Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714209165
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714209165.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobkyne : E.
A., bytom v T., T. č. X, zastúpenej JUDr. Evou Roskošovou, advokátkou so sídlom v Senci, AK Námestie
1. Mája č. 2 , proti žalovanému : ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 22, IČO :
44 167 326, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru založeného medzi žalobkyňou a zaniknutou

spoločnosťou MEDIMAT spol.s.r.o., IČO : 31 380 867, dňom 15.08.2014 je neplatné a pracovný pomer
voči žalovanému ako právnemu nástupcovi pôvodného zamestnávateľa spoločnosti MEDIMAT spol.
s.r.o., IČO : 31 380 867 a jej právneho nástupcu spoločnosti HFK GROUP, spol.s r.o., IČO : 43 996
922, trvá.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 664 eur mesačne za dobu od 03.08.2015
do doby , kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci , spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 664 eur od 01.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 664 eur
od 01.11.2015 do zaplatenia , vo výške 5,05 % ročne zo sumy 664 eur od 01.12.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 664 eur od 01.01.2016 do zaplatenia , všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 572,28 eur , všetko

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2014 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému určenia, že
skončenie pracovného pomeru medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného je neplatné a jej
pracovný pomer trvá. Zároveň sa tiež žalobkyňa domáhala náhrady mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku a náhrady trov konania.
V žalobe uviedla, že od 01.01.1995 bola v riadnom trvalom pracovnom pomere u zamestnávateľa
MEDIMAT, spol.s.r.o., so sídlom v Bratislave, Včelárska č. 15, Bratislava, IČO : 31 380 867. Dohodnutým

miestom výkonu práce bola prevádzka s názvom : Výdajňa zdravotníckych potrieb MEDIMAT, Špitálska
č. 20, Bratislava. Nadriadenou vedúcou bola E. R.. Dňa 31.07.2014 počas pracovnej zmeny, vo výdajni
zdravotníckych pomôcok utrpela pri obsluhe zákazníčky úraz. Pri odovzdávaní poukazu o DPN jej
vedúca oznámila, že prevádzka sa predáva a nový zamestnávateľ žalobkyňu nezamestná. Vedúca
prevádzky, ktorá bola na mieste nespísala so žalobkyňou záznam o vzniku pracovného úrazu a preto
sa žalobkyňa obrátila listom na Inšpektorát práce. Ten vykonal inšpekciu a oznámil žalobkyni, že

obchodná spoločnosť MEDIMAT, spol. s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou HFK GROUP, spol. s.r.o., ktorá
sa stala právnym nástupcom zamestnávateľa žalobkyne. Na odporúčanie právnika navštívila žalobkyňa
pobočku Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde zistila, že zamestnávateľ ju dňom15.08.2014 bez uvedenia dôvodu odhlásil so sociálneho a zdravotného poistenia. Počnúc mesiacom
máj 2014 jej zamestnávateľ prestal poskytovať mzdu, od začiatku roka 2014 nedostávala výplatné
pásky. Jej mesačný príjem bol dohodnutý na sumu 659,80 eur .

Ako prílohu k žalobe pripojila žalobkyňa potvrdenie o práceneschopnosti , podnet na prešetrenie
postupu zamestnávateľa, Oznámenie o výsledku inšpekcie, výpisy z Obchodného regitra.
Podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. je právnym nástupcom
zamestnávateľa žalobkyne obchodná spoločnosť HFK GROUP, s.r.o. , so sídlom Modra, Okružná č.
3239, v dôsledku zlúčenia spoločností, ktorého označila žalobkyňa ako žalovaného.

Súd doručoval žalobu s prílohami na adresu žalovaného uvedenú v Obchodnom registri SR. Podľa
oznámenia pošty, žalovaný je na uvedenej adrese neznámy. Na výzvu súdu predložila žalobkyňa
aktuálny výpis z Obchodného registra žalovaného, podľa ktorého bola spoločnosť HFK GROUP, s.r.o.,
zlúčená so spoločnosťou ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 22, IČO : 44 167
326 s účinnosťou od 14.04.2015. Súčasne žalobkyňa upravila znenie žalobného petitu.
Uznesením zo dňa 30.11.2015, č.k. XCpr X/XXXX-XX súd zmenu žalobného petitu pripustil.

Zmenu žaloby a jej prílohy súd doručoval na adresu právneho nástupcu žalovaného . Podľa oznámenia
pošty, žalovaný je na uvedenej adrese neznámy.
Súd predvolal na pojednávanie žalobkyňu a žalovaného. Predvolanie na pojednávanie súd žalovanému
doručoval na adresu uvedenú v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p.
ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia
súdnej zásielky súdu a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Zásielka ( predvolanie na pojednávanie) doručovaná žalovanému sa vrátila súdu ako nedoručená dňa
22.12.2015, teda deň doručenia zásielky je v zmysle zákonnej úpravy dňa 26.12.2015.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávanie sa dostavili

žalobkyňa a jej právna zástupkyňa.
Žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.
Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, pracovný pomer bol so žalobkyňou ukončený spôsobom, ktorý
zákon nepripúšťa . O skončení pracovného pomeru sa dozvedela žalobkyňa tak, že bola odhlásená zo
sociálneho a zdravotného poistenia, počas trvania svojej práceneschopnosti. Náhradu mzdy požaduje

žalobkyňa od 03.08.2015, pretože vtedy ukončila PN. Žalobkyňa žiada priznať i úrok z omeškania
Žalobkyňa predložila súdu Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti podľa ktorej bola práce
neschopná od 04.08.2014. Podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne pracovala žalobkyňa u spoločnosti
MEDIMAT spol, s.r.o. od 01.01.1995 do 15.08.2014. Totožný údaj je uvedený v potvrdení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne. Dňa 07.09.2014 požiadala žalobkyňa Inšpektorát práce a prešetrenie postupu

jej zamestnávateľa. Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 24.09.2014 uviedol, že jej zamestnáva
zanikol v dôsledku zlúčenia dňom 10.09.2014 a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť HFK
GROUP, spol.s.r.o., so sídlom Okružná 3239, Modra. Pri fyzickej obhliadke miesta bolo zistené, že
spoločnosť na adrese sídla nie je a adresa je iba fiktívna. Odporučil žalobkyňu na podanie žaloby na
príslušnom súde. Rozhodnutím jediného spoločníka HFK GROUP s.r.o. , spoločnosť bez likvidácie

zanikla a zlúčila sa so spoločnosťou ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom Zámocká č. 22, Bratislava. Na
adrese , ktorá je sídlom spoločnosti i v Obchodnom registri však spoločnosť zásielky nepreberá.
Dňa 02.08.2015 žalobkyňa ukončila práceneschopnosť. Dňom 03.08.2015 bola žalobkyňa zapísaná do
evidencie uchádzačov o zamestnanie .
Podľa výpisov z účtu žalobkyne, vedeného vo VÚB , a. s., za obdobie od 31.03.2014- 31.06.2014 , jej

bola na účet zo strany zamestnávateľa zasielaná mzda v sumách : 03/2014-525,79 eur, 04/2014-523,63
eur, 05/2014-523,63 eur, 06/2014-468,69 eur.
Súd vyhlásil dokazovanie za skončené, nakoľko mal skutkový stav za dostatočne zistený .
Podľa ust. § 59 ods. 1 Zákonníka práce , pracovný pomer možno skončiť : a) dohodou, b) výpoveďou),
okamžitým skončením , d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných

zmien.
Podľa § 68 ods. 1) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný činb) porušil závažne pracovnú disciplínu

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvánatom,abyhozamestnávateľďalejzamestnával,platí,aksazamestnávateľnedohodnepísomne
inak, že jeho pracovný pomer skončil dohodou , ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby
b)bolpracovnýpomerneplatneskončenýokamžitealebovskúšobnejdobe,dňom,keďsamalpracovný

pomer skončiť.

Podľa § 134 ods. 1) Zákonníka práce Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. (2) Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 119 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné

obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné
obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
Podľa § 256 ods. 1 Zákonníka práce účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka,
je v omeškaní.
Podľa § 256 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne

uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.
Zákonník práce umožňuje za presne vymedzených podmienok domáhať sa na súde určenia neplatnosti
skončeniapracovnéhopomeru.Zuvedenéhoinštitútuvznikajúprávaipovinnostinastranezamestnanca
i zamestnávateľa.
Pracovný pomer môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením

v skúšobnej dobe. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Zákonník práce") osobitne upravuje napr. aj skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú
dobu, hromadné prepúšťanie či zákaz výpovede.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru, či už dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením
pracovného pomeru alebo skončením v skúšobnej dobe, môže na súde uplatniť tak zamestnanec

ako i zamestnávateľ. Zákon na uvedené uplatnenie vymedzuje dvojmesačnú prekluzívnu lehotu odo
dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Po márnom uplynutí tejto lehoty nie je možné domáhať
sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Predmetná lehota je lehotou určenou podľa
mesiacov, ktorej začiatok je zhodný s uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca
výpovednejdoby.Poslednýdeňplynutiatejtolehotynemusíbyťvždytotožnýsposlednýmdňomdruhého

nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dvojmesačná lehota je nielen prekluzívna, ale súčasne hovoríme
o lehote, ktorá má hmotnoprávny charakter, čo znamená, že návrh na uplatnenie neplatnosti musí byť
doručený v posledný deň lehoty na príslušnom súde.
V prejednávanej veci sa žalobkyňa o skončení pracovného pomeru dozvedela tak, že od 15.08.2014 ju
zamestnávateľodhlásilzoSociálnejpoisťovne. Pracovnýpomertedanebolukončenýžiadnymzákonom

pripusteným dôvodom ( dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením), ale odhlásením zamestnanca zo
sociálneho poistenia . Predpokladaný deň skončenia pracovného pomeru teda bol deň 15.08.2014, kedy
k odhláseniu došlo. Dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na súde začala plynúť dňom
16.08.2014. Žalobkyňa doručila žalobu súdu dňa 14.10.2014 osobne a včas. Súd mal preto za splnenú
základnú podmienku prejednania žaloby v merite veci a to dodržanie zákonnej lehoty na uplatnenie

žalobného nároku na súde.
Pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, súd musí skúmať či ku skončeniu pracovného
pomeru došlo v súlade so zákonom, resp. zákonným spôsobom tak po formálnej ako I po hmotnoprávnej
stránke. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pracovný pomer je potrebné skončiť písomne s uvedenímdôvodu skončenia pracovného pomeru a spôsobu skončenia . Skončenie pracovného pomeru je
potrebné doručiť zamestnancovi do vlastných rúk. Zákonný postup pri skončení pracovného pomeru
nebol zo strany žalovaného dodržaný. Pracovný pomer žalovaný so žalobkyňou ukončil spôsobom,

ktorý zákon nepozná. Pre skončenie pracovného pomeru zamestnanca nestačí ak ho zamestnávateľ
odhlási zo sociálneho poistenia a dôvodom zániku pracovného pomeru nie je ani skutočnosť, že
zamestnávateľ zanikol zlúčením s iným právnym subjektom. V ustanoveniach § 63 ods. 1 písm. a/ a b/
Zákonníka práce sú vymedzené výpovedné dôvody, pre ktoré zamestnávateľ môže so zamestnancom
rozviazaťpracovnýpomer,spočívajúcivtom,žezamestnávateľvdôsledkuorganizačnýchzmienvtýchto

ustanoveniach uvedených nemôže zamestnancovi naďalej prideľovať prácu, ktorú pre neho doposiaľ
vykonával buď vôbec (§ 63 ods. 1 písm. a/), alebo preto, že sa zamestnanec v dôsledku takejto zmeny
stal nadbytočným (§ 63 ods. 1 písm. b/). Výpovedné dôvody uvedené v ustanoveniach § 63 ods. 1
písm. a/ a b/ Zákonníka práce majú spoločné to, že sa vzťahujú na organizačné zmeny, ktoré nastali
u zamestnávateľa. Tieto výpovedné dôvody treba dôsledne rozlišovať podľa toho, aká organizačná
zmena u zamestnávateľa nastala. Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje ide o

výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Organizačné zmeny podľa § 63 ods.
1 písm. b/ citovaného zákona spočívajú v tom, že bolo rozhodnuté o zmene úloh zamestnávateľa,
jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce
alebo o iných organizačných zmenách. Z dôvodu takejto organizačnej zmeny zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to len pri splnení

predpokladu, že sa pracovník stal v dôsledku tejto organizačnej zmeny nadbytočným. Ustanovenie § 63
ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou
platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca
naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv.

absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. Po druhé, ak má
pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá
zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená
v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná.
Ak pri organizačných zmenách doterajší zamestnávateľ (ďalej aj "pôvodný zamestnávateľ") zaniká, ale

práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na právneho nástupcu zamestnávateľa,
nedochádza ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca.
Zánik zamestnávateľa je ukončenie právnej subjektivity zamestnávateľa. Zaniká ku dňu výmazu z
obchodného registra, ak je zamestnávateľom právnická osoba, alebo ku dňu výmazu zo živnostenského
registra, ak je zamestnávateľom fyzická osoba. Zamestnávateľ môže zaniknúť tým, že:

· sa transformuje (zmení sa jeho právna forma),
· dôjde k fúzii (zlúči sa alebo splynie s iným zamestnávateľom),
· sa rozdelí (vzniknú viacerí zamestnávatelia),
· sa predá (zanikne predávajúci zamestnávateľ),
· zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, zomrie (zamestnávateľom sa stáva dedič).

Pri zániku zamestnávateľa, ktorý má právneho nástupcu, ide o zánik zamestnávateľa, pri ktorom
dochádza k zmene zamestnávateľa prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom zamestnávateľa, ktorý zaniká,
prechádzajú na právneho nástupcu. Zánikom zamestnávateľa, ktorý má právneho nástupcu,

pracovnoprávny vzťah nekončí a práva a povinnosti prevezme nový zamestnávateľ (ďalej aj "preberajúci
alebo nastupujúci zamestnávateľ").
Ide o zmenu v subjekte pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, ku ktorej dochádza počas
trvania pracovného pomeru pri zachovaní kontinuity doterajšieho pracovného pomeru. Preberajúceho
zamestnávateľa viažu platné pracovné zmluvy v takom istom rozsahu ako doterajšieho zamestnávateľa.

Zamestnávateľ sa mení v pracovnej zmluve automaticky.
V danom prípade k faktickému skončeniu pracovného pomeru ani nedošlo a pracovný pomer žalobkyne
u právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa naďalej trvá.
Podľavýkladu§79ods.1,2Zákonníkapráce,ak súdvysloví,žepracovnýpomernebolskončenýplatne
azamestnanectrvánaďalšomzamestnaní,jehopracovnýpomersanekončíazamestnávateľjepovinný

mu prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy. V prípade, že zamestnávateľ odmietne zamestnancovi
prideľovať prácu alebo mu neumožní prístup na pracovisko, patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo
výške priemerného mesačného zárobku a to odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až dovtedy, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď sa platneskončí pracovný pomer. V prípade, že celkový čas za ktorý má byť náhrada mzdy poskytnutá presiahne
12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, prípadne nepriznaní náhrady
mzdy. V danom prípade žalobkyňa vyslovila, že na ďalšom zamestnaní trvá.

Priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Zisťuje sa priemerný hodinový zárobok = hrubá mzda
zúčtovaná v rozhodujúcom období deleno počet odpracovaných dní v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádajúci štvrťroku v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Zisťuje sa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období
a používa sa počas celého štvrťroka.
Pracovný pomer žalobkyne skončil 15.08.2014, v čase keď bola práceneschopnou. Práceneschopnosť
bola ukončená dňa 02.08.2015. Odo dňa 03.08.2015 jej žalovaný neumožňuje pokračovať v
zamestnaní. Na adrese sídla sa nezdržuje, nepreberá zásielky, neplatí žalobkyni mzdu. . V období
od 15.08.2014 do 02.08.2015 poberala žalobkyňa nemocenské dávky. Rozhodným obdobím pre

určenie výšky náhrady mzdy v tomto prípade je druhý štvrťrok roku 2014, teda mesiace apríl
2014 až jún 2014. Hrubý zárobok žalobkyne bol v rozhodujúcom období 1992.01 eur. Žalobkyňa
odpracovala v rozhodujúcom období 440 hodín /65 pracovných dní. Priemerný mesačný zárobok pre
pracovnoprávne účely = 664 eur . Náhrada mzdy patrí žalobkyni počnúc 03.08.2015, kedy mala po
ukončenípráceneschopnosti opäťnastúpiťdopráce,dodobykýmjejžalovanýneumožníopäťpracovať.

Podanou žalobou si žalobkyňa uplatnila i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady mzdy.
Pri náhrade mzdy ide o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je
povinný nárok druhého účastníka uspokojiť včas a riadne. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením
nároku na náhradu mzdy dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. Omeškanie
nastáva uplynutím času určeného na plnenie, t.j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi

najneskôr v posledný deň splatnosti nároku. Z ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva,
že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej
kolektívnejzmluvealebovpracovnejzmluvenebolodohodnutéinéobdobie),atovnajbližšomvýplatnom
termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením
náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru dochádza preto u jednotlivých náhrad

miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou
rozsudku. Kedy nastala splatnosť mzdy za jednotlivé mesiace súd nezistil, pretože mzda bola žalobkyni
vyplácaná nepravidelne. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem podstatných náležitostí aj
ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej
doby (§ 43 ods. 2 ZP). Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak (§ 129 ods. 1 ZP). Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve
alebo v kolektívnej zmluve (§ 130 ods. 2 ZP). Z uvedeného je možné dovodiť, že žalovaný sa dostal do
omeškania s výplatou mzdy žalobkyni najneskôr posledný deň v mesiaci , ktorá nasledoval po mesiaci
za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Úrok z omeškania vo výške 5,05 % súd priznal žalobkyni z

každej mesačnej mzdy od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy v zmysle ustanovenia zákona.
Náhrada mzdy patrí žalobkyni počnúc dňom 03.08.2015, kedy jej mal žalovaný umožniť pokračovať
v práci. Prvá mzda jej mala byť vyplatená najneskôr dňa 3O.09.2015. Dňom 01.10.2015 sa žalovaný
dostal s výplatou mzdy do omeškania.
Úspešnej žalobkyni súd priznal i právo na náhradu trov konania v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia sú
tvorené : 6 úkonov právnej služby po : 2x 64,53 eur , 1x 66 eur, 1x 32,27 eur, 1x 16,13 eur ( ako 1/13
výpočtového základu v zmysle z. č. 655/2004 Z.z. ) za prevzatie a prípravu zastúpenia, štúdium spisu,
porada s klientom, zmena žaloby, 2x účasť na pojednávaní. Náhrada režijného paušálu ku každému
úkonu právnej služby, t.j. 8,39 x 4 , 2x 8,58 eur ,náhrada straty času za čas strávený pri právnom

úkone mimo sídla advokáta : cesta na pojednávanie a späť + pojednávanie, za každú začatú polhodinu
po 13,98 t.j. 3x 13,98 eur, náhrada cestovného za cestu 3x L. - T.- L. = 27,8km + 0,183 eur ( amortizácia
vozidla) , spotreba PHM 12,31 l/100km , spolu 36,60 eur . Všetko + 20 % DPH. Spolu : 572,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom

súdu, písomne v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou