Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215671
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215671.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie majetkovej škody vo výške 875,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3 941,15 Eur
s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Poukázal na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol písomným
podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník
povinný C. K., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/117/2012, 9Er/439/2009), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný B. Š., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/132/2012, 9Er/440/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný P. P.,
G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/136/2012, 8Er/869/2009), Zmluvy o úvere
číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný V. M., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka
12C/145/2012, 10Er/362/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný M. C., G.

XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/152/2012, 9Er/370/2009), Zmluvy o úvere číslo
XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný M. C.C., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka
12C/155/2012, 13Er/31/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný M. B., G.
XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/156/2012, 9Er/455/2010).

Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala

vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným
titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Poukázal na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primeľ
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, pričom spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, kde
namietol porušovanie svojich práv márnym plynutím času dňa 02.07.2009 ako aj dňa 23.09.2009, dňa
13.11.2009, dňa 25.02.2010 a následne dňa 30.08.2010 ako aj dňa 23.11.2010 a 25.05.2011 podal

Sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a na prieťahy v súdnom konaní.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,--Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,--Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,--Eur. Celkovo žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 125,--
Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o

udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom

čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k

reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava.Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou

žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,

nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V žalobnom návrhu sa v tomto
prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku
príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum
doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako
namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého

titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza

kroky,ktorépodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.Žalobcaneuviedol,anipovyžiadanejsúčinnostiv
rámcipredbežnéhoprerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočné
prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura

(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa

žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote

poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011
"Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie." Ustanovenie §41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: "vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených".

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok

žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe, je k

novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je

v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011.

Zároveňvtejtosúvislostizdôrazniltúskutočnosť,žezosamotnejdikcie§44ods.2Exekučnéhoporiadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie

poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa §41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámerzákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach
daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného

vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností
prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon
rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného
súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie

uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

ústavy (I. ÚS 63/00)."

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhraduškody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Aktedamalažalobcovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,--Eur, resp. 175,--
Eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
časuzamestnanca,atobezohľadunadĺžkutrvaniaprieťahov.Taktiežuvádza,žeškodazaťažilažalobcu

výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza, či predmetné
vecnénákladypredstavujúpodľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.skutočnúškodualeboušlýzisk.Má
za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaný zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných
nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech,

a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku majetkovej škody musel produkovať dôkazy
preukazujúce škodu. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých

úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej

škody "udržiavanie" systému. Tomu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel
fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové.

Samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že "disponuje jednotnou a nedeliteľnou
databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom procese)"
a že, "návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako
tak elektronicky". Z tohto dôvodu žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú

škodu je nepodložené a uplatňovať si 125,- Eur/175,--Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemuvyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovaného aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.
Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody.
Žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške
k čiastke 660,-€ (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom má isť o spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do

základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval
jednotlivo podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé

prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,-€ alebo 663,88€, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úvery fyzickým osobám. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik

podnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov",aletietoniesúbližšiekonkretizované.Taktiežžalobca
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu." V druhom rade
požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.
2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli

aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých

úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc

ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 22.05.2014 nezúčastnili, právny
zástupca žalobcu mal doručenie riadne a včas vykázané. Podaním doručeným súdu dňa 16.05.2014

emailom žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosť, ktorú podal dňa 13.12.2012. Súd podotýka, že o rovnakej
žiadosti na zrušenie pojednávania a návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktoré je obsahovo totožné,
a bolo súdu doručené dňa 03.06.2013 (č. l. 47 spisu) súd už vo veci právoplatne rozhodol, ato uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/117/2012-51 zo dňa 06.06.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo
konania 15Co/395/2013-82.

Žalobcom tvrdený dôvod zrušenia pojednávania vzhľadom na návrh na prerušenie konania súdu súd
preto nepovažoval za dôvod vážny a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnostižalobcu.Naviacsúdpoukazujenaskutočnosť,žeskutkovýstavmedziúčastníkmikonania
nebol sporný, žalobca o všetkých vykonaných dôkazoch vedel, nakoľko v žalobe ich označil, preto zo

strany súdu nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konania pred súdom, keďže žalobca sa vo všetkých
otázkach písomne vyjadril formou návrhu na začatie konania, kde skutkové okolnosti opísal v súlade
so skutkovým stavom, ktorý bol aj zistené súdom. Predmetom pojednávania a konania súdu bolo len
sporné posúdenie právnej otázky nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, z dôvodu hospodárnosti nežiadal

odročiť pojednávanie a navrhol, aby súd rozhodol s prihliadnutím na jeho vyjadrenie.

Žalovaný dňa 16.05.2014 súdu doručil aj vyjadrenie k Znaleckému posudku číslo 1/2014, ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave na základe objednávky žalobcu zo dňa
01.03.2013.

Súd podotýka, že vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku, na ktorý poukazuje je v danej právnej
veci právne irelevantné, nakoľko žalobca do súdneho spisu nedoručil žiaden Znalecký posudok číslo
1/2014,aanivosvojomvyjadrenínaňnepoukazuje.Súdpretovdanomkonanínavyjadreniežalovaného
k uvedenému znaleckému posudku neprihliadal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov
konania s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/117/2012-28 zo dňa 25.03.2013 spojil na

spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 12C/117/2012, 12C/132/2012, 12C/136/2012,
12C/145/2012, 12C/152/2012, 12C/155/2012 a 12C/156/2012 s tým, že sa ďalej budú viesť pod
spoločnou spisovou značkou 12C/117/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2013.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhov na začatie konania v spojených veciach spisové

značky 12C/117/2012, 12C/132/2012, 12C/136/2012, 12C/145/2012, 12C/152/2012, 12C/155/2012 a
12C/156/2012, uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/117/2012-28 zo dňa 25.03.2013,
vyjadrenia žalovaného, podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Lučenec spisová
značka 9Er/439/2009, 9Er/440/2009, 8Er/869/2009, 10Er/362/2009, 9Er/370/2009, 13Er/31/2009 a
9Er/445/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/439/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.06.2009. Okresný
súd Lučenec výzvou zo dňa 04.06.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie
exekúcie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe

ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Súdny exekútor doručil súdu na vedomie dňa 19.06.2009,
že vyzval oprávneného na opravu návrhu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a predloženie
zmluvy o úvere. Keďže súdny exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou
zo dňa 24.07.2009 vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne urgoval
Stály rozhodcovský súd o predloženie požadovaného listinného dôkazu dňa 25.08.2009. Keďže Stály

rozhodcovský súd ani súdny exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 23.09.2009
vyzval priamo oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Listom doručeným súdu dňa 12.10.2009
oprávnený žiadal predĺžiť lehotu o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu túto lehotu predĺžil
do 02.12.2009. Dňa 02.12.2009 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere. Okresný súd Lučenec výzvou
zo dňa 02.12.2009 vyzval oprávneného o špecifikáciu istiny a poplatku vymáhanej sumy v exekučnom

konaní. Táto výzva bola urgovaná opätovne 01.02.2010. Oprávnený odpovedal na výzvu súdu dňa
10.02.2011. Dňa 10.02.2011 súd vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/117/2012 (9Er/439/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 861,15 Eur.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/440/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.06.2009. Výzvou zo

dňa 04.06.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa
úroku z omeškania a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok. Súdny exekútor doručil súdu na vedomie dňa 19.06.2009, že vyzval oprávneného na
opravu návrhu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a predloženie zmluvy o úvere. Keďže súdny
exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou zo dňa 04.06.2009 vyzval

Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne urgoval Stály rozhodcovský súd o
predloženie požadovaného listinného dôkazu dňa 02.09.2009. Keďže Stály rozhodcovský súd ani súdny
exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 23.09.2009 vyzval priamo oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere. Dňa 01.10.2009 Stály rozhodcovský súd doručil súdu fotokópiu zmluvy o
úvere. Okresný súd Lučenec dňa 26.10.2009 vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslo konania 9Er/440/2009-41 zo dňa 03.11.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa
18.07.2011. Uznesení Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/440/2009-44 zo dňa 07.09.2011 súd
rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu Banská Bystrica dňa 27.01.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/132/2012 9Er/440/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody

vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 8Er/869/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Výzvou
zo dňa 22.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Súdny exekútor

listom doručeným súdu dňa 29.09.2009 dal na vedomie súdu, že o predloženie zmluvy požiadal
oprávneného. Dňa 07.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
8Er/869/2009-25 zo dňa 22.10.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 25.05.2011.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 8Er/869/2009-59 zo dňa 14.06.2011 súd rozhodol o

trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2011. V konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/136/2012 (8Er/869/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 10Er/362/2009 súd zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Výzvou
zo dňa 23.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor
listom doručeným súdu dňa 13.10.2009 dal na vedomie súdu, že o predloženie zmluvy požiadal
oprávneného. Dňa 30.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
10Er/362/2009-24 zo dňa 27.10.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 31.08.2011.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 10Er/362/2009-52 zo dňa 11.07.2012 súd rozhodol
o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2012. V konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/145/2012 (10Er/362/2009) sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške

330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/370/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.05.2009. Výzvou
zo dňa 19.05.2009 súd vyzval súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku o

predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 22.06.2009 dal na vedomie
súdu, že o predloženie zmluvy požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 24.07.2009 súd vyzval priamo
Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne bola výzva urgovaná dňa 25.08.2009.
Keďže súdny exekútor ani Stály rozhodcovský súd súdu nezaslali zmluvu o úvere, súd výzvou zo dňa
23.09.2009 vyzval priamo oprávneného. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal

súd o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní. Súdom mu bola predĺžená lehota
do 02.12.2009. Dňa 02.12.2009 oprávnený doručil zmluvu o úvere. Výzvou zo dňa 02.12.2009 súd
vyzval oprávneného o špecifikáciu vymáhanej sumy na istinu a poplatok. Následne bola výzva urgovaná
dňa 08.01.2010, 01.02.2010. Dňa 08.07.2011 súd vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnomsúde Lučenec pod spisovou značkou 12C/152/2012 (9Er/370/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 485,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/31/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Súd vydal
poverenie dňa 27.01.2009. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/155/2012 (13Er/31/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/445/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010. Výzvou zo
dňa 05.05.2010 súd vyzval súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku na doplnenie
návrhunavykonanieexekúcieato opredloženieúverovejzmluvy.Výzvabolaurgovanádňa07.06.2010.
Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 17.06.2010 dal na vedomie súdu, že o predloženie

zmluvy požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 19.07.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného
o predloženie zmluvy o úvere. Dňa 29.07.2010 oprávnený doručil zmluvu o úvere. Dňa 12.08.2010
súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/445/2010-26 zo dňa
20.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 17.09.2012. V konaní vedenom na Okresnom

súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/156/2012 (9Er/445/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak kodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný od 30.11.2006 do 31.05.2010, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému

bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/439/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.06.2009. Okresný

súd Lučenec výzvou zo dňa 04.06.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie
exekúcie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Súdny exekútor doručil súdu na vedomie dňa 19.06.2009,
že vyzval oprávneného na opravu návrhu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a predloženie
zmluvy o úvere. Keďže súdny exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou

zo dňa 24.07.2009 vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne urgoval
Stály rozhodcovský súd o predloženie požadovaného listinného dôkazu dňa 25.08.2009. Keďže Stály
rozhodcovský súd ani súdny exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 23.09.2009
vyzval priamo oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Listom doručeným súdu dňa 12.10.2009
oprávnený žiadal predĺžiť lehotu o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu túto lehotu predĺžil

do 02.12.2009. Dňa 02.12.2009 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere. Okresný súd Lučenec výzvou
zo dňa 02.12.2009 vyzval oprávneného o špecifikáciu istiny a poplatku vymáhanej sumy v exekučnom
konaní. Táto výzva bola urgovaná opätovne 01.02.2010. Oprávnený odpovedal na výzvu súdu dňa
10.02.2011. Dňa 10.02.2011 súd vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/117/2012 (9Er/439/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 861,15 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/439/2009 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciecca po 20 mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho
exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek výzvam, ktoré boli urgované zo strany súdu nebol ani zo
strany súdneho exekútora, ani zo strany oprávneného, ani Stáleho rozhodcovského súdu predložený

žiadaný listinný dôkaz, a to zmluva o úvere. Sám oprávnený požiadal súd, aby mu predĺžil lehotu na
doručenie tohto listinného dôkazu o 60 dní. Potom, čo bol listinný dôkaz doručený a reagované na výzvu
súdu dňa 10.02.2011, v ten istý deň súd vydal aj poverenie. Možno konštatovať, že poverenie bolo
vydané hneď v ten istý deň, keď zo strany či už oprávneného alebo súdneho exekútora bola splnená
povinnosť, ktorá mu bola uložená súdom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/440/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.06.2009. Výzvou zo
dňa 04.06.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa
úroku z omeškania a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok. Súdny exekútor doručil súdu na vedomie dňa 19.06.2009, že vyzval oprávneného na

opravu návrhu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a predloženie zmluvy o úvere. Keďže súdny
exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou zo dňa 04.06.2009 vyzval
Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne urgoval Stály rozhodcovský súd o
predloženie požadovaného listinného dôkazu dňa 02.09.2009. Keďže Stály rozhodcovský súd ani súdny
exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 23.09.2009 vyzval priamo oprávneného na

predloženie zmluvy o úvere. Dňa 01.10.2009 Stály rozhodcovský súd doručil súdu fotokópiu zmluvy o
úvere. Okresný súd Lučenec dňa 26.10.2009 vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslo konania 9Er/440/2009-41 zo dňa 03.11.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa
18.07.2011. Uznesení Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/440/2009-44 zo dňa 07.09.2011 súd

rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu Banská Bystrica dňa 27.01.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/132/2012 9Er/440/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
9Er/440/2009 súd zistil, že okresný súd vydal poverenie po cca 4 mesiacov od doručenia žiadosti. Súd
však podotýka, že súd vydal poverenie až potom čo zo strany súdneho exekútora a oprávneného boli
doručené listinné dôkazy, ktoré súd potreboval preto, aby mohol vydať poverenie. Možno konštatovať,
že súd vydal poverenie v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

neobsahovala všetky listiny, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu, a ktoré i napriek
urgenciám zo strany okresného súdu predložené v požadovanej lehote neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 8Er/869/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Výzvou

zo dňa 22.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
listom doručeným súdu dňa 29.09.2009 dal na vedomie súdu, že o predloženie zmluvy požiadal
oprávneného. Dňa 07.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
8Er/869/2009-25 zo dňa 22.10.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 25.05.2011.

Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 8Er/869/2009-59 zo dňa 14.06.2011 súd rozhodol o
trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2011. V konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/136/2012 (8Er/869/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
8Er/869/2009 súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po necelých troch mesiacoch od doručenia žiadosti. Možno konštatovať, že
poverenie bolo vydané v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné preto, aby súd vydal poverenie, preto bol súdny

exekútor vyzývaný.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 10Er/362/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Výzvouzo dňa 23.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor
listom doručeným súdu dňa 13.10.2009 dal na vedomie súdu, že o predloženie zmluvy požiadal
oprávneného. Dňa 30.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania

10Er/362/2009-24 zo dňa 27.10.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 31.08.2011.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 10Er/362/2009-52 zo dňa 11.07.2012 súd rozhodol
o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2012. V konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/145/2012 (10Er/362/2009) sa žalobca domáhal od

žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
330,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
10Er/362/2009 súd zistil, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolorozhodnutépoccatrochmesiacochoddoručeniažiadosti.Súdvšakpoukazujenaskutočnosť,žepo

doručení žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor bol vyzývaný na predloženie listinného dôkazu.
Možno konštatovať, že poverenie bolo vydané v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre vydanie poverenia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/370/2009 súd zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.05.2009. Výzvou
zo dňa 19.05.2009 súd vyzval súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku o
predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 22.06.2009 dal na vedomie
súdu, že o predloženie zmluvy požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 24.07.2009 súd vyzval priamo
Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne bola výzva urgovaná dňa 25.08.2009.

Keďže súdny exekútor ani Stály rozhodcovský súd súdu nezaslali zmluvu o úvere, súd výzvou zo dňa
23.09.2009 vyzval priamo oprávneného. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal
súd o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní. Súdom mu bola predĺžená lehota
do 02.12.2009. Dňa 02.12.2009 oprávnený doručil zmluvu o úvere. Výzvou zo dňa 02.12.2009 súd
vyzval oprávneného o špecifikáciu vymáhanej sumy na istinu a poplatok. Následne bola výzva urgovaná

dňa 08.01.2010, 01.02.2010. Dňa 08.07.2011 súd vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/152/2012 (9Er/370/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 485,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka

9Er/370/2009 súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po 26 mesiacoch od doručenia žiadosti. Súd však považuje za potrebné poukázať
na skutočnosť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora bol tento vyzvaný na predloženie úverovej
zmluvy, ktorú však v lehote nepredložil, preto súd Stály rozhodcovský súd požiadal o predloženie tejto
zmluvy. Stály rozhodcovský súd nereagoval, preto bola výzva urgovaná a následne bol vyzvaný priamo

oprávnený. Sám oprávnený požiadal o predĺženie lehoty na predloženie listinného dôkazu. Po doručení
listinného dôkazu a odpovedi na výzvy súdu, ktorá bola dvakrát urgovaná súd mohol vydať poverenie.
Možno konštatovať, že poverenie bolo vydané v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné preto, aby súd mohol
vydať poverenie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/31/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Súd vydal
poverenie dňa 27.01.2009. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/155/2012 (13Er/31/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške

125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
13Er/31/2009 súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 19 dňoch od doručenia žiadosti. Možno konštatovať, že bolo rozhodnuté v

primeranej lehote.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/445/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010. Výzvou zodňa 05.05.2010 súd vyzval súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku na doplnenie
návrhunavykonanieexekúcieato opredloženieúverovejzmluvy.Výzvabolaurgovanádňa07.06.2010.
Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 17.06.2010 dal na vedomie súdu, že o predloženie

zmluvy požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 19.07.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného
o predloženie zmluvy o úvere. Dňa 29.07.2010 oprávnený doručil zmluvu o úvere. Dňa 12.08.2010
súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/445/2010-26 zo dňa
20.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 17.09.2012. V konaní vedenom na Okresnom

súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/156/2012 (9Er/445/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
9Er/445/2010 súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po štyroch mesiacoch od doručenia žiadosti. Súd však považuje za potrebné

poukázať na skutočnosť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bol súdom vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, a to dvoma urgenciami. Súd taktiež vyzval
priamo oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Oprávnený si túto povinnosť splnil dňa 29.07.2010.
Následne súd vydal poverenie. Možno konštatovať, že poverenie bolo vydané v primeranej lehote,
keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli

potrebné preto, aby súd mohol vydať poverenie.

Zákon číslo 514/2003 Z. z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa zásadne

uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má
povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod,
na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup

orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny

postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za

nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste
posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a

nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V konaniach sp. zn. 9Er/440/2009, 8Er/869/2009, 10Er/ 62/2009, 9Er/445/2010 súd exekúciu zastavil a
vyhlásil za neprípustnú z dôvodu formálnej a materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Ak teda

žalobca v postavení oprávneného v exekučnom konaní sám inicioval neprípustné exekučné konanie na
základe neprípustného exekučného titulu, podľa názoru súdu je preto uplatnenie si práva na náhradu
škody v konaní, ktoré bolo neprípustné, pričom takéto konanie sám žalobca vyvolal v rozpore s dobrými
mravmi.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnejzávažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade keď nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho
exekútora v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 41 odsek 2 písmeno d) s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, samotné nedodržanie lehoty
stanovenej v exekučnom poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní. Exekučným titulom boli
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť exekúcie, musel skúmať
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom prípade uzavretá
platne. Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom
na tú skutočnosť, že sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučných konaní bola primeraná náročnosti vecí.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

Keďže zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania s poukazom na ustanovenie § 19

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd sa aj zaoberal, či právo žalobcu nie je premlčané. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Preskúmaním všetkých žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
sú predmetom tohto konania súd zistil, že všetky žiadosti okrem žiadosti súdneho exekútora v konaní
vedenom pod spisovou značkou 12C/155/2012 (13Er/31/2009) boli doručené súdu po 23.04.2009, teda
právo žalobcu premlčané z tohto hľadiska v týchto konaniach nie je, okrem konania vedeného pod
spisovou značkou 12C/155/2012, kde bola žiadosť súdneho exekútora doručená 09.01.2009 a 15 dňová

lehotaoddoručeniažiadostioudeleniepovereniauplynuladňa26.01.2009,tedatrirokypred23.04.2009
kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 12C/117/2012,
12C/132/2012, 12C/136/2012, 12C/145/2012, 12C/152/2012, 12C/155/2012 a 12C/156/2012 s tým, že

tieto sa ďalej viedli pod spisovou značkou 12C/117/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov
konaní o zaplatenie majetkovej škody vo výške 875,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3 941,15
Eur zamietol. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/117/2012
(9Er/439/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 861,15 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec

pod spisovou značkou 12C/132/2012 9Er/440/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/136/2012 (8Er/869/2009) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 275,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou

12C/145/2012 (10Er/362/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/152/2012 (9Er/370/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 485,-- Eur,
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/155/2012 (13Er/31/2009)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/156/2012 (9Er/445/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia

rozhodnutia si nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu žiadne trovy konania nevyplývali,
súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.