Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/300/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201227
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., Košice,
Slovenskej jednoty 13, Košice, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Košice, Gelnická 33, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 20.08.2012 č. 1020503/1/553066-1127053/2012/13389, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobounapadnutýmrozhodnutímžalovanýpotvrdilrozhodnutieDaňovéhoúraduKošiceI.z21.10.2011

č.j. 695/231/88758/11/FrnM, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2009 v sume 124.926,21 eur. Správca dane - Daňový úrad Košice I. vydal uvedené
rozhodnutie na základe výsledkov kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2009 uvedených v protokole
z 25.08.2011 č. 695/320/74059/2011/Amri. Protokol a jeho dodatok č. 695/320/7409/2011/Amri bol
prerokované a doručený dňa 17.10.2011. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi
odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo 16.04.2009 v sume 124.887,-- eur od spoločnosti REVANGE
SERVIS s.r.o. za sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN Michalovce v zmysle Mandátnej zmluvy o

spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN z 01.07.2008 a dodatku č. 1 zo 07.09.2009. Žalobca v
žalobe konštatoval, že správca dane po preverení sprostredkovania a predaja OC BERLÍN u kupujúceho
UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava prostredníctvom dožiadania na daňový úrad pre vybrané
daňové subjekty v Bratislave zistil, že tento daňový subjekt jednal o predaji so spoločnosťou FK
Finance, s.r.o., ktorú zastupoval N. X. a M. X.. Zistil, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. a jeho
konateľ H. U. neoslovili spoločnosť UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. s ponukou na predaj OC
ZEMPLÍN a ani predaji nevystupovali ako sprostredkovateľ. FK Finance s.r.o. za sprostredkovanie

predaja vystavila žalobcovi faktúru na sumu 91.255,15 eur s DPH č. 3/2009 z 24.03.2009 a žalobca si v
zdaňovacom období marec 2009 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 14.570,15 eur od
dodávateľa FK Finance, s.r.o. za služby podľa mandátnej zmluvy zo dňa 12.08.2008, predmetom ktorej
bolo finančné poradenstvo pri zabezpečovaní úverových, resp. leasingových finančných prostriedkov
pri refinancovaní projektu OC ZEMPLÍN. Správca dane si v rámci dokazovania zadovážil písomnú
svedeckú výpoveď od Z.. N. X., konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. a od Úradu boja proti korupcii
v Košiciach obdržal mailovú dokumentáciu medzi spoločnosťami FK Finance s.r.o., UniCredit Leasing

Real Estate s.r.o. a medzi FK Finance s.r.o. a žalobcom za obdobie od 11.03.2008 do 23.03.2009, a
kópie výpisov z bankových účtov spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., VEFRA s.r.o., ktorá faktúrami
č. 20090402 zo 07.04.2009 fakturoval spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. čiastku 749.700,-- eur zatechnickú výpomoc - asistenčné služby pri predaji Obchodného centra ZEMPLÍN v zmysle zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 01.12.2009.

Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 06.10.2014 uviedol, že z rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že ťažiskovým dôkazom k prijatiu záveru, že spoločnosť REVANGE SERVIS
s.r.o. reálne nesprostredkovala predaj OC ZEMPLÍN, je písomná svedecká výpoveď Z.. X. konateľa
spoločnosti FK Finance s.r.o., výpoveď H.. U. bývalého konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. a
zistenia v súvislosti s osobou H.. O., konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., ktorá mala byť subdodávateľom

spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o.

V súvislosti s písomnou svedeckou výpoveďou Z.. X. konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. podľa
názoru žalobcu došlo k porušeniu ustanovení § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, pričom konštatoval, že úplnosť dokazovania nespočíva len v rozsahu dokazovania, ale aj
v tom, ako a akou formou správca dane dokazovanie vykonal, či dôkazné prostriedky zvolil tak, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a či žalobca
v postavení daňového subjektu mal reálnu možnosť uplatniť všetky svoje práva. V prípade písomnej
svedeckej výpovede konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. podľa názoru žalobcu správca dane takto
nekonal,pretožedošlokporušeniuzákladnýchzásaddaňovéhokonania.Predaňovúoblasťjevovzťahu
k právu na spravodlivé súdne konanie najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v

ktorejkoľvek fáze správy daní, a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený či obmedzený v uplatnení
svojich procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie
námietok a sťažností na postup pracovníka správcu dane, podanie odvolaní proti rozhodnutiam správcu
dane, či prístup k nezávislému a nestrannému súdu v otázke zákonnosti rozhodnutí, či dokonca správcu
dane (I. ÚS 269/05, I. 238/06). Žalobca poukázal na ustanovenia § 2 ods.1, 2, 8 a ustanovenie § 15

ods.5 písm.e) zákona č. 511/1992 Zb. a konštatoval, že žalobca nemal reálnu možnosť uplatniť svoje
právo klásť svedkovi Z.. X. otázky pri ústnom pojednávaní podľa § 15 ods.5 písm.e) zákona č. 511/1992
Zb., ale správca dane svojím postupom úmyselne znemožnil realizáciu tohto práva. Toto pochybenie
nebolo možné napraviť tým, že žalobca v postavení daňového subjektu bol oboznámený s obsahom
svedeckej výpovede Z.. X.. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak žalobca v daňovom

konaní mohol uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu vylúčený, dal
do konania takého charakteru, že s jej existenciou sa spája porušenie zákonnosti.

Podľa žalobcu písomná svedecká výpoveď za daných okolností neviedla k presnému a úplnému zisteniu
skutočného stavu veci. Písomná svedecká výpoveď Z.. X. predstavuje ťažiskový dôkaz k prijatiu záveru,

že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. reálne nesprostredkovala predaj OC ZEMPLÍN, s.r.o., potom
písomná svedecká výpoveď nebola adekvátnym dôkazným prostriedkom k zisteniu otázky podstatnej
pre predmet sporu.

Žalobca ďalej v žalobe namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 29

ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., pretože povinnosťou správcu dane je dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. V súvislosti so svedeckou výpoveďou H.. U., bývalého konateľa spoločnosti
REVANGE SERVIS s.r.o. poukázal na to, že tento svedok potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia,
ktoré prebiehalo cca 1 rok, čo potvrdil aj žalobca. Aj keď žalobca neposkytol správcovi dane dostatok

súčinnosti, resp. nepredložil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, iba uviedol, že išlo cca o 30 - 40
záujemcov, spomenul tiež nejaké advokátske kancelárie z Bratislavy, ktoré mali spolupracovať so
záujemcom o kúpu OC ZEMPLÍN, správca dane bol povinný v súlade s § 29 ods.2 zákona č. 511/1992
Zb. z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré mohli prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj
bez návrhu žalobcu ako účastníka konania. Podľa žalobcu nie je možné zamieňať povinnosť správcu

dane zistiť podľa uvedeného ustanovenia zákona skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti čo najúplnejšie s dôkazným bremenom žalobcu podľa § 29 ods.8 citovaného zákona a
požadovaťodneho,abyprevzalzodpovednosťzasplnenievýlučnejpovinnostisprávcudanezabezpečiť
úplnosť dokazovania.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne hodnotil získané dôkazy, čo spočívalo v
nesprávnej úvahe, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. síce zabezpečovala predaj hľadaním
potencioniálnych kupujúcich v priebehu cca 1 roka, avšak v konečnej fáze sa žalobca rozhodol pre
prefinancovanie objektu formou leasingu. Podľa žalobcu to, že v záverečnej fáze žalobca sa rozhodolpre kupujúceho, ktorého súbežne zabezpečovala iná spoločnosť, nevyvracia skutočnosť, že REVANGE
SERVIS s.r.o. reálne zabezpečoval potencionálneho kupujúceho. Podľa žalobcu je už len vecou
vzájomných obchodných vzťahov medzi dvoma zmluvnými partnermi ako sa vzájomne vysporiadajú za

poskytnuté služby. Žalobca uzavrel súbežne dve zmluvy týkajúce sa predaja, resp. prefinancovania OZ
ZEMPLÍN, a to s dvoma dodávateľmi, pričom v závere sa rozhodol pre prefinancovanie formou leasingu,
čo nespochybňuje tú skutočnosť, že REVANGE SERVIS s.r.o. uskutočnil samotné zdaniteľné plnenie
v zmysle predmetnej faktúry.

V súvislosti so zisteniami ohľadom H.. O., konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., ktorá mala byť
subdodávateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., žalobca uviedol, že správca dane vzhľadom
na jeho výpoveď do zápisnice o ústnom pojednávaní z 19.05.2011 nadobudol pochybnosti, či je
H.. O. schopný vykonávať akúkoľvek ekonomickú činnosť, ktorá by súvisela s činnosťami ohľadom
sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN a tak konštatoval, že spoločnosť VEFRA s.r.o. nemohla
spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. poskytnúť predmetné služby. Z rozhodnutia daňových orgánov

nevyplýva, ako zhodnotili nevedomosť H.. O. vzhľadom na skutočnosť, že menovaný utrpel úraz hlavy
cca pred rokom a pol, čo je uvedené na OR PZ, ÚJKP Košice. Išlo o trestný čin lúpeže a vec bola
pred podaním žaloby, pričom existujú lekárske správy o úraze hlavy. Podľa žalobcu nie je vylúčené,
že nevedomosť O. mohla byť spôsobená práve vážnym úrazom hlavy. Ak podľa správcu dane sú
pochybnosti, či H.. O. bol schopný vykonať akúkoľvek činnosť, potom vzniká otázka, či H.. O. porozumel

poučeniu správcu dane.

Podľa žalobcu teda zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie Daňového úradu Košice I., je v rozpore s obsahom spisov a je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žiadal preto, aby súd z uvedených dôvodov napadnuté

rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby z 03.01.2013 navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice I. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobia apríl

2009 vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 218.914,45 eur. Správca dane vykonanou daňovou
kontrolou, preveroval u žalobcu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 a 2 v nadväznosti na
ustanovenie § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej iba „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Na základe výsledkov kontroly správca dane
neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo dňa 16.04.2009 (základ dane 657.300,-- eur, DPH

124.887,-- eur) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o., Fábryho 847/13, Košice (teraz Bratislava,
B. Nemcovej 8) za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce. Správca dane na základe
vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v rozpore
s § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH odpočítal daň. Žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z
faktúry č. 3 4 2009 zo dňa 16.04.2009 od uvedeného dodávateľa za sprostredkovanie predaja OC

ZEMPLÍN Michalovce v zmysle Mandátnej zmluvy o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN zo dňa
01.07.2008, pretože bolo zistené, že k sprostredkovaniu predaja OC ZEMPLÍN spoločnosťou REVANGE
SERVIS s.r.o. v skutočnosti nedošlo. Zistený skutkový stav je uvedený v dodatočnom platobnom výmere
z 21.10.2011 č. 695/231/88825/11/FrnM a v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný konštatoval, že žalobca
v žalobe uviedol doslovné znenie odvolania podaného 18.01.2012 proti dodatočnému platobnému

výmeru. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami
uvedenými v odvolaní. K žalobným námietkam žalobcu, že správca dane nespochybniteľne nepreukázal
porušenie ustanovenia § 49 ods.2 zákona o DPH, nevykonal dokazovania v súlade so zákonom č.
511/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,nepredložiljednoznačnéanespochybniteľnédôkazyvoveci,
a postup správcu dane bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania, žalovaný uviedol, že

platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotnoprávnej povahy. Pretože zákon o DPH určil pre
dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu
dopadajú na neho. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná

len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Ak má ísť o daňový doklad
spôsobilý na odpočítanie DPH, musí ho vyhotoviť platiteľ, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane
spĺňa. Ide o osobu, ktorá má platiť DPH, a súčasne ktorá uskutočnila plnenie v rámci podnikania.Žalovanýkonštatoval,žezpredloženéhospisovéhomateriáluzistil,ževdanomprípadesprávcadanepri
dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania
upravených v ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vykonal rozsiahle

dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaná služba sprostredkovania
bola prijatá od spoločnosti uvedenej na dokladoch (REVANGE SERVIS s.r.o.), a či údaje uvedené na
faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že konanie správcu dane,

ktorý zabezpečoval dôkazné prostriedky, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je
možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní spochybnil uskutočnenie
fakturovaných zdaniteľných plnení platiteľom uvedených na predmetných faktúrach.

Žalovaný konštatoval, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH

musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne-právnym. Táto zásada nielen umožňuje,
ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie
DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby,
ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre (rozsudok NSSR

č. 1Sž-o-KS/262/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, musí
preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Žalovaný posúdením celého dodatočného platobného výmeru a obsahu predloženého
spisového materiálu, dospel k záveru, že posúdenia skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa

porušenia ustanovení zákona o DPH, boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona o DPH, ako aj zákona č. 511/1992 Zb. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore
s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu.

Na pojednávaní zástupca žalobcu konštatoval, že podľa teórie hodnotenia dôkazov ťažiskovým

dôkazom je výpoveď konateľa spoločnosti FK Finance a miestne zisťovanie v UniCredit Leasing. Hoci
v čase vykonania tohto dôkazu zákon umožňoval ako dôkaz písomnú svedeckú výpoveď, ale v prípade
UniCreditsprávcadanepodľanázoružalobcuzvolilzlúformuzisťovania,pretožemiestnouohliadkounie
je možné zisťovať tie skutočnosti, ktoré je možné iba svedeckou výpoveďou, resp. výsluchom svedkov.
Ak by takúto formu správca dane zvolil, musel by byť žalobca prítomný pri výsluchu. Tým boli porušené

práva žalobcu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nezákonné.

Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu a jeho
povinnosťou bolo preukazovať, či v skutočnosti s sprostredkovaniu predaja obchodného centra došlo.
Bolo jeho povinnosťou zhromažďovať dostatočné konkrétne dôkazy o sprostredkovaní vzhľadom na

obťažnosť preukazovania takejto služby. Žalobca pri svojom výsluchu nič konkrétne neuviedol o
sprostredkovaní, iba že k predaju nakoniec došlo. Rovnako bývalý konateľ spoločnosti REVANGE
SERVIS s.r.o. H.. U. uviedol, že so spoločnosťou UniCredit nejednal. Bolo zistené, že žalobca v mesiaci
marec 2009 si uplatnil odpočet DPH za faktúru vystavenú spoločnosťou FK Finance na sumu asi
91.000,-- eur za sprostredkovanie predaja OC Zemplín. Pritom za mesiac apríl a december 2009

si uplatnil tiež odpočet za predaj toho istého obchodného centra na základe faktúry, ktorú vyhotovil
REVANGE SERVIS s.r.o. na základe Mandátnej zmluvy a jeho dodatku, pričom celková suma bola vyše
951.000,-- eur. K námietke žalobcu, že správca dane nikde neuviedol výsledok miestneho zisťovania v
UniCredit Leasing, zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že správca dane zaslal dožiadanie daňovému
úradu pre vybrané subjekty v Bratislave, ktorý po vyplnení tohto dožiadania zaslal správcovi dane

odpoveď na dožiadanie, ktorej obsah bol použitý v protokole aj v rozhodnutí. Chybou bolo, že ako dôkaz
vo vyjadrení bolo označené ako výsledok z miestneho zisťovania, ale išlo o odpoveď na dožiadanie,
pretože táto odpoveď bola aj zaslaná k číslu dožiadania. Zdôraznila, že s písomnou svedeckou
výpoveďou konateľa FK Finance bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nej aj vyjadriť.

Súd podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Daňového
úradu Košice I., oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Zo spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január, marec - december 2008, január - august, október - december 2009, január -august 2010, ktorá bola vykonaná v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 17.10.2011 prerokovaním protokolu o výsledku zistenia z daňovej
kontroly č. 695/320/74059/2011/Amri a dodatku k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.

695/320/74059/2011/Amri. Na základe výsledku z daňovej kontroly Daňový úrad Košice I. rozhodnutím z
21.10.2011 č. 695/231/88758/11/FrnM vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b)
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 124.926,21 eur. V odôvodnení rozhodnutia správca
dane konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo 16.04.2009, základ

dane 657.300,-- eur, 19 % daň 124.887,-- eur od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. Košice (teraz
Bratislava, B. Nemcovej 8) za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce v zmysle Mandátnej
zmluvy o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN zo dňa 01.07.2008 a dodatku č. 1 zo dňa
07.09.2009. Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že uvedená spoločnosť poskytovala
súčinnosť poradenstvo a iné podporné činnosti pri predaji OC ZEMPLÍN, ktorý sa aj uskutočnil. Novým
majiteľom sa stala spoločnosť UniCredit Leasing. Žalobca správcovi dane tvrdil, že fakturované činnosti

boli vykonané, pretože obchod sa uskutočnil. Uviedol tiež, že rokoval s viacerými možnými kupujúcimi,
ale neúspešne, a preto o tom neboli vyhotovené žiadne zápisy. Ostatných sprostredkovateľov žalobca
nevedel uviesť. Nevedel tiež predložiť písomné dôkazy o uskutočnení činnosti od dodávateľa REVANGE
SERVIS s.r.o., pretože ako uviedol, išlo len o ústne rozhovory konateľov spoločností, nepamätal sa, či
spoločnosť UniCredit Leasing bola oslovená spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. alebo samotným

žalobcom, a či boli vyhotovené záznamy z rokovaní s kupujúcim. Konštatoval však, že na niektorých
rokovaniach s UniCredit Leasing s.r.o. bol prítomný aj konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H..
U..

Na základe dokladov, ktoré predložil žalobca, správca dane zistil, že OC ZEMPLÍN bolo predané

(refinancované) spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o., Továrenská 7/A, Bratislava v zmysle
leasingovej zmluvy č. 207101 zo dňa 14.04.2009.

Správca dane v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že od Úradu boja proti korupcii Košice obdržal
dodávateľské faktúry spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., ktoré pre ňu vystavila spoločnosť VEFRA

s.r.o., Košice, Krivá 23. Medzi týmito faktúrami sa nachádzala aj faktúra č. 20090402 zo 07.04.2009 na
sumu 749.700,-- eur za technickú výpomoc - asistenčné služby pri predaji OC ZEMPLÍN v zmysle zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2008. Podľa tejto zmluvy sa sprostredkovateľ (VEFRA s.r.o.) zaviazal,
že sprostredkuje uzatvorenie takej zmluvy, ktorej realizácia je technicky aj finančne možná, najneskôr
do 30.05.2009. Za túto službu má nárok na odmenu vo výške 5,75 % z celkovej kúpno-predajnej ceny

objektu bez DPH, pričom právo sprostredkovateľa fakturovať odmenu vzniká sprostredkovateľovi v deň
reálneho odpredaja objektu novému majiteľovi.

V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu preveroval
u daňového subjektu REVANGE SERVIS s.r.o. zaslaním dožiadania na Daňový úrad Bratislava I. Na

základe odpovede na dožiadanie správca dane zistil, že tento daňový subjekt zásielky na adrese
registrovaného sídla prevzal, ale k správcovi dane sa nedostavil. Zásielky zasielané na adresu trvalého
pobytu konateľa H. J., T.W. XX, X. sa správcovi dane vrátili späť s poznámkou „Adresát neznámy“.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné preto preveriť u tohto daňového subjektu skutočne
nezdaniteľného obchodu. Z odpovede na dožiadanie správca dane okrem iného zistil, že daňovou

kontrolou za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 bolo zistené, že predmetné faktúry boli zaevidované
v evidencii DPH.

Po zistení správcu dane, že trvalý alebo prechodný pobyt súčasného konateľa spoločnosti REVANGE
SERVIS s.r.o. je neznámy, vykonal výsluch svedka bývalého konateľa tejto spoločnosti H. U., ktorý bol

konateľom v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Správca dane tento dôkaz vykonal za účasti
jedného z konateľov žalobcu R. J..

Uvedený svedok potvrdil, že faktúru vyhotovila spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. a uviedol, že
Mandátnu zmluvu o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN a dodatok č. 1 za túto spoločnosť

podpísal. Konštatoval, že na predaji OC ZEMPLÍN sa pracovalo viac ako rok, predstavou majiteľov OC
nebola jeho prevádzka, ale jeho predaj. Spolu s konateľmi žalobcu sa stretli asi s 30 - 40 záujemcami,
preverovali či sú schopní kúpiť objekt, kto za nimi stojí a zháňali potenciálnych kupujúcich. Na obchodné
mená záujemcov o kúpu si svedok nepamätal. Uviedol, že tieto činnosti vykonával v spolupráci sosubdodávateľom, na ktorého presný názov si tiež nepamätal, a ktorý mal spolupracovať s nejakými
advokátskymi kanceláriami v Bratislave, ktoré zháňali záujemcov. S potenciálnymi záujemcami boli
robené len ústne rozhovory, žiadne písomné záznamy sa nevyhotovovali a svedok mal podľa vlastného

vyjadreniaibasvojeosobnépoznámky,ktoréneskôrskartoval.Vkonečnomdôsledkuobchodnécentrum
preleazovala UniCredit Banka a.s., a teda vlastníkom je leasingová spoločnosť. Svedok uviedol, že pri
predaji leasingovej spoločnosti nerokoval.

Správca dane predvolal na výsluch svedka bývalého konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. H. O., ktorý bol

konateľom v čase, keď sa mali uskutočniť deklarované obchody so spoločnosťou REVANGE SERVIS
s.r.o. Aj pri tomto výsluchu sa zúčastnil konateľ žalobcu R. J.. Svedok síce potvrdil, že príslušné faktúry
vystavil a podpísal, ale nevedel uviesť, kde a akým spôsobom ich vystavil, akým spôsobom ich doručoval
a nepamätal si, aké konkrétne činnosti vykonala spoločnosť VEFRA s.r.o. v zmysle príslušných faktúr.
NevedelvktorejbankebolivedenéúčtykspoločnostiVEFRAs.r.o.,hocitvrdil,ževnejurčitebol,nevedel
uviesť či udelil dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti VEFRA s.r.o. i nejakým iným osobám,

pričom nevedel čo pojem dispozičné právo k bankovým účtom vôbec znamená. Svedok nevedel uviesť,
kde sa nachádza OC ZEMPLÍN, ale tvrdil, že tam určite bol, ale nevedel čo tam robil. Potvrdil, že
podpísal zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2008, ale nevedel uviesť kto túto zmluvu vyhotovil,
aké konkrétne činnosti vykonal v zmysle zmluvných podmienok. Na otázku správcu dane komu bolo OC
ZEMPLÍN predané a či prijal úhradu za predmetnú faktúru a na aký účel ju použil, svedok uviedol, že

objekt bol predaný inému majiteľovi bez špecifikácie, úhradu určite prijal, ale nevedel akým spôsobom
a na čo finančný obnos (749.700,-- eur) použil. V súvislosti so spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. a
jej bývalým konateľom H. U. svedok uviedol, že spoločnosť a konateľa pozná, ale nevedel uviesť žiadne
bližšie skutočnosti, nevedel uviesť, či uzatvoril nejaké zmluvy, či prijal nejaké finančné prostriedky. Na
otázku správcu dane svedok uviedol, že najvyšší stupeň jeho vzdelania je základná škola, že prácu na

PCovláda,alenevedelpovedaťvakýchprogramochaaplikáciách.Svedoknevedeluviesťžiadnebližšie
skutočnosti, za akých odpredal spoločnosť novému majiteľovi. Pri vypočúvaní bol prítomný advokát
svedka, ktorý uviedol, že svedok H. O. utrpel úraz hlavy cca pred rokom a pol, čo je vedené na Okresnom
riaditeľstve PZ, ÚJKP Košice, pričom išlo o trestný čin lúpeže a vec bola pred podaním obžaloby a
existujú lekárske správy o úraze hlavy.

Správca dane zaslal dožiadanie daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava za účelom
preverenia sprostredkovania a predaja OC ZEMPLÍN u kupujúceho daňového subjektu UniCredit
Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava. Na základe odpovede na dožiadanie správca dane zistil, že tento
daňový subjekt jednal o predaji (refinancovaní) OC ZEMPLÍN so spoločnosťou FK Finance, s.r.o., ktorú

zastupoval N. X. a M. X.. V pokročilejšom štádiu jednaní sa k stretnutiam pripojili zástupcovia žalobcu J.
J. a R. J.Á.. Spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o., ani jeho vtedajší konateľ H. U. neoslovili spoločnosť
UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. s ponukou na predaj OC ZEMPLÍN, a ani pri predaji nevystupovali
ako sprostredkovateľ. Tento daňový subjekt predložil mailovú komunikáciu so spoločnosťou FK Finance
zo dňa 20.10.2008, 24.11.2008, 12.03.2009, ktorá sa týkala činností spojených s predajom OC

ZEMPLÍN, obsahovala preposielanie zoznamu nájomcov OC ZEMPLÍN, ponuku na kúpu OC ZEMPLÍN
a súvisiace dokumenty.

Žalobca predložil správcovi dane k výkonu daňovej kontroly doklady, z ktorých správca dane zistil, že si
žalobca v zdaňovacom období marec 2009 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 3/2009 z 24.03.2009,

základ dane 76.685,-- eur, 19 % daň, 14.570,15 eur od dodávateľa FK Finance s.r.o. za služby podľa
Mandátnej zmluvy zo dňa 12.08.2008, predmetom ktorej bolo finančné poradenstvo pri zabezpečovaní
úverových, resp. leasingových finančných prostriedkov pri refinancovaní projektu Zemplín Market v
Michalovciach. Mandatár - FK Finance s.r.o. mal v zmysle zmluvy vykonať prípravu prezentácie,
prediskutovanie projektu s bankami, resp. leasingovými spoločnosťami, prípravou podnikateľského

plánu a cash flow, sumarizáciu podkladov a iné podporné funkcie. Podľa článku 5 zmluvy sa žalobca
zaviazal, že počas platnosti tejto zmluvy nepoverí činnosťou, ktorú má vykonať mandatár - FK Finance,
s.r.o. iné osoby, a ani ju nebude vykonávať sám (exkluzivita).

SprávcadaneporovnanímfaktúrzasprostredkovaniepredajaOCZEMPLÍNvystavenýchspoločnosťami

FK Finance s.r.o. a REVANGE SERVIS s.r.o. zistil, že spoločnosť FK Finance s.r.o. vystavila faktúru
na sumu 91.255,15 eur s DPH a spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. vystavila dve faktúry na celkovú
sumu 951.660,85 eur s DPH.Dožiadaním na Daňový úrad Bratislava I. správca dane zistil, že daňový subjekt FK Finance s.r.o.
faktúru č. 3/2009 vystavil, bola zaúčtované v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DPH za príslušné
zdaňovacie obdobie.

Správca dane preveroval sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN zaslaním výzvy č.
695/320/45123/2011/Amri na písomnú svedeckú výpoveď Z.. N. X. - konateľovi spoločnosti FK Finance
s.r.o. Na základe písomnej výpovede svedka bolo zistené, že prvé osobné stretnutie ohľadom tejto
transakciesauskutočnilovjúli2008naúrovniobidvochkonateľovspoločnosti-J.J.aN.X..Medzičasom

boli uskutočnené telefonické rozhovory medzi konateľmi o podmienkach spolupráce, výsledkom čoho
bolo uzatvorenie Mandátnej zmluvy zo dňa 12.08.2008. Medzi spoločnosťami FK Finance s.r.o.,
žalobcom a UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. došlo k telefonickej, osobnej a mailovej komunikácii,
z ktorých najrozsiahlejšia bola mailová a odzrkadľovala celý proces zabezpečenia financovania, a to
oslovenie vybraných bánk (leasingových spoločností s cieľom refinancovania projektu, a ich spätnú
väzbu, komunikáciu s UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. a proces schvaľovania vyjednávania.

Prvotnou požiadavkou žalobcu bolo vyhľadať financujúcu banku alebo leasingovú spoločnosť na
refinancovanie OC ZEMPLÍN. Oslovené boli najmä leasingové spoločnosti, pretože bankový trh bol
negatívne ovplyvnený finančnou krízou a z každodenných stretnutí s bankami bolo usúdené, že
refinancovanie prostredníctvom bánk na tej úrovni finančných zdrojov ako potreboval žalobca, nebude
možné. FK Finance s.r.o. oslovila viaceré leasingové spoločnosti (UniCredit Leasing, BKS Leasing,

ČSOB Leasing, Immorent Slovensko, a.s., Tatra Leasing, pričom všetky predložili ponuky. Spoločnosť
FK Finance zabezpečila celý proces získania spätného leasingu od spoločnosti UniCredit Leasing
Real Estate s.r.o. Bratislava. Spoločnosť FK Finance s.r.o. odprezentovala možnosť spätného odkupu
leasingu spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. v októbri 2008 a informovala žalobcu o
potenciálnej leasingovej spoločnosti v novembri 2008, pričom žalobca sa rozhodol pre túto leasingovú

spoločnosť.

Správca dane obdržal od Úradu boja proti korupcii Košice, Rastislavova 69 mailovú komunikáciu
medzi spoločnosťami FK Finance s.r.o., UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. a konateľmi žalobcu,
ktorá sa týkala obdobia 11.03.2008 - 23.03.2009. V mailovej komunikácii zo dňa 11.03.2008 vyjadrili

konatelia žalobcu na základe dopytu FK Finance s.r.o. súhlas s poskytovaním informácií investorom.
V mailovej komunikácii zo dňa 28.11.2008 FK Finance s.r.o. potvrdilo konateľovi žalobcu J. J. termín
stretnutia s UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. na deň 04.12.2008. Ďalšia mailová komunikácia
obsahovala informácie o pripravovaných zmluvách, zmluvných podmienkach, ponukách, termínoch
osobných stretnutí a prípravách na odpredaj OC ZEMPLÍN.

Od Úradu boja proti korupcii správca dane obdržal tiež kópie výpisov z bankových účtov spoločnosti
REVANGE SERVIS s.r.o., VEFRA s.r.o. a fyzických osôb H. U. a H. O.. Na základe výpisov z bankových
účtov bolo v prípade úhrady faktúry č. 20090402 vystavená spoločnosťou VEFRA s.r.o. pre REVANGE
SERVIS s.r.o. za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN zistené, že časť finančných prostriedkov, ktorá

bola poukázaná ako úhrada predmetnej faktúry, bola v ten istý deň aj z účtu spoločnosti VEFRA s.r.o.
vybrané hotovosti, časť bola poukázaná na osobný účet vtedajšieho konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o.
H. O., bola v ten istý deň z účtu H. O. vybraná v hotovosti a časť poukázaná na osobný účet H. U.,
vtedajšieho konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o.

Uvedené skutkové zistenia správca dane vyhodnotil tak, že k sprostredkovaniu predaja OC ZEMPLÍN
daňovým subjektom REVANGE SERVIS s.r.o. v skutočnosti nedošlo, a preto žalobcovi nevznikol nárok
na odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 (interné č. 30090112) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o.
za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN.

Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne
preukazoval, že by predaj OC ZEMPLÍN sprostredkovala uvedená spoločnosť napriek tomu, že o
zistených skutočnostiach informoval. Uviedol, že ak by žalobca akýkoľvek dôkaz o tom, že spoločnosť
REVANGE SERVIS s.r.o. vykonala nejaké činnosti za účelom predaja OC ZEMPLÍN predložil s ohľadom
na zistené skutočnosti by bolo aj tak nesporné, že predaj OC ZEMPLÍN v skutočnosti sprostredkovala

spoločnosť FK Finance s.r.o., a preto vzhľadom na zmluvné podmienky medzi žalobcom a spoločnosťou
REVANGE SERVIS s.r.o. nárok na odmenu spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. nevznikol. Osoba,
ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala službu
odberateľovi. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky,ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Podľa správcu dane daňový subjekt
musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach,
pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie dôkazné

bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.

Proti dodatočnému platobnému výmeru žalobca podal odvolanie, ktorého obsah je totožný s obsahom
žaloby.

Žalovaný rozhodnutím z 20.08.2012 č. 1020503/1/553066-1127053/2012/1338 dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Košice I. potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tak, že z predloženého spisového
materiálu a vykonaného dokazovania zistil, že správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia
zákonom stanovených podmienok predloženou faktúrou od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za
sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce, ktorej vierohodnosť a pravdivosť nebola žalobcom
preukázaná. Pretože správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom

predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré žalobca predložil, ale vykonal rozsiahle
dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaná služba sprostredkovania
bola prijatá od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosť
tak, ako nastali. Pri preverovaní sprostredkovania vznikli pochybnosti o uskutočnení sprostredkovania
obchodnou spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. z hľadiska vecného, personálneho a časového, a

preto správca dane overoval tieto skutočnosti formou dožiadania podľa § 16 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov u miestne príslušných správcov dane. Konštatoval, že konanie správcu
dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, bolo plne v súlade s procesnou právnou normou,
a výsledky šetrenia bolo možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov. Správca dane obsah odpovedí na dožiadanie použil ako dôkazy v daňovom

konaní, na základe ktorých vyvodil záver, že sprostredkovanie sa neuskutočnilo tak, ako je deklarované
spornou faktúrou č. 3 4 2009 zo dňa 16.04.2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. Až žalovaný
poukázal na obsah výpovede konateľa žalobcu, ktorý nevedel uviesť ani jedného z možných kupujúcich,
sktorýmimalprejednávaťpredajOCZEMPLÍN,anevedelčispoločnosťUniCreditLeasingbolaoslovená
spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o., nemal žiadne písomné dôkazy o priebehu sprostredkovania,

na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H. U., ktorý nevedel uviesť ani
jedného z potenciálnych záujemcov o kúpu OC ZEMPLÍN, pričom uviedol, že pri predaji OC ZEMPLÍN
leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. nejednal, nevedel uviesť identifikačné údaje
subdodávateľa, s ktorým mal spolupracovať, poukázal na výpoveď H. O. konateľa spoločnosti VEFRA
s.r.o., ktorý nevedel uviesť žiadne konkrétne údaje ohľadom obchodov so spoločnosťou REVANGE

SERVIS s.r.o., a na údaje od spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o., podľa ktorých táto
spoločnosť jednala o predaji so spoločnosťou FK Finance s.r.o. a spoločnosť REVANGE SERVIS
s.r.o., resp. jej bývalý konateľ H. U. ju neoslovila s ponukou na predaj obchodného centra, ani
nevystupovala ako sprostredkovateľ. S ohľadom na tieto skutočnosti nepovažoval žalovaný odvolacie
námietky ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nevykonania dokazovania v súlade so zákonom

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nepredloženia správcom dane jednoznačných a
nespochybniteľných dôkazov za dôvodné. Konštatoval, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať
a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je
povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu
nároku dôkazmi. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali

a správca dane v odôvodnení svojho dodatočného platobného výmeru uviedol skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia a svoje úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol právne predpisy,
na základe ktorých rozhodol.

K odvolacej námietke žalobcu, že svedecká výpoveď konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. H. O. nemôže

mať žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia uskutočneného spoločnosťou REVANGE SERVIS
s.r.o. pre žalobcu, žalovaný uviedol, že všetky zistenia uvádzané v odôvodnení dodatočného platobného
výmeru majú svoj zmysel a opodstatnenie a sú schopné utvoriť obraz o obchodných aktivitách a
samotnom výkone deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu a jeho obchodných partnerov. Žalovaný
na základe týchto skutočností dospel k záveru, že totožnosť osoby H. O. ako konateľa spoločnosti

VEFRA s.r.o. ani je ani ťažiskovým, a ani jediným dôkazom, na základe ktorého bol vydaný dodatočný
platobný výmer, keďže je zrejmé, že správca dane vykonával súbeh procesných krokov, zabezpečil a
označil dôkazy k predmetnej faktúre a fakturovanej službe, ktorých vyhodnotenie jednotlivo a všetkýchvo vzájomnej súvislosti prihliadajúc pritom na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, viedlo ku
konečnému rozhodnutiu v danej veci.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadne procesného pochybenia správcu dane v tom, že nezabezpečil
vykonanie dôkazu týkajúceho sa preverenia sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN daňového subjektu
FK Finance, aby žalobca mohol klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle ustanovenia §
15 ods.5 písm.e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že konanie
správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v spolupráci s inými daňovými úradmi a

tretími osobami, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako
dôkaz v súlade s § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z predloženého
spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonávajúci kontrolu u žalobcu požiadal Daňový úrad
Bratislava I. o preverenie sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN daňového subjektu FK Finance s.r.o.
Dožiadajúci správca dane v dožiadaní konkrétne, presne a jednoznačne uviedol svoje požiadavky na
vykonanie potrebných preverovaní a zisťovaní. Dožiadaný správca dane spísal so spoločnosťou FK

Finance s.r.o. zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18.05.2011 v zmysle § 11 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov a zistené skutočnosti oznámil dožiadajúcemu správcovi dane. Zo
zápisnice je zrejmé, že nemá znaky zápisnice z vypočutia svedka (neobsahuje poučenie svedka a
jeho pomer k prejednávanej veci, k daňovému subjektu, prípadne iné okolnosti významné pre zistenie
jeho hodnovernosti, poučenie svedka o náhradách, o ich uplatnení, vyjadrenie poučených o tom, že

porozumeli obsahu poučenia) je to zápisnica z ústneho pojednávania, ktorá nemá povahu svedeckej
výpovede. K námietke týkajúcej sa písomnej svedeckej výpovede Z.. N. X. žalovaný konštatoval, že
správca dane bol oprávnený vyzvať svedka na podanie písomného svedectva, ak je to primerané
vzhľadom na okolnosti prípade, rozsah a význam svedectva. V tomto prípade išlo o také okolnosti
prípadu, charakter ktorých nevylučoval požadovanie písomnej svedeckej výpovede. Preto ani tieto

námietky žalobcu nie sú podľa žalovaného opodstatnené a namietané dôkazné prostriedky nie sú
získané v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že konateľ žalobcu bol oboznámený so stavom a
priebehom výkonu daňovej kontroly, so zisteniami získanými v rámci dožiadaní, písomných svedeckých
výpovedí a s kontrolnými zisteniami a inými šetreniami, a teda aj s písomnou svedeckou výpoveďou
konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. Z.. N. X..

Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 2 ods.1 v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov,
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú im správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods.2 citovaného zákona).

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti,pričomprihliadanavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo(§2ods.3citovaného
zákona).

Podľa § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovéhokonania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v medziach žalobných námietok dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť.

Správca dane pri preverovaní faktúry zo dňa 16.04.2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o.
za sprostredkovateľské služby pri predaji OC ZEMPLÍN žiadal informácie od žalobcu, ktorý do

zápisnice uviedol, že REVANGE SERVIS s.r.o. poskytoval súčinnosť, poradenstvo a iné podporné
činnosti pri predaji OC ZEMPLÍN bez bližšej špecifikácie, pretože sa o rokovaní so záujemcami o
kúpu nevyhotovovali žiadne záznamy. Žalobca nevedel uviesť, či súčasného majiteľa OC ZEMPLÍN
UniCredit Leasing oslovil REVANGE SERVIS s.r.o., alebo samotný žalobca. Nevedel ani uviesť mená
iných sprostredkovateľov, ktorí zisťovali možných záujemcov o kúpu obchodného centra. Za účelom
zistenia reálnosti uskutočnenia fakturovanej služby správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré

pochybnosti o reálnosti fakturovanej služby neodstránilo. Správca dane vypočul bývalého konateľa
spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H. U., ktorý tvrdil, že viac ako jeden rok s 30 až 40 záujemcami
o kúpu obchodného centra, spolu s konateľmi žalobcu, ale na ich obchodné mená si nepamätal. Tiež
tvrdil, že činnosť vykonával v súčinnosti so subdodávateľom, ale ani na jeho názov si nevedel spomenúť.
Tvrdil, že táto firma spolupracovala s advokátskymi kanceláriami z Bratislavy, ktorí zháňali záujemcov,

ale boli vykonávané iba ústne rozhovory a on svoje osobné poznámky neskôr skartoval. Uviedol, že pri
sprostredkovaní predaja OC ZEMPLÍN UniCredit Leasing s.r.o. už nejednal.

Po zistení, že subdodávateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. bola skutočnosť VEFRA s.r.o.,
správca dane vypočul bývalého konateľa tejto spoločnosti H. O., ktorý nepoprel uzavretie zmluvy o

technickej a administratívnej výpomoci a zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2008 a 15.12.2009, ale
nevedel sa vôbec vyjadriť, v čom spočívala činnosť spoločnosti pri sprostredkovaní predaja uvedeného
obchodného centra. Za poskytnuté služby však vyhotovil faktúru REVANGE SERVIS s.r.o. a obdržal aj
na účet fakturovanú sumu.

Informácie o tom, kto bol sprostredkovateľom pri predaji OC ZEMPLÍN, správca dane zisťoval u
nového majiteľa obchodného centra UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava formou dožiadania
daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty v Bratislave. Daňový úrad pre vybrané subjekty oznámil
výsledok miestneho zisťovania v správe z 20.04.2011. Uviedol, že štatutárni zástupcovia uvedeného

daňového subjektu uviedli, že primárne rokovali so spoločnosťou FK Finance s.r.o. a v pokročilejšom
štádiu sa k stretnutiam pripojili i zástupcovia žalobcu. Predaj (refinancovanie) obchodného centra bol
sprostredkovaný spoločnosťou FK Finance s.r.o., za ktorú jednal N. X. a M. X.. Uviedli, že spoločnosť
REVANGE SERVIS s.r.o. ich s ponukou na predaj OC ZEMPLÍN neoslovili. Priebeh sprostredkovania
predaja OC ZEMPLÍN Michalovce bol zistený aj zo svedeckej výpovede Z.. N. X. konateľa spoločnosti

FK Finance s.r.o. a táto jeho výpoveď korešponduje s ďalšími listinnými dôkazmi, a to mailovou
komunikáciou medzi FK Finance s.r.o. a UniCredit Leasing s.r.o., a FK Finance s.r.o. a žalobcom, z
obsahu Mandátnej zmluvy z 12.08.2008 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FK Finance s.r.o. a
s odberateľskou faktúrou č. 3/2009 z 24.03.2009 vyhotovenou touto spoločnosťou.

Závery správcu dane, ku ktorým došiel vyhodnotením dôkazov postupom podľa § 2 ods.3 zákona č.
511/1992 Zb. sú podľa názoru súdu správne a zodpovedajú logickému mysleniu a uvažovaniu. Žalobnú
námietku, že správca dane nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, pretože nevzal do úvahy, že žalobca
mohol uzavrieť súbežne viac mandátnych zmlúv s rôznymi obchodnými spoločnosťami, nepovažuje

súd za opodstatnenú a dôvodnú, pretože dôkazy získané správcom dane svedčia jednoznačne o
tom, že sprostredkovateľské služby ohľadom predaja (prefinancovanie) OC ZEMPLÍN neposkytovala
tá obchodná spoločnosť, t.j. REVANGE SERVIS s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre zo 16.04.2009.
Je nepochybné, že žalobca uzavrel Mandátnu zmluvu s REVANGE SERVIS s.r.o. dňa 01.07.2008 a
dodatok zo 07.09.2009 uzavrel Mandátnu zmluvu s FK Finance s.r.o. zo dňa 12.08.2008, pričom obe

mandátne zmluvy obsahovali doložku exkluzivity, táto okolnosť však nie je v rozpore so záverom správcu
dane, ktorý je v súlade s výsledkami dokazovania, že sprostredkovateľské služby neposkytla REVANGE
SERVIS s.r.o. Táto okolnosť napokon vyplýva aj zo svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti,
ktorý potvrdil, že rokovania s UniCredit Leasing sa nezúčastnil. Súd poukazuje na tú okolnosť, žepri výpovedi menovaného svedka bol prítomný konateľ žalobcu, ktorý mal možnosť na ozrejmenie
obchodnej transakcie položiť svedkovi otázky, čo však ako vyplýva zo zápisnice, nevyužil.

Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že zvolil nesprávnu formu dôkazu, že vyžiadal iba písomnú
svedeckú výpoveď od konateľa FK Finance s.r.o. namiesto jeho výsluchu za účasti žalobcu, súd k
tejto námietke uvádza, že okolnosť prevodu OC ZEMPLÍN na UniCredit Leasing bola nepochybná,
a bola preukazovaná nielen touto výpoveďou, ale aj ďalšími, podľa súdu vierohodnými dôkazmi, a

to mailovou komunikáciou, údajmi získanými od nadobúdateľa UniCredit Leasing, ktorý uviedol, že
rokoval so žalobcom prostredníctvom FK Finance s.r.o., a napokon aj okolnosťou, že žalobca uznal
fakturáciu FK Finance s.r.o. za sprostredkovateľské služby a faktúru uhradil. Výpoveď konateľa FK
Finance nepovažuje súd za ťažiskovú, ako ju nazval žalobca, pretože rozhodujúce bolo preukazovanie
sprostredkovateľských služieb od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. ohľadom predaja OC ZEMPLÍN.
Úhrada faktúry v mesiaci marec 2009 pre dodávateľa FK Finance s.r.o., a následne v apríli 2009

za dodanie v podstate takých istých služieb, ktoré žalobca ani dodávateľ REVANGE SERVIS s.r.o.
následne nevedel vierohodnými dôkazmi preukázať, vedie súd k rovnakému skutkovému záveru, že
REVANGE SERVIS s.r.o. nebol v skutočnosti dodávateľom fakturovanej služby, a teda že predmetná
faktúra neodráža skutočnosť.

Samotná okolnosť, že žalobca nemal možnosť klásť otázky svedkovi - konateľovi FK Finance s.r.o.
vzhľadom na zvolenú formu dôkazu, podľa názoru súdu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, pretože tento svedok nevypovedal ku skutkovým okolnostiam, ktoré sa týkali
fakturovaných služieb od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. žalobcovi. Rovnako ani spochybňovaná

výpoveď svedka H. O., konateľa VEFRA s.r.o., ktorá bola subdodávateľom spoločnosti REVANGE
SERVIS s.r.o., nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože všetky ostatné zistenia
správcu dane vo svojej jednotlivosti, aj vo vzájomnej súvislosti vedú k logickému záveru, že REVANGE
SERVIS s.r.o. nebola dodávateľom sprostredkovateľských služieb pri predaji OC ZEMPLÍN.

Podľa názoru súdu správca dane pri dokazovaní postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., a na
základe rozsiahleho dokazovania súd považuje zistenie skutkového stavu za riadne a úplné. Žalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto správca dane, ako aj žalovaný ako odvolací orgán rozhodol
v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods.2

písm.a) zákona o DPH. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol.

Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.