Rozsudok ,
Potvrdené, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/682/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212675
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113212675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. T.
M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. René Hudzovič, s.
r. o. so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, IČO: 36 860 697, proti odporkyni: J.. C. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. V., M. A. XX, zast. Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom so sídlom Nitra, Piaristická

2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a iné, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 22. mája 2014 č. k. 15C/173/2013-203, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách štátu p
o t v r d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.758,05 eura do rúk právneho zástupcu

navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o. so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 48 do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa jej povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 473,74 eura
do rúk právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o. so sídlom
Nitra, Štefánikova tr. 48 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam k. ú. D. V., obec D. V., na LV č. 5205 - stavba, bytový dom súpisné číslo
XXXX na parcele č. 2601/20, byt č. XX, 6. p., vchod: 11, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu 6137/884624 pod B/28 T. M. a C. M. podiel 1/1; na LV č. XXXX, parcela
č. 2601/20 - zastavané plochy a nádvoria výmera 1584 m2 pod B/27 T. M. a C. M. spoluvlastnícky
podiel 6137/884624 a hore uvedené nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva J.. C. M., nar. XX. XX. XXXX
v celosti. Titulom vyrovnania súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi primeranú náhradu

za jeho spoluvlastnícky podiel 22.950 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Titulom trov, ktoré
platil štát, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov konania vo
výške 204,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 4.503,02 eura a to všetko do rúk
Advokátskej kancelárie JUDr. René Hudzoviča, s. r. o. so sídlom Štefánikova tr. 49, Nitra do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 148a ods. 2, § 137 ods. 1, 2,

§ 142 ods. 1, § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 132, § 148 ods. 1 veta prvá a § 142 ods. 3
OSP, § 1, § 9, § 10, § 14 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 149 ods. 1, § 160 ods. 1 OSP a
vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania sú bývalými manželmi. Manželstvo uzavreli 01.10. 1994 a bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 10. 2012 č. k. 7C/88/2010-72,
právoplatne ku dňu 18. 11. 2010. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 28. 06. 2007 č. k. 9C/152/2007-12
zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania - navrhovateľa a odporkyne. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 31. 08. 2007. Súd vychádzal z toho, že byt je v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania. Účastníci konania sú bývalými manželmi a počas manželstva mali zrušené BSM
manželov. Ustanovený znalec navrhol všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 45.900 eur. Súd si tento návrh
osvojil a mal teda za preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 45.900 eur, z čoho 1/2 je
22.950 eur. Počas vykonaného dokazovania bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci odborné vedomosti

a skúsenosti, súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie a vo veci ustanovil znalca. Ustanovený
súdny znalec znalecký posudok vypracoval písomne a svoj znalecký posudok doplnil ústne. Znalec
zrozumiteľnou formou súdu vysvetlil všetky sporné skutočnosti a ako taký má charakter objektívnosti
a obsahuje všetky náležitosti. Súd preto nemal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku. Z
tohto dôvodu súd vo veci nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Súd znalecký posudok vyhodnotil
voľnou úvahou. Ustanovený znalec presvedčivo pred súdom preukázal zdroje, z ktorých čerpal svoje

informácie o týchto skutočnostiach. Súd vyhodnotil znalecký posudok na základe svojich všeobecných
skúseností a s použitím zásad logického myslenia. Súd bol toho názoru, že ohľadne týchto nehnuteľností
podielové spoluvlastníctvo vzniklo uplynutím lehoty podľa zákonného ustanovenia § 149 ods. 4 OZ.
U nehnuteľných vecí platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. Preto súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo podľa zákonného

ustanovenia § 149 ods. 4 druhá veta Občianskeho zákonníka. Súd uvedené skutočnosti považoval za
preukázané, z uvedených dôkazov vychádzal, pri hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec
právneposúdilpodľacitovanýchzákonnýchustanovení.Podľazákonnéhoustanovenia§148ods.1veta
prváObčianskehosúdnehoporiadkuspoukazomnavýsledokkonaniasúduložilodporkyni,abyzaplatila
trovy konania, ktoré platil štát; ide o trovy znalečného 204,50 eura (uznesenie Okresného súdu Nitra zo

dňa 07. 05. 2014 č. k. 15C/173/2013). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
4.503,02 eura.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,

že rozhodnutie je nesprávne, jeho odôvodnenie je nedostatočné, súd vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa považuje za vydané v rozpore s ustanovením
§ 157 ods. 2 OSP, a teda za nedostatočné a nepresvedčivé, postrádajúce odôvodnenie všetkých
navrhovateľovi priznaných nárokov. Odporkyňa počas celého konania, a dokonca aj pred začatím

súdneho konania, mala a preukázateľne aj prejavovala snahu o mimosúdne riešenie tohto sporu.
Uvedené preukazuje to, že sama navrhla, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do jej vlastníctva s tým, že
navrhovateľovi zaplatí primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 20.000 eur. Je preto
nepochybné, že odporkyňa nedala podnet, aby bolo potrebné vec riešiť súdnou cestou. Z dôvodu, že
pre určenie hodnoty nehnuteľností, ku ktorej sa zrušovalo a vyporiadavalo podielové spoluvlastníctvo

účastníkov, bolo potrebné znalecké dokazovanie, nariadil súd vypracovanie znaleckého posudku,
ktorého výsledok však nepreukazoval reálnu hodnotu nehnuteľností, teda hodnotu, z ktorej by bolo
možné následne určiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. Odporkyňa požiadala
o vykonanie kontrolného znaleckého posudku, nakoľko vzhľadom k nesprávnym zisteniam a výsledkom
uvádzaným znalcom a skutočností, že rozdiel hodnôt, ktoré uvádzajú účastníci konania, je veľmi malý,

pričomideoskutočnosťdôležitúprerozhodnutievovecisamej,bolopotrebnévykonaťdôkazkontrolným
znaleckým posudkom. Podľa jej názoru, súd nesprávne rozhodol, keď návrh na vykonanie dôkazu
kontrolným znaleckým posudkom zamietol. K znaleckému posudku predloženému znalcom Ing. Petrom
Martiškom je možné namietať viaceré závažné skutočnosti. Znalec pri určení hodnoty nehnuteľnosti
prihliadal na ponuky realitných kancelárií, ktoré boli v tej lokalite a v danom čase zverejnené, pričom

uvádzal iba 3 ponuky s najvyššou cenou a nezohľadnil priemer cien, a už nie vôbec
reálnosť týchto ponúk vo vzťahu k možnosti predaja týchto nehnuteľností za danú cenu. Do určenia
hodnoty znalec započítaval aj sumu, ktorú záujemca o predaj bytu zaplatí priemerne sprostredkovateľovi
predaja. V znaleckom posudku neboli zohľadnené závažné nedostatky oceňovanej nehnuteľnosti, ktoré
výrazne znižujú jej hodnotu. Všetky uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú potrebu vykonania

kontrolného znaleckého posudku. Súd preto zamietnutím tohto dôkazu nedostatočne zistil skutkový
stav, pričom má za to, že s prihliadnutím na trovy konania, ako aj dobu, po ktorú súd doručoval
rozhodnutie o ustanovení znalca, a tiež dobu, po ktorú bol vypracovaný znalecký posudok, nemožno
odôvodňovať odmietnutie toho tohto dôkazného návrhu snahou o dodržanie zásady hospodárnostikonania. Súd po vyhodnotení znaleckého posudku a následnom rozhodovaní o primeranej náhrade
za spoluvlastnícky podiel nezohľadnil investície odporkyne do spoločnej veci v sume viac ako 3.000
eur, ktorú navrhovateľ ani nespochybnil. Napriek skutočnosti, že odporkyňa vzhľadom k výške sumy,

ktorú požadovala vyplatiť navrhovateľovi ako primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti, žiadala o poskytnutie 30-dňovej lehoty na zaplatenie, počas ktorej by mala možnosť
získať tieto finančné prostriedky prostredníctvom úveru, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadnil
a v rozsudku nezdôvodnil, prečo sa týmto návrhom odporkyne nezaoberal a nevyhovel mu aj napriek
tomu, že mu to umožňuje § 160 ods. 1 OSP. Uviedla, že odporkyňa nedala svojím správaním príčinu

na podanie návrhu na začatie konania, čo treba zohľadniť vo vzťahu k nesprávnemu rozhodnutiu
súdu o trovách konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania, konkrétne trov právneho zastúpenia,
vychádzal z nesprávne určenej hodnoty istiny, nakoľko nezohľadnil návrh odporkyne, ktorým
požadoval, aby súd rozhodol, že je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000 eur ako primeranú
náhradu, čo bolo potrebné brať do úvahy. Uvedené nesprávne rozhodnutie preto spôsobuje nesprávnosť
aj určenia trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Súd nesprávne priznal náhradu trov právneho

zastúpenia aj za úkony, ktoré v čase, keď boli vykonané, neboli úkony právnej pomoci - stanovisko
k návrhu na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Aj keď bol navrhovateľ v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu neúspešný, súd aj napriek tomu
zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia odporkyňu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že napadnuté rozhodnutie navrhuje ako vecne
správne potvrdiť a odporkyňu zaviať k povinnosti zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania v
sume 473,74 eura. Uviedol, že rozhodnutie vychádza zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných
dôkazov, súd vykonal všetky potrebné dôkazy, dostatočne zistil skutkový stav a v konečnom dôsledku

vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Skutočnosti uvádzané
v odvolaní odporkyne sú účelové, v niektorých prípadoch špekulatívne, ničím nepreukázané a
pre rozhodnutie v danej veci právne irelevantné. Z obsahu odvolania odporkyne je zrejmá snaha
účelovo manipulovať s rozhodujúcimi skutočnosťami, vytvárať skutkové a právne konštrukcie tak, aby
skutkové zistenia ovplyvnené uvedenou účelovou manipuláciou nasvedčovali na odôvodnenosť ňou

uplatňovaných nárokov. Nie je pravdou, že odporkyňa počas celého konania a aj pred jeho začatím
prejavovala snahu o mimosúdne riešenie tohto sporu. Odporkyňu viackrát vyzýval na mimosúdne
vybavenie veci, avšak odporkyňa na jeho výzvy buď nereagovala, alebo reagovania neadekvátnym
spôsobom, keď ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel ponúkala neprimerane nízku sumu. On
mal záujem o mimosúdne vybavenie veci a bol ochotný ponúknuť ústupok, keď ako náhradu za jeho

spoluvlastnícky podiel sumu 23.000 eur znížil na sumu 21.500 eur. Na tento jeho list odporkyňa
nereagovala. Až po doručení predvolania na pojednávanie doručila jeho právnemu zástupcovi návrh
na mimosúdne riešenie, kde však ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel ponúkla neprimerane
nízku sumu 20.000 eur. V záujme zmierčieho vybavenia veci bol ochotný ku kompromisu, a teda k
náhrade za spoluvlastnícky podiel v sume len 21.500 eur, avšak tento návrh nebol zo strany odporkyne

akceptovaný. Uvedené skutočnosti preukazujú okolnosť, že tvrdenie odporkyne, že nedala podnet
na podanie návrhu, je nepravdivé. Nemožno súhlasiť s názorom odporkyne ani v tom, že výsledok
znaleckého dokazovania vykonaného v predmetnej veci nepreukazuje reálnu hodnotu nehnuteľností,
z ktorej by bolo možné určiť primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Znalecký posudok
bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, odporkyňa nepredložila žiadne relevantné

námietky, ktoré by exaktne svedčili o nejakom pochybení znalca pri ich vypracovaní znaleckého
posudku. Námietky, ktoré uviedla vo vyjadrení, znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní jednoznačne
vysvetlil a vyvrátil. Závery znaleckého posudku sú preto správne a v danom prípade nebol dôvod
na postup podľa § 127 ods. 2 OSP. Súd v rozsudku logicky a podrobne zdôvodnil, prečo považoval
závery znaleckého posudku za správne a prečo vo veci nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadal iba na
3 ponuky realitných kancelárií s najvyššou cenou a nezohľadnil pomer cien a už vôbec nie reálnosť
týchto ponúk vo vzťahu k možnosti predaja týchto nehnuteľností za danú cenu. Nie je pravdou, že by
znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností použil iba 3 ponuky realitných
kancelárií s najvyššou cenou, znalec použil tie ponuky, v ktorých boli ponúkané

nehnuteľnosti, ktoré najviac zodpovedali znalcom oceňovaným nehnuteľnostiam. Znalec vyvrátil i v
tvrdenie odporkyne o tom, že do hodnoty nehnuteľností započítal aj údajnú províziu realitnej kancelárie.
Znalec pri obhliadke predmetných nehnuteľností nezistil žiadne nedostatky, ktoré by mali vplyv na
všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu je nutné znalcom zistenúvšeobecnú hodnotu nehnuteľností považovať za správnu. Ak by aj v období po vykonaní ohliadky
znalcom došlo k prípadnému poškodeniu podlahy alebo výskytu plesní, ktoré sa v
predmetnom byte nikdy nevyskytovali, tak to bolo spôsobené výlučne zo strany odporkyne v období,

kedy predmetný byt užívala výlučne ona, a preto by za takéto prípadné poškodenia v plnom rozsahu
zodpovedala. Pokiaľ ide o namietané nezohľadnenie investície odporkyne do spoločnej veci v sume viac
ako 3.000 eur, uviedol, že odporkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by svedčal o vynaložení uvedenej
investície. Túto skutočnosť konštatoval pri svojom výsluchu aj znalec. O účelovosti tvrdenia odporkyne
svedčí i tá skutočnosť, že o tejto skutočnosti nikdy nehovorila, nikdy, ani pri mimosúdnych jednaniach,

sa nedomáhala zohľadnenia sumy 3.000 eur ako jej údajnej investície a túto skutočnosť neuplatnil ani jej
právnyzástupcanapredchádzajúcichpojednávaniach,anajmäpriprvotnomvyjadrení kpredmetu
veci. Pokiaľ odporkyňa nepreukázala vynaloženie investície v sume 3.000 eur do predmetného bytu, a
ani po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 OSP neoznačila žiadny dôkaz, ktorý by vynaloženie uvedenej
investície preukazoval, nemohol súd uvedenú investíciu zohľadniť, a preto je v tomto smere rozhodnutie
súdu 1. stupňa vecne správne. K lehote na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu odporkyňou uviedol, že

odporkyňa minimálne viac ako rok vie o svojej povinnosti poskytnúť mu finančné plnenie ako náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel, preto si mohla v dostatočnom predstihu zabezpečiť finančné prostriedky
na splnenie svojej povinnosti. Aj výroky napadnutého rozhodnutia týkajúce sa náhrady trov konania je
nutné považovať za správne. Nemožno súhlasiť s názorom odporkyne, že písomné podanie návrhu
na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielov spoluvlastníctva, učinené dňa 17. 06. 2003, nemožno

považovať za úkon právnej služby.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne

podľa § 219 OSP potvrdiť.

Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. V. obec D. V., zapísaným na LV č. 5205 - stavba, bytový
domsúpisnéčísloXXXXnaparceleč.2601/20,bytč.XX,6.p.,vchod:11,podielpriestorunaspoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu 6137/884624 a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na LV č.
XXXX, parcela č. 2601/20 - zastavané plochy a nádvoria výmera 1584 m2 v spoluvlastníckom podiele
6137/884624. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli účastníci konania počas manželstva, a keďže do
troch rokov od zaniknutia ich BSM nedošlo k ich vyporiadaniu, t. č. sú ich podielovými spoluvlastníkmi,
každý z nich v 1.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu a z dôvodov
uvedených odporkyňou v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa s
rozhodnutímsúduprvéhostupňavplnomrozsahustotožňuje,akoajsjehodôvodmi,ktorésúdostatočné

a rozhodnutie je preto v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a z týchto dôvodov odvolací súd v
plnom rozsahu na tieto dôvody poukazuje.

Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle §
142 Občianskeho zákonníka je konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníkov v

spôsobe zrušenia a rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 153 ods. 2 OSP).
Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne upravuje ich poradie (1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za náhradu, 3.
nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná
úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci.

K dôvodom odvolania odporkyne odvolací súd dodáva, že súd po zistení, že predmetné nehnuteľnosti
nie sú reálne deliteľné správne prikázal nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov, v danom prípade
odporkyni, pričom spôsob vyporiadania nehnuteľností týmto spôsobom a aj prikázanie predmetných
nehnuteľností odporkyni v danej veci nebolo sporné. Tak pri pokuse o mimosúdne vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva pred podaním návrhu navrhovateľom, ako aj v priebehu celého konania
zostávalo medzi účastníkmi konania sporné už len to, aká je cena predmetných nehnuteľností, a teda
aj to, aká má byť hodnota spoluvlastníckeho podielu, ktorú je odporkyňa povinná navrhovateľovi titulom
vyporiadania zaplatiť. Keďže na túto otázku sa názory účastníkov konania rôznili, súd prvého stupňasprávne pribral do konania znalca na zistenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností. Ing.
Peter Martiška vypracoval vo veci znalecký posudok, svoj posudok pri výsluchu na pojednávaní aj
obhájil, keď sa vyporiadal s námietkami odporkyne, podanými voči znaleckému posudku. Uviedol, že

vychádzal z ponúk bytov, z ktorých dva boli čiastočne rekonštruované a jeden bol v pôvodnom stave,
pričom oceňovaný byt bol celý zrekonštruovaný, vrátane jadra, teda nevybral ponuky s najvyššou cenou,
ale ponuky zodpovedajúce danému bytu a danej lokalite, pričom vyčíslil trhovú cenu bytu. Ponuky
predložené zástupcom odporkyne nekorešpondovali so základnou charakteristikou bytu. Pri obhliadke
znalec v byte nezistil závady, pričom od odchodu navrhovateľa z domácnosti v roku 2010 predmetný

byt užíva len odporkyňa. Čo sa týka investícií do nehnuteľnosti, odporkyňa ich ani pred podaním
návrhu, ani vo vyjadrení k návrhu neuvádzala, v priebehu konania doklad o nich súdu nepredložila a
jej právny zástupca neskôr uviedol, že ich nežiada zohľadniť, ale o túto sumu treba zohľadniť vyrovnací
podiel navrhovateľa. Znalec pri výsluchu uviedol, že rekonštrukciu kuchyne však zohľadnil v znaleckom
posudku, keď použil koeficient 1,4. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, má za to, že v konaní
ustanovený znalec sa v znaleckom posudku, ako aj pri následnom výsluchu na pojednávaní dostatočne

vyporiadal s námietkami odporkyne a len skutočnosť, že hodnota vyporiadavaného podielu sa viac
približuje k hodnote, ktorú uvádzal navrhovateľ v návrhu, nie je dôvodom na vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania. Ak teda súd prvého stupňa takýto dôkaz nevykonal, pričom to, prečo tak
neurobil, aj odôvodnil, jeho postup nemožno považovať za nesprávny. K poskytnutiu dlhšej lehoty na
vyplatenie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi odporkyňou odvolací súd dodáva, že v zmysle

ustanovenia§160ods.1OSPjepotrebnésúdomuloženúpovinnosťsplniťdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku, teda v lehote, ktorú určil aj súd prvého stupňa. Aj keď súd môže určiť na splnenie povinnosti
aj dlhšiu lehotu, je potrebné, aby boli preukázané dôvody. Vzhľadom k dĺžke mimosúdnych rokovaní
účastníkov konania, ako aj samotného súdneho konania, kedy bolo obom účastníkom konania zrejmé,
že obaja sa zhodujú na tom, že predmetná nehnuteľnosť zostane odporkyni, ktorej vznikne povinnosť

vyplatiť navrhovateľovi výšku jeho spoluvlastníckeho podielu, odvolací súd nevidel dôvody na predĺženie
splatnosti priznanej sumy. Odporkyňa mala dostatok časového priestoru na to, aby zvážila, akým
spôsobom si zabezpečí finančné prostriedky na vyplatenie navrhovateľa. Okrem toho, navrhovateľ pred
podaním návrhu bol ochotný previesť na odporkyňu spoluvlastnícky podiel za nižšiu sumu, ako bola
určená súdnym rozhodnutím, pričom odporkyňa na jeho ponuku nereagovala. Z uvedených dôvodov

považoval odvolací súd dôvody odvolania odporkyne, čo do veci samej, za nedôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách štátu, podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.

Keďže odporkyňa napadla odvolaním aj výrok o trovách konania, odvolací súd preskúmal aj tento výrok

z dôvodov uvedených odporkyňou v odvolaní a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že je potrebné
ho podľa § 220 OSP zmeniť. Čo sa týka tvrdenia odporkyne, že svojim správaním nedala príčinu na
podanie návrhu, s týmto jej tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nebol dôvod ani na to, aby súd pri
určení trov právneho zastúpenia vychádzal z návrhu odporkyne, ktorým za primeranú považovala sumu
20.000 eur. Výška podielu, ktorý je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť, bola určená znalcom a

súd z nej pri určení trov konania aj správne vychádzal. Pokiaľ odporkyňa namietala priznanie náhrady
trov právneho zastúpenia aj za úkon pred podaním návrhu, odvolací súd sa s odvolaním odporkyne
v tejto časti stotožňuje, a preto navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za stanovisko k návrhu na
mimosúdne zrušenie a vypriadanie spoluvlastníctva nepriznal. Za trovy konania sa považujú len tie
výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím

konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Za trovy konania sa však nepovažujú
výdavky,ktorévzniklipredzačatímkonania,napr.pripokuseomimosúdnevyriešeniesporu(rozhodnutie
NS SR 4M Cdo 14/2010). Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi ani trovy konania súvisiace s podaním
návrhu na vydanie predbežného opatrenia - súdny poplatok a jeden úkon právnej pomoci za podanie
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, keď v tejto časti navrhovateľ nebol úspešný. Po zohľadnení

týchto dôvodne uplatnených odvolacích dôvodov odporkyňou potom trovy konania predstavovali sumu
3.758,05 eura (1.374 + 1.933,68 + 63,63 + 386,74) a pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 1.374 eur, zo 4 úkonov právnej pomoci po 386,74 eura, 4 úkonov právnej pomoci po 96,68
eura, čo predstavuje spolu sumu 1.933,68 eura, režijného paušálu za 3 úkony po 7,81 eura, režijného
paušálu za 5 úkonov po 8,04 eura, čo predstavuje spolu sumu 63,63 eura a DPH 386,74 eura (20%

zo sumy 1.933,68 eura). Trovy právneho zastúpenia boli priznané v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, §
16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1a§142ods.1OSPavodvolaní
úspešnémunavrhovateľovipriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavsume473,74eurapozostávajúcu
z jedného úkonu právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v sume 386,74 eura, jedného

režijného paušálu v sume 8,04 eura + DPH vo výške 78,96 eura podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.