Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010026
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010026.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2016, v trestnej veci
obžalovaného C. T., rod. W., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/7/2015 zo dňa 27.05.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. T., rod. W..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného C. T., rod. W., vinným zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- akootecmal.K.T.,nar.XX.XX.XXXX,amal.H.T.,nar.XX.XX.XXXX,ajnapriektomu,žemupovinnosť

prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 15C/63/2008 zo dňa 30.09.2008 bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 738,- Sk
(24,49 Eur) mesačne do rúk matke detí O. T., od septembra 2014 si v Humennom túto svoju povinnosť
z nedbanlivosti neplní, aj z dôvodu, že bol pre nespoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humennévyradenýdňa16.09.2014zevidencieuchádzačovozamestnanie,ikeďvroku2015zaplatilna
výživnom celkom sumu 70,00 eur, za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej 370,82 eur.

Za to mu súd uložil podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm.
l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 5 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku,
podal obžalovaný C. T., rod. W., odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré následne
aj písomne odôvodnil. V odôvodnení odvolania uviedol, že toto podáva proti všetkým výrokom rozsudku.
Je dlhodobo nezamestnaný a už 4 roky žije ako bezdomovec, preto ani nemohol, aj pri vynaložení
maximálneho úsilia, platiť výživné pravidelne v celej výške. Hradil výživné podľa svojich možností, ale aj

tak vznikol dlh na zameškanom výživnom tak, ako je to uvedené v rozsudku. Intenzívne si hľadal brigádu,
aby mohol zameškané výživné dokázať uhradiť. Trest je podľa neho neprimerane prísny, vzhľadom na
jeho pomery a okolnosti prípadu, a preto požiadal, aby rozsudok bol zrušený a aby bolo nariadené
pojednávanie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom sa k odvolaniu

obžalovaného pripojil a doplnil ho o právnu úvahu spočívajúcu v tom, že obžalovaný vzhľadom
na objektívnu nemožnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nemôže byť trestnezodpovedný za predmetnú trestnú činnosť, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok,
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prípadne ak by sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu,
aby zmenil v napadnutom rozsudku výrok o treste a uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej

sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu.

Intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove na verejnom zasadnutí sa s rozhodnutím
okresného súdu stotožnil. Aj podľa jeho názoru, zbavovanie sa viny za neplatenie výživného s poukazom
na nepriaznivú situáciu obžalovaného, v tomto prípade nie je objektívne, nakoľko ako to vyplýva zo

správ ÚPSVaR bol vyradený pre nespoluprácu z jeho strany. Vzhľadom na vykonané dôkazy je preto
rozhodnutie okresného súdu o uznaní viny v súlade so zákonom. Čo sa týka uloženého trestu, je toho
názoru, že aj tento je správny, nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný skutok počas plynutia skúšobnej
doby odsúdenia v inej trestnej veci. Navrhol preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v posudzovanej trestnej veci dokazovanie v takom rozsahu, ako to vyžaduje
ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozpísal, ktoré konkrétne dôkazy boli
vykonané, a ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplývali. Dôvody rozhodnutia sú v tomto smere

vecne správne, úplné a preto na ne krajský súd v podrobnostiach poukazuje.

Niejemožnévytýkaťprvostupňovémusúduanispôsobhodnoteniavykonanýchdôkazov.Zodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako vykonané dôkazy hodnotil a akými úvahami sa pri ich hodnotení
spravoval.

Je preto potrebné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že aj napriek tomu, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní sa bránil voči skutočnosti, že si neplnil vyživovaciu povinnosť tým, že je už
dlhodobo bezdomovcom a je v zlej sociálnej situácii, bez minimálnych finančných prostriedkov a vždy sa
výživné snažil plniť v takom rozsahu, ako mu to dovoľovali jeho možnosti, preto aj dávku v hmotnej núdzi

v celom rozsahu odovzdával svojej bývalej manželke a po tom, čo na základe rozhodnutia štátneho
orgánu o túto dávku prišiel, prestal si vyživovaciu povinnosť plniť, táto skutočnosť ho nezbavovala
trestnoprávnej zodpovednosti.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa do tejto sociálnej situácie vlastne dostal svojím

vlastným prístupom k plneniu si povinností vyplývajúcich mu pri plnení si vyživovacej povinnosti, a teda
z vlastnej vôle je dlhodobo nezamestnaný, v konečnom dôsledku sám opustil spoločnú domácnosť, v
ktorej žil s manželkou a deťmi, do ktorej sa nevrátil a následne sa stal bezdomovcom. Taktiež je zrejmé,
že o dávku v hmotnej núdzi prišiel na základe nespolupráce s príslušnými úradmi, nakoľko odmietol
nastúpiť na verejno-prospešné práce.

Správne zistenému skutkovému stavu preto zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania
obžalovaného. Prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Pochybenie, ktoré by mohol krajský súd napraviť v prospech obžalovaného, nebolo zistené ani pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Prvostupňový súd správne postupoval pri ukladaní trestu, keď vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4
Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Aj vzhľadom na to, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody mu uloženého trestným rozkazom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 3T/84/2014 zo dňa 17.09.2013, právoplatný dňa 01.10.2013 a to pre prečin

úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so
skúšobnou dobu v trvaní 3 roky, t. j. do 14.03.2016, preto správne rozhodol, že iba priamy výkon trestu
odňatia slobody splní svoj účel vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Aj krajský súd bol preto toho názoru, že tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie bude
tak pre nápravu obžalovaného, ako aj pre spoločnosť dostatočný trest vo výmere 5 mesiacov, pri dolnej
hranici jeho zákonom stanovenej výmery.

Prvostupňový súd správne potom obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo obžalovaný v posledných 10 rokoch pred

jeho spáchaním nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené krajský súd nezistiac možnosti zmeny napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.