Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214919
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614214919.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobkyne Ľ. P. Q.,

narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K., I.P. S. XXXX/XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Ľubomír
Ivan, advokát so sídlom Zvolen, Dukelských hrdinov 22 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 95 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration
court s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 44 130 481, spisová značka 16/16/14 zo dňa

17.07.2014 s a z r u š u j e .

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 44 130 481, spisová značka 16/16/14
zo dňa 17.07.2014 s a o d k l a d á do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 357,91 Eur na účet

právneho zástupcu žalobkyne IBAN: T., BIC: T., VS: XXXXXX, vedený vo L., D.. T.., pobočka O. v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdudňa18.09.2014sažalobkyňadomáhala,abysúdzrušilrozhodcovskýrozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom
Krížna 56, Bratislava sp. zn. 16/06/14 zo dňa 17.07.2014 a zároveň odložil vykonateľnosť tohto

rozhodcovského rozsudku.

Samotnú žalobu odôvodnila tým, že ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným - spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012. Žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 17.07.2014, sp. zn. 16/06/14
podáva z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bola napísaná na pretlačenom formulári žalovaného, ktorého

súčasťou bola tiež rozhodcovská zmluva, ktorá obsahovala dojednanie rozhodcovskej doložky. V
rozhodcovskej zmluve bolo uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu vsúdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcim stálych rozhodcovských
súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, a to Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 134 81 so sídlom Krížna 56, Bratislava,

spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sro, vložka číslo.:
52189/B alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, zapísaný v Obchodnom registri Okresného
súdu Banská Bystrica oddiel: Sro., vložka číslo.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Postup

v rozhodcovskom konaní sa riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení a ďalej predpismi upravujúcimi konanie vybraného rozhodcovského súdu. Tieto predpisy sú k
dispozícii v sídle spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a tiež v sídle a na internetových stránkach
obidvoch rozhodcovských súdov. Týmto nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na
začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky.

Poukázala na skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným je v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia §
52 až § 60 OZ.

Rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú, a to jednak pre jej rozpor s ustanovením § 53

ods. 4 písm. r/ OZ, nakoľko vyžaduje, aby v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky ako spotrebiteľ
všetky spory so žalovaným ako dodávateľom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom za
zmätočné považuje tiež dojednanie o tom, že dojednaním rozhodcovskej zmluvy nie je dotknuté jej
právo obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd v Slovenskej republike. Predmetná
neplatne dojednaná rozhodcovská zmluva od nej nesporne vyžaduje, aby všetky spory zo zmluvy

riešila v rozhodcovskom konaní. Predmetná rozhodcovská zmluva jej bola predložená k podpisu v
rovnaký deň ako aj samotná zmluva, pričom samotná rozhodcovská zmluva je osobitným dojednaním,
ktoré musela akceptovať, aby jej konanie nemalo následky vo vzťahu k získaniu revolvingového úveru.
Nakoľko nebola vo veci od počiatku správne poučená, dôsledkom čoho bolo uzavretie predmetnej
rozhodcovskej zmluvy v jej neprospech má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva bola už z tohto

dôvodu od počiatku neplatná. Napriek zdanlivo individuálnemu uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy a
možnosti odstúpenia od nej v lehote 14 dní od uzavretia v zmysle bodu 7, formulárové znenie tejto
rozhodcovskej zmluvy jej nijakým spôsobom neumožnilo ovplyvniť jej znenie a teda ani zmeniť alebo
ovplyvniť možnosť, že by v prípade vzniknutého sporu mohol vo veci rozoznať iný rozhodcovský súd
než v nej uvedený.

Má zato, že práve týmto znením bodu 5 rozhodcovskej zmluvy boli najvážnejšie porušené jej
spotrebiteľské práva, tak ako to potvrdzuje aj platná judikatúra Európskeho súdneho dvora, ktorej
právnymnázoromjeviazanáajSlovenskárepublikynazákladeSmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná zo Slovenského

právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa OZ v znení
neskorších predpisov.

Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, na ktorú je de facto priamo naviazaná
aj predmetná rozhodcovská zmluva je zrejmé, že subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo

voľby medzi rozhodcovskými súdmi bude takmer vždy žalovaný ako veriteľ, nakoľko miera jeho práv
voči nej ako druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka, zabezpečuje jeho takmer
úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby z jej strany ako
dlžníka. Má za to, že žalovaný od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby
v prípade vzniku sporov boli tieto riešené na súde, ktorý vyhovuje jemu za účelom minimalizácie jeho

nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia jej spotrebiteľských práv. Takto koncipovanou rozhodcovskou
zmluvoutedareálnedochádzaknarušeniusmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranami,
samozrejme v jej neprospech. Navyše, vzhľadom na značnú vzdelanosť sídla rozhodcovských súdov,
určených žalobcom ako aj s ohľadom na jej majetkové a zárobkové pomery, o ktorých bol žalovaný
pred uzavretím všetkých zmlúv dostatočne informovaný nemala možnosť v rozhodcovskom konaní sa

relevantne proti návrhu žalovaného brániť, resp. zúčastniť sa konania.

Je tiež nesporné, že platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy zakladá právomoc konkrétneho
rozhodcovského súdu rozhodovať spor zo Zmluvy, preto musí byť zrejmé, ktorý rozhodca, alebostály rozhodcovský súd je oprávnený spor rozhodnúť. V prípade dojednania príslušnosti viacerých
rozhodcovských súdov nie je bez ďalšieho dojednania zmluvných strán zrejmé, ktorý z nich má vo veci
konať a rozhodnúť prednostne, čo spôsobuje neprimeranú právnu neistotu, pričom túto spôsobila osoba,

ktorá zmluvu kreovala, teda osoba žalovaného. Dojednanie rozhodcovskej doložky je podľa jej názoru
neurčité a zmätočné.

Až z rozhodcovského rozsudku zistila, že žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, s ktorou sa
však nemala možnosť oboznámiť, nakoľko jej nebola doručená. Jedným z dôsledkov nedoručenia

písomnosti v konaní je to, že nemohla zaujať stanovisko, reagovať na podanú žalobu žalovaného a
predovšetkým namietať nedostatok právomoci Slovenského arbitrážneho súdu. Slovenský arbitrážny
súd jej nedoručil všetky právne relevantné písomnosti, čím porušil ustanovenia Rokovacieho poriadku,
zákona o rozhodcovskom konaní a tým a jej povinnosti. Z uvedeného má za to, že bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa na pojednávaní súdu dodala, že zmluvu o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu
podpisovala na pobočke žalovaného v K.. Žalovaného navštívila za účelom, že chcela čerpať úver 1
000,--Eur, na čo jej bolo oznámené, že sa to dá, avšak v zmluve bola uvedená suma 1 260,--Eur, čo
malo byť aj s výškou spracovateľského poplatku. Asi dva dni po uzatvorení zmluvy jej na účet prišla
suma okolo 1 000,--Eur, nebolo to však v tej výške ako bolo uvedené v zmluve o revolvingovom úvere.

Pôžička zo strany žalovaného jej bola poskytnutá jednorázovo a po niekoľkých mesiacoch splácania
bez toho, že by o to požiadala jej na účet bola pripísaná suma nejakých 680,--Eur, ktorú však z účtu
vybrala a odniesla ju do pobočky žalovaného. Tam jej dali potvrdenie, že túto druhú pôžičku vrátila.
Úver, ktorý jej požičali má splatený ešte aj vo vyššej čiastke. Pri podpisovaní zmluvy o revolvingovom
úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy jej bolo len povedané kde čo má podpísať, o tom prečo má podpísať

rozhodcovskú zmluvu jej nebolo nič vysvetlené. Následne jej prišli papiere z rozhodcovského súdu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril faxom doručeným súdu dňa 25.11.2014 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Vo svojom vyjadrení považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Poukázal
na to, že zmluvné strany uzatvárali rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon na osobitnej listine.

Materiálna samostatnosť vyplýva jednak z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania
a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva tak nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať,
a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla
zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný
vôbec ovplyvniť. Zdôraznil bod 2 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa výslovne uvádza, že uzatvorenie

rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Poukázal tiež na bod 7 rozhodcovskej
zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych
dní od jej uzavretia. Využitím tohto oprávnenia môže dlžník sám bez ohľadu na nesúhlas veriteľa
dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie samostatnej zmluvy o

revolvingovom úvere. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení tiež uviedol, že za nedôvodný považuje argument žalobkyne
o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie je písomným konaním.

Žalobkyňa mohla žiadať nielen o ústne pojednávanie, ale aj o vypočutie dožiadaným súdom a podobne.
Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní nepodala žiadne písomné vyjadrenie k veci, napriek tomu, že
bola k tomu vyzvaná. V tomto smere ohľadne miesta rozhodcovského konania nebola zo strany
žalobkyne uplatnená žiadna námietka, ktorej nevyhovenie by malo zakladať akékoľvek znevýhodnenie
žalobcu. Z podanej žaloby teda nie je zrejmá žiadna súvislosť medzi miestom rozhodcovského konania

a údajnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy. Postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci
z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu neberie žalobkyni možnosť uplatniť svoje práva v
rozhodcovskom konaní. Rozhodca síce môže vydať rozhodcovský rozsudok na základe písomných
podkladov predložených žalobcom, musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť žalovanému, ktorý
má možnosť sa k nemu vyjadriť formou žalobnej odpovede. Pokiaľ sa žalovaný vyjadrí, rozhodcovský

rozsudok sa zruší a rozhodca pokračuje v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný sa pojednávania dňa 09.12.2014 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súd preto vec
prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka R. Y., prečítaním rozsudku rozhodcovského
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56,

Bratislava sp. zn. 16/16/14 zo dňa 17.07.2014, Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi konania číslo XXXXXXXXXX dňa 24.01.2012, zmluvných dojednaní, Rozhodcovskej zmluvy
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 24.01.2012, fotokópie spisu sp. zn. 16/06/14 rozhodcovského súdu Slovak
arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, fotokópie rokovacieho poriadku slovenského
arbitrážneho súdu, vyjadrenia žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňadňa26.01.2012uzatvorilasožalovanýmZmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,na
základe ktorej jej bola schválená výška úveru 1 260,--Eur. Súčasťou zmluvy bola Rozhodcovská zmluva
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory
nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace z ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom

úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov : Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v
Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so
sídlomvBanskejBystrici.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýbudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúť

spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Z fotokópie spisu Rozhodcovského súdu Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava sp. zn.
16/06/14 má súd preukázané, že žalovaný v postavení žalobcu podal na uvedenom súde žalobu dňa
05.06.2014 voči žalobkyni v postavení žalovanej o zaplatenie sumy 609,77 Eur s príslušenstvom.

Súčasťou spisu je aj Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania číslo
XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, karta klienta,
Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 24.01.2012 uzatvorená medzi účastníkmi konania,
pokus o zmier pred začatím súdneho konania, rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu. Z rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 17.07.2014 má súd preukázané, že Slovenský arbitrážny súd,

zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava dňa 17.07.2014
vydal rozsudok, v ktorom žalovanú Ľ. P. Q. zaviazal zaplatiť žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752 sumu 609,77 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% denne a úroky z omeškania a trovy konania a právneho zastúpenia. Žalobkyňa Ľ. P. Q. prevzala
rozsudok dňa 25.08.2014. Rozsudok jej bol doručovaný spoločne aj so žalobou a prílohami. Žalobkyňa

Ľ. P. Q. prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila Slovenskému arbitrážnemu súdu Slovak
arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava žalobnú odpoveď dňa 18.09.2014.

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.Y.vyplynulo, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou PROFI
CREDITSlovakias.r.o.akoveriteľomaĽ.P.L.Q.akodlžníčkou.Vzmyslebodu6zmluvybolrevolvingový

úverschválenýdovýšky1260,--Eur,pričomcelkováčiastka,ktorúmaladlžníčkavrátiťbola1567,98Eur.
Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá 63,16 %, RPMN za úver 69,14 %, priemerná RPMN
za úver 45,66 % s počtom splátok 24 a výškou mesačnej splátky 87,11 Eur. Zmluva bola podpísaná
žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 24.01.2012 a žalovaným ako veriteľom dňa 26.01.2012. K zmluve boli
pripojené zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.

Dňa 26.01.2012 bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. a dlžníčkou Ľ. P. Q.. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa
mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku 5 zmluvy sa mala vzťahovať táto
dohoda na akýkoľvek spor, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo

súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu, alebo
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane

podávajúcej žalobný návrh. Z bodu 7 vyplynulo, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj
bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník
vykonať v písomnej forme. Z bodu 2 uvedenej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.Dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Z karty klienta vyplynulo, že žalobkyni bola vyplatená čiastka 1 016,33 Eur, z úveru splatila sumu 1
480,87 Eur, pričom zostalo jej doplatiť 609,77 Eur.

V spise sa nachádzal aj pokus o zmier zo dňa 10.02.2014, ku ktorému však nebol pripojený doklad o
odoslaní.

Súčasťou rozhodcovského rozsudku bolo poučenie, že žalovaná sa môže k žalobnému návrhu a
rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do 15 dní od jeho doručenia. Ak v nej
uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd
pokračuje ďalej v konaní. Tiež bola poučená o možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení

v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Súd má v konaní preukázané, že žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 25.08.2014,
pričom žalobnú odpoveď 15 dní mohla podať do 09.09.2014, avšak ju podala 16.09.2014, teda po
lehote. Táto skutočnosť vyplýva aj z oznámenia Slovenského arbitrážneho súdu doručeného súdu dňa

15.10.2014, z ktorej má súd preukázané, že Slovenský arbitrážny súd sa žalobnou odpoveďou žalovanej
nezaoberal, nakoľko táto bola doručená po lehote na jej podanie a z tohto dôvodu nedošlo k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku, ktorý už bol právoplatný.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 16/06/14 zo dňa 17.07.2014, právoplatným dňa 25.08.2014 a

vykonateľným dňa 29.08.2014 bola žalovaná ( v prejednávanej veci žalobkyňa ) zaviazaná zaplatiť sumu
vo výške 609,77 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne
zo sumy 87,11 Eur od 30.04.2012 do 01.05.2012, zo sumy 87,11 Eur od 30.12.2012 do 09.01.2013,
zo sumy 87,11 Eur od 30.04.2013 do 01.05.2013, zo sumy 87,11 Eur od 30.08.2013 do 18.09.2013, zo
sumy 87,11 Eur od 30.09.2013 do 16.09.2013, zo sumy 87,11 Eur od 30.10.2013 do zaplatenia, zo sumy

87,11 Eur od 30.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 87,11 Eur od 30.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 87,11
Eur od 30.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 261,33 Eur od 07.02.2014 do zaplatenia, tak, že tento úrok z
omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 260,--Eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 260,--Eur len
5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 609,77 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo

výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 172,38 Eur.
V čl. 14 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by
dlžník mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade
omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725% ročne. Okrem zmluvnej pokuty je dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z výsluchu svedka R. Y. má súd preukázané, že u žalovaného pracoval na základe živnosti ako viazaný
finančný agent. Žalobkyňu poznal z dôvodu, že s ňou uzatváral zmluvu o revolvingovom úvere ako aj
rozhodcovskú zmluvu. Svedok uviedol, že nielen v prípade žalobkyni, ale vo všeobecnosti, keď prišiel

klient na pobočku, že chce úver spýtali sa ho, či je zamestnaný alebo dôchodca a aký má príjem. Keď
vedeli aký je príjem klienta odrátali z toho výdavky a zistili aká by mu vyšla pôžička z jeho príjmu po
odpočítaní výdavkov. Klientom následne dal k nahliadnutiu zmluvu, mohli si ju prečítať, niektorí si ju
zobrali aj domov a potom ju podpísali. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, túto museli predkladať na
podpis, nakoľko bola podmienkou schválenia revolvingového úveru. Ohľadne rozhodcovskej zmluvy zo

strany žalovaného nemali žiadne špeciálne školenie, nebolo im povedané čo to znamená, vedel že je to
len podmienka na to, aby mohla byť uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Ohľadne rozhodcovskej
zmluvy vedel len toľko, že keď klient nebude splácať pôžičku, môže dôjsť k exekúcii.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní ku dňu 26.01.2012, účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia
zmluvy t. j. 26.01.2012, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia
zmluvy t. j. 26.01.2012, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),

pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská
zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z
nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví
rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., účinného k 26.01.2012, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z., účinného k 26.01.2012, účastníci rozhodcovského konania majú

v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Súd má v konaní preukázané, že žalobkyňa podala žalobu v lehote v zmysle § 41 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. keď rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 25.08.2014 a žaloba na súd bola doručená
dňa 18.09.2014.

Súd skúmal všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom základným kritériom
posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka to, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je, či boli
neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými všeobecnými obchodnými
podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce
spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.
Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len či predložený návrh zmluvy podpíše,
alebo odmietne.

Súd je toho názoru, že napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samotnej listine,
tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, preto je potrebné posudzovať uvedenú
zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Je preukázané, že sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z výpovede
žalobkyne táto nebola pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaná
o náležitostiach, boli jej uvedené len údaje revolvingového úveru aj to v nedostatočnej miere, nakoľko
bola informovaná len o výške poskytnutého úveru a výške jednotlivých splátok. Rozhodcovská zmluva
jej bola pri podpise o revolvingovom úvere len daná na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. Žalobkyňa

nevedela posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy, nemala vedomosti
čo znamená rozhodcovská zmluva.

Súd uvádza, že napriek tomu, že v rozhodcovskej zmluve bol uvedený alternatívny spôsob riešenia
sporov, spotrebiteľ by mal byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej zmluvy, čo

pre neho takáto zmluva znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob nemohli
uviesť do omylu. Z výpovede žalobkyne ako aj svedka pána Y. je zrejmé, že znenie rozhodcovskej
zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva jej bola daná na podpísanie. Pokiaľ bol v rozhodcovskej
zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súdalebo na všeobecný súd, ide podľa názoru súdu čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia
sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ
veriteľ ( žalovaný) uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde je dlžník ( žalobkyňa ) povinný

podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup
dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za
platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so zákonom a
dobrými mravmi. Súd však za najdôležitejšiu považuje v danom prípade skutočnosť, že aj zo samotnej

výpovede svedka R. Y., ktorý uzatváral so žalobkyňou zmluvu ako viazaný finančný agent vyplynulo, že
rozhodcovskázmluvamuselabyťpodpísanázostranyžalobkyne,nakoľkoinakbynedošlokuzatvoreniu
zmluvy o revolvingovom úvere a tak k poskytnutiu úveru. Táto svedecká výpoveď vyvracia tvrdenie
samotného žalovaného vo svojom vyjadrení, ako aj ustanovenie zakotvené v samotnej rozhodcovskej
zmluve, kde veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnom konaní

sa preukázal pravý opak. Už z uvedeného taktiež vyplýva skutočnosť, že sa nejedná o individuálne
dojednanie a ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 OZ, ktorá je podľa ods. 5 neplatná.

Podľa názoru súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského

súdu od bydliska žalobkyne je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa
podľa § 87 písm. f) O.s.p., a to v prípade ak by rozhodcovské konanie bolo ústne nie písomné ako bolo
v predmetnom prípade.

V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť

zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c)
zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma aj ex offo najmä
pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ. V takomto prípade sa
súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či
pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka
v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal odporca už pripravenú a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, pričom žalobkyňa

obsah zmluvy nemohla nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnila. Je nesporné, že
predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko veriteľ konal v rámci
predmetu svojho podnikania a dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Na spotrebiteľské vzťahy o
ktorých ide v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, pričom
ich znenie je všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských

úverov podniká a má teda na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti by mal uzatvárať také
zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním
a nemal by sa snažiť obchádzať ich cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných
a nepriehľadných podmienok zahrnutých v zmluvných dojednaniach, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť
nejako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv, alebo si inak

zhoršuje svoje postavenie, či spotrebiteľské právo vylučuje. Nároky, ktoré vychádzajú z neprijateľných
podmienok, obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať, nakoľko výkon
takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Smernica Rady (Európskej únie č. 93/13 EHS z 05.04.1993) považuje riešenie sporov zo

spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom neprimeranosť
je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať
svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny
formulárových zmluvných podmienok a v prípade úverových zmlúv spotrebiteľ často koná pod tlakom
finančnej tiesne, čím veriteľ získava neprimerané výhody. Za takúto neprimeranú výhodu súd považuje

aj riešenie sporov cestou rozhodcovských súdov s ktorými žalovaný dlhodobo spolupracuje, pričom
v takomto konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávania a spory sú tým prenášané zo sústavy
nezávislých súdov k rozhodcovi.Tak ako už súd uviedol, rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu nezávislým súdom, ak podá žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný.

Rozhodcovská zmluva zo dňa 26.01.2012 číslo XXXXXXXXXX, z ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa - v tomto konaní žalobkyne
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ - v tomto konaní žalovaný. Ak
ajrozhodcovskázmluvadávanavýbermedzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je

nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa osobitne nevyjednala, bola veriteľom vopred
pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah, naopak rozhodcovská
zmluva musela byť zo strany žalobkyne podpísaná, ak chcela, aby s ňou žalovaný uzatvoril zmluvu
o revolvingovom úvere. Len veľmi ťažko pri tom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva
je v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu súd posúdil vzhľadom na všetky

uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Súd k námietke žalobkyne čo sa týka nedoručenia písomnosti zo strany rozhodcovského súdu uvádza,
že keďže rozhodcovský súd v danom prípade zvolil písomné konanie v zmysle § 20 rokovacieho
poriadku, rozhodcovský súd postupoval správne a žalobkyni doručil všetky písomnosti až spolu s

rozsudkom.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok, nakoľko mal za to,
že žalobkyňa ako účastník rozhodcovského konania dôvodne poprela platnosť rozhodcovskej doložky.

Čo sa týka posudzovania zmluvných podmienok obsiahnutých v samotnej zmluve o poskytnutí
revolvingového úveru uzatvorenej medzi účastníkmi konania, táto bude podrobená súdnej kontrole
potom, čo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa stane právoplatným v zmysle § 43 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní, kedy súd bude pokračovať v konaní s tými istými účastníkmi konania,
ktorí boli ako účastníci označení a v rozsahu, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie rozhodcovského

konania alebo vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by obligatórne mali byť
zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti. Súd má za to, že dôvodnosť
takto podaného návrhu je daná už samotným charakterom prejedávanej veci, navyše bez odloženia
vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku by hrozilo riziko výkonu tohto rozhodnutia. Keďže

povinný z tohto exekučného titulu podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a z toho
vyplývajúce preskúmanie procesného postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu vychádzal, je preto dôvod
očakávať že plniť dobrovoľne nebude a na plnenie vyčká až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý
vysloví, či v predmetnom rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovskom rozsudku neboli porušené
jeho procesné práva. Súd preto odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná a uplatnila si trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 357,91 Eur.

Právny zástupca žalobkyne si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie
a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaní), pričom jeden úkon vyčíslil tarifnou odmenou vo
výške 61,87 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur. Ďalej si pripočítal právny zástupca žalobkyne aj
DPH vo výške 20 %. Právny zástupca žalobkyne si uplatnil aj náhradu za stratu času stráveného cestou
zo sídla Zvolen do miesta konania pojednávania Lučenec a späť v rozsahu štyroch začatých polhodín

pri sadzbe 1/60 výpočtového základu za jednu hodinu 13,40 Eur, spolu 53,60 Eur + 20 % DPH, t. j.
64,32 Eur. Taktiež si uplatnil aj cestovné autom na pojednávanie dňa 09.12.2014 v zmysle zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách za osobné motorové vozidlo značky Hyundai SANTA FE, EČ:
O. pri počte kilometrov 116, priemernej cene PHM 1,284 Eur na liter, koeficient opotrebenia vozidla najeden kilometer 0,183 Eur. Priemerná spotreba 9,2 litra na 100 km: 0,183 x 116 km = 21,23 Eur, 1,284
Eur x 116 km x 0,92 = 13,70 Eur, 21,23 Eur + 13,70 Eur = 34,93 Eur + 20 % DPH = 41,92 Eur.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobkyne súd
zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4
ods. 2 písm. z/, a/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, poplatková povinnosť z predmetu konania prešla
na neúspešného žalovaného. Žalovaný je preto povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v
zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov položka 3 písm. c/ vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.