Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222611
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112222611.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

žalobcu: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. č. XXX/XXX, zastúpený: JUDr. Dušan Kubáni, advokát,
Teplická 2251/121, Piešťany, proti žalovanému: Gabriel Cisár - AUTOCENTRUM, IČO: 34 426 272, ul.
Továrenská, Smolenice, zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, o zaplatenie
100,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 81,71 Eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 81,71 Eur od
01. 09. 2012 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 258,74 Eur a iné trovy konania v
sume 10,25 Eur, k rukám splnomocneného právneho zástupcu žalobcu: JUDr. Dušan Kubáni, advokát,

Teplická 2251/121, Piešťany, a to všetko do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 6.11.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.11.2012 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,80 Eur s zákonným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 100,80 Eur od 01.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Predmetný návrh
žalobca odôvodnil tým, že žalovaný žalobcovi od 27.7.2012 nevypláca mesačnú mzdu (aj napriek
právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.6.2012, č. k. 37Cpr/1/2012-36), vždy
za príslušný mesiac splatnú do posledného dňa nasledujúceho každého mesiaca. Predmetná suma
predstavuje nezaplatenú mzdu od 27.7.2012 do 31.7.2012.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 9.1.2013, č. k. 12C/83/2012-65 bolo rozhodnuté, že súd
konanie v časti o náhrade mzdy 3,44 Eur a 9% ročnom úroku z omeškania zo sumy 3,44 Eur od 1.9.2012
do zaplatenia zastavuje. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2013.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23.9.2014 vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
23.9.2014 pod sp. zn. 12C/83/2012 bolo rozhodnuté, že súd konanie v časti istiny o zaplatenie 15,56

Eur a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,65 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia, zastavuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojených
spisov tunajšieho súdu spis. zn. 37Cpr/1/2012, 18Cpr/3/2012, 16Cpr/1/2012, oboznámením sa s
obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že sa pridržiava písomného návrhu tak, ako bol upravený v zmysle podania zo dňa

17.12.2012 a žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97,36 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 97,36 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania
a to z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu po tom, ako došlo k ukončeniu pracovného
pomeru zo strany žalovaného, ktorý dal žalobcovi výpoveď, keď rozhodnutím Okresného súdu Trnavabolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti tejto výpovede a potom nebolo povinnosťou žalobcu ako
zamestnanca nastúpiť do práce, ale až po doručení výzvy zo strany žalovaného, teda prekážka bola na
strane žalovaného ako zamestnávateľa. Žalobca nastúpil do práce v mesiaci august 2012 po tom, ako

mu bola doručená výzva zo strany žalovaného na nastúpenie do práce 6.8.2012, teda po doručení výzvy.
Pri výpočte zárobku vychádzal žalobca z priemerného zárobku za obdobie roku 2011, keď vyčíslenie
priemerného zárobku žalovaného zo dňa 28.5.2012, bolo v neprospech žalovaného, pretože žalovaný
určil vyšší zárobok a žalobca spôsob výpočtu špecifikoval v podaní zo dňa 17.12.2012. Pokiaľ ide o
prípis žalovaného zo dňa 18.7.2012, na ktorý sa žalovaný odvoláva, to je prvá výzva, ktorú žalobca

prevzal a na základe ktorej nastúpil do práce, avšak v ten deň, ako nastúpil do práce, ho žalovaný
vyhodil s tým, že asi si uvedomil, čo urobil, a preto mu dal následne opätovnú výzvu na nástup do
práce. Je potrebné mať za to, že to okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňalo náležitosti v
zmysle zákona, kde ani nebolo konštatované, že bolo dané kvôli tomu, že nastúpil do práce 27.7.2012.
Taktiež nie je pravda, že žalobca od 26.7.2012 do 3.9.2012 vôbec nenastúpil do práce, nakoľko za toto
obdobie dostal aj časť mzdy a zúčastnil sa zdravotných prehliadok. Žalobca uviedol, že návrh berie

späť v časti istiny 15,65 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 15,65 Eur od 01. 09. 2012
do zaplatenia. Žalobca uviedol, že pri výpočte hodinovej mzdy vychádzal zo znaleckého posudku č.
7/2013, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18Cpr/3/2012
a preto žalovaná suma predstavuje 3,4046 Eur delené hod. krát 8 hodín krát 3 pracovné dni. Zároveň
žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že žalobca mal ihneď po právoplatnosti rozsudku o neplatnom

skončenípracovnéhopomerunastúpiťdopráceatosodkazomna§47ods.1písm.a)Zákonníkapráce,
kde keď zamestnávať prestane prideľovať prácu, zamestnanec má povinnosť nastúpiť do práce, keď
ho zamestnávateľ vyzve. Žalobca uviedol, že po právoplatnosti rozsudku o neprávoplatnom skončení
pracovného pomeru vyzval žalovaný žalobcu na nástup do práce až 3. 8 .2012, a preto žiada náhradu
mzdy za 3 dni v mesiaci júl 2012.

Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým tvrdením žalobcu, že žalobca nemusel nastúpiť do práce po
právoplatnom skončení veci o určenie neplatnosti výpovede, vec bola právoplatne skončené 26.7.2012,
všetci o tom vedeli a teda žalobca mal nastúpiť do práce 27.7.2012, keď nástup do práce nemôže
byť podmienený výzvou zo strany zamestnávateľa. Žalovaný pred právoplatným skončením konania o

neplatnosť výpovede vyzval žalobcu, aby nastúpil do práce s tým, že sa nebude odvolávať voči rozsudku
a žalobca nastúpil do práce až s veľkým oneskorením, keď si prevzal zásielku a to výzvu na nástup do
práce až 3.8.2012. Žalobca nereagoval ani na jednu z troch výziev. Žalobca od 27.7.2012 až do 3.9.2012
nenastúpil do práce. Čo sa týka výziev, sú založené v spise 16Cpr/2/2012. Má za to, že žalobca nemá
nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pretože nepracoval, napriek tomu, že pracovať mal. Žalobca ani

nechcel, ani nemohol nastúpiť do práce v rozhodnom období, lebo pracoval u iného zamestnávateľa a
tým pádom nemal ani časový priestor zrelaxovať, odpočinúť si, aby mohol vykonávať zodpovednú prácu
u žalovaného. Pokiaľ ide o nárok žalobcu o zaplatenie 97 Eur s prísl., ide o neopodstatnený nárok, nemá
základ ani v skutkových okolnostiach. Žalovaný ž uviedol, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby
tak, ako upresnil žalobca na pojednávaní dňa 23.9.2014, nakoľko podľa jeho názoru žalobca nemá nárok

na náhradu mzdy za 3 dni tak ako to žaluje, jeho čiastočné späťvzatie žaloby nič nerieši, súhlasil by
len s celkovým späťvzatím žaloby. Uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný listom
zo dňa 18. 07. 2012, teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom pod sp.
zn č. 37Cpr/1/2012 upozornil žalobcu, že nebude podávať odvolanie a že ho žiada o okamžitý nástup
do práce, ktorú zásielku si žalobca prevzal dňa 3. 8. 2012, dovtedy zásielku nepreberal, čo považuje

žalovaný za chytráčenie žalobcu, že chcel ťažiť zo situácie, minimálne právoplatnosťou rozsudku v
konaní 37Cpr/1/2012 sa obnovili práva a povinnosti z pracovnej zmluvy, teda dňa 26. 07. 2012 a žalobca
mal teda povinnosť ihneď nastúpiť do práce a plniť si svoje povinnosti v zmysle § 81 písm. a) až f)
Zákonníka práce a nemusel čakať na výzvu žalovaného.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 odo dňa, keď
vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej
zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať
ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou

zmluvou.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby honaďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
Podľaustanovenia §142ods.3 Zákonníkaprácevzneníplatnomaúčinnomdo31.12.2012,aknemohol
zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch

1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012

rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce platnom a účinnom do 31.12.2012, ak zamestnanec
v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného

zárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanecdosiahol
od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce platnom a účinnom do 31.12.2012, priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,

postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal
do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Medzi základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce

podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v plnení povinností,
ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná
zmluvaalebopokynyvedúcehozamestnanca.Aktedazamestnávateľneprideľujezamestnancoviprácu,
porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce
mu z pracovnej zmluvy. Účastník, ktorý spôsobil túto situáciu, je povinný druhému účastníkovi vyjadriť

ochotu plniť si povinnosti a oznámiť mu odstránenie prekážky brániacej výkonu práce. Len ten z
účastníkov, ktorý je ochotný, resp. pripravený plniť si svoje povinnosti z pracovného pomeru, sa môže
domáhať zodpovedajúceho plnenia od druhého účastníka. Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu nie
na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa, môže ho vyzvať na plnenie
povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca

nemožno v takom prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 18.10.2010
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy uzavretej písomne dňa 18.10.2010 medzi
žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. Z predmetnej pracovnej zmluvy

vyplýva hodinová mzda zamestnanca vo výške 2,50 Eur/1hod., pričom potvrdením zo dňa 28.5.2012
adresovaným Okresnému súdu Trnava k sp. zn. 37Cpr/1/2012 deklaroval žalovaný ako zamestnávateľ
priemernú mzdu žalobcu vo výške 4,20 Eur/1 hod.. Prípisom “Skončenie pracovného pomeru“ zo
dňa 29.9.2011 žalovaný oznámil žalobcovi že pracovný pomer ukončuje ku dňu 31.12.2011 podľa §63 Zákonníka práce. Listom zo dňa 24.1.2012 adresovaným žalovanému vyjadril žalobca nesúhlas
s rozviazaním pracovného pomeru a zároveň mu adresoval oznámenie o trvaní na jeho ďalšej
existencii a žiadosť, aby žalovaný žalobcu od 1.1.2012 naďalej nepretržite zamestnával a prideľoval mu

prácu u zamestnávateľa - Gabriel Cisár AUTOCENTRUM, IČO: 34 426 272, Horné Orešany č. 424,
prevádzka Továrenská ul. Smolenice PSČ 919 04. V konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou
značkou 37Cpr/1/2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď daná
žalobcovi listom žalovaného zo dňa 29.9.2011 je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
06.06.2012, č. k. 37Cpr/1/2012-36 bolo rozhodnuté, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo

dňa 29.9.2011 je neplatná. Žalobca prevzal oznámenie žalovaného, že nebude podávať odvolanie v
právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 37Cpr/1/2012 a žiadosť žalovaného o okamžitý
nástup do práce dňa 3.8.2012. Výpoveďou zo dňa 13.9.2012 opätovne skončil žalovaný so žalobcom
pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď neplatnosti uvedenej výpovede z
pracovného pomeru sa žalobca domáha v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou
16Cpr/2/2012.

Z na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo zistené,
že žalovaný ako zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom
výpoveďou zo dňa 29.9.2011, o ktorom neplatnom skončení pracovného pomeru rozhodol tunajší
súd rozsudkom číslo konania 37Cpr/1/2012-36 zo dňa 6.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňom 26.7.2012. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa
vzájomné práva a povinnosti účastníkov riadia pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi
predpismi. Jednou zo základných pracovných povinností zamestnávateľa v pracovnom pomere je tak
v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1, písm. a) Zákonníka práce prideľovať zamestnancovi prácu. Ak
zamestnávateľ prestane zamestnancovi prideľovať prácu, a to aj v prípade neplatného skončenia

pracovného pomeru, aj keď je zamestnanec pripravený prácu vykonávať, je zamestnanec povinný
nastúpiť do práce až vtedy, keď ho zamestnávateľ vyzve a vyjadrí ochotu mu opäť prideľovať prácu. V
súvislosti s výpoveďou zo dňa 29.9.2011 prestal žalovaný žalobcovi prideľovať prácu. Po právoplatnosti
rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru bolo povinnosťou žalovaného vyzvať
žalobcu k plneniu si povinností z pracovného pomeru, nakoľko žalobca neprestal vykonávať prácu

u žalovaného z vlastného rozhodnutia, ale z podnetu žalovaného. Navyše žalobca bol ochotný a
pripravený plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, čo jednoznačne vyplýva z
jeho listu zo dňa 24.1.2012 adresovanému žalovanému, a v žiadnom prípade nebol po právoplatnosti
rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru povinný dožadovať sa od žalovaného
prideľovaniapráce.Žalobcanastúpildozamestnaniadňa03.8.2012,tedapodoručenívýzvyžalovaného

ako zamestnávateľa žalobcovi ako zamestnancovi na nástup do práce. Žalovaný nijakým relevantným
spôsobom nepreukázal, že by žalobca prevzal predmetnú výzvu skôr. Na základe vyššie uvedených
skutočností je teda zrejmé, že v dňoch 27.7.2012 do 31.7.2012 nemohol žalobca vykonávať prácu podľa
pracovnej zmluvy pre prekážky na strane žalovaného podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce
a žalobcovi tak prináleží náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Nakoľko súd dospel na základe výsledkov dokazovania k jednoznačnému záveru, že žalobca má za
dni 27.7.2012 - 31.7.2012 nárok na náhradu mzdy, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
požadovanú sumu. Žalobcovi prináleží za uvedené dni náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku
zisteného v súlade s ustanovením § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok sa zisťuje z hrubej

mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z doby odpracovanej v rozhodujúcom období, ktorým je
vždy predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Žalobca neodpracoval v rozhodujúcom období 3 dni, nakoľko
od 27.07.2012 mu žalovaný prácu neprideľoval. Za týchto okolností bolo preto potrebné v zmysle
ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce vychádzať z priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Znaleckým posudkom č. 07/2013 zo dňa 27.11.2013 (vypracovaného v právnej veci vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18Cpr/3/2012) bola určená pravdepodobná hodinová mzda žalobcu
k 01.07.2012 do 30.09.2012, ktorá predstavuje 3,4046 Eur. Náhrada mzdy žalobcovi za dni 27.07.2012
- 31.07.2012, t. j. za 3 pracovné dni vypočítaná ako trojnásobok takéhoto pravdepodobného denného
zárobku predstavuje sumu 81,71 Eur (3 pracovné dni x 8 hod. x 3,4046 Eur/1hod.).

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len “O.s.p.“), účastníkovi, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník
o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho
priznania. Žalobca o náhradu trov konania žiadal v podaní zo dňa 6.11.2012, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 7.11.2012, pričom trovy konania si vyčíslili podaním zo dňa 24.9.2014 doručeným tunajšiemu

súdu dňa 25.9.2014.

Žalobca pôvodne žaloval žalovaného o zaplatenie 100,80 Eur a následne zobral žalobu späť v časti
istiny spolu v sume 19,09 Eur s príslušenstvom a preto bol v tejto časti neúspešný.
Miera úspechu žalovaného v tomto konaní bola konaní 62,12 % (žalobca bol úspešný v 81,71%,

žalovaný bol neúspešný v 18,94%, potom čistý úspech žalobcu bol 81,71 % - 18,94%).
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že priznal čiastočne úspešnému žalobcovi iné trovy konania v sume 10,25 Eur ( 62,12% zo sumy
zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur) a trovy právneho zastúpenia v sume 258,74 Eur ( 62,12% zo
sumy 416,51 Eur). Trovy právneho zastúpenia celkovo aj v rámci prvostupňového aj v rámci odvolacieho

konania pozostávajú z 4 úkonov právnej služby, a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1
písm. c), § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky):
1.) prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 06.11.2012 + podanie na súd vo veci samej dňa 07.11.2012
2 x á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur,

2.) účasť na pojednávaní dňa 09.01.2013 1/4 x á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur,
3.) stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.01.2013 á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,81
Eur,
4.) účasť na pojednávaní dňa 15.02.2013 1/4 x á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur,
5.) účasť na pojednávaná dňa 16.07.2013 á 16,60 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur,

6.) účasť na pojednávaná dňa 12.06.2014 1/4 x á 16,60 Eur + režijný paušál á 8,04 eur,
7.) účasť na pojednávaná dňa 23.09.2014 á 16,60 Eur + režijný paušál á 8,04 Eur,

- náhrada cestovných výdavkov vo výške 83,76 Eur (§ 15 písm. a) citovanej vyhlášky, § 7 ods. 2 zákona
č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov), a to za:
1.) cesta dňa 09.01.2013 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 80 km, priemerná spotreba = 7,2
l/100 km, cena PHM = 1,519 Eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 eur, t.j. 23,36 Eur,
2.) cesta dňa 15.02.2013 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 80 km, priemerná spotreba = 7,2
l/100 km, cena PHM = 1,509 Eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 Eur, t.j. 23,28 Eur, z toho 1/2, t. j. 11,64 Eur,

3.) cesta dňa 16.07.2013 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 80 km, priemerná spotreba = 7,2
l/100 km, cena PHM = 1,509 Eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 Eur, t.j. 23,36 Eur,
4.) cesta dňa 12.06.2014 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 80 km, priemerná spotreba = 7,2
l/100 km, cena PHM = 1,499 Eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 Eur, t.j. 23,20 Eur,
5.) cesta dňa 23.09.2014 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - hromadnou dopravou, t.j. 2,20 Eur,

- náhrada za stratu času v zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, vo
výške 237,30 Eur, a to za:1.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 09.01.2013 - 4 polhodiny straty času po 13,01
Eur = 52,04 Eur,
2.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 15.02.2013 - 4 polhodiny straty času po 13,01

Eur = 52,04 Eur, z toho 1/2, t. j. 26,02 Eur,
3.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 16.07.2013 - 4 polhodiny straty času po 13,01
Eur = 52,04 Eur,
4.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 12.06.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40
Eur = 53,60 Eur,

5.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 23.09.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40
Eur = 53,60 Eur,

Súd žalobcovi nepriznal odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. d)
(resp. § 14 ods. 1 písm. c) účinného do 30.6.2013) citovanej vyhlášky za úkony právnej služby vykonané
splnomocneným právnym zástupcom dňa 9.1.2012, 15.2.2013, 12.6.2014 - účasť na pojednávaní,

nakoľko podľa zápisnice z pojednávania bolo toto v uvedených termínoch odročené bez prejednania
veci a z uvedeného dôvodu je potrebné aplikovať ustanovenie § 13a ods. 4 (resp. § 14 ods. 5 písm. b)
účinného do 30.6.2013) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto súd priznal
žalobcovi odmenu za tieto úkony právnej služby len vo výške 1/4 tak, ako je vyššie uvedené.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.