obmedzená. Ustanovenie druhej vety § 47 b zákona č. 92/1991 Zb. pripúšťa za splnenia

jedinej zákonom stanovenej podmienky (súhlas orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona ) aj iný spôsob
prevodu štátneho majetku ako spôsob upravený v ustanoveniach zákona č. 92/1991 Zb., teda aj podľa
iných právnych noriem. Práve v konkrétnom prípade k prevodu majetku štátu nedošlo podľa zákona č.
92/1991 Zb., ale iným spôsobom - formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v
zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý spôsob zákon č. 92/1991 Zb. neupravuje,

na takýto spôsob prevodu je zákon č. 92/1991 Zb. neaplikovateľný, len ho v ust. § 47b dovoľuje.
V tomto prípade Ing. U. C. nadobúdal časť podniku, ktorej súčasťou bol bytový dom, od štátneho
podniku Interhotely Ružomberok, š.p. v likvidácii, Ružomberok, zastúpený likvidátorom a nie od Fondu
národného majetku podľa schváleného privatizačného projektu. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu
zrejmé, že P.. U. C. nadobúdal dom iným spôsobom a nie podľa zákona č. 92/1991 Zb. Žalobca

záverom poukazuje tiež na skutočnosť, že v celom spise žalovaného sa nenachádza doklad alebo dôkaz
o tom, že niektorí z nájomcov požiadali riadne a včas P.. U. C. o prevod vlastníctva bytu. Žalovaný teda
rozhodoval vo veci na základe skutočností, ktoré nemal preukázané. Kúpna zmluva uzavretá medziP.. U. C. a žalobcom je súkromnoprávny úkon, o ktorého neplatnosti môžu rozhodovať výlučne súdy.
Prokurátor a ani žalovaný nie sú oprávnení v takom to rozsahu posudzovať oprávnenie P.. U. C..

Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalovaný uvádza, že za prvoradé považuje
vyriešenie otázky, či sa na predávajúceho vzťahovalo obmedzenie v nakladaní s predmetným bytovým

domom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Obmedzenie sa vzťahuje na vlastníkov
domov uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., teda aj na fyzické osoby, ktoré nadobudli byty
do vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku, či P.. U. C. nadobudol
bytový dom súp. č. XXXX v k.ú. F. Z. podľa zákona č. 92/1991. Podľa ust. § 1 zákona č. 92/1991 Zb.
sa uvedený zákon vzťahoval na prevod majetku „do súkromných rúk“, teda na privatizáciu. V ust. § 5
uvedeného zákona sa uvádza, že „prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného

privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti
štátu na podnikaní“. Zákonom č. 17/1993 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb. , pričom do tohto
zákona sa doplnilo ustanovenie § 47b ods. 1. Toto ustanovenie umožnilo likvidátorovi speňažiť majetok
organizácii uvedených v § 1 predajom vecí na verejnej dražbe, prípadne iným spôsobom, ak bude
súhlasiť orgán uvedený v ust. § 10 ods. 1. Aj keď sa nezmenilo znenie ust. § 5 zákona č. 92/1991

Zb., ide o ďalší spôsob (okrem privatizačných projektov) prevodu majetku štátu „do súkromných rúk“
podľa zákona č. 92/1991 Zb. Ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. je jediné, ktoré umožňuje
postupovať likvidátorovi tak, ako postupoval pri predaji na základe zmluvy zo dňa 30.09.1993, ktorou
sa bytový dom súp. č. XXXX previedol na P.. U. C.. Ak by sa ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. vykladalo
reštriktívne a tak ako to tvrdí žalobca, ust. § 47b ods. 1 by bolo v podstate zbytočné a nemohol by sa

podľa neho uskutočniť žiaden prevod, nakoľko by odporovalo ust. § 5. Podľa názoru žalovaného, účelom
ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. bolo vyjadriť predmet druhej časti zákona a nie obmedzovať použitie
zákona č. 92/1991 Zb. len na prevody formou privatizačného projektu. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu
SR č. 3Cdo 80/2002 žalovaný uvádza, že toto sa týka aplikácie iných zákonných ustanovení a jeho
automatická aplikácia by opäť robila zbytočným ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., pretože

toto ustanovenie sa nevzťahuje na tzv. veľkú privatizáciu podľa privatizačných projektov. Rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR slúžia na zjednocovanie postupu súdov nižšieho stupňa v podobných prípadoch.
Predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 80/2002 však nebol podobný prípad, ale vec
skutkovo odlišná, preto nie je dôvod podľa neho v tomto konaní postupovať. Zmluva zo dňa 20.09.1993
jezmluvouopredajičastipodniku,ktorásaspravujepríslušnýmiustanoveniamiObchodnéhozákonníka.

Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujú iba zmluvný typ, ktorý bol pri prevode použitý, avšak
oprávnenie prevodcu (likvidátora konajúceho za organizáciu) je upravené v ust. § 47b ods. 1 zákona
č. 92/1991 Zb. Nadobudnutie vlastníckeho práva P.. U. C. sa teda podľa žalovaného uskutočnilo na
základe zákona č. 92/1991 Zb., ako aj na základe Obchodného zákonníka. Argument, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva nedošlo podľa zákona č. 92/1991 Zb. neobstojí, pretože bez existencie tohto zákona

by nikdy nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy zo dňa 20.09.1993. Zákon č. 92/1991 Zb. neupravoval len
oprávnenie likvidátora, ale aj ďalší krok potrebný na uskutočnenie prevodu - udelenie súhlasu orgánu
uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.
oprávňuje likvidátora na konanie, s ktorým Obchodný zákonník a iné zákony v tom čase nepočítali.
Žalovaný má za to, že účelom ustanovenia § 47b ods. 1 nie je primárne likvidácia spoločnosti, tá už bola

upravená v Obchodnom zákonníku, ale prevod majetku štátu na iné osoby v zmysle ustanovenia § 1
ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Rovnako v samotnej zmluve zo dňa 20.09.1993 sa uvádza, že sa uzatvára
aj podľa zákona č. 92/1991 Zb. Argumentácia žalobcu, že ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991
Zb. je nepriamou novelou zákona o štátnom podniku je nesprávna, pretože uvedené ustanovenie
sa netýka len štátnych podnikov, ale všetkých organizácií uvedených v ust. § 1 citovaného zákona.

Ustanovenie § 29 ods. 5 bolo do zákona č. 182/1993 Z.z. zakomponované novelou č. 151/1995 Z.z.,
a to z dôvodov ochrany práv nájomcov v bytoch s maximálnou cenou bytu a zákonom stanovenou
povinnosťou prevodu vlastníctva, aby aj nový vlastník domu mal povinnosť previesť byt do vlastníctva,
ak táto povinnosť vyplývala predchádzajúcemu vlastníkovi domu, a to za cenu stanovenú zákonom. Túto
povinnosť vyslovene uvádzajú aj zmluvné strany v zmluve zo dňa 03.03.2003. Správny orgán dospel

k záveru, že nakladanie s bytovým domom súp. č. XXXX v k.ú. F. Z. bolo v čase uzavretia zmluvy dňa
03.03.2003 obmedzené v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zz. tým, že P.. U. C. previedol
bytový dom s. č. XXXX na osobu, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z. a konal tak v rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysleust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko Správa katastra F. Z. vklad č. V XXX/XXXX povolila na
základe neplatnej zmluvy, bolo potrebné protestu prokurátora č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
vyhovieť a rozhodnutie č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona, katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy. Žalovaný uvádza, že skutočnosť, že správny orgán
vnapadnutomrozhodnutínezisťoval,činiektorýznájomcovriadneavčaspožiadalokúpubytu,nemohlo
ovplyvniťzákonnosťnapadnutéhorozhodnutia,keďpredmetnúzmluvupovažovalnazákladeuvedených
dôvodov za neplatnú.

Z uvedených dôvodov potom žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju ako takú zamietnuť.

Uznesením č.k. 3S 209/2011-112 zo dňa 26.09.2013 pribral tunajší súd do konania Obvodný úrad Žilina,
ktorý sa stal dočasným správcom majetku štátu, ktorý odúmrťou pripadol štátu po zomrelom P.. C., ktorý
bolakopredávajúciúčastníkomkúpnejzmluvyknehnuteľnosti,ktorejzápisdokatastranehnuteľnostíbol
predmetom správneho konania, keďže všetci zákonní dedičia dedičstvo po poručiteľovi P.. C. odmietli,

a preto majetok v zmysle § 462 OZ pripadol štátu - Slovenskej republike, ako to vyplýva z potvrdenia
notára JUDr. Viery Kupcovej zo dňa 16.09.2013 (č.l. 111 súdneho spisu).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.04.2013 nájomníci predmetného bytového domu oznámili
tunajšiemu súdu, že v novembri 1999 podali P.. U. C. žiadosť o prevod bytu do vlastníctva podľa zákona

o bytoch a nebytových priestoroch. Dňa 04.05.2004 tiež podali na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu
na P.. U. C. - B and MK R. L. o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode bytu do vlastníctva.
Konanie v tejto veci je prerušené.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,
či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra Liptovský Mikuláš
rozhodnutím č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX povolila vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim P.. U. C. - B and MK

R. L. a kupujúcim A. Kellom. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod bytového domu súp. č. XXXX na
pozemku parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. XXX/XX vo výmere
XXXX m2 nachádzajúcich sa v k.ú. F. Z..

Proti rozhodnutiu správy katastra podala Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš protest č. Pd XXXX/XX-

XX dňa XX.XX.XXXX. V proteste sa uvádza, že podľa LV č. XXXX pre k.ú. F. Z. bol ako výlučný vlastník
bytového domu č.s. XXXX vedený B and MK R. L. F. Z., P.. U. C.. Ako titul nadobudnutia bola pod pol. VZ
č.XXX/XXvedenákúpnazmluva,ktorejvkladbolpovolenýpodč.XXX/XX.SprávakatastravLiptovskom
Mikuláši bola pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech A. E. povinná za účelomriadneho vyhodnotenia skutočností stanovených st. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúmať i
znenie tejto zmluvy, ktorú mala k dispozícií v zbierke listín. Za riadne a úplné zistenie skutkového
stavu nemožno považovať skutočnosť, že Správa katastra v Liptovskom Mikuláši sa uspokojila s

tvrdením predávajúceho v predmetnej kúpnej zmluve, že na predmetný bytový dom sa nevzťahuje
povinnosť uzavrieť s nájomcami bytu alebo nebytového priestoru zmluvu o prevode vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z.z. alebo povinnosť odpredať nájomcovi byt
alebo nebytový priestor, pozemok zastavaný domom alebo priľahlý pozemok za maximálnu (regulovanú)
cenu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Preskúmaním zmluvy o predaji časti majetku podniku č. 16/1993,

ktorú dňa 20.09.1993 uzatvoril Interhotel Ružomberok, š.p. v likvidácii, zastúpený likvidátorom Cyrilom
Neubauerom ako predávajúcim a P.. U. C. -B and MK R. L. F. Z. ako kupujúcim, prokurátor dospel k
záveru, že zmluva bola uzatvorená v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby. Zmluva o predaji privatizovaného majetku spravidla bola zmluvou o predaji podniku
v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka napriek tomu, že zákon č. 92/1991 Zb. v tejto časti na
úpravu v Obchodnom zákonníku výslovne neodkazoval. Obchodný zákonník sa aplikuje subsidiárne,

najmä v prípadoch chýbajúcej právnej úpravy. Tomuto právnemu vzťahu korešponduje aj označenie
predmetnej zmluvy o predaji časti majetku podniku č. 16/1993, v ktorom sa výslovne uvádza, že zmluva
sa uzatvára podľa zákona č. 92/1991 Zb., zákona č. 253/1991 Zb., Obchodného zákonníka a ďalších
právnych predpisov. Skutočnosť, že v predmetnom prípade nedošlo k prevodu majetku štátu podľa
schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní, ale zmluvou, ktorú kupujúci

uzatvoril s likvidátorom štátneho podniku so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného
majetku SR, nič nemení na tom, že tento právny vzťah vznikol a spravuje sa zákonom č. 92/1991 Zb.

Správa katastra Liptovský Mikuláš nevyhovela protestu Okresnej prokuratúry a predložila ho na
rozhodnutie nadriadeného orgánu. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo XX/XX-Sl(Pd) zo dňa

XX.XX.XXXX protestu okresnej prokuratúry nevyhovel.

Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline podala protest Krajská prokuratúra v Žiline pod č. Kd
XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a žiadala protestom napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Rozhodnutím UG KK SR č. F.-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX.XX.XXXX správny orgán vyhovel protestu
prokurátora a zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu č. Vo-XX/XX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
Krajský úrad v Žiline pôvodne nevyhovel protestu prokurátora a vec mu bola vrátená na nové konanie
a rozhodnutie.

Predsedníčka Úradu geodézie a kartografie SR rozhodnutím č. F.-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX
rozklad žalobcov zamietla.

Po opätovnom preskúmaní predloženého spisového materiálu Katastrálny úrad v Žiline konštatoval, že
protest Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši č. Pd/XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je dôvodný

a stotožnil sa s právnym názorom Okresnej prokuratúry.

Na to Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie
Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil. Na základe odvolania
žalobcov Úrad geodézie, kartografie a katastra SR pod č. F.-XXXX/XXXX-Sl dňa XX.XX.XXXX

napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým,
že predmetný predaj nehnuteľnosti bol uskutočnený v zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby a súhlas bol udelený podľa § 47b citovaného zákona na speňaženie majetku podniku
- hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši iným spôsobom ako predajom vecí na verejnej dražbe. V zmysle
tohtosúhlasuspeňaženiemajetkubolovykonanéverejnousúťažouprilikvidáciípodniku,ktoréhospôsob

upravoval osobitný predpis - Obchodný zákonník a zákon o štátnom podniku. Je teda nepochybné,
že aj prevod majetku štátu podľa § 7b cit. zákona je prevodom majetku podľa tohto zákona. Ak by
likvidátor štátneho podniku predal majetok inak než to umožňoval § 47b, postupoval by v rozpore so
zákonom a išlo by o neplatný právny úkon. Podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch právnická
alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, o.i. aj zákona o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti
podľa osobitného predpisu len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce,
obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce. Bytový dom bol odpredaný ako celok napriek tomu,
že nájomcovia jednotlivých bytov v tomto bytovom dome požiadali o prevod vlastníckeho práva k bytuešte pred odpredajom celého bytového domu. Uvedené preukazuje vedenie konania v právnej veci
žalobcov manželov P. a Z. S., proti žalovaným P.. C., B and MK R. L. a A. E. na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 13C 132/2004, o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

V kontexte znenia predmetnej kúpnej zmluvy je podľa rozhodnutia jednoznačné, že P.. U. C. -
B and MK R. COQ. je pre účely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov fyzickou osobou,
ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
s právnymi následkami upravenými napr. v § 17 ods. 3, § 29 ods. 5 a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Existenciu žiadostí nájomcov bytov o ich odkúpenie preukazuje i list nájomcov

doručený súdu dňa 19.04.2013, ktorým nájomníci predmetného bytového domu oznámili tunajšiemu
súdu, že v novembri 1999 podali P.. U. C. žiadosť o prevod bytu do vlastníctva podľa zákona o bytoch a
nebytových priestoroch. Dňa 04.05.2004 tiež podali na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu na P.. U.
C. - B and MK R. L. o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode bytu do vlastníctva.

Rozsudkom č.k. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie č. LPO-

XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX a
vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného rozsudku tunajší súd uviedol, že správny orgán
sa nedostatočne zaoberal s argumentmi žalobcov ohľadne aplikácie § 47 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.
v spojení s § 5 cit. zákona, ktorý na prevod majetku podľa tohto zákona vyžaduje privatizačný projekt,
no z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil v prípade, keď dospel k záveru,

že napriek vyššie citovaným zákonným ustanoveniam je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná
predmetná nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb. napriek tomu, že nehnuteľnosť
bola získaná formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných
ustanovení obchodného zákonníka. Správny orgán nezdôvodnil ani okolnosť, prečo nerešpektoval vo
svojejsprávnejúvahenapoukázanýprávnynázorvyslovenývrozsudkuNSSRč.3Cdo80/2002,žez§1

zákona č. 92/1991 Zb. vyplýva, že tento zákon možno použiť na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu
majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov, schválených či určených príslušnými
orgánmi cez fond národného majetku, ktorým argumentoval v odvolaní žalobca. Argumentoval tiež, že
žalovaný správny orgán so žalobcom 2/ U. C. v konaní nekonal. Žalobca nebol upovedomený o podaní
protestu krajského prokurátora, nemal možnosť sa k týmto protestom vyjadriť a predložiť listiny alebo

dôkazy na obhajobu svojich záujmov. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené o.i. aj
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., čo však s textom odôvodnenia rozsudku celkom jednoznačne
konkrétne nie je korešpondujúce Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný, a Najvyšší súd SR
rozsudkom č. 2Sžo 346/2009 rozsudok tunajšieho súdu č. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009 ako vecne
správny potvrdil.

Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-34/2003-SI(Pd) zo dňa 01.07.2011 protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel a právoplatné
rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie Správe katastra Liptovský Mikuláš. Katastrálny úrad v Žiline vo svojom

rozhodnutí dospel k záveru, že nakladanie s bytovým domom súp. č. 1885 v kat. úz. F. Z. bolo v čase
uzavretia zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX obmedzené v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z. a konal tak v rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko správa katastra vklad povolila na základe neplatnej zmluvy,
je potrebné protestu prokurátora č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovieť a rozhodnutie č. V

XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-XX/XXXX-
SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca odvolal, pričom žalovaný rozhodnutím č. PO-XXXX/XXXX/Sl
zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovo odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu
v Žiline č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. Argumentácia žalovaného v napadnutom
rozhodnutí sa vecne zhodovala s jeho argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení k žalobe.

Podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ust. § 17 ods. 3 písm. f/ zákona č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch účinného
ku dňu uzavretia zmluvy medzi Ing. U. C. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, t.j. ku dňuXX.XX.XXXX dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa §
18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu22).

Poznámka č. 22 odkazuje na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

Podľa ust. § 29 ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch v znení účinnom ku dňu 3.3.2003
vlastníci domov uvedení v § 17 ods. 3 môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného

predpisu23a) len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej
spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 29 ods. 7 zákona o bytoch a nebytových priestoroch v znení účinnom ku dňu 3.3.2003,
vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu34) z vlastníctva štátu,
Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce,

štátu alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva
družstva alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e/, alebo ak ide o byty
alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu22), nemôže previesť vlastníctvo
domu podľa osobitného predpisu23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu
nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. účinného ku dňu 20.9.1993, kedy bola podpísaná zmluva o
predajičastimajetkupodnikuč.16/1993medziInterhotelRužomberok,š.p.vlikvidáíciiakopredávajúcim
a P.. U. C. - B and MK R. L. ako kupujúcim, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku
ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne

organizácie (ďalej len „podnik“), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb,
ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo
zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).

Podľa ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. účinného ku dňu 20.09.1993 prevod majetku podľa tohto zákona

sa vykoná na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia
o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby (ďalej len „rozhodnutie o
privatizácii“) vydaného na základe privatizačného projektu.
Podľa ust. § 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 20.09.1993
1/ Privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších

údajov, ktorý obsahuje
a/ označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len
„privatizovaný majetok“),
b/ údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol a aký by mohol byť nárok na
vydanie podľa § 3 ods. 2,

c/ vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky,
neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby),
d/ ocenenie privatizovaného majetku,
e/ spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb,
f/ pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy,

g/ pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj
údaje o tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,
h/ pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok,
i/ v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11
ods. 4,

j/ spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym
úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku,
k/ časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku.
2/ Privatizačný projekt podniku môže popri náležitostiach uvedených v odseku 1 ďalej obsahovať
a/ odporúčania týkajúce sa predmetu podnikania,

b/ informácie týkajúce sa osôb, ktoré prejavili záujem o kúpu podniku alebo o účasť na založení
obchodnej spoločnosti s použitím majetku podniku alebo o kúpu akcií novozakladanej spoločnosti,
c/ údaje o súčasnom a predpokladanom postavení podniku na trhu,
d/ informáciu o počte a kvalifikačnej štruktúre zamestnancov.3/ Privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku
niekoľkých podnikov.

Podľa ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 speňaží
likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so
súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č 92/1991 Zb., privatizačný projekt podniku a privatizačný projekt účastí

schvaľuje a zverejňuje
a/ Federálne ministerstvo financií, ak je zakladateľom podniku alebo ak vykonáva práva štátu
týkajúce sa majetkových účastí právnických osôb federálny ústredný orgán štátnej správy,
b/ príslušný orgán štátnej správy republiky v ostatných prípadoch.

Podľa ust. § 68 ods. 1 zákona č. 513/1992 Zb. (Obchodný zákonník), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu

z Obchodného registra.

Podľa ust. § 68 ods. 2 zákona č. 513/1992 Zb. (Obchodný zákonník), zániku spoločnosti predchádza jej
zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa
takisto nevyžaduje, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po

ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Podľa § 70 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka
1/ Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto
zákona, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje iný spôsob vyporiadania jej imania.

2/ Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie sa používa
obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.
3/ Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza v rámci § 72 pôsobnosť
štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom registri. Ak je
vymenovaných viac likvidátorov a z vymenovania nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý likvidátor.

Podľa ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených

obchodov.

Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
rozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe(ďalejlen„vmedziachžaloby“)dospelkzáveru,žerozhodnutie
apostupsprávnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažaloba

zamieta.

Pokiaľ žalobca má za to, že správny orgán porušil povinnosť riadiť sa vysloveným právnym názorom
súdu, nemôže sa tunajší súd s uvedeným stotožniť, a to vzhľadom na skutočnosť, že v predchádzajúcich
súdnych konaniach nedošlo k celkom jednoznačnému meritórnemu posúdeniu aplikácie ustanovení §

29 ods. 5, resp. § 29 ods. 7 zákona o bytoch a nebytových priestoroch, resp. i ustanovení zákona č.
92/1991Zb.nadanýžalobcovprípad.Správnerozhodnutiavdanejvecibolizrušenéniezdôvodu,akoto
tvrdí žalobca, že by súdy judikovali, že len v prípade ak by Ing. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
na základe privatizačného projektu, bolo by potrebné aplikovať ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.
K zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného v správnom súdnictve došlo (okrem vady v konaní

predstavovanej odňatím možnosti účastníka správneho konania U. C. konať pred správnym orgánom)
preto, že žalovaný sa s argumentáciou žalobcu nedostatočne zaoberal a svoje rozhodnutie dostatočne
preskúmateľne neodôvodnil, i keď z výrokovej časti rozhodnutia vyplýva ako ďalší dôvod § 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p. (nedostatočne zistený skutkový stav) a z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2
písm. c/ O.s.p. Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo nielen na súdnu, ale i inú právnu

ochranu a preto, vychádzajúc z ustanovení Správneho poriadku, má správny orgán povinnosť uviesť v
odôvodnení svojho rozhodnutia relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať aj právnej stránky rozhodnutia. Povinnosť správneho orgánu
dostatočne svoje rozhodnutie odôvodniť je odrazom práva účastníka na presvedčivé odôvodneniespôsobu rozhodnutia, ktorý sa vysporiadáva so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených
nárokov, ako aj so špecifickými námietkami účastníka (III. ÚS 198/2011). V súvislosti s uvedeným je
potom potrebné zdôrazniť zásadu, že účastník konania (tak súdneho ako aj správneho) nemá právo

na úspech vo veci, avšak má právo, aby bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu a správneho právneho posúdenia veci, čo musí byť zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ
tomu však tak nie je, je povinnosťou súdu v správnom súdnictve napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Takto súd postupoval aj v konaní sp.zn. 2S 15720/05. V
ďalšom konaní však žalovaný uvedenú nezákonnosť napravil, keď rozhodnutie č. PO-XXXX/XXXX/SI

zo dňa XX.XX.XXXX možno považovať nielen za dostatočne odôvodnené, ale aj vecne správne.

Čo sa týka vecného posúdenia, zrejmá a medzi účastníkmi nesporná skutočnosť je, že obmedzenia
vyplývajúce z ust. § 29 ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch sa budú na žalobcov prípad
aplikovať za podmienky, že P.. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť - bytový dom postupom
podľa zákona č. 92/1991 Zb. K rozporom v právnom posúdení medzi žalobcom a žalovaným následne

dochádza, ak žalobca tvrdí, že bez ohľadu na skutočnosti uvedené v zmluve o predaji časti majetku
podniku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi: Interhotel Ružomberok, š.p. v likvidácii
ako predávajúcim a P.. U. C. - B and MK R. L. ako kupujúcim, P.. U. C.
predmetnú nehnuteľnosť nezískal postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb., teda privatizáciou, keďže aby
bolo možné prevod považovať za privatizáciu, by tento musel byť vykonaný na základe privatizačného

projektu. Tu potom žalovaný správne argumentuje novelou zákona č. 92/1991 Zb., ktorou bolo do
tohto predpisu doplnené ustanovenie § 47b. Podľa uvedeného ustanovenia, pri likvidácii organizácií
uvedených v § 1 speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže
likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1. Tu ďalej treba pozornosť
upriamiť na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré určuje cieľ zákona, teda upraviť

podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné
ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane ich majetkových účastí
na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto
podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Tento prevod môže
byť vykonaný na základe privatizačného projektu podľa ust. § 5 a nasl. zákona o privatizácií, alebo tiež

po novele speňažením majetku v likvidácií, či už na verejnej dražbe alebo iným spôsobom so súhlasom
orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Pokiaľ žalobca tvrdí, že prevod majetku štátu
na základe privatizačného projektu je definičným znakom aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., a teda, ak
nedošlo k vydaniu privatizačného projektu, nemožno z povahy veci prevod nehnuteľnosti považovať
za prevod na základe zákona č. 92/1991 Zb., nemôže tunajší súd s takýmto názorom súhlasiť. Právne

vzťahy, ktoré budú podliehať úprave zákona č. 91/1992 Zb. vymedzuje ust. § 1 ods. 1 tohto zákona
tým, že sa ním spravujú všetky vzťahy prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia
štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie („podnik“), včítane ich
majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí
štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby.

Zákon ďalej rozvádza, že prevod majetku štátu sa vykoná podľa ust. § 5 na základe rozhodnutia o
privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu
na podnikaní inej právnickej osoby („rozhodnutie o privatizácii“) vydaného na základe privatizačného
projektu. Ďalším spôsobom, akým možno vykonať prevod majetku štátu, ktorý bol doplnený zákonom
č. 17/1993 Z.z., je speňaženie majetku organizácie v likvidácií. Na tomto mieste je potrebné opätovne

zdôrazniť, že nie privatizačnými projektmi, ale prevodom majetku štátu na iné právnické a fyzické
osoby je zadefinovaný predmet zákona. Že sa povinnosť tvorby privatizačného projektu na speňaženie
majetku organizácie v likvidácii podľa ust. § 47b zákona č. 92/1991 Zb. nevzťahuje a teda postup
podľa ust. § 47b zákona je ďalším samostatným postupom podľa uvedeného zákona, je zrejmé aj z
podstaty právneho inštitútu likvidácie. „Pod pojmom likvidácia treba rozumieť Obchodným zákonníkom,

zákonom o štátnom podniku a inými osobitnými zákonmi upravený postup, pri ktorom dochádza k
mimosúdnemu vyrovnaniu majetkových vzťahov zanikajúceho subjektu. Likvidácia vo svojej právnej
podstate predstavuje vyporiadanie majetkových pomerov obchodnej spoločnosti, štátneho podniku,
družstva, nadácie, združenia, banky alebo inej právnickej osoby“ (Ovečková O. a kol.; Obchodný
zákonník, komentár, druhé doplnené a prepracované vydanie, r. 2008, IURA Edition, s. 310). Zápisom

likvidácie spoločnosti do Obchodného registra prechádza podľa ust. § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka
pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom
registri. Pôsobnosť likvidátora však nie je úplne totožná s pôsobnosťou štatutárneho orgánu „živej“
spoločnosti vykonávajúcej činnosť za účelom dosiahnutia zisku, alebo za iným účelom, za ktorýmbola založená a vznikla. Činnosť likvidátora smeruje výhradne k likvidácií spoločnosti, resp. štátneho
podniku, resp. inej právnickej osoby, teda k vyrovnaniu majetkových vzťahov už zrušenej právnickej
osoby. Táto idea je vyjadrená v ustanovení § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého likvidátor

robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní
záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými
orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať
len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Pod pojmom úkony smerujúce k likvidácií je
potrebné rozumieť úkony likvidátora smerujúce k rýchlemu, efektívnemu a hospodárnemu speňaženiu

majetku likvidovanej spoločnosti. V tomto zmysle je potom likvidátor oprávnený a súčasne povinný plniť
záväzky spoločnosti, uplatňovať pohľadávky, prijímať plnenia, zastupovať právnickú osobu pred súdmi
a inými orgánmi atď. V súvislosti s uvedeným potom súd nemá za to, že by vypracovanie privatizačného
projektu bolo úkonom smerujúcim k likvidácií spoločnosti, práve naopak, z ust. § 6 zákona č. 92/1991
Zb. vymedzujúceho podstatné náležitosti privatizačného projektu je zrejmé, že tento predpokladá, že
privatizovaná osoba bude pokračovať v činnosti (viď. napr. ustanovenie § 6 ods. 1 písm. f/, g/ zákona č.

92/1991 Zb., resp. § 6 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.), tiež by bolo nadbytočné určovať v privatizačnom
projekte spôsob predaja majetku, ak tento je určený priamo zákonom, a to ustanovením § 47b zákona č.
92/1991 Zb., ktorý dovoľuje iba predaj vecí na verejnej dražbe alebo iný spôsob za podmienky súhlasu
orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Vzhľadom na uvedené potom súd nemá za to, že
povinnosť tvorby privatizačného projektu sa vzťahuje aj na likvidáciu štátnych podnikov podľa ust. § 47b

zákona č. 91/1992 Zb. a súhlasí s právnym názorom žalovaného, že ide o ďalší (okrem privatizačných
projektov) spôsob prevodu majetku štátu podľa zákona č. 92/1991 Zb.

Potom je potrebné uzavrieť, že správny orgán dospel k vecne správnemu záveru, že nakladanie s
bytovým domom súp. č. XXXX v k.ú. F. Z., bolo v čase uzavretia zmluvy dňa XX.XX.XXXX obmedzené

v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zz. tým, že P.. U. C. previedol bytový dom súp.
č. XXXX na osobu, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a konal tak v
rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Nakoľko Správa katastra Liptovský Mikuláš vklad č. V XXX/XXXX povolila na
základe neplatnej zmluvy, bolo potrebné protestu prokurátora č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX

vyhovieť a rozhodnutie č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť.

Po preskúmaní veci potom súd konštatoval, že nebolo zistené nerešpektovanie právneho názoru súdu
správnym orgánom a ani žiadne iné také pochybenie, ktoré by spôsobovalo nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí, pričom správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo

v konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené
v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané
rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.